Sekce

Galerie

/gallery/thumbs/necakane_dedictvo.jpg

Piata kapitola... Bože ako ja v tejto kapitole zbožňujem Edwarda... hoci ak by som toto celé zažila ja, bola by som z neho rovnako vytočená ako bude Bella :DDD príjemné čítanie dámy :)

a dalo by sa povedať,  že miestami i +15

a bude horšie :DD

Isabella bola rozhodnutá bojovať a hodlala vytiahnuť akékoľvek zbrane. Chcela byť milá, rozumne argumentujúca v najhoršom prípade bola rozhodnutá znovu na neho vytiahnuť kord, hoci v ich domácnosti sa nachádzalo iba zopár nožov. Ale možno si požičia sekeru na drevo. Tá by zapôsobiť mohla.

Všetky jej predsavzatia sa však hneď rozplynuli o štyri dny neskôr, keď zahliadla lorda Masena, ako si to cez lúku mieri zrovna k nej.

„Do čerta i s ním,“ zamrmlala si Isabella popod nos a prudko zovrela opraty. Mohlo ju napadnúť, že Jeho lordstvo si nenechá ujsť to potešenie, aby ju vyhľadalo. Celkom úmyselne sa v danú hodinu, kedy oznámil svoju návštevu, zdržovala mimo domov, aby nechcenému poručníkovi dala jasne najavo, že tu nie je vítaný. Verila, že to škaredé, zamračené počasie ho odradí od čakania na ňu a nikdy by ju nenapadlo, že sa vydá za ňou. Zrejme jeho odhodlanie podcenila. Navyše nerozumela ako ju mohol tak ľahko nájsť. O tom kam ide povedala iba komorníkovi a bola si istá, že starý Simpkin by ju neprezradil.

Prstami v kožených rukaviciach pevne zvierala uzdu a na malú chvíľu zaváhala. Nie je jej zvykom stiahnuť chvost a utiecť, lenže keď bola sama s lordom Masenom, neverila si. Jedna vec bola stretnúť sa s ním v prítomnosti služobníctva a druhá stretnúť ho na osamotenej lúke. Nemala záujem čeliť grófovi, pokiaľ chcel reagovať na to, ako ho minule napadla jeho kordom, alebo mu snáď vysvetľovať, prečo dneska popoludní nebola doma, i keď poslal navštívenku.

Krutá pravda, ktorú zatajila i pred sestrami, bola však tá, že ten krásny diabol ju znervózňoval svojimi širokými ramenami, prenikavým pohľadom zlatých očí a vedúcim úsmevom. Nebola si istá, či by mu tento krát dokázala odolať.

Alebo sa z nej proste stal zbabelec.

Isabella ďalej už nemámila čas premýšľaním o dôvode toho, čo chce urobiť, prudko popohnala koňa do cvalu a namierila si to k brezovému hájiku, kde by sa skryla. Nádej, že by si ju snáď nemusel všimnúť, sa rozplynula v jedinom okamžiku, kedy sa cez rameno otočila a uvidela, že lord Masen ide za ňou.

Srdce jej začalo biť ako na poplach, sklonila sa k šiji zvieraťa a hnala ho k ešte rýchlejšiemu tempu. Keď po chvíli dorazila do hustého hájiku, musela spomaliť tempo, aby sa vyhla nízkym vetvám, ktoré ju šľahali do klobúka.

Gróf však ďalej pokračoval plnou rýchlosťou. Zvuk približujúcich sa konských kopýt prezrádzal, že je jej v pätách. Keď sa jej konečne podarilo vyjsť na ďalšiu lúku, Isabella zvýšila úsilie, ale v hĺbke duše vedela, že je to márne.

Keď ju dostihol, pulz jej besne tepal v ozvene konských kopýt. Chvíľu uháňali bok po boku a Isabella vnímala len tlkot svojho srdca.

Náhle sa gróf naklonil, silnou rukou ju chytil okolo pásu a vytiahol ju zo sedla, ako by bola ľahká ako pierko.

Isabella ohromene zalapala po dychu a s hrôzou si uvedomila, že sedí pritisnutá k jeho slabinám, hruďou sa opiera o tú jeho a okolo ramien ju objímajú pevné mužské ruky. Zmätene sa k nemu ešte viac pritisla, aby udržala rovnováhu, a celkom bez dychu vyhŕkla: „Okamžite ma pusťte, vy.. vy diabol!“ Namiesto odpovede však gróf len posilnil zovretie.

