02.12.2011 [18:45], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 20×, zobrazeno 2808×

Trináska je úplná oddychovka. Edward si omrkne školu a keď už tam bude, tak ho Bella zapriahne do vyučovacieho procesu. Čo myslíte? Ako zvládne útok dvoch tuctov dievčat? Ja myslím, že so vztýčenou hlavou, ale však uvidíte... :)

Sľubujem, že si dám pozor, drahá Tanya, obzvlášť preto, že jeho bozky sú presne tak zvodné, ako si ma varovala.

od Isabelly pre Tanyu

Isabelle sa o Edwardovi skutočne snívalo a to celú dlhú noc. Prebudila sa však pevne rozhodnutá čeliť jeho útoku. Hneď, ako sa umyla a obliekla, vyhľadala Edwarda, ktorý práve raňajkoval v malej jedálni. Keď sa objavila vo dverách, zdvorilo vstal a spýtavo pozdvihol obočie.

„Čomu vďačím za tú česť?“ spýtal sa, keď pomohol Isabelle usadnúť a sám sa vrátil na svoju stoličku.

„Som si vedomá svojho sľubu, že s tebou strávim štyri hodiny denne. Rozhodla som sa, že bude lepšie, keď sa uvidíme za bieleho dňa.“

V jeho očiach sa pobavene zablýskalo. „Uvedomila si si, že sa ma len tak ľahko nezbavíš?“

„Áno, presne tak.“

Edward si všimol jej fialkových mušelínových šiat, ktoré dokonalo ladili s jej bledou jemnou pokožkou. „Keby som tušil, že so mnou poraňajkuješ, obliekol by som sa formálnejšie.“

Dnes ráno nemal nákrčník ani vestu a rozopnutá košeľa znovu odhaľovala značnú časť svalnatej hrude. Isabelly sa zmocnila nutkavá potreba dotknúť sa ho, aby pod prstami ucítila pevnosť jeho krásneho tela. Namiesto toho si však odkašlala. „Máš dnes nejakú prácu?“

Edward sa na ňu skúmavo pozrel. „To záleží na tom, čo máš na mysli.“

„Chcela som ťa pozvať do našej školy. Tvrdil si, že sa musíš uistiť, či je vyučovanie pre tvoje chovanky vhodnou činnosťou. Takže teraz máš šancu.“

„Prijímam.“

„Moja hodina končí o štvrtej. Potom si obvykle dávame čaj. Napadlo ma, že by sme tvoju návštevu mohli využiť vo výuke pre naše mladé dámy. Len zriedkakedy môžu uvítať gentlemana, tak by si svoje znalosti na tebe mohli precvičiť.“

Pobavene sa usmial. „Takže, vlastne som tvoj skúšobný panák.“

„Nepochybujem, že to pre teba bude výzva.“

„Zatiaľ čo ty využiješ výhody toho, že nebudeme sami,“ podotkol Edward.

Isabella sa usmiala. Presne s tým totiž počítala. S dvoma tuctami dievčat, ktoré budú súperiť o Edwardovu pozornosť, mu na ňu už nezostane čas. „Uznávam, že ma to napadlo.“

„Dobre teda, pokiaľ musím, som ochotný prečkať poobedný čaj. Máš ráno čas na vychádzku?“

Zakrútila hlavou. „Obávam sa, že nemám. Najskôr mám dohodnutú schôdzku s remeselníkmi a o jednej na ma čakajú v škole. Som si však istá, že si vychádzku užiješ i bez mojej spoločnosti. Pokiaľ do školy dorazíš ešte pred štvrtou, môžeš si zatiaľ prezrieť celý areál.“

„Budem počítať každú minútu,“ odpovedal Edward odovzdane.

Zvyšok dopoludnia Isabella strávila výberom nábytku do prízemných priestorov domu. Neskôr, keď prišla do stajne, aby si vzala koňa a vydala sa na cestu do školy, zistila, že tam chýba koč i kone do záprahu. Kam mohol Edward ísť? Vôbec nepočula, že odišiel. Navyše bolo zvláštne, že kočom, keď je krásne slnečné počasie ako stvorené, na jazdu koňom. Zastavila jedného z lokajov a spýtala sa ho, no nevedel jej odpovedať a tak to nakoniec nechala byť.

