Sekce

Galerie

/gallery/thumbs/necakane_dedictvo.jpg

Desiata kapitolka... hmm, Edward sa bude snažiť, ale Isabella je tvrdý oriešok ;)

Dávaj si pozor, najdrahšia Isabella. Lordovi Masenovi je takmer nemožné odolať. On i jeho dvaja priatelia vládnu akýmsi zvláštnym kúzlom.

z listu Tanye Irwinovej svojej priateľke Isabelle

 

 

Nasledujúce ráno Isabellu prebudil zvuk rezania dreva. Celú noc sa jej snívalo o Edwardovi a stále sa budila. Dokonca si pamätá jeden sen, ktorý sa jej javil taký živý. Edward stál pri jej posteli, akoby ju pozoroval. Pri spomienke na to ju striaslo a celá znechutená sama sebou si uvedomila, že ju striaslo od vzrušenia a nie strachu. Nehodlala sa tým ďalej zaoberať a tak otvorila oči, vstala a vydala sa k oknu. Zvláštne zvuky spolu s niekoľkými mužskými hlasmi prichádzali totiž zo záhrady.

Zvedavo vykukla z okna a ranné slnečné lúče ju na chvíľu oslepili. Z okna svojej spálne videla do záhrady a na dlhý terasovitý pruh trávnika, ktorý viedol dole k rieke. Všade sa to hemžilo záhradníkmi, ktorí prerezávali a pleli roky neupravovanú džungľu bujného porastu v okolí domu.

Isabella sa zamyslene obrátila od okna, rýchlo sa umyla a obliekla. Dnes vstala neskôr než obvykle, ale bolo to tým, že mala tie bláznivé sny. Bolo strašné pomyslieť na to, že sa ešte i v noci, keď ležala sama v posteli, nedokázala zbaviť toho zvodného lorda.

Práve zapla posledný gombíček žltých mušelínových šiat, keď sa ozvalo tiché zaklepanie, po ktorom nasledoval hlas paní Simpkinovej. „To som ja, slečna Isabella, priniesla som Vám raňajky.“

Keď Isabella povedala, nech vstúpi, otvorili sa dvere a do spálne vošla gazdiná s vrchovatými taniermi, ktoré odložila na stôl. „Lord Masen vstal veľmi skoro a už sa stihol i naraňajkovať, tak som Vám jedlo priniesla sem hore.“

„Ďakujem, pani Simpkinová,“ povedala Isabella úprimne. Bola rada, že s Edwardom nebude zase jesť tak krátko po ich katastrofálnej večeri. „Mimochodom, kto sú ti ľudia dole na záhrade?“

„Prišli z Londýna. Jeho lordstvo pre nich nechalo poslať, aby to tu dali do poriadku. Ach, a taktiež na Vás čaká armáda kupcov a remeselníkov.“

Isabella nechápavo zdvihla obočie. „Na mňa?“

„Áno. Lord Masen poslal i pre nich. Chce dať panstvu bývalý lesk. Hovoril, že sa musia vymeniť všetky tapety, starý nábytok, vyšúchané koberce a vyblednuté závesy od prízemia až po podkrovie. Taktiež hovoril, že chce, aby ste na všetko dozrela, pretože on nerozozná brokát od konopnej vrecoviny.“ Gazdiná sa vrátila k dverám, ale potom sa ešte raz zastavila a pozrela sa na Isabellu. „Musím povedať, že bude pekné vidieť, ako sa Swan Hall prebúdza do svojej bývalej krásy. A ešte lepšie by bolo, keby mal zase pána.“ Stará žena sa na Isabellu usmiala tajuplným úsmevom. „Možno že Jeho lordstvo nie je tak nepríjemné, ako sme sa obávali.“

Isabellu by zaujímalo, čo spôsobilo tak náhly zvrat v uvažovaní paní Simpkinovej, pretože sa rovnako, ako jeho chovanky, nového pána zozačiatku obávala. Ale možno bola len vďačná za to, že jej domov zase dostane nový lesk.

„Možno máte pravdu a skutočne nie je tak nepríjemný,“ povedala Isabella vyhýbavo.