Keď konečne zastavil, Isabella sa zhlboka nadýchla a zdvihla hlavu, aby mu videla do očí.

Okamžite si uvedomila, že urobila chybu, pretože jej pery sa ocitli len malý kúsok od jeho. Celým telom jej prešla prudká vlna vzrušenia. Veď práve o týchto zmyselných perách sa jej v posledných nociach snívalo…

Potom sa ich pohľady stretli a Isabella zatajila dych.

Náhle ticho sa zdalo byť ohlušujúce. Isabella cítila, ako jej prudko tlčie srdce a nedostáva sa jej dychu, ako by práve bežala o život. Sedela pritisnutá k mužnému svalnatému telu a prsiami sa opierala o pevnú hruď.

Gróf sa nehýbal, len ju mlčky pozoroval. Keď jeho pohľad skĺzol k jej štíhlemu krku a potom ešte nižšie až k plnému poprsiu, ktoré sa vzrušene tlačilo v jej výstrihu, Isabella si zúfalo priala, aby si obliekla niečo konzervatívnejšieho, a nie len mušelínové šaty s hlbokým výstrihom. Celkom zreteľne si uvedomovala, ako jej pri kontakte s týmto mužským telom reagujú jej prsia.

Rovnako on si nepochybne všimol jej zmyselnej reakcie, pretože jeho zlaté oči zvláštne potemneli.

Keď prehovoril, jeho hlas ju hladil ako hebký zamat. „Očakával som od Vás rôzne spôsoby privítania, slečna Swanová, ale priznávam sa, že takýto nie.“

Isabella stuhla. „Ani ja nie, pane. Akým právom so mnou zaobchádzate ako s utečenou otrokyňou?“

V jeho očiach sa pobavene zablýskalo. „Nerozumiem Vám, veď som Vás predsa zachránil.“

„Nepotrebujem, aby ma niekto zachraňoval!“

„Ne? Domnieval som sa, že sa Vám splašil kôň. Predsa nie ste tak nezdvorilá, aby ste sa mi úmyselne vyhýbala, keď som sa ohlásil a požiadal Vás o rozhovor. Prišiel som presne načas, ale po Vás a ani po Vašich sestrách nikde ani pamiatky.“

Na to nemala žiadnu odpoveď.

„Zrejme ste zabudla na čas,“ pokračoval gróf, „inak by ste ma istotne nenútila, aby som Vás išiel hľadať.“

Isabella sčervenala rozpakmi. „V hodinu, ktorú ste prikázal, som mala veľa práce.“

„Prikázal?“ Vydvihol jemné obočie. „Predsa som Vám nič neprikazoval.“

„Mne to tak pripadalo.“

Jeho pohľad znovu skĺzol k jej perám. „Zdá sa, že Váš útek nedopadol tak, ako ste si predstavovala.“ Nepatrne sa zavrtel v sedle. „Zrejme si neuvedomujete, že fyzická námaha v mužoch prebúdza určité túžby…“

Slová viseli vo vzduchu, dokiaľ na stehne neucítila pevný dôkaz toho, čo práve povedal. Zrejme k životu prebudila i niečo iné než len jeho túžbu! Isabella sa spamätala a rukami sa oprela o jeho hruď, aby ho od seba odstrčila. Bolo však príliš neskoro. Gróf sa sklonil a jeho pllné pery sa ľahko dotkli tých jej.

Bol to pomalý, hebký, okúzľujúci bozk.

Neočakávanosť jeho činu ju zaskočila. Točila sa jej hlava a nemohla dýchať. Prvotná panika sa rozplynula a nahradilo ju omamné vzrušení. Nedokázala sa brániť. Namiesto toho jej celé telo oťaželo a inštinktívne sa pritislo k pevnej hrudi a hebkým perám, ktoré ju nežne bozkávali. Keď nezbedným jazykom vošiel do jej úst, odovzdane vzdychla.

Edward cítil, ako ho zaplavuje spaľujúci požiar. Bol to rovnaký pocit, ako keď Isabellu uvidel po prvýkrát, len omnoho intenzívnejší a tento krát mal jasno v tom, čo chcel. Hladoval po jej tele, po jej mysli, ktorá mu bola odopretá. Hladoval po nej po celej, no nie po jej krvi. Tá lákavá životodarná tekutina ho svojou vôňou opantávala, no vedel, že by nikdy nedokázal urobiť nič, čo by tejto malej, útlej žene so srdcom a odvahou obra ublížil.

Pevne ju zovrel a prehĺbil svoj bozk. Chcel omnoho viac. Jeho slabiny pulzovali túžbou a srdce bilo ako besné.

Keď sa od nej konečne odtrhol a podíval sa jej do očí, obklopovalo ich vzrušujúce napätie. Edward cítil, ako sa Isabella v jeho náruči chveje.

„Pusťte ma,“ dožadovala sa zastreným hlasom.

„Isabella…,“ zašeptal a nechcel ju poslúchnuť.

Zrazu sa prudko vzpriamila a dlaňami sa zaprela o jeho hruď. Proti jeho sile však nemala šancu a tak stále ostávala zakliesnená tam, kam patrí, v jeho náručí. Z očí jej sršali blesky. Keď ju stále nepúšťal, zaťala päsť, napriahla sa a všetkou silou sa ho chystala udrieť.

Nečakaná akcia Edwarda prekvapila natoľko, že ledva, ledva stihol hlavou uhnúť dozadu tak, aby ho netrafila a tak si neublížila. I tak mu to vyšlo iba na polovicu a ona sa hánkami ošuchla o jeho bradu. Bolo vidieť, že ju použitá ruka bolí, ale skôr než to, si všimol prekvapenie na jej tvári. Rozmýšľal nad čím premýšľa ona. Nad rýchlosťou, ktorú použil, alebo tvrdosťou jeho tváre. Ani jedno nebolo dobré a tak nahlas zaklial. Nakoniec však najzaujímavejšia bola reakcia jeho tela. Cítil nutkavú potrebu znovu ju pobozkať a ukázať, kto je tu pánom. Bože, pritom si plne uvedomoval, že práve takýmto správaním by ju jednoznačne odradil.

Isabella sa však rýchlo spamätala. Využila toho, že bol prekvapený, a vyslobodila sa z jeho objatia. Keď sa pokúšala zoskočiť dole, rozhodol sa, že tento krát ju nechá ísť. Len ju chytil za ruku, aby jej pomohol na zem.

Prudko sa k nemu otočila, ako by sa bála, že ju zozadu znovu objíme. Edward zostal v sedle a zaujato ju pozoroval. Znovu sa jej podarilo vyviesť ho z rovnováhy, ale Edwarda omnoho viac prekvapila reakcia jeho vlastného tela. Snažil sa prehovoriť sám seba, že jeho túžba po Isabelle bola len chvíľkovým pomätením zmyslov. Celé štyri dni sa ju pokúšal vyhnať z hlavy a raz a navždy na ňu zabudnúť. Všetko však bolo úplne márne. Nedokázal myslieť na nič iné než na ňu.

Nemohol sa dočkať, až ju znovu uvidí a presvedčí sa, či je skutočne tak plná ohňa a života, že zohreje i jeho studenú upírsku dušu.

Teraz dostal svoju odpoveď. Isabella tam vzdorovito stála, líca jej horeli, pery mala vlhké od jeho bozkov a pästi zaťaté, ako by sa chystala do bitky.

Bola to presne tá vášnivá dračica, ktorá ho posledné štyri dni navštevovala v jeho predstavách. Nechcel ju objímať ani bozkávať, ale zviedla ho svojim ohňom, ktorý sa mu prepaľoval hlboko do duše, o ktorej ani nevedel, že ju vôbec ešte má. Stačil jediný dotyk a celé jeho telo sa chvelo túžbou. Musel sa zo všetkých síl ovládať, aby ju nepoložil do mäkkej trávy a neponoril sa do jej hebkosti.

Edward si naraz s hrôzou uvedomil, že po Isabelle Swanovej túži viac, než kedy túžil po inej žene, a že ju tak predsa nemôže mať. Nebol taký darebák, aby zneuctil svoju vlastnú chovanku, mladú dámu, ktorá bola pod jeho ochranou. Jediný počestný spôsob, ako ju môže dostať do postele, je svadba…

Edward sebou prudko trhol.

Svadba.

Nie! Jeho podvedomie sa automaticky bránilo. Rozhodne sa nemieni ženiť, či už z akéhokoľvek dôvodu.

Ale ak ju skutočne chceš, našepkával mu tichý hlások, nič iného ti nezostává. Musíš váš vzťah povýšiť na niečo omnoho viac, než len na rolu poručníka a chovanky.

Edward zakrútil hlavou. Skoro nemohol uveriť tomu, o čom premýšľa. Je snáď možné, že mu slečna Swanová úplne poplietla hlavu a túžba mu zastrela zdravý rozum?

Keď sa však na celú situáciu pozrel logicky, sobáš s Isabellou nebol až tak nerozumný. Veď sa chcel postarať o jej budúcnosť tým, že jej nájde dobrého manžela, a on je celkom určite najlepším kandidátom zo všetkých. Ona je urodzenej krvi a navzdory škandálu svojich rodičov má skvelé predpoklady pre to, aby sa mohla stať grófkou.

Sobášom s ňou by splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo závetu, a navyše by ju celkom legálne a počestne dostal do postele. O pár rokov, keď by už on a jeho bratia potrebovali nenápadne zmiznúť, jednoducho by ho postihla nehoda. Isabella by ostala bohatou vdovou, dostatočne mladou na to, aby si našla ďalšieho slušného životného partnera.

Jediná otázka bola tá, či je ochotný opustiť túto ženu.

A odpoveď? Nepopierateľná pravda bola tá, že Isabella Swanová mu pripadala ako žena, s ktorou by si dokázal predstaviť stráviť život, vlastne možno i celú jeho existenciu. Koniec koncov, ponúknuť jej nesmrteľnú existenciu nemusí hneď, po čase uvidí, či ich vzťah má perspektívu.

Edward sa zhlboka nadýchol. Možno robí najväčšiu chybu svojho života, ale hodlá svoju najstaršiu chovanku požiadať o ruku.

Celá táto jeho úvaha trvala iba moment. A tak Isabella nemala predstavu, že došiel k nejakému závažnému rozhodnutiu. S úškrnom sa na ňu usmial. „Gentleman Jackson by Vám vyjadril uznanie za Váš pravý hák, slečna Swanová,“ podotkol a zmienil sa o najlepšom anglickom boxerovi.

Isabella zlostne našpúlila pery. „Čo ste čakal? Len som sa bránila.“

Edward chápavo prikývol. „Čo sa Vám vskutku podarilo. Ospravedlňujem sa. Nemal som to urobiť. Prosím, prijmite moju hlboké a úprimné ospravedlnenie.“

Keď neodpovedala, pomaly zosadol a stále ju uprene pozoroval. Isabella sa rýchlo rozhliadla okolo seba, aby našla svojho koňa, a keď ho uvidela, ako sa pasie kúsok ďalej na zelenej lúke, zdala sa zmätená. Vyplašene cúvla, aby si od neho udržala patričnú vzdialenosť.

Edward sa zastavil. Nechcel ju vydesiť… i keď ani na chvíľu nepochyboval, že by sa nechala.

„Nie som zvyknutý prenasledovať ženy, ktoré predo mnou utekajú,“ podotkol Edward.

„Tým som si istá,“ povedala sucho.

„V každom prípade, Vy a Vaše sestry ma k tomu zrejme chcete donútiť. Zistil som, že Rosali a Alice zmizli už pred niekoľkými dňami. Bolo to práve vtedy, keď ste sa vrátila z Londýna, kde som Vás informoval o svojej návšteve.“

Isabella stuhla a bojovne sa napriamila. „Lord Masen! Vy ste nás dal špehovať!“

Mala pravdu len na polovicu. Keď prišiel Edward na Swan Hall privítala ho postaršia dvojica, ktorá sa usilovne, avšak márne snaží udržať panstvo v chode. Z ich myšlienok sa dozvedel, že obe sestry odišli, bohužiaľ nepovedali im kam a Isabella sa, s úmyslom vyhnúť sa mu, išla prejsť na koni severne pozdĺž Temži k brezovým hájom. Preto ju tak ľahko našiel.