Popoludnie sa ťahalo prekvapivo pomaly. Isabella sa niekoľkokrát pristihla, ako sa pozerá z okna a pohľadom hľadá Edwarda. Keď pred školou konečne zastavil jeho kočiar a on vystúpil oblečený v dlhom cestovnom plášti i veľkom klobúku, musela sa smiať, pretože bol oblečený akoby bola vonku snehová metelica a ono naopak prekrásne svietilo slnko. Keď sa znovu upokojila, ponáhľala sa ho privítať.

Isabella našla lorda Masena už v predsieni ako si prezerá portrét Lady Freemantlovej, ktorý sem Isabella vystavila, aby žiačky vedeli, komu vďačia za finančnú existenciu školy.

„Vítam Vás v našej škole, lord Masen.“ Pozdravila ho formálne, pretože do miestnosti s ňou vošla i jedna učiteľka a niekoľko žiačok, ktoré zrovna nemali hodinu a istotne boli veľmi zvedavé na návštevu, ktorá poctila ich školu. Prosím odložte si plášť a ten... ehm... veľký klobúk.“ Povedala mu a ukázala na sluhu, ktorý už čakal pripravený pomôcť mu. Ten klobúk bol naozaj obrovský. Niečo podobné nosila i ona, keď bola ako malá v Taliansku. Jej rodičia tam boli pozvaní známymi a ona i jej sestry ich sprevádzali. Keďže vtedajšia móda diktovala zachovanie farby pleti v čo najsvetlejšom odtieni, dostali všetky ženy a dievčatá, podobné monstrózne klobúky, aby sa ich ani náhodou nedotkol jediný lúč slnka.

Rada by sa Edwarda na dôvod jeho vymódenia spýtala, ale bohužiaľ musela zachovať dekórum a správať sa k nemu veľmi formálne. Tak ho namiesto toho predstavila svojej kolegyni, pôvabnej slečne Loreen Carterovej, ktorá občas vypomáhala v škole, a požiadala ju, aby grófa previedla po škole. Sama išla dva kroky za nimi a dychtivo očakávala, čo bude Edward na školu hovoriť.

Keby pochopil, čo všetko tu so svojimi sestrami dokázali, snáď by sa nechal presvedčiť a upustil by od svojho hlúpeho nápadu, aby ich vydal. V skutočnosti Isabelle na jeho mienke záležalo i z iného dôvodu. Škola bola predovšetkým jej dielom, bola jej pýchou a radosťou a ona chcela, aby Edward pochopil, ako veľmi jej na nej záleží.

Škola sa skladala z niekoľkých budov, aby žiačky pripravila na množstvo situácii, ktorým budú musieť vo vysokej spoločnosti čeliť. Triedy boli v budove, v ktorej sa práve nachádzali a boli obvykle zariadené ako prijímacie salóny vo veľkých pánskych sídlach. Areál taktiež zahŕňal stajne a veľký park, kde sa dievčatá zdokonaľovali vo vonkajších aktivitách a kde trávili väčšinu voľného času. Žiačky spali vo veľkých spoločných spálňach a jedli v spoločnej jedálni. Spálne i jedáleň boli v druhej budove do ktorej sa dalo dostať cez veľkú tanečnú sálu, v ktorej sa nacvičovali spoločenské tance.

Isabella nemohla potlačiť hrejivý pocit, keď pomaly prechádzali oboma budovali školy a Edward všetko chválil.

„Dokonalé,“ povedal úprimne. „Už chápem, prečo je o Vašu školu taký veľký záujem.“

Isabella sa spokojne usmiala. „Uznanie patrí predovšetkým lady Freemantlovej, pretože bez jej pomoci by žiadna škola neexistovala. Poď, predstavím ťa dievčatám.“

Keď sa vrátili do hlavnej budovy, Isabella zaviedla Edwarda do veľkého prijímacieho salónu, kde sa okamžite stal centrom pozornosti dvoch tuctov mladých dám, ktoré boli naparádené vo svojich najlepších šatách.

Slečna Emily Blanchardová vstala, aby sa so zdvorilým úsmevom pozdravila s grófom. Keď sa Edward sklonil nad jej rukou, Isabella prišla dopredu a obrátila sa na svoje žiačky. „Milé dámy, dnes mám pre vás príjemné prekvapenie. Lord Masen súhlasil, že s nami vypije popoludňajší čaj, a tak si všetky budete môcť i precvičiť, ako sa správne chovať pri návšteve gentlemana. Sústredíme sa predovšetkým na elegantné servírovanie čaju a na vtipnú konverzáciu. Slečna Blanchardová už prestrela, a preto, prosím, usadnite na svoje miesta.“

Dievčatá sa rozdelili do šesťčlenných skupín, ktoré sa striedali pri pití čaju s grófom, zatiaľ čo ostatné ich sledovali. Keď si  Isabella a Emily sadli k prvej skupine, Edward bol ohlásený majordómom a vošiel do miestnosti.

Isabella nasledujúcu hodinu Edwarda pozorne sledovala a musela obdivovať jeho takt a schopnosť konverzácie. Niektoré dievčatá boli až bolestne plaché, zatiaľ čo iné neohrozené a vyzývavé, ale Edward oba extrémy zvládol s bravúrnou ľahkosťou a eleganciou, miestami, mala pocit, akoby im snáď čítal myšlienky, pretože pri každej jednej slečne vedel nájsť tie správne slová, aby sa rozhovorila. Bolo zrejmé, že všetky dievčatá okúzlil.

Keď jedno dievča v tretej skupine, nesmelá Angela Weberová, preliala porcelánovú šálku a čaj sa rozlial po obruse, mlčky vytiahol kapelník a bez zaváhania poškvrnený stôl utrel. A keď hneď na to Jassica Stanleyová, zlatovlasá krásavica, ktorá s Edwardom už celých desať minúť okato flirtovala v očividnej snahe získať jeho pozornosť len pre seba, svoju nemotornú spolužiačku okríkla, Edward sa na chúďa dievča povzbudivo usmial.

„Nič si z toho nerobte, slečna Weberová. Kvôli Vám sa tu cítim ako doma. Keď sa moja mladšia sestra Renesmee učila nalievať čaj, pravidelné ma s ním poliala. Vôbec Vám nezávidím, milé dámy, keď musíte zvládnuť toľko delikátnych problémov. Ja by som si s tým rozhodne neporadil.“

Červenajúca sa Angela ho obdarila vďačným úsmevom, zatiaľ čo Jassica po ňom šľahla rozhnevaným pohľadom.

Isabella bola Edwardovým prístupom milo prekvapená, ale so svojou vďakou počkala, až hodina skončila a Emily všetky dievčatá vyviedla von z prijímacej izby.

„To bolo od tebe veľmi milé,“ povedala, keď za dievčatami zaklapli dvere.

„Som rád, že moju snahu oceňuješ,“ odpovedal Edward s úsmevom. „Nevieš si ani predstaviť, aké to je utrpenie venovať sa toľkým uchichotaným školáčkam. Celú dobu som nepredstaviteľne trpel.“

Isabella sa rozosmiala. „Zdal si sa celkom spokojný.“

Edward sa zamračil, ale v očiach mu iskrilo. „Tebe sa páči, keď ma vidíš trpieť, nemám pravdu, bosorka?“

„Len trošku.“ Skutočne čakala, že mu prichystá perné chvíľky, ale namiesto toho si získal jej obdiv. „Skutočne si tvojej obeti cením. Rodičia budú potešení, až sa dozvedia, že ich dcéry pili čaj so skutočným grófom.“

Zmyselne sa na ňu usmial. „Pre teba všetko, drahá.“

Isabella zvážnela. „Vážne, Edward, musím ti za dnešok poďakovať. Zachádzal si s našimi žiačkami s obdivuhodným taktom a zdvorilosťou, predovšetkým so slečnou Weberovou.“

„Sem rád, že som ti urobil radosť, ale zrejme budeš musieť poďakovať mojej Nessie, pretože tá ma naučila, ako zaobchádzať s mladými dievčatami.“ Vstal z kresla a ponúkol Isabelle rameno. „Dovoľ, aby som ti ponúkol odvoz mojim kočom domov.“

Zrazu jej bolo ľúto, že musí odmietnuť. „Odpusť, ale ešte nemôžem odísť. Musím sa porozprávať s Angelou, aby som sa uistila, že ta príhoda s rozliatym čajom so sebou neponesie žiadne nepríjemné následky. A taktiež by som rada prehodila slovo, či dve s Jassicou Stanleyovou.“

„Je to malá čarodejnica, že?“

„To teda áno. Dievčatá jej veku dokážu byť svojhlavé, ale Jassica je tá najhoršia. Jej otec je veľmi bohatý človek a Jassica nám robí samé problémy, a to je tu iba prvý rok.“

„Aké problémy?“

„Aké? Prepašovala do spálne tri fľašky brandy a opila polovinu dievčat. Pokúsila sa zviesť majordóma a vystrašila ho tak, že prosil, aby som ho poslala pracovať na iné miesto. Za krajčírku utratila toľko peňazí, až sa nám jej otec vyhrážal, že pokiaľ ju nebudeme držať na uzde, vezme ju zo školy. Od tej doby musíme zamestnávať jednu slúžku navyše, ktorá ju má neustále na očiach.“

Edward sa usmial. „Ostatné žiačky ťa očividne zbožňujú. Máš na nich skvelý vplyv.“

„Ďakujem,“ odpovedala Isabella, keď ho odprevádzala ku dverám. „Snažím sa tvarovať ich charakter rovnako ako vyšperkovávať ich chovanie, ale predovšetkým im dodávam sebadôveru, ktorá im ako neurodzeným chýba. Neverím tomu, že je človek horší len preto, že jeho krv nie je modrá.“

„Tvoje radikálne názory by sa asi mnohým šľachticom nepáčili,“ povedal Edward. Keď vyšli na chodbu, zastavil sa. „Povečeriaš so mnou?“

Isabella zaváhala. „Áno, ale zabudla som ti spomenúť, že som dnes večer pozvala lady Freemantlovú. Nebude ti vadiť, keď povečeria s nami, že?“

Edward sa na ňu pozorne pozrel. „Tak so mnou aspoň nebudeš sama.“

Isabella uhla pohľadom. „To tiež, ale predovšetkým by sa s tebou Irina rada zoznámila. Niekoľkokrát ste sa už stretli, ale pochybujem, že by si si ju pamätal.“

„Ale áno, pamätám sa na ňu. Na ňu totiž nie je ľahké len tak zabudnúť.“

„Presne tak,“ súhlasila Isabella. Irina Freemantlová bola vysoká krásna žena so žiarivo svetlými vlasmi a melodickým zvučným hlasom. ,Je to moja milá priateľka.“

„A predovšetkým tvoj veľký spojenec. V tom prípade by som na ňu mal urobiť dojem.“

Isabella prikývla a zavolala na lokaja, aby lorda Masena, opäť navlečeného v dlhom kabáte, rukaviciach a obrovskom klobúku, odprevadil ku koču. Keď Edward odišiel, obrátila sa na opačnú stranu a išla vyhľadať svoje žiačky, i tak stále cítila to hrejivé chvenie, ktoré ju zaplavovalo po celú Edwardovu návštevu.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

20)  monikola (05.12.2011 10:19)

jeeeeeeeeeeej Vianocéééééééé Twilly tvoja predstava mi ich pripomenula viac než výzdoba supermarketov a to je čo povedať!

19)  Twilly (05.12.2011 09:58)

Kačenko, ale uznej... scéna jako z pohádky, zasněžené pole, bílý valach kluše oným popraškem, na něm ty a v pozadí hraje Svoboda, kterýmu kontruje Gott, který nám všem tiše brouká do ouška... KDE PAK TY PTÁČKU HNÍZDO MÁÁÁŠ

18)  Nebraska (05.12.2011 09:52)

Já na bílém koni? Chudák pivovarský valach!

17)  monikola (05.12.2011 09:42)

hej? a ja by som povedala, že možno Nebí by nechcela aby som si jej manžela tak predstavovala

16)  Twilly (05.12.2011 09:20)

Ty kokso, tak tvoj výrok o Nebí by nemal vidieť jej manžel

15)  monikola (05.12.2011 09:17)

Kelly..o tom. že sa poviedka s rovnakou témou, resp. z rovnakého zdroja píše i na stmívaní.eu som sa dozvedela už dávnejšie a upozornila ma na to tuším i dorianna. Pôvodne mi to prišlo milé, a určitým spôsobom mi to potvrdilo fakt, že pôvodná kniha je naozaj ako stvorená na prerozprávanie s našimi upírskymi hrdinami
A obe, ja i Roxana, ako písala i Neb, náš zdroj, teda knihu Nicole Jordan, priznávame vo svojom zhrnutí.
Včera som si "konkurenčnú" poviedku prečítala a zistila som, že Roxana ju nedokončila, čo ja mám v pláne. Vlastne ju už mám dokončenú a už ju len pomaly uverejňujem. A to, že sa tieto prvé kapitoly tak podobajú je spôsobené tým, že obe sa zatiaľ dejovo opierame hlavne o pôvodný príbeh...v mojom prípade sa tak bude diať až po ples (mimochodom tam sa roxana už, či zatiaľ...neviem ako to má v pláne...nedostala). Od tohto momentu sa dej preklopí a zoberiem ho do rúk ja a nie pani Jordanová so svojou knihou a verím, že od tohto momentu sa i naše poviedku nebudú podobať (Ak Roxana vo svojej bude pokračovať, pretože môj dej už bude ďaleko za jej poslednou kapitolou)
a nedá mi, ale k tomu, že si nechcela nikoho obviňovať...myslím, že si práve to chcela i urobila...je mi jasné ale, že si to chcela urobiť preto, aby si chránila Roxanu a jej tvorbu, preto ti tvoju neznalosť faktov odpúšťam a budem rada ak mi moju poviedku okomentuješ i v častiach, ktoré budú už iba v mojej réžii

Nebííí ďakujem za obranu páááni si ťa predstavujem ako stááááááášneho fešáka na bielom koni...

Bos na teba sa pri písaní týchto kapitol nedá myslieť...vlastne na žiadnu z vás...vždy rozmýšľam, čo tak asi na toto povie Bosinečka...toto sa asi bude páčiť Twilly...jáj eMuška si tu nájde svoju romantiku...Ajka ma po tomto bude zase nútiť vydať ďalšiu kapitolu čo najskôr...atď...atď

13)  Bosorka (04.12.2011 16:26)

To my nemohlo uniknout, MOni
ehm.... ..myslíš na mě?

12)  Nebraska (04.12.2011 16:16)

Kelly, obě to píšou nezávisle na sobě podle knížky Potěšit dámu - stačilo by, kdyby ses podívala do přehledu monikolky nebo do shrnutí od Roxany, místo abys tu dělala vlny s nařčením z kopírování.

10)  monikola (03.12.2011 19:17)

Bosííííííííííí ty si si to všimla...myslela som na teba pri tom...pôvodne som tam chcela dať potvora, ale bosorka je proste lepšie
a budú lekcie dychové

8)  Bosorka (03.12.2011 19:06)

uf, další prstíčkové lekcičky budou?

7)  Bosorka (03.12.2011 19:06)

„Tebe sa páči, keď ma vidíš trpieť, nemám pravdu, bosorka?“
Páčí! Velmi páčí!

6)  monikola (03.12.2011 12:44)

Ajka...ja samu seba straším, keď si uvedomujem ako som to vymyslela len keď samotná kniha z ktorej čerpám sa končí až príliš jednoducho a idealisticky a ja im trošku naložím...obom...i Belle i Edwardovi

Twilluše, máš sa báť iba toho, že v budúcej kapitole bude Edward pokračovať vo svojich lekciách

5)  Twilly (02.12.2011 23:03)

No, Moni, dnešná kapitolka bola taká príjemne milučká... neviem, či sa nemám báť... hmmm Irina a pamätá sa na ňu.. hmmm

2)  monikola (02.12.2011 18:47)

no keby si vedela aký som im prichystala záver Muška moja zlatá ...bojím sa, že za posledné kapitoly ma

1)  eMuska (02.12.2011 18:42)

Dnes bol Edward veľmi milý... aj keď si stále myslím, že by mala vyhrať Isabella a on by ju mal potom prosíkať. Chachá, že mu prajem!
Veľmi sa ti darí, bejb

1