„Rozhodne sa už na mňa nehnevá za tu včerajšiu večeru.“

Isabella ani na chvíľu nepochybovala, že by Edward trestal gazdinú za to, čo vlastne spôsobila ona. „Povedala som mu, že za to nemôžete, pani Simpkinová.“

„Ja viem, ale i tak, nechcela by som sa ocitnúť v jeho nevôli.“ Gazdiná sa zamračila. „Vďakabohu, že neposlal do Londýna i pre toho svojho kuchára. Namiesto toho mi dovolil, aby som si sama vybrala nejakú kuchárku. Musím povedať, že si rada od kuchyne odpočiniem. Bude to celodenná drina dozerať na všetky ty dievčatá a služobné, ktoré najal.“

Gazdiná sa znovu odmlčala. „Mám kupcom povedať, že prídete čoskoro, slečna Isabella? Sú celí dychtiví predstaviť Vám svoj tovar.“

„Áno, len čo sa naraňajkujem.“

Keď Isabella dojedla a zišla dole, zistila, že pani Simpkinová mala pravdu. Edward skutočne povolal armádu kupcov a remeselníkov, aby zvelebili tento panský dom. S náručou plnou látok a katalógov na ňu dole dychtivo čakalo sedem kupcov. Všetci sa pred ňou zdvorilo uklonili, ale keď začali jeden cez druhého vychvaľovať svoj tovar, Isabella zdvihla ruky a povedala: „Prosím, páni, na chvíľu ma ospravedlňte.“

Rýchlo sa otočila a išla hľadať Simpkina, ktorý práve dozeral na skupinku nových sluhov, leštiacich všetky lustre a lampy v dome.

„Kde nájdem lorda Masena?“ spýtala sa.

„Myslím, že Jeho lordstvo je v pracovne, slečna Isabella,“ odpovedal Simpkin.

Vydala sa cez dom do pracovne, kde našla otvorené dvere. Keď však vošla a uvidela Edwarda, zarazila sa. Sedel pohodlne uvelebený v koženom kresle a čítal si noviny, ktoré mu taktiež museli poslať z Londýna. Čítal pri svetla lampičky za zatiahnutými závesmi, namiesto toho, aby si do miestnosti pustil príjemné ranné slnko, tak zriedkavé pre toto ročné obdobie a vlastne tak zriedkavé pre tento kraj po celý rok.

Isabella nad tým dlho nemohla premýšľať, pretože pohľad na neho spôsobil, že sa jej roztriasli kolená a myšlienky sa jej rozutekali rôznymi cestičkami. Bol oblečený omnoho menej formálne než včera večer. Mal na sebe tehlovo červený kabátec bez nákrčníku a bez vesty. Biela košeľa, ktorá bola pri krku rozopnutá, odhaľovala väčšiu časť pevnej hrude rovnako, ako keď ho minulý týždeň po prvýkrát zbadala u neho doma pri tréningu šermu so svojimi priateľmi.

Jeho lenivý úsmev na uvítanie jej prezradil, že vie o účinku, aký na ňu má jeho ležérne oblečenie.

„Isabella, rád ťa vidím,“ povedal a vstal. „Po tom, čo sa predo mnou celé ráno skrývaš vo svojej spálni, by ma nenapadlo, že ma sama dobrovoľne vyhľadáš.“

 

Isabella, ktorá sa pevne rozhodla, že sa nenechá vyprovokovať, potlačila uštipačnú odpoveď a namiesto toho sa spýtala, či vie, že sa práve chystá utratiť celý majetok. „Nechápem, prečo si sa rozhodol zrenovovať celý dom. Na čo sú také výdaje?“

„Teraz je to môj dom rovnako ako tvoj. Zdedil som ho, pamätáš?“

„Lenže niečo takéto nie je nutné. Ty tu nebývaš, aspoň teda nie nadlho.“

„Ja by som povedal, že to je nutné. Veď všetok ten nábytok je starý snáď celé storočie.“

„Preto si najal toľko remeselníkov?“

Edward zakrútil hlavou. „Zatiaľ som nikoho nenajal, je to na tebe. Nemusíš ich využiť všetkých. Len som chcel, aby si si mohla vybrať. Máš plnú právomoc urobiť s domom, čo sa ti bude páčiť.“