„Nie je to tak ako myslíte,“ odpovedal Edward pravdivo. „Ale prosím, nesnažte sa zmeniť tému rozhovoru, slečna Swanová. Nepochybujem, že ste zmiznutie svojich sestier zorganizovala, aby ste prekazila moje plány.“

Isabella sa nevinne usmiala. „Ako Vás niečo takého mohlo napadnúť?“

„A nie snáď?“

„Nie. Poslala som ich preč, aby som ušetrila Vaše zdravie.“ Keď nechápavo zdvihol obočie, pokračovala: „Zdalo sa mi, že na ne chcete usporiadať hon. Pretože však viem, čo sú tie dve zač, radšej som Vám ich upratala z cesty, aby ste sa neuhnal.“

Edward sa zasmial. „Ale no tak, Isabella. Čo kedy sme aspoň na chvíľu zložili zbrane? Nechcem s Vami bojovať.“

Jej odhodlaný výraz trochu povolil. „Ani ja s Vami nechcem bojovať, pane, ale Vy odmietate pochopiť, že nechceme Vaši pomoc a už vôbec nestojíme o sobáš z rozumu.“

„Nevydal by som Vás proti Vašej vôli, to sľubujem. Vlastne by som Vás rád požiadal o ruku ja sám.“

Podľa jej výrazu mohol povedať, že ju šokoval rovnako ako sám seba. Bolo neuveriteľné, že on, najzaprisahanejší starý mládenec, chce dobrovoľné vliezť do chomúta a vziať si svoju chovanku.

Ale už sa tak rozhodol.

Teraz už musí len prehovoriť Isabellu, aby pochopila, že to je pre jej dobro, a prijala jeho žiadosť o ruku.

„Vy si ma chcete vziať?“ opakovala, ako by neverila vlastním ušiam a asi im naozaj neverila.

„Áno, presne to chcem,“ povedal Edward nadšene. Čím dlhšie o tom uvažoval, tým viac sa mu jeho nápad páčil. „Viem, že som ťa zaskočil, drahá, ale týmto ťa úprimne žiadam, aby si sa stala mojou ženou.“

Vedel, že ho bude chvíľu odmietať, no bol si istý, že ju nakoniec presvedčí. O to sa nebál. Strach mal z toho, ako si ho Emmett a Jasper budú doberať až sa toto dozvedia.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

10)  martty555 (30.01.2012 14:43)

Bosorka

9)  Bosorka (11.11.2011 21:11)

No sice bych líbačku, i když podpořenou hmatatelným důkazem Edwardovi potence, bych za 15+ nepočítala, tak mooooc hezky sji to napsala . Až mě to přivádí k mým prebubertálním romantickým představám o líbačkách na koňském hřbetě..... holka, doluješ ze mě ty mé romantické sklony!

8)  Blanulak (11.11.2011 01:30)

Uzasna kapitolka! Miluju ty jejich " hadky!"
Diky!

Michangela

7)  Michangela (10.11.2011 21:42)

6)  simushqa (10.11.2011 12:24)

no teda :D :D :D :D toto je uplne super :D milujem tuto kapitolovku :D uplne uzasnaaa :D

Twilly

5)  Twilly (10.11.2011 11:54)

Šak veď to, mám tu také ucho dvadsaťjedenročné vedľa seba, že kolega.... asi by rovno kreslil takéto kolieska , keby ma počul ochkať nad tvojou romancou.

Judy

4)  Judy (10.11.2011 11:28)

Tak to jsem moc ráda, že to nebude úplně stejné. Už jsem si přečetla všechny a už se nemůžu dočkat, až se to pořádně rozjede!
Jinak bude velmi zajímavé, když chceč dát dohromady knížky Potěšit dámu, Okouzlit krásku a Svést nevěstu. Koneckonců probíhají témeř zaráz (poslední 2 se vlastně v určitých místech překrývají). Taky by mě zajímalo, jestli tam dáš i část Napravit hříšníka (na konci je zmínka, že z Marcuse bude tatík ;) ).

monikola

3)  monikola (10.11.2011 11:27)

Ajčík no bude...hoci podľa mňa bude i zároveň veselšie

Twillíčku a prečo je to škoda? nemôžeš si pekne od srdca za achkať?

Twilly

2)  Twilly (10.11.2011 10:22)

Romanca uňo ňuňo aaaaaaaach, škoda, že som v práci, cica :p

1)  ajka (10.11.2011 09:51)

Jo jo, to já můžu. Naprosto úžasné.
A bude hůř? Tak na to se těším.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek