Sekce

Galerie

/gallery/thumbs/necakane_dedictvo.jpg

Prvá spoločná večera. Isabella sa rozhodla znepríjemniť ju Edwardovi čo najviac. Škoda, že to chúďa zatiaľ nemá ani poňatia o tom, že jeho nosu len máločo ujde :)))

kapitolka je kratšia a možno i trochu nudnejšia, ale to len preto aby ste sa mali na čo tešiť nabudúce :P

Isabella prišla k prijímacej izbe a s potešením zistila, že na chodbe už čaká pán Simpkin. Sivovlasý majordómus sa na ňu sprisahanecky usmial, otvoril dvere a ohlásil jej príchod.

„Slečna Swanová, lord Masen.“

Edward hneď vstal. Pohľadom jantárových očí zhodnotil jej prísnu róbu, ale nakoniec ju nijako nekomentoval. „Dobrý večer, drahá. Som rád, že ste prijali moje pozvanie a pridali sa ku mne.“

Isabella sa na neho udivene pozrela, potom si však uvedomila, že pred slúžiacimi hodlá zastávať naďalej rolu poručníka.

„Poďte a posaďte sa vedľa mňa,“ dodal Edward a rukou ukázal na pohovku potiahnutú zlatým brokátom, ktorá pamätala lepšie časy.

Isabella zaváhala. Sedieť v tak tesnej blízkosti sa jej vôbec nepozdávalo. V modrom večernom kabátci a bielych saténových nohaviciach, ktoré obopínali jeho stehná, vypadal skutočne neodolateľne.

S nesmiernou námahou potlačila potrebu otočiť sa na podpätku a utiecť a sadla si na vzdialený koniec pohovky. Keď sa Edward posadil vedľa nej, ucítila príjemnú korenenú vôni. Tú u neho cítila zakaždým, no intimita malého prijímacieho salónku a vzrušenie z divadla, ktoré tu pred Simpkinom predvádzajú, jej ju znásobila.

„To bude všetko, pán Simpkin,“ povedal Edward, keď majordómus nalial dve krištáľové čaše červeného vína. „Zavri za sebou dvere.“

Isabella sa pozrela na Simpkina a odovzdane kývla hlavou. Lord Masen maril jej plány neostať s ním sama hneď od samého začiatku. Až bolestne si uvedomovala jeho blízkosť.

„Naozaj bolo nutné posielať Simpkina preč?“ spýtala sa Isabella, keď slúžiaci odišiel. „Nepripadá mi správne, aby sme boli spolu sami v jednej miestnosti.„

„Nezmysel,“ odvetil Edward. „Nevidím nič zlého na tom, keď si poručník vypije pohár... vína... v spoločnosti svojej chovanky.“ Pri slove víno sa zvláštne odmlčal a pousmial sa. Isabelle sa zľakla, že vie o príkaze naliať do neho trochu octu, ale o tom predsa vedel iba pán Simpkins a ten by to určite neprezradil. Edward však pokračoval ďalej a tak nad tým prestala premýšľať. „Okrem toho potrebujeme súkromie. Ako inak by som ťa mohol zvádzať... teda dvoriť sa ti?“

Isabella nemohla rýchlo prísť na žiadnu vhodnú odpoveď, a tak svoj úškrn skryla za hlt vína. Odporná kyslá chuť sa jej rozliala hrdlom a jej ťažkosti udržať neutrálny výraz tváre boli mnohonásobne väčšie. Bože, zatiaľ do svojej pasce spadla sama.

„Čo sa týka našej stávky,“ začala, „trochu som premýšľala. Možno by sme mali ustanoviť určité pravidlá.“

„Pravidlá?“

„Možno by bolo lepšie určiť hranice. Bolo by vhodné vysvetliť si, čo je dovolené a čo nie, aby ste napríklad nezašiel príliš ďaleko.“

Edward sa na ňu oslnivo usmial. „Čo  si nepočula, že vo vojne a v láske je dovolené úplne všetko?“

Isabella zízala na jeho pery. Ako nádherne sa pohybovali keď vyslovoval to slovo.. láska. Musela zatriasť hlavou, aby mohla pokračovať „Moc dobre viete, mylord, že naša stávka nemá s láskou nič spoločné. Ako si môžem byť istá, že nezneužijete situáciu a nezájdete príliš ďaleko?“