„Ale prečo?“

„Pretože máš určite lepší vkus než ja.“

„Nerobíš to len preto, aby si zmiernil môj odpor?“

Keď sa usmial, Isabella mala dojem, ako by do miestnosti nakuklo slnko i napriek tým hustým závesom, ktoré mu v tom bránia. „Samozrejme že áno, drahá. Urobím všetko, len aby som ťa presvedčil, aby si sa stala mojou ženou.“

Isabella sa na neho úkosom pozrela. „Tým, že okolo seba budeš rozhadzovať svoje peniaze, ma len ťažko prehovoríš.“

„Ale ani to neublíži. Moc dobre viem, po čom ženy túžia. Každá si chce zvelebiť svoj domov.“

„Lenže ja tu vlastne žiaden domov nemám, Edward.“

„Ale samozrejme že máš. Si tu paňou, a až sa staneš mojou ženou, budeš pokračovať v úprave každej mojej nehnuteľnosti.“ Keď Isabella prevrátila očami, ticho sa zasmial. „Myslel som, že ťa moje gesto poteší.“

„No, v každom prípade si potešil paní Simpkinovú,“ odpovedala sucho. „Bolo od tebe múdre najať ďalšie služobníctvo. Raz a navždy si si tak našiel cestu k jej srdcu.“

„A aká cesta vedie k tvojmu srdcu?“ Keď neodpovedala, Edward sa zasmial. „Ja a pani Simpkinová sme si padli do noty.“

„Čo znamená, že si ju okúzlil a presvedčil, aby bola tvojim spojencom.“

„Tak nejako, ale presne to isté si urobila včera večer ty, nie? Ja som jej povedal, že sa ti dvorím. Je tým priamo nadšená a myslí si, že som pre teba ten pravý.“

Isabella si ho premerala rozhnevaným pohľadom, otočila sa a v tichosti opustila miestnosť. Neprekvapilo ju, že sa Edward snaží využiť akýchkoľvek prostriedkov, a to dokonca i pomoc starej gazdinej, aby dosiahol svojho. A nemohla sa na neho hnevať, pretože má pravdu v tom, že ona urobila to isté. Vadilo jej iba to, že ona bola neúspešná.

A musela priznať, že je rada, že Swan Hall získa svoju bývalú krásu. Panské sídlo bolo vskutku prekrásne a zasluhovalo si starostlivú ruku láskavého pána. Priala si, aby tu bola Rosali, pretože tá mala lepší vkus a taktiež Alica, tá vždy vedela čo a ako spolu bude sedieť.

Isabella strávila celé dopoludnie s kupcami a vyberala látky a nábytok. Toľko sa zabrala do práce, že zabudla na čas. Práve sa rozhodovala medzi zeleným zamatom a modrým brokátom, keď do miestnosti vošiel Simpkin. „Prišla za Vami slečna Blanchardová, slečna Isabella.“

Isabella zdvihla hlavu. „Ach, môj Bože, úplne som zabudla na školu!“ Úplne jej uniklo, že má o jedenástej hodinu. Jej priateľka a učiteľka Emily Blanchardová sa istotne prišla pozrieť, čo sa jej stalo, že sa neukázala.

„Kde je?“

„Čaká na Vás vo vstupnej hale, pretože som nenašiel miestnosť, kde by neležali vzorky s látkami a tapetami.“

Isabella sa ponáhľala za priateľkou, keď si majordómus zase odkašlal. „Odpusťte, slečna Isabella, ale kam mám dát všetky tie kvety?“

„Kvety?“

„Tie, ktoré lord Masen nechal dopraviť z Londýna. Na prianie Jeho lordstva boli umiestené v prijímacej hale.“

Isabella doslova bežala do haly, kde na ňu čakala nie len jej priateľka, ale i obrovské kytice všetkých farieb, tvarov a vôní. Boli tu ľalie, narcisy, tulipány, nežné margarétky, kosatce a predovšetkým ruže. Edward musel vykúpiť snáď všetky londýnske kvetinárstva, pomyslela si Isabella.

Jej priateľka Emily obdivovala obrovskú vázu plnú červených ruží, ale keď zbadala Isabellu. zamerala pozornosť na ňu. „Čo sa to tu deje, Isabella? Keď si sa neukázala v škole, bála som sa, že sa ti niečo stalo, a keď dorazím, zistím, že si sa dala na záhradníčenie.“ Vypadala pobavene, avšak i znepokojene.

„Emily, je mi to tak ľúto, že som neprišla na hodinu. Úplne som stratila pojem o čase.“

Emily stíšila hlas. „Ako si vedieš s tým otravným grófom, ako ho nazvala Alica?“

Isabella sa rozhliadla okolo seba, či Edward nie je niekde v okolí, a neochotne odpovedala: „Obavám sa, že nič moc, ako zrejme vidíš.“ Rukou ukázala na záplavu kvetín. „Toto je jeho predstava romantického dvorenia.“

„Dvorenia?“

„Poď za mnou.“ Isabella odtiahla svoju priateľku do malého salóniku, kde mali súkromie.

Emily bola krásna žena s hebkými vlasy, bezchybnou pleťou a postavou, ktorú jej závideli všetky krásky v širokom okolí. Bola o rok mladšia než Isabella, ale potom, čo vo vojne stratila snúbenca, už sa nechcela vydať za nikoho iného. A i keď bola urodzeného pôvodu, ktorý nedovoľuje, aby si ženy špinili ruky akoukoľvek prácou, ochotne sa k nim pridala a začala vyučovať v škole s nádejou, že snáď zabudne na svoj smútok. Pretože toho spolu tak veľa zdieľali, Isabella neváhala a sa priateľke zverila so svojim problémom. „Lord Masen ma požiadal o ruku.“

Emily údivom otvorila ústa. „Myslela som, že ťa chce vydať za nejakého cudzinca.

Isabella sa nad výrazom svojej priateľky musela usmiať. „Taktiež že áno, dokiaľ sa nerozhodol, že zabije dve muchy jednou ranou – splní svoju povinnosť postarať sa o mňa ako o svoju chovanku a zároveň si zaistí ženu, ktorá mu dá dediča a pokračovateľa rodu.“

„Nechceš to prijať?“

 

„Samozrejme že nie. Ale dovolila som mu, aby sa mi mohol dvoriť.“

Potom povedala o stávke a o tom, ako jej lord Masen sľúbil, že pokiaľ mu Isabella behom štrnástich dní dokáže odolať, venuje jej i jej sestrám slobodu.

„Alica i Rosali budú istotne rady, že sa ho zbavia,“ povedala Emily opatrne.

„Ako sa vlastne majú?“ spýtala sa Isabella dychtivo.

„Celkom dobre, keď vezmeme v úvahu, že musia svoje aktivity obmedziť tak, aby sa náhodou nestretli s grófom. Alici sa samozrejme nepáči, že má byť zavretá v dome, ale i Rosali sa zdá byť netrpezlivá.“

„Viem si to predstaviť. Ďakujem, že si ich u sebe nechala bývať, Emily, a taktiež za to, že si za mňa vzala moju hodinu.“

„Už o tom nehovor, drahá. Ty si toho pre mňa v uplynulých rokoch urobila omnoho viac. Nikdy nebudem schopná ti všetko splatiť.“

„Pokiaľ ti to nebude vadiť,“ dodala Isabella, „bola by som rada, keby moje sestry u teba ešte pár dní zostali. Ako náhle bude stávka u konca, gróf určite odíde a bude si hľadať ženu niekde inde. Ale nepoznám ho tak dobre, aby som mu mohla dôverovať.“

„Samozrejme že mi to nevadí,“ povedala Emily. „Rosali a Alica sú u mňa vítané, ako dlho len budú chcieť. Dokonca mi pomáhajú vyrábať balíčky pre rodiny padlých vojakov. Je to drina ušiť košele a napliesť pančuchy pre toľko detí a s pomocou tvojich sestier ich tento rok pošlem omnoho viac než minule.“ Emily sa usmiala. „Prekvapivo nám pomáha i Alica, hoci stále vymýšľa nové strihy a farby košieľ a nadáva, že tie naše sú nemoderné. Ale tvrdí, že keď to je pre dobrú vec, jej vkus môže ostať bokom. Ale teraz mi radšej povedz o lordovi Masenovi. Je to taký tyran, ako sme si mysleli?“

Isabella sa zamyslela. Vlastne si musela priznať, že Edward vôbec nie je taký, ako sa obávala. Mohol by byť síce menej arogantný, ale rozhodne nie je žiaden tyran. Vlastne sa ukázalo, že na urodzeného muža dokáže byť veľmi ohľaduplný a má pochopenie. Keď včera večer hovorila o svojej škole, ticho ju počúval a neprerušoval ju. Dokonca ju zrejme uznáva ako pani tohto domu, i keď ho vlastní on.

Samozrejme že sa Edward snaží ukázať z tej najlepšej stránky, ale robí to len preto, aby jej dokázal, že bude dobrý manžel.

„Nie, nie je tak strašný, ako sme sa báli,“ priznala Isabella. „Je trochu arogantný a namyslený, ako už šľachtici bývajú, a taktiež je zvyknutý, že všetko ide podľa neho, ale rozhodne by som o ňom nepovedala, že je tyran.“

„Som polichotený, drahá,“ ozval sa odo dverí mužský hlas. „Tvoja chvála ma hreje u srdca.“

Isabella sebou poľakane trhla. „Čo ťa nikto neučil, že nie je slušné počúvať cudzie rozhovory?“

S pobaveným výrazom vošiel do miestnosti. „Cudzie áno, ale tu sa jedná o prípad mojej budúcej manželky. Veď, ani nie za mesiac budeme svoji.“

Isabella sa ironicky uškrnula. „Staviaš vzdušné zámky?“

„Veľmi pekné vzdušné zámky.“ Jeho provokatívny pohľad spôsobil, že sa celá zachvela.

„Budeš tak láskavá, drahá, a predstavíš ma svojmu hosťovi? Alebo ho chceš predo mnou schovávať ako svoje sestry? Mimochodom, ako sa majú?“

Isabella sčervenala rozpakmi. Nevedela koľko toho Edward počul, dúfala že nie toľko, aby vedel, že sestry bývajú u Emily. „To je slečna Emily Blanchardová. Emily, môj poručník lord Masen.“

Edward sa uklonil. „Rád Vás poznávam, slečna Blanchardová. Pokiaľ som to pochopil správne, vyučujete na Freemantlovej škole.“ Keď Emily pozdvihla obočie, Edward sa na ňu milo usmial. „Môj právny zástupca mi zistil všetko nie len o mojich zverenkyniach, ale i o ich škole. Predpokladám, že ste Isabellina priateľka.“

„To som, mylord,“ odpovedala Emily.

„Potom by ste mi snáď mohla poradiť, ako môžem nájsť cestu k jej srdcu.“

„Nečakáte snáď, že budem pomáhať nepriateľovi, že?“

Ticho sa zasmial. „Vidíte, toto je moja veľká smola. Bol som označený za nepriateľa, bez toho, aby som dostal šancu sa brániť.“

Keď sa jej priateľka uznanlivo usmiala, Isabellu prekvapilo, že Edward okúzlil dokonca i Emily, ktorá sa ku všetkým urodzeným mládencom vždy chovala ostražito.

„Lord Masen je zrejme zvyknutý využívať svoj šarm, aby získal to, čo chce.,“ podotkla Isabella sucho.

„Pravda,“ priznal Edward. „Ale moje schopnosti bohužiaľ nepomáhajú pri tebe. Teba okúzliť nedokážem.“ Potom sa znovu pozrel na Emily. „Zostanete na obed, slečna Blanchardová? Dúfam, že Vás presvedčím, aby ste mi na Isabellu prezradila nejaké tajomstvá.“

Emily sa znovu usmiala. „Ďakujem, ale musím odmietnuť. Musím sa vrátiť do školy. Prišla som sa len pozrieť, čo sa stalo, pretože Isabella zmeškala svoju hodinu.“

„Obávam sa, že za to môžem ja. Celé dopoludnie som ju totiž zamestnával svojimi záležitosťami.“

Keď sa Emily spýtavo pozrela na svoju priateľku, Isabella cítila, že sa červená. „Lord Masen chce zrekonštruovať celý Swan Hall a požiadal ma, aby som na to dohliadla.“

„Aha,“ povedala Emily pomaly a na krásnom čele sa jej objavila hlboká vráska.

„Nemusíš sa báť,“ povedala Isabella s významným pohľadom upreným na Edwarda. „To, že pomáham s rekonštrukciou ešte neznamená, že sa stanem lady Masenovou.“

Potom svoju priateľku odprevadila do vstupnej haly, kde ich opäť privítala omamná vôňa stoviek kvetín. Isabella došla priamo k váze, ktorú jej priateľka predtým tak obdivovala. „Tu, vezmi si ich, Emily. Viem, ako miluješ ruže, a rozhodne ich oceníš lepšie než ja.“

Potom sa obrátila k majordómovi, ktorý čakal pri dverách. „Prosím, pán Simpkin, ostatné kvety nechajte poslať do školy.“

„Všetky, slečna Isabella?“

„Áno, všetky. Môžete ich rozdať medzi naše žiačky spolu s pozdravom od lorda Masena.“

Pozrela sa na Edwarda so škodoradostným úsmevom. Som si istá, že naše mladé žiačky ti budú veľmi vďačné. Pre mňa je toľko kvetín škoda.“

Keď Edward prikývol na dôkaz jej malého víťazstva, Isabella cítila, ako sa jej po jeho zmyselnom úsmevu prudko rozbúchalo srdce. Rýchlo sa otočila a ponáhľala sa odprevadiť svoju priateľku, aby sa s ňou v súkromí rozlúčila. Keď sa vrátila, Edward tam ešte stál a čakal na ňu.

„Potrebuješ niečo? Musím sa vrátiť do salónu, kde na mňa čakajú všetci tí obchodníci a remeselníci.“

„Chcel by som ťa po obede pozvať na vychádzku. Myslím, že by ti trocha pohybu na čerstvom vzduchu urobila dobre.“ Keď Isabella váhala s pohľadom upretým von oknom, Edward dodal: „Viem, že sa oproti krásnemu slnečnému ránu, poobedie zdá škaredé, ale ty si mi už predviedla, že sa nejakých mrakov na oblohe nebojíš. A okrem toho som nechal z Londýna priviezť svoje kone pre prípad, že by ste sa, ty a tvoje sestry, chceli prejsť. Tie herky, čo stoja v tunajších stajniach, snáď ani nezdolajú žiadnu prekážku.“

Milovala jazdu na koni a tak nakoniec súhlasila. „To by bolo skvelé.“

„Dobre teda. O druhej ťa budem čakať u stajní.“

Isabella sa vrátila do salónu a nemohla sa zbaviť vzrušenia z predstavy vychádzky v sprievode lorda Masena. Ich posledné stretnutie na konskom chrbte sa jej stále vracalo v snoch a i keď sa sama na seba za to hnevala, musela si priznať, že na to spomína rada.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

monikola

6)  monikola (28.11.2011 10:28)

Twillušíček...presne tak...do útoku
Bosorečko...hajzík a poriadny...ktorá z nás by odmietla rekonštrukciu :D :D :D ja teda nie...milujem prestavovanie, nakupovanie záclon, kobercov a pod. len keď je to tak drahé...ale keby som mala hentakú upírsku peňaženku za sebou, to by bolo :D
Ajka...no nezdá sa, nezdá, ale každému kohútovi raz sklapnú hrebienok
eMušíček...iná doba, iný Edward...mne práve vyhovovalo, to, že je konečne pánom situácie a nie taký bojko ako je občas v knihe
BabčaS...kujééém :)

Twilly

5)  Twilly (28.11.2011 07:45)

Fikaný hajzlík :D ... ale v láske a vo vojne je dovolené všetko... takže "do útoku!":D

Bosorka

4)  Bosorka (26.11.2011 21:51)

Je to ale hajzlík.... :D
Hele máš tam asi překlep - Arabella?

3)  ajka (26.11.2011 21:08)

Za měsíc už budou svoji... Eda se nám nezdá.
Už se těším na projížďku, co se asi bude dít?

eMuska

2)  eMuska (26.11.2011 21:08)

och, prečo sa mi nepáči, ako jej dvorí? ja by som ho asi poslala do kelu... neviem, ja som strašne naladená na dvorenie, ale keď on NEMÁ byť pánom situácie...

1)  Babča S. (26.11.2011 18:38)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still