Nečakané dedičstvo XV.

Sekce

Galerie

Breaking Dawn, Part I.
Breaking Dawn, Part II.
Eclipse

Non-twilight tvorba

Nenechte si ujít!

Sponzoři

Naše ikonka

Přidejte se k nám!

Affiliates

Návštěvnost

08.12.2011 [11:30], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 10×, zobrazeno 2639×

muhehehe... asi ma za koniec tejto kapitoly niekam poženiete, ale, ako za prvé som nemohla odolať seknúť to tam a ako za druhé bola by naozaj príííliš dlhá :P Takto sa aspoň môžete tešiť na víkend a na kapitolu číslo 16. :)

Už chápem, čo si myslela, keď si hovorila o vášni a o tom prečo ženy v jej mene dokážu zabudnúť na celý svet.

z Isabellinho listu Tanyi

Napriek odhodlaniu Isabella podľahla hneď nasledujúci deň. Nemohla z toho viniť len Edwarda. Jej ženská slabosť tomu bola rovnako na vine ako jeho mužská vytrvalosť.

Navyše bola rada, že ho môže sprevádzať na piknik. I keď v rekonštrukcii domu našla skutočnú záľubu, pobyt na čerstvom vzduchu jej poskytne potrebný odpočinok od všetkých tých kupcov a remeselníkov, ktorí na ňu neustále dorážajú so stovkami otázok a návrhov.

Rovnako musela priznať, že je v Edwardovej spoločnosti rada. A navyše, keď ho znovu uvidela naobliekaného ako keby vonku hromy blesky padali, musela uznať, že sa už dlho tak dobre nezasmiala.

„Edward, prosím ťa, to tvoje oblečenie mi musíš vysvetliť. Už minule som sa mu divila, no nemohla som sa ťa na to spýtať a potom mi to úplne vyfučalo z hlavy.“ Povedala, keď obaja sedeli v koči a ona sa konečne prestala smiať.

„Som rád, že som ťa pobavil, drahá. Vysvetlenie je veľmi prozaické. Bohužiaľ som... zdedil ojedinele sa vyskytujúcu alergiu na slnečné lúče. Preto sa priamemu slnku musím vyhýbať, ako sa len dá. A tento plášť, rukavice a klobúk sú v takýto slnečný deň bohužiaľ jediný spôsob, ako nezostať uväznený za múrmi domu.“

„Bože môj, Edward, odpusť mi. To som nevedela. Inak by som sa ti nikdy nesmiala. Musí to byť veľmi obmedzujúce. Ale keď máš také problémy, nemuseli sme nikam chodiť. Nemusíš kvôli mne trpieť na slnku. Mohli sme pokojne ostať doma a... a mohol si mi napríklad zahrať na piano.“

„Takže si ma včera počula. Hral som pre teba.“

„Áno, počula.“ Odpovedala Isabella a okamžite sa začala červenať, keď si spomenula, na čo pri tej skladbe myslela. „A musím uznať, že si hral nádherne. Ale tú skladbu som vôbec nepoznala.“

„Ani si ju poznať nemohla. Zložil som ju ja, pred pár dňami. Bola si mojou inšpiráciou.“

Isabelle sa zadrhol dych. Ak vraví pravdu, bolo to to najromantickejšie gesto, o akom kedy počula. Edward je muž mnohých prekvapení, mala by si to už konečne uvedomiť.

„Tak by si mi ju mohol ešte raz zahrať. Poviem kočišovi, nech to obráti, vraciame sa domov. Rozhodne to bude pre oboch lepšie, ako keby si mal trpieť na slnku.“ povedala zastretým hlasom.

„Nie drahá, to nemusíme. Ja trpieť nijako nebudem. V podstate mi slnko nijako neubližuje, len robí taký zvláštny efekt. Raz... raz ti to vysvetlím, či skôr ukážem. A tam, kam máme namierené sa priame slnko nedostane, takže pokojne dotiahnime náš piknikový plán dokonca. Toho jedla, ktoré nám pani Simpkinová pripravila by bola škoda.“

Isabella sa nakoniec dala presvedčiť. Hlavne bola zvedavá, kam ju to zavedie. Ich koč zastavil pred sídlom, ktoré Isabella nepoznala. Jej hlad po informáciách, však rýchlo uspokojil Edward, keď jej pomáhal z koča.

„Toto je letné sídlo môjho priateľa, vojvodu z Ardenu.“

„Oh, nevedela som, že ideme na návštevu. Obliekla by som sa omnoho formálnejšie.“ povedala Isabela a znepokojeným pohľadom prezerala svoju róbu, ktorá sa skladala z jemných ľahučkých mušelínových šiat ležérneho strihu. Bol to odev na voľný čas, rozhodne nie do spoločnosti. „Edward, mal si ma upozorniť.“ dokončila vyčítavo.

„Láska, neboj sa. Sme tu celkom sami. Emmett tento dom nevyužíva, teda..., aspoň nie oficiálne a okrem správcu, ktorý to tu udržiava, tu nie je nikto iný.“

„Tak potom nerozumiem, prečo sme tu?“

„Pretože tu budeme mať absolútne súkromie.“ Povedal tichým zvodným hlasom a uprel na ňu tak žeravý pohľad, až sa zachvela po celom tele.

Z koča vybral košík s jedlom i pripravenú deku. Kočišovi povedal, nech sa vráti za dve hodiny, vzal Isabellu za ruku a viedol ju, na jej prekvapenie nie do domu, ale bokom až zahol za roh tejto majestátnej stavby. O pár metrov ďalej Isabella pred sebou zbadala nádherná viktoriánsky skleník a ich kroky jej napovedali, že práve to je ich cieľ.

A mala pravdu. Keď vošli dovnútra, Isabella sa ocitla v inom svete. Skleník bol plný množstvom exotických a tropických rastlín, orchideí, calatheí, citrusov, paliem, popínavých rastlín. Isabella vedela pomenovať iba veľmi málo z nich. A so slnkom si naozaj starosť robiť nemuseli, pretože hoci veľkými sklenenými tabuľami dovnútra prúdilo množstvo slnečných lúčov, len veľmi málo z nich sa dostalo až k nim. Dole, pod mohutnou klenbou rastlinstva panovalo intímne šero, nádherná vôňa a príjemná teplota.

Isabella bola so všetkého tak udivená, že ani nepostrehla, kedy Edward odložil svoj dlhý kabát, rukavice i klobúk a rozprestrel uprostred tohto skleníka na zemi pod ich deku. Všimla si toho až keď na ňu prehovoril.

„Drahá, tak dlho som ťa tichú ešte nevidel.“

Isabella vedela, že ju podpichuje, ale jeho prekvapenie jej tak vyrazilo dych, že mu jeho uličníctvo odpustila. „Edward, nerada to priznávam, ale toto miesto si ma získalo. Klobúk dole. Zvolil si skutočne správne.“

„Som tomu nesmierne rád. Poď láska, vrhnime sa na tie dobroty.“ povedal a zároveň jej podal ruku, aby jej pomohol usadiť sa.

Keď tak urobila, kľakol vedľa nej a otvoril prútený košík, ktorý skrýval malú hostinu zostávajúcu z pečeného kuraťa, čerstvého chleba, širokého výberu syrov a niekoľkých druhov ovocia. Naložil jej na tanier, potom sebe a obom nalial pohár vína.

Vzduch voňal divokými kvetmi a niekde v korunách vysokých rastlín sa ozývalo veselé štebotanie vtáčikov, ktoré sem museli vletieť z vonku a našli tu skvelý domov. Jedli v úplnej tichosti a vychutnávali si chvíľu pokoja a odpočinku.

Predtým, než dojedli, Isabella povedala: „Je tu naozaj krásne, Edward, ale je zbytočné, aby si sa tak namáhal. Ja svoj názor ohľadne svadby nezmením.“

Edward sa usmial. „Keď som vydržal utrpenie pri pití čaju s tvojimi žiačkami, tak mi poskytni šancu zahrať si na romantického milenca.“

„Za to, čo si urobil, ti som skutočne vďačná. Ale aby som povedala pravdu, nechápem, prečo to všetko robíš.“ Uprene sa na neho zahľadela. „Veď ty si ma v skutočnosti vziať nechceš. Chceš len vyhrať stávku.“

Edward sa na ňu pozrel cez okraj pohára a zvažoval jej slová. Tráviť s Isabellou voľný čas a dvoriť sa jej bolo tak príjemné, že už dávno nešlo len o to, aby vyhral. Jednoducho chcel byť s ňou. Chcel jej spoločnosť kvôli obyčajnému potešeniu byť jej nablízku. Na svoje vlastné prekvapenie sa odmietal vrátiť ku svojmu predchádzajúcemu životu, kde na neho čakali iba prchavé okamžiky v náručí známo-neznámych žien.

Holá pravda bola taká, že mu s Isabellou bolo viac než príjemne. Hovorili spolu a smiali sa. Zistil, že miluje jej úsmev. Dokonca mal rád i jej tvrdohlavosť. Edward si spomenul, ako jej včera, keď ho prinútila vypiť štyri šálky čaju s jej nevycválanými žiačkami, v očiach tancovali pobavené iskričky smiechu, a mal čo robiť, aby sa nahlas nerozosmial. Presne taký druh utrpenia očakáva od budúcnosti s Isabellou a je ochotný ho prijať.

Uvedomil si hĺbku svojich pocitov a dlho sa napil. Pri predstave, že by ho niekto mal celý život držať na reťazi, ho mrazilo. Nie však, keď ten reťaz bude držať Isabella. Po prvýkrát vo svojom živote chce byť s niekým zviazaný.

Chce Isabellu za ženu.

Bezpodmienečne.

Absolútne.

Navždy.

Lenže ona mu samozrejme neverí. Myslí si, že je pre neho len rozptýlením. Možno kedysi áno, ale už dávno to nie je hra. Je pevne rozhodnutý skutočne ju získať.

Až donedávna, dokiaľ Isabella nedodala iskru jeho životu, si nebol istý, čo mu vlastne chýba. Teraz to už vie. Vedľa nej si pripadá živý ako nikdy predtým, hoci presnejšie by bolo povedať, že ako nikdy potom, čo z neho Maria urobila upíra.. Je šťastný a má neustále dobrú náladu.

Samozrejme vedľa nej pociťuje i túžbu a vášeň. Isabella je síce neskúsená, ale je omnoho viac ženou než všetky jeho bývalé milenky a on ju chce stále viac a viac. Chce túto zmyselnú ženu, ktorá prebúdza k životu všetky jeho zmysly.

Edward ju pozoroval a náhle ho zaplavila vlna nehy. Bola zradená svojim hlúpym snúbencom, ktorý bol natoľko blázon, že si dobrej povesti svojho mena cenil viac než jej. Navyše to utrpenie, ktoré ako dieťa prežila po boku nezodpovedných rodičov.

Edward vedel, že ich manželstvo bude iné, lenže najskôr o tom musel Isabellu presvedčiť.

Chcel jej ukázať rozkoš, o ktorej až doposiaľ nemala ani tušenia, a to pre jej potešenie, ale i ku svojmu úžitku. Veď ona skutočne nemá potuchu o tom, o čo sa sama dobrovoľné ochudobňuje tým, že sa vyhýba mužom. Edward bol presvedčený, že ak raz zistí, ako je milovanie príjemné, ľahšie podľahne a pristúpi na jeho návrh.

Taktiež vedel, že si bude hrať s ohňom, pretože stačil jediný dotyk či letmý bozk a mal čo robiť, aby sa ovládol a nezmocnil sa jej. Musí sa však obrniť pevnou vôľou a čo najskôr toto trápenie ukončiť.

Edward si otrel ruky do plateného obrúsku, vzal Isabelle pohár s vínom a položil ho späť do košíka.

Isabella niečo také nečakala a spozornela. „Edward, ešte som nedojedla.“

„Môžeš to dojesť neskôr. Teraz je čas, aby sme pokračovali v našich lekciách.“

„Čo tým myslíš?“ spýtala sa opatrne.

„Chcem ťa učiť o milovaní.“

Srdce jej vyskočilo až do hrdla. „Dohodli sme sa, že neprekročíme isté hranice.“

„To áno, lenže ty ich chceš prekročiť rovnako ako ja.“

Isabella otvorila ústa, aby to poprela, ale nemohla klamať.

Edward sa jej uprene zahľadel do očí. „To, že si ma odmietaš vziať, ešte neznamená, že nemôžeš poznať rozkoš.“

Isabella musela uznať, že jeho slova dávajú zmysel, ale i tak zakrútila hlavou. „Nechcem robiť nič tak hanebné, Edward. Ja... čo keby sa niekto, napr. lekár dozvedel, že nie som panna? Nepotrebujem, aby sa okolo mňa a mojej rodiny prehnal ďalší škandál.“

„Môžem ti poskytnúť rozkoš bez toho, aby som ťa zbavil panenstva.“

„To viem.“

Keď jeho obočie vyletelo hore, hanbou sčervenala. „Ohľadne milovania nie som až tak neznalá. Jedna moja priateľka mi o všetkom povedala.“

Na tvári sa mu objavilo pobavenie. „Čo je to za priateľku, ktorá s dámou hovorí o takých veciach?“

„Poznáme sa už od mala,“ odpovedala Isabella a bojovne vystrčila bradu. „Tanya Irwinová. Som si istá, že ju poznáš, pretože je najznámejšou londýnskou kurtizánou.“

„Áno, viem o nej,“ odpovedal Edward, „i keď nikdy som sa s ňou nestretol osobne.“

Isabella pocítila niečo ako úľavu. „Tanya je rovnako stará ako ja, ale omnoho skúsenejšia. Než odišla do Londýna, boli sme susedky. Zostali sme priateľkine, a to navzdory tomu, že ju jej rodina zavrhla za jej nevhodné chovanie.“ Isabella sa smutné usmiala. „Bola jedna z mála ľudí, ktorí sa ku mne a k mojim sestrám po škandály našich rodičov neotočili chrbtom. Občas nás navštevovala. Tanya mi povedala všetko o svojom spôsobe života.“

„Takže ukojila tvoju zvedavosť ohľadne milovania?“

„Musím priznať, že sem skutočne bola zvedavá, a keď sme sa s vikomtom zasnúbili, chcela sem vedieť, čo mám očakávať od svadobnej noci. Takže teoreticky poznám úplne všetko.“

„Lenže teória nie je to isté čo prax,“ povedal Edward. „Len priznaj, že chceš vedieť aká bude naše svadobná noc.“

Isabella sa zamračila. „Lenže my žiadnou svadobnú noc mať nebudeme. A nemysli si, že ma bozkami prehovoríš k tomu, aby som zmenila názor.“

Keď sa Edward uprene pozrel na jej ústa, Isabella si uvedomila, že urobila chybu. „Neber to ako výzvu,“ povedala rýchlo.

„Lenže to je výzva. V stávke je moja mužská česť.“

„Edward…,“ vykríkla, keď sa k nej priblížil.