„Pretože som gentleman, moja česť mi niečo také nedovolí.“

Pobavene sa usmiala. „To nie je príliš upokojujúce.“

„Lenže ty nemáš byť pokojná,“ podotkol Edward. Keď videl jej vydesený výraz, hlasno sa zasmial. „Nemusíš sa báť, maličká, nikdy by som neurobil nič, s čím by si ochotne nesúhlasila.“

Isabella nahlas prehltla. „Lenže ja nebudem ochotná nikdy.“

„To sa ešte uvidí. Čo sa týka pravidiel, nechcem nič iné, než ťa presvedčiť, aby si zmenila názor na moju žiadosť o ruku.“

„Áno, ale to, že som s tým súhlasila, ešte neznamená, že Vám to uľahčím.“

„S tým počítam.“

„Mám v pláne urobiť všetko, čo bude v mojich silách, aby som Vás porazila.“

Jeho uličnícky úsmev jej vyrazil dych. „Takže súboj môže začať.“

Zatiaľ čo ju pozoroval cez okraj pohára, Isabelle sa divoko rozbúchalo srdce. Edward si k vínu privoňal, zaškeril sa a čašu odložil na stôl. „Toto víno vonia neskutočne odporne. Mám pocit, že si nejaký nešťastník pomýlil nádoby a trochu octu nalial do vína. Radšej ho nepite drahá. A keďže tu chcem zostať najmenej štrnásť dní, budem s tým musieť niečo urobiť. Hneď zajtra nechám poslať niekoľko kúskov na ochutnávku zo svojej pivnice.“

Pri zmienke o štrnástich dňoch Isabelle pokleslo srdce. Dva týždne jej zrazu pripadali ako celá večnosť. Ale možno sa vydala zlou cestou. Čo keby grófovi ukázala, že by mu nebola dobrou ženou a že o ňu vlastne vôbec nestojí? „Viete, mylord…“

„Edward.“

„Dobre teda, Edward. Neverím, že si skutočne uvedomuješ, čo by naše manželstvo prinieslo. Veď my sa k sebe vôbec nehodíme.“

„Prečo nie?“

„Kvôli tomu, že by som nebola poslušná manželka.“

Pobavene sa pousmial. „Prečo si myslíš, že chcem, aby moja manželka bola poslušná?“

„Väčšina šľachticov to chce. Potrebuješ manželku, ktorá ti dá dediča, bude sa starať o tvoju domácnosť, a keď pôjdeš za svojou milenkou, bude sa tváriť, ako že jej to nevadí. Ja by som takto ohľaduplná nikdy nebola.“

Keď ju Edward ticho pozoroval, pokračovala: „Lady Freemantlová mi rozprávala o tebe i o tvojich priateľoch. Všetci ste zaprisahaní starí mládenci.“ Zamlčala však to, že jej priateľka nového grófa z Masenu obdivovala a na jeho ponuku reagovala veľmi pozitívne a povzbudzovala Isabellu, aby mu odpovedala súhlasne.

„Moji priatelia?“

„Tí dvaja gentlemani, s ktorými si minulý týždeň trénoval šerm. To sú predsa tvoji najbližší priatelia, vojvoda z Ardenu a markíz z Claybournu, nie?“

„Áno.“

„No, aspoň vidíš, že príbehy o tvojich milostných avantúrach a početných šermiarskych súbojoch sa vyprávajú i tak ďaleko od Londýna. Podľa toho, čo som sa o tebe dozvedela, by to nebolo pokojné manželstvo.“

Naklonil hlavu a zaujato ju pozoroval. „Pochybujem, že by si chcela pokojného manžela, rovnako ako ja pokojnú manželku. Ženu tvojho temperamentu si neviem predstaviť, ako sedí u vyšívania a s pokorou vzhliada ku svojmu manželovi.“

Isabella sa nečakane zasmiala. „Presne to sa ti snažím celú dobu vysvetliť. Že žiadneho manžela nechcem!“

„To je mi úplne jasné.“ Edward sa pohodlne oprel. „Dovoľ mi však poukázať na to, že tvoje hodnotenie môjho charakteru sa zakladá len na ohováraní a klebetách.“

„Snáď, ale nemám dôvod pochybovať o tom, že si rovnaký ako môj otec.“

„Takže konečne sa dostávame k jadru problému.“ Edward pred sebou natiahol dlhé nohy a prsty si prekrížil na bruchu. „Bojíš sa, že každý muž je rovnaký ako tvoj otec.“

Isabella sa trpko usmiala. „Divíš sa mi? Môj otec bol sukničkár prvého rádu a ja sa nehodlám vydať za niekoho, kto je rovnaký ako on.“

„Lenže ja taký nie som.“

„Skutočne? Koľko máš v súčasnosti mileniek?“

Jedno jeho obočie vyletelo hore. „To skutočne nie je tvoja vec, drahá.“

„Pokiaľ chceš, aby som vážne zvažovala tvoju žiadosť o ruku, potom je.“ Keď stále váhal, Isabella sa sladko usmiala. „Bola to len jednoduchá otázka, Edward. Koľko máš mileniek?“

„Teraz práve žiadnu.“

„Lenže ja viem prinajmenšom o jednej, ktorú si vydržuješ.“

„To je dávna minulosť. Väčšina gentlemanov si vydržuje milenku.“

Pobavene sa na neho pozrela. „Presne o tom hovorím. Ja by som nikdy netolerovala, aby si môj manžel vydržoval milenku tak, ako to robí väčšina gentlemanov.“

„Niektorí muži sa svojich mileniek po svadbe vzdajú.“

„Lenže ja neverím, že práve ty by si to urobil. Možno zo začiatku, ale neskôr by si si znovu nejaké obstaral.“

Pozrel sa jej priamo do očí. „Ja nie som tvoj otec, Isabella, a nepáči sa mi, že i keď ma vôbec nepoznáš, tak ma s ním strkáš do jedného vreca.“

Náhla naliehavosť jeho hlasu ju udivila. „Odpusť,“ ospravedlnila sa s jemným úsmevom. „Len sa ti snažím vysvetliť, prečo o zväzok z rozumu nestojím. Pokiaľ tvoji rodičia neboli v manželstve šťastní tak, ako tí moji, potom sa iste rovnako ako ja vyvaruješ podobnej chyby.“

Edward sa smutne usmial. „Prišiel som o svojich rodičov už veľmi dávno, ale mal som to šťastie, že spomienky, ktoré mi zanechali sa nesú v duchu harmónie a lásky, takže ťa sklamem, drahá Isabella, ja na inštitúciu manželstva verím. Ale priznávam, že výber pravej partnerky bol pre mňa zdĺhavejší než si myslíš. Dlho som nenašiel nikoho, komu by som položil tú otázku. Až kým som nestretol teba.“ Edward sa odmlčal. „Tvoja skúsenosť z matkinej strany bola zrejme rovnako taká zlá ako pri tvojom otcovi, že?“

Isabella sa zamračila. „Nechcem o nej hovoriť.“

Renata Swanová bola zozačiatku svojmu manželovi neverná len preto, aby sa pomstila za jeho početné milenky a milostné aféry. Nakoniec sa však podľa Isabelly dopustila omnoho väčšieho hriechu než jej manžel, pretože ich všetky opustila. Isabella na malú chvíľu zavrela oči, aby unikla prudkej bolesti, ktorú spôsobila nechcená spomienka.

Edward si toho musel všimnúť, pretože si súcitné povzdychol. „Prežila si ťažké časy, že, drahá? Najskôr škandál, strata domova a potom si si musela zaistiť peniaze na živobytie.“

Keď otvorila oči, zistila, že ju uprene pozoruje. „Nepotrebujem, aby si ma ľutoval. Už to mám dávno všetko za sebou.“ Odhodlane reagovala, i keď to, čo povedala bolo klamstvo. „Čo  nepoznáš príslovie, čo ťa nezabije, to ťa posilní?“

„Dalo by sa povedať, že som jeho personifikáciou. A drahá, ja som ťa neľutoval, naopak, obdivoval som teba i tvoje sestry.“

Pokrčila ramenami. „Robili sme, čo bolo v našich silách. Najhoršie obdobie sme zažili, keď sme zápasili s otcovými dlhmi. Našťastie nám do života vstúpil lord Anthony a potom sme otvorili našu školu. Tak sme sa stali nezávislými, ako na peniazoch staršieho lorda Masena, tak na prípadnom manželovi, ktorého nám ty chceš vnútiť.“

Než mohol Edward akokoľvek zareagovať, ozvalo sa diskrétne zaklepanie na dvere salónu. Objavil sa Simpkin a oznámil, že večera sa bude podávať v malej jedálni. Isabella vďačne odložila stranou tak ošemetnú tému, ako je minulosť jej rodiny, a bezmyšlienkovite prijala Edwardovu ruku, ktorú jej ponúkal, aby ju odprevadil k večeri. Svojho činu však takmer okamžite ľutovala. Jediný dotyk stačil, aby sa jej divoko rozbúchalo srdce. Edward sa na ňu pobavene pozrel, akoby počul ten rachot, ktorý robil ten zradca v hrudnom koši.

Bola rada, keď videla, že majú prestreté na protiľahlých stranách stolu, takže od sebe boli dostatočne ďaleko.

Edwards zakrútil hlavou. „Pán Simpkin, nemusíme byť tak formálni. Chcem, aby slečna Swanová sedela vedľa mňa.“

,Ako si prajete, pane.“

Majordómus poslúchol a rýchlo premiestil prestreté taniere a príbory. Keď Isabella konečne sedela vedľa Jeho Milosti, Simpkin podával polievku a hneď, ako bolo všetko hotové, Edward povedal: „Ďakujem. Až budeme chcieť podávať ďalší chod, zazvoním.“

Komorník tak bol donútený opustiť miestnosť, našťastie však za sebou nezavrel dvere. I keď otvorené dvere mohli len ťažko zabrániť pocitu intímnosti. Isabella si bolestne uvedomovala jeho blízkosť a najradšej zo všetkého by utiekla.

V snahe nevšímať si ho sa Isabella zabrala do nevábne vypadajúcej polievky, ktorá sa neskôr ukázala ako kurací vývar s niekoľkými kúskami zeleniny. Po prvom hlte skoro vyprskla všetko naspäť do taniera, pretože polievka bola tak slaná, že sa skoro nedala prehltnúť.

Edward tancoval so svojou lyžicou po tanieri, spýtavo sa pozeral na Isabellu, a chvíľu na to odložil svoju lyžičku stranou. Tá nedokázala pochopiť, čo sa to deje. Akoto, že vycítil ocot vo víne, iba po čuchu a teraz toto s tou polievkou. Bola si istá, že nedala nič najavo a tak si pomyslela, že asi na polievku proste nemá chuť. Nemohol predsa vedieť, že je presolená bez toho, aby ju ochutnal. Ďalej sa tvárila ako nevinnosť sama a v pokojne pokračovala s polievkou.

„Povedz mi niečo viac o tej tvojej škole,“ požiadal Edward zvedavo.

„Prečo to chceš vedieť?“

„Pretože ma to zaujíma. A pretože sa toho chcem o tebe dozvedieť čo najviac.“ Milo sa usmial. „Hovorila si, že to je niečo ako dievčenská škola? Ako to vlastne začalo?“

Pretože sa to zdalo ako bezpečná téma, Isabella začala vysvetľovať. „Ten nápad mi vlastne vnukla lady Freemantlová. Keď sme sa so sestrami presťahovali do Chiswicku, stali sa z nás priateľky. Irina o svojej minulosti nerada hovorí, ale povedala mi toľko, že nepochádza z urodzených kruhov, no život k nej bol láskavý a vydala sa za muža urodzeného pôvodu. Jedného dňa spomínala, aké to bolo zo začiatku ťažké znášať všetko to snobstvo a ako si priala, aby ju niekto naučil etikete a spoločenským pravidlám tak, aby sa manželovi stala rovnou partnerkou. Vtedy ma napadlo, že v podobnej situácii musí byť viac mladých dievčat. Presne ako Irina sa väčšina dcér bohatých magnátov vydáva za urodzených gentlemanov, ktorí síce majú titul, ale žiadne peniaze.“

„Tak si sa rozhodla otvoriť školu?“

„Najskôr nie. Keď som sa ponúkla, že by som im mohla pomôcť, väčšinou mi nedôverovali a mala som len jednu alebo dve žiačky. Ale Irina bola mojim nápadom doslova nadšená a ponúkla sa, že ma bude finančne podporovať.“

„Takže si sa do toho pustila.“

„Bez pomoci by som to nikdy nedokázala. Prehovorila som dve svoje priateľky, aby do toho išli so mnou. Vyučujú takmer všetky triedy a ja a moje sestry im pomáhame. Každá vyučuje aspoň jeden deň v týždni.“

„Zrejme sa v tvojej škole nevyučujú bežné predmety, že?“

„Nie. Väčšina našich žiačok mali svoje súkromné guvernantky a učiteľov, takže keď prídu k nám, vedia počítať, písať, čítať, hrať na klavír a sú zbehlé snáď vo všetkých ručných prácach. Jediné, čo im chyba, je grácia a šarm, ktorý sa očakáva od dobre vychovanej dámy. Takže na nás je, aby sme je naučili správnemu držaniu tela, dokonalému chovaniu, etikete a všetkému, čo budú potrebovať, pokiaľ sa vydajú za urodzeného muža.“

„Zdá sa, že mate úspech. Môj právnik mi povedal, že máte dva tucty žiačok a dlhý zoznam tých, ktoré čakajú, až bude voľné miesto.“

Isabella sa usmiala. „Áno. Naozaj sme uspeli. Bohatí obchodníci sú ochotní zaplatiť obrovské sumy, len aby sa z ich dcér stali dokonalé mladé dámy. Nerobíme to ale len kvôli peniazom. Uspokojuje ma pocit, že dávame mladým dievčatám do ruky mocnú zbraň, ktorá im pomôže riadiť svoj vlastný osud. I keď nie sú urodzeného pôvodu, pokiaľ sa vydajú do šľachtických kruhov, budú sa môcť vedľa svojho manžela postaviť ako rovnocenné partnerky.“

„Viem si predstaviť ešte mnoho iných vecí, ktoré by ťa uspokojovali,“ zamumlal.

Keď sa na neho Isabella spýtavo pozrela, Edward sa len uškrnul a odvrátil zrak. Zbožňoval Isabellino vášnivé zanietenie pre všetko, pre čo sa rozhodla. Nepáčilo sa mu, že jeho už dlhú dobu nič nenadchlo. Ako nad tým premýšľal, mimovoľne si usrkol vína a uvedomil si, že zabudol na to, že je rovnako hrozné ako to v salóniku. Všimol si, že sa Isabella víťazoslávne uškrnula. Ach, tá potvora. Dobre vedel už z myšlienok komorníka i gazdinej, že sa dnešný večer nesie v duchu sabotáže, ale bol pevne rozhodnutý zniesť akékoľvek nástrahy, ktoré na neho vymyslela. Vlastne ho celá táto situácia neuveriteľne bavila. Len sa Isabella teš zo svojej vyhratej bitky, vojna totiž ešte neskončila a dnešný večer ukončíme podľa môjho scenára.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

monikola

10)  monikola (22.11.2011 17:43)

Blanulak :) bičík bol skvelý ale v budúcej kapitole budú Jahody a zámerne som im dala veľké začiatočné písmeno, pretože to budú skvelé Jahody :D

eMušíček jojojoj o vojne v srdci to tu všetko vlastne je...bez nej by nebol žiaden príbeh, veru

eMuska

9)  eMuska (22.11.2011 17:37)

som si povedala - to by bol jaký cliff, keby to teraz skončilo!
A ono to skončilo... každopádne - toto sa mi páčilo! Vieš, vojna je zlá. Ale vojna v srdci je mnoho ráz romantická...

8)  Blanulak (22.11.2011 00:30)

Takhle povidka se mi libi cim dal vic! A to jsem si myslelala, ze je bicik neprekonatelny! Wow!


Nemuzu se dockat, az bude dalsi kapca!

7)  Babča S. (21.11.2011 21:42)

Twilly

6)  Twilly (21.11.2011 21:20)

ááááááááááááááááááááááááááááááááááá tak to sa teším

monikola

5)  monikola (21.11.2011 21:11)

neboj Bosi, zasa tak lacno ju nedám :D :D
elie_darrem
ajinečko ty pekne spi, nech je tvoje bruškové mimčo v kľude a pokoji...neboj, kapitolky budú pribúdať pravideľne...to len teraz som bola štyri dni na Liptove...ale bolo kráááásne
Twillíčku a najlepšie bude Edwardovanie sabotovanie sabotáže

Twilly

4)  Twilly (21.11.2011 20:50)

tak sabotáž... no dobre... uááááááááááááá

3)  ajka (21.11.2011 20:43)

ano ano, tak se mi to líbí. Naprosto perfektní. Jen ať hezky vzdoruje. :D Moc se těším na další. Zase nebudu spát a budu
To jsem zvědavá, co zamýšlíš dál...

2)  elie_darrem (21.11.2011 19:57)

super:-)) moc se mi to líébilo:-)

Bosorka

1)  Bosorka (21.11.2011 19:37)

Moni - ocet ve víně, přesolená polévka :D Jenom doufám, že mu nepadne do pos... teda do náruče okamžitě a střelhbitě ;) Snad bude dělat trochu Zagorku.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek