Sekce

Galerie

/gallery/thumbs/necakane_dedictvo.jpg

druhá kapitola a prvé kontakt :) nech sa páči, ráčte vstúpiť...vopred ďakujeme za každý komentár :)))

v tejto kapitolo sa skoro presne držím námetu, ktorý mi vnukla pani Jordan a jej knižka, ale samozrejme je to doplnená našimi upírskymi "problémami" :)

Edward sa zvedavo priblížil ku dverám na chodbu.

„Opakujem Vám, že lord Masen nie je doma, slečna.“

„Nie je doma alebo neprijíma návštevy?“ spýtal sa príjemný ženský hlas. „Urazila som dlhú cestu len preto, aby som si s ním pohovorila. Pokiaľ to bude nutné, som pripravená prehľadať celú budovu.“ Jej hlas znel pokojne a melodicky, v každom prípade však rozhodne. „Kde ho nájdem?“

Potom boli počuť hlasné prejavy dámy, domáhajúcej sa možnosti prehľadať dom. Komorník Hobbs sa jej v tom snažil zabrániť, ale očividne zlyhal. O chvíľu neskôr Edwardov oddaný služobník vykríkol: „Madam, na poschodie nesmiete!“

Edward videl v myšlienkach starého Hobbsa šok a paniku z konania mladej dámy a neubránil sa pobavenému úsmevu. Považoval za zvláštne, že ešte nepočuje myšlienky slečny Swanovej, ale než nad tým mohol začať dumať viac, Hobbsov horor pokračoval.

„Prečo nie?“ spýtala sa. „Nájdem snáď Jeho lordstvo v posteli alebo neoblečené?“

Hobbs pohoršene vykríkol a potom zamumlal: „Dobre teda, pokiaľ trváte na svojom, pozriem sa, či Vás pán prijme.“

„Prosím, ušetrite si cestu. Pokojne sa môžem ohlásiť i sama. Len mi povedzte, kde ho nájdem.“ Príjemný hlas sa odmlčal. „Nevadí. Počujem zvuk kordov, takže predpokladám, že mi stačí ísť po sluchu.“

Edward počul približujúce sa ľahké kroky a so záujmom čakal, čo bude nasledovať.

Žena, ktorá sa o chvíľu neskôr objavila vo dverách, ho ohromila svojou krásou. I keď drobná, ale elegantná postava bola odetá v prostých modrých krepových šatách, oplývala neklamnou sebadôverou a gráciou, ktorá vzbudzovala pozornosť.

Stelesnenie krásy a dokonalosti, pomyslel si Edward, celkom ohromený pohľadom na nečakanú návštevu.

Navzdory svojej malej výške a štíhlosti bola natoľko vyvinutá, že prebudila túžbu dokonca i v mužovi jeho skúseností. Žiarivé hnedé vlasy mala vyčesané do drdolu, na ktorom sedel široký klobúk, a zopár uvoľnených hebkých vĺn rámovalo dokonalú srdcovú tvár. Rovnako si nemohol nevšimnúť krásnych a hlbokých čokoládových očí, so záujmom kĺzajúcich po miestnosti a oplývajúcich inteligenciou, ktorá okamžite pritiahla jeho záujem. Skúsil jej vstúpiť do mysle a...? Nič. Sústredil sa, skúsil to ešte raz a stále nič. Tma. Prázdno. Ale tie oči, tie oči dávajú jasne najavo, že ich majiteľka rozhodne nemôže byť prázdna nádoba. Toto sa mu ešte nestalo. Žeby odolávala našim darom? Nezávidím ti braček, táto slečna je nabrúsená ako čepeľ saracénskej dýky, tá si ťa podá ako malinu. Poslal mu zrazu Jasper myšlienku. Takže empatik v ňom ju vie prečítať. Prečo potom on zlyháva?

Vstúpila do miestnosti s rozhodne vystrčenou bradou, ale keď si ho všimla, naraz sa zarazila a do tváre jej vstúpila purpurová farba, ako by si uvedomila nevhodnosť toho, že sa ocitla sama v jednej miestnosti s tromi nedostatočne odetými gentlemanmi, ktorí pred ňou stáli len v rozopnutých košeliach a nohaviciach, bez nákrčníku, vesty či kabátu.

Jej pohľad skĺzol cez Edwardove odhalené hrdlo k rozopnutej plátennej košeli, ktorá odhaľovala pevnú svalnatú hruď. Potom sa však prudko vrátila k jeho tvári, ako by vedela, že je prichytená pri čine. Keď sa ich pohľady stretli, ružová farba hebkej tváre ešte zintenzívnela.

Edward bol úplne očarený.

O chvíľu na to sa zdalo, že sa spamätala a uvedomila si, prečo vlastne prišla. „Ktorý z vás je lord Masen?“ spýtala sa sladko.

Zdvorilo sa k nej priblížil. Ani si neuvedomoval, že doteraz nedýchal. Aby jej mohol odpovedať, natiahol vzduch plným dúškom do pľúc a prehovoril „ K vašim službám, slečna…?“ vetu však nestihol dokončiť. Celým telom mu prešiel tras a on sa utápal v sladkej omamnej vôni orgovánu, vanilky s pikantným podtónom škorice. Bola to explózia vône. Zareagoval dvoma najprirodzenejšími spôsobmi. V ústach sa mu okamžite tvoril jed a slabinách mu bolestne trhlo. Jeho telo akoby sa nevedelo rozhodnúť, čo s touto ženou robiť skôr.

Isabella na neho vypleštila oči plné úžasu a... a strachu. Ach Bože, oči. Oči musí mať čierne ako uhoľ. To nechcel, nechcel ju vystrašiť. To čo od nej chcel, možnosť pre ktorú sa rozhodol, rozhodne so strachom nemala nič spoločné. Naopak tam išlo o dôveru a plné odovzdanie sa do jeho rúk. Zatriasol hlavou a s maximálnym vypätím pozbieral čriepky ľudskosti a prehltol tú obriu dávku jedu, čo sa mu už stačila nahromadiť v ústach. No nevedel ako pokračovať. Následné trápne ticho našťastie prerušil komorník.

Nahnevaný Hobbs za jej chrbtom odpovedal miesto nej: „Slečna Isabella Swanová by s Vami chcela hovoriť, pane.“

„Takže vy ste moja najstaršia Chovanka,“ podotkol Edward a snažil sa kontrolovať svoj hlas, výraz i držanie tela v miere civilizovanosti.

Jej krásne pery sa zovreli do úzkej linky, Edward čakal, vedel, že práve teraz sa jej rozum rozhoduje o tom, či to čo videl sa mu len zdalo, alebo nie. V tento okamžik dúfal, že ľudská myseľ nesklame a to, čomu nerozumie odloží do šuplíka. V najhoršom prípade by využil Emmetta, no neurobil to rád, pretože zatiaľ čo jeho dar iba preplával mysľou, zásah jeho brata bol násilný vpád a zanechával následky.

Našťastie sa však tie rozkošné malinové pery vytvarovali do okúzľujúceho úsmevu. „Bohužiaľ áno, som Vaša zverenkyňa.“

„Hobbs, vezmi slečne Swanovej plášť a klobúk…“

„Ďakujem, pane, ale nemám v úmysle príliš sa tu zdržovať. Potrebovala by som len chvíľu Vášho drahocenného času… v súkromí, pokiaľ by to bolo možné.“

Jeho dvaja bratia, dávno prerušili súboj a sledovali nezvaného hosťa s pobavením a so záujmom. Už keď vstúpila do miestnosti, Edward si všimol, že Emmett významne nadvihol obočie a fascinovane zízal na nečakanú návštevu.

Nedivil sa mu. Podľa slov svojho právnika síce vedel, že najstaršia chovanka je krásavica, ale niečo takéto predsa len nečakal. Bola proste – ako to len povedať – úchvatná.

Pozrel sa na svojich dvoch bratov. „Mohli by ste nás ospravedlniť?“

Obaja šľachtici sa s kordmi vydali von, a keď Jasper míňal Edwarda, dlhšie sa na ňom zastavil pohľadom a prehodil: „Keby si potreboval ochranu, budeme čakať v hale. Stačí len zavolať.“ V myšlienkach ho uistil, že pribehnú i keby pomoc potrebovala Isabella v prípade, že ho premôže hlad. Jasperovi nemohla uniknúť túžba po jej krvi, ktorá s ním pred chvíľou  tak zamávala. Veril, však, že toto počiatočné bláznovstvo prekonal.

Všimol si, ako Isabella stuhla, akoby za Jasperovimi slovami počula viac než mala. Ale potom sa zasmiala tak nežne, ako by sa rozcinkali strieborné zvončeky. Ako úžasne by ten hlas znel ak by s nej bola upírka. Edward sa zhrozil nad touto myšlienkou, ktorá mu prebehla mysľou. Nad niečím takým absolútne nesmie uvažovať. „Sľubujem, že sa ho ani nedotknem.“ Odkázala Jasperovi Isabella, keď sa dosmiala.

Škoda, napadlo Edwarda. Pokojne by jej dovolil, aby sa ho dotkla, ako a kde by jej to len vyhovovalo. Keď osameli, Edward sa na svoju chovanku pozrel prísnym pohľadom. I keď obdivoval jej odvahu, ako jej opatrovník jej musel dať najavo, že s jej chovaním nesúhlasí.

„Môj právnik ma pred Vami varoval, slečna Swanová, ale nikdy by som nečakal, že prekročíte zásady etikety natoľko, aby ste bez ohlásenia a sprievodu prišla do môjho domu.“

Pokrčila svojimi elegantnými ramenami. „Keďže ste neodpovedal na moje listy, mylord, nedal ste mi na výber. Musíme sa spolu porozprávať o dôležitej záležitosti.“

„S tým súhlasím. Vašu budúcnosť by som skutočne nechcela brať na ľahkú váhu.“

Na chvíľu zaváhala a potom sa milo usmiala. Som si istá, lord Masen, že ste rozumný a chápavý muž…“

Edward nad jej snahou zalichotiť mu zdvihol obočie. Bolo zrejmé, že je zvyknutá obtočiť si každého muža okolo prstu, a on mohol potvrdiť, že sa jej to darí. „Máte pravdu, obvykle bývam veľmi rozumný.“

„Potom iste pochopíte našu neochotu prijať Vás za nášho opatrovníka. Viem, že to myslíte dobre, ale my Vašu pomoc nepotrebujeme.“

„Iste že to myslím dobre,“ odpovedal. „Som teraz za Vás a za Vaše sestry zodpovedný.“

V hnedých očiach sa mihol náznak netrpezlivosti. „Čo je absolútne absurdné. Všetky sme už dospelé. Väčšina opatrovníctva končí v jedna a dvadsiatom roku života. Rovnako nemáme žiadny majetok, na ktorý by bolo potrebné dozerať.“

„Nie,“ pritakal jej Edward, „to teda rozhodne nemáte. Váš otec Vás nechal chudobné ako kostolné myši.“

Isabella sa zhlboka nadýchla a očividne sa snažila upokojiť. „Nepotrebujeme Vašu charitu, mylord.“

„To nie je žiadna charita, slečna Swanová. Je to moja legálna povinnosť. Ste tri zraniteľné ženy a potrebujete ochranu muža.“

„Žiadnu ochranu nepotrebujeme,“ odpovedala podráždene.

„Nie?“ Edward si ju premeral prenikavým pohľadom. „Lenže môj právnik si myslí niečo úplne iné. Vlastne tvrdí, že Vás podľa poslednej vôle musím vziať pod svoje ochranné krídla.“

V očiach sa jej zablýskalo. „Skutočne? Lenže ja si nemyslím, že zrovna Vy máte dostatok skúseností, aby ste nás, ako hovoríte, vzal pod svoje ochranné krídla. Veď... veď ste dokonca o pár mesiacov mladší než ja!“

Edward sa pousmial tomuto omylu, ktorý však doslovne vysvetliť nemohol. Preto bol rád, že s ňou môže nesúhlasiť i podľa relatívneho normálneho zdôvodnenia. „Práve naopak. Posledných desať rokov som robil doprovod dcére mojej opatrovníčke. Ako vidíte i ja som žil v podobnej situácii ako vy.“

Hoci čas, ktorý trávil v prítomnosti markízy Victórie de Montrac bol vyplnený činnosťami, ktoré sa so skutočným opatrovníctvom spojiť nedali, nepovažoval toto obdobie za nepríjemné. Práve naopak bolo pre neho výhodné. Jej sídlo je hlboko v lesoch Rochwordu a tak tam mohol v úplnej izolácii stráviť zopár rokov ako „mládenec“. Keď následne dedil majetky po lordovi Masenovi, nikto sa nepýtal, kto a s kadiaľ pochádza, pretože markíza de Montrac sa postarala o množstvo fám a klebiet. Bola to jej prirodzenosť. Spoločenský život a klebety. Tieto činnosti ju na dlhé týždne udržiavali v Londýne a tak mohol Edward pokojne žiť v Richworde. Bratia mu samozrejme skoro neustále robili spoločnosť, nakoľko lesy v okolí tohto sídla poskytovali vynikajúce podmienky na lov. Navyše si toto obdobie jeho existencie vyplnil starostlivosťou o markízinu dcéru, čo ho prekvapujúco bavilo. Renesmee je výnimočné dieťa, povahou na hony vzdialenou od jej prostorekej a márnivej matky.

Pri pomyslení na tohto malého anjelika sa musel usmiať a úsmevom na perách i pokračoval: „Renesmee je dvadsaťjeden, rovnako ako Vašej najmladšej sestre Alice, ktorá je, ako som počul, veľmi prostoreká a nevychovaná.“

Isabella sa na chvíľu zarazila. „Možno máte pravdu, ale keď nás matka opustila, Alica bola práve v tom najcitlivejšom veku.“

„Čo Vaša sestra Rosali? Podľa všetkého z nej jej neobyčajná krása robí cieľ mnohých flákačov a ničomníkov. Povedal by som, že ona ochranu iste uvíta.“

„Rosali sa o seba vie postarať sama. Rovnako ako my všetky. Robíme tak už od detstva.“

„Takže akú budúcnosť vlastne očakávate?“ spýtal sa Edward. „Vaše šance na dobré manželstvo sa rozplynula s posledným škandálom Vašich rodičov.“

V Isabelliných očiach zbadal bolesť, ktorú však vzápätí potlačila a prinútila sa k úsmevu. „To sama dobre viem,“ zamumlala. „Ale i tak to nie je Vaša starosť.“

Edward potriasol hlavou. „Chápem, prečo ma odmietate, slečna Swanová, som úplný cudzinec a chcem prevziať kontrolu nad Vašimi životmi…“

„Neupieram Vám Váš titul ani právo na panstvo. Jediné, o čo Vás žiadam, je, aby ste zmenil svoje kruté rozhodnutie vydať nás.“

Edward sa musel usmiať. „Čo je na tom kruté, keď vám chcem nájsť dobrého manžela? Všetky mladé ženy sa chcú vydať. Chováte sa, ako by som Vás smrteľne urazil.“

Isabella sa hryzla do jazyka. „Odpusťte, pokiaľ som Vám dala dôvod k tomuto dojmu, mylord. Viem, že ste nás nechcel uraziť.“

„Predsa nemôžete byť tak hlúpa, aby ste odmietla päť tisíc libier?“

Isabelle v očiach zaiskrilo. „Presne taká som…“ Náhle sa zarazila a ticho sa zasmiala. Jej hlboký zamatový hlas v Edwardovi vyvolal zvláštne chvenie. „Nie, nenechám sa vyprovokovať, mylord. Prišla som k Vám rozhodnutá, že budem milá.“

Než sa Edward spamätal a uvedomil si, že Isabella niečo hovorí, zistil, že uprene zíza na jej plné pery.

„Možno sa Vám naše rozhodnutie bude zdať nerozumné, lord Masen, ale ja a moje sestry sme sa rozhodli, že sa nevydáme.“

„Prečo?“ Keď neodpovedala, Edward sa pokúsil uhádnuť dôvod. „Predpokladám, že to má čo robiť s príkladom Vašich rodičov.“

„Presne tak,“ priznala Isabella neochotne. „Naši rodičia sa rozhodli jeden druhému zo života urobiť peklo a nevynechali k tomu ani jedinú príležitosť. Po tom, v čom sme vyrastali, kto by sa nám mohol diviť, že máme k manželstvu odpor?“

Edward sa smutne pousmial. „V tom Vás celkom chápem. Moji rodičia neboli o nič lepší než tí Vaši.“

Isabella sa mu dlho zadívala do tváre, ale potom odtrhla zrak a uprela ho na tlmené svetlo, ktoré prenikalo cez tmavé závesy neďalekého okna. Aké zvláštne. Málokedy býva v tomto kraji tak krásny slnečný deď a lord Masen sa doma zabedňuje. Ale pre ňu bolo teraz dôležité, aby riešila ich problém. „V každom prípade sa nechceme vydať. Máme dostatočný príjem, ktorý nám vystačí na slušné živobytie.“

„Príjem?“

„Keby ste sa namáhal čítaním mojich listov, vedel by ste o našej škole.“

„Ja som ich čítal.“

Významne sa na neho pozrela. „Ale nebol ste natoľko zdvorilý, aby ste odpovedal. Poveril ste svojho právnika, aby so mnou všetko vyriešil miesto Vás.“

„Cítim sa previnilo. Ale na svoju obhajobu musím povedať, že som sa práve chystal, že Vás budúci týždeň navštívim.“

Keď sa na ňu ospravedlňujúco usmial, Isabella sa zhlboka nadýchla. Po chvíli však znovu zaútočila. „Ale no tak, lord Masen, predsa sa nemôžete cítiť zodpovedný za úplne cudzích ľudí.“

Edward jej nedokázal klamať. „Dobre teda, máte pravdu, naozaj som o takéto bremeno nestál.“

„Tak prečo na nás jednoducho nezabudnete?“

„Pochybujem, že by na Vás mohol niekto zabudnúť, slečna Swanová.“

Keď sa na neho nechápavo pozrela, povzdychol si a radšej pokračoval bez skrytých lichôtok. „Som za vás zodpovedný, či už sa Vám to páči alebo nie. Ja si výsostne ctím vôľu grófa Anthonyho Masena. Som jeho jediný dedič a preberám Všetky výhody, ktoré mi táto pozícia poskytuje. Táto malá nevýhoda je grófove želanie zo smrteľného lôžka. Dovtedy som nevedel, že vôbec existujete. Lord Masen starší bol v mladosti zaľúbený do Vašej matky a nerád videl ako ste Vy a Vaše sestry dopadli. Keď mal ísť Váš dom a pozemky v jeho okolí po smrti Vášho otca do držby, bol to práve lord Masen, kto sa o tento problém postaral. Jeho posledným prianím bolo, aby som dozrel na Vaše blaho. Uvidíte, že nie som taký príšerný. Dokonca som dostatočne bohatý, aby som Vám mohol dať veľké veno.“

Isabella bojovne vystrčila bradu. „Už som Vám hovorila, že o Vašu charitu nestojíme. Naša škola nám poskytuje úplnú finančnú nezávislosť.“

Tá ich škola začala Edwarda naraz zaujímať. „Chápem dobre, že sa jedná o dievčenskú školu?“

„Ako inak. Vyučujeme mladé bohaté dievčatá, ktoré nemali to šťastie a nenarodili sa ako urodzené, ako správne hovoriť, ako sa chovať a ako dodržovať všetky zásady etikety.“

„Inými slovami vyučujete dievčatá zo strednej triedy. Ste neobyčajná žena, slečna Swanová.“

Skúmavo sa na neho pozrela. „Strieľate si zo mňa?“

„Možno.“ Nerobil. Skutočne mu pripadalo neobyčajné, že sa Isabella a jej sestry o seba dokázali postarať, zatiaľ čo ostatné dievčatá v ich postavení svoju situáciu riešili jedine svadbou. Nemohol si však pomôcť a musel ju ďalej provokovať, i keby to malo byť len kvôli tým bleskom, ktoré sršali z jej krásnych hnedých očí.

„Vaše sestry tam taktiež vyučujú?“ spýtal sa Edward zámerne.

„Áno, spolu sa dvoma ďalšími dievčatami, ktoré sú mojimi priateľkami. Našou patrónkou je lady Freemantlová. Práve na jej žiadosť sme školu pred tromi rokmi otvorili. Nepoznáte ju? Jej zosnulý manžel bol baronet, sir Rupert Freemantl.“

Edward prikývol. „Áno, poznám. Nie som si však istý, či je vhodné, aby moje schovanky vyučovali v škole. Uvedomte si, že ako Váš opatrovník som zodpovedný za každý Váš krok.“

Isabella sa na neho podozrievavo pozrela. „Uisťujem Vás, že sa jedná o úplne úctyhodnú činnosť.“

„Niekto by to mohol považovať za staropanenské vrtochy.“

Nebolo od neho pekné, že ju takto trápil, ale potešenie z jej vášnivej reakcie bolo príliš veľké, než aby odolal. Zdalo sa však, že Isabella jeho snahu odhalila. „Nevyprovokujete ma, aby som sa prestala ovládať, mylord.“

„Nie?“

Keď urobil krok dopredu, najskôr stuhla, ale potom sa hrdo vzpriamila a uprela na neho vyzývavý pohľad. Edward mal čo robiť, aby potlačil svoju túžbu vziať ju do náručia a odniesť do svojej postele. Ešte nikdy u neho žiadna žena neprebudila takú reakciu. Nevhodnú reakciu, keď si uvedomil, že sa jedná o jeho Chovanku.

Isabella sťažka oddychovala. „Nezdá sa mi, že by Vaše duševné zdravie bolo akokoľvek poškodené, mylord. Prečo je potom pre Vás tak ťažké pochopiť, že o Vašu ochranu nestojíme? Že nechceme Vašu finančnú podporu? Nemáte k nám vôbec žiadne záväzky.“

„Závet hovorí inak.“

„Potom si najmem právnika, ktorý závet napadne.“

„Ako by ste si to mohla dovoliť? Nemáte toľko finančných prostriedkov, aby ste so mnou mohla súperiť.“

„Naša patrónka nám pomôže. Lady Freemantlová si myslí, že by ženy nemali byť nútené do svadby, a sľúbila nám pomoc. Zaiste nie je tak bohatá ako vy, ale jej manžel jej zanechal celkom slušné imanie.“

„Stretnúť sa s ňou by mohlo byť celkom zaujímavé,“ povedal Edward a prekrížil si ruky na prsiach.

Jeho samoľúby úsmev ju konečne donútil k tomu, aby stratila nervy. „K niečomu takému nás predsa nemôžete donútiť!“

„Nie, ja nie. Ale ako náhle vyjde najavo výška Vášho vena, u Vašich dverí budú stáť zástupy mladých mužov, ktorí sa Vám budú dvoriť a vzdychať po Vás nehynúcou láskou.“

Ruky v saténových rukavičkách sa pevne zovreli a z očí jej sršali blesky hnevu. „Nepodarí sa Vám nás vydať, pane! Je hanebné, že s dospelými ženami zachádzate ako so svojim majetkom. Nie sme chovné kobyly, aby ste nás predal najvyššej ponuke!“

Podľa jej vášnivé reakcie skutočne začala strácať nervy. Z očí jej sršal oheň – oheň, ktorý ho napĺňal túžbou a obdivom.

„Zdá sa, že to je pravda,“ zamumlal Edward absolútne ohromený spôsobom, akým ho Isabella pozorovala.

„Čo je pravda?“

„Že z očí môžu sršať iskry. Vaše žiaria ako oheň.“

To bola posledná kvapka. Pohár jej trpezlivosti pretiekol. Z hĺbky hrdla sa jej vydral tichý nebezpečný zvuk. Pripomínal vrčanie. Nie, nie vrčanie, skôr akési zasyčanie podráždenej mačky. Na vrčanie je tu odborník on.

„Snažila som sa byť trpezlivá,“ začala. Prešla okolo neho ku stolu, schmatla jeden z jeho kordov, otočila sa k nemu tvárou a hrot zbrane namierila priamo proti jeho hrudi.„Chcela som Vás presvedčiť rozumnými argumentmi, apelovať na Vaše svedomie. Ale teraz vidím, že žiadne nemáte.“

Edward bol celkom fascinovaný. Za dvesto rokov, čo chodí po matičke Zemi, takú ženu nevidel. Ó, iste, poznal mnoho samostatných žien, no tie svoje rebelské myšlienky skrývali pod maskou usporiadaného rodinného života. Táto žena je za svoju slobodu a nezávislosť ochotná bojovať do posledného dychu. To... to bolo dych vyrážajúce.

Pomaly odovzdane zdvihol ruky. „Zástavám názor, že s ozbrojenou ženou je lepšie sa nehádať.“

„Správne! Teraz prisahajte, že zabudnete na ten hlúpy nápad vydať nás.“

„Obavám sa, že Vám nič nemôžem sľúbiť, drahá.“

„Môžete a taktiež to urobíte!“

„Nie.“ Navzdory svojmu obdivu sa nenechá prinútiť, aby pod vyhrážkou násilia sľúbil niečo, čo nechcel. Patom sa jeho oči upreli na Isabellinu tvár… Hebká slonovinová textúra jej pleti, plná ústa… Bol ohromený silnou túžbou pobozkať ju. „Len do toho, drahá. Urobte, čo musíte.“

So zaťatými zubmi zdvihla kord a hrot pritisla k zraniteľnému miestu tesne pod hrdlom, avšak tam sa zastavila. Čepeľ kordu by mu nijako neublížila, no ťažko by to slečne Isabelle vysvetľoval a navyše sa bál, že k zraniť sa môže ona. Edward dlho nečakal. Keď videl, že zaváhala, chytil jej ruku v rukavičke a hrot kordu pomaly odklonil stranou. Pohyby cielene udržiaval v ľudskej rovine. Krotiť svoje schopnosti bolo pravidlo číslo jeden v príručke „Ako sa neprezradiť“.

Hoci nebezpečie pominulo, stále ju dražel za ruku a nepúšťal. Pristúpil bližšie a jeho jantárové oči sa upreli k chvejúcim sa perám. Jej prekrásna tvár bola otočená k jeho, a keď si nervózne olizla vrchnú peru, musel bojovať so svojou túžbou zmocniť sa jej tu. Teraz. Na podlahe.

Navzdory varovnému hlasu vo svojej hlave ju Edward pritiahol ešte bližšie, dokiaľ sa ich telá nedotýkali. Oheň, ktorý prešiel jeho telom, keď ucítil nežný tlak jej pŕs, bol dostatočne silný, aby ho spálil. V jeho očiach sa zračila hladová túžba a svaly na čelisti mu stuhli.

Bola horúca a vitálna. Vášnivá a plná životodarného temperamentu. Jej ženská hebkosť v ňom vyburcovala každučký primárny mužský inštinkt. Áno, po dravcovi, upírovi nebolo ani pamiatky. Hoci, ten muž, čo tu ostal, sa dravcom nazvať dal taktiež. Bola jeho, musela ňou byť. Nerozumel tejto akútnej potrebe.

Musel zozbierať všetky svoje sily, aby sa ovládol. „Nabudúce, slečna Swanová, až sa budete chcieť vyhrážať mužovi,“ radil jej zastreným hlasom, „sa najskôr uistite, že ste pripravená niesť následky svojho činu.“

S tichým výkrikom vyšklbla svoju ruku a odstúpila od neho. „Nabudúce sa radšej ohlásim, Milosť.“

Edward bol prekvapený, ako sa na to nabudúce nemôže dočkať. Sledoval Isabellu, ktorá odhodila zbraň, a tá s rinkotom dopadla na podlahu.

„Môžete byť rád, že som natoľko dáma, aby som Vás neprepichla,“ prehlásila. Potom sa obrátila na podpätku a vydala sa ku dverám, kde sa na chvíľu zastavila a obrátila sa cez rameno. „Pokiaľ chcete vojnu, lord Masen, sľubujem, že ju budete mať.“

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

Jalle

10)  Jalle (19.02.2013 13:12)

no, ty voe ona naňho išla kordom

9)  martty555 (30.01.2012 14:21)

Michangela

8)  Michangela (09.11.2011 06:21)

monikola

7)  monikola (07.11.2011 13:37)

náhodou...ja som ako veľmi meškala s vašim vlkom...ty vôbec nemeškáš a i ja ich milujem a počkaj čo sa ešte bude diať :D :D :D

Twilly

6)  Twilly (07.11.2011 13:27)

jes!!!! ja viem, ja viem, s krížkom po funuse, ale ja nestíham, faaaaaaaaaakt ... mmch, milujem tieto typy ženských!:D

monikola

5)  monikola (06.11.2011 12:08)

Ajka...Tralala...:) ďakujem dnes hodím ďalší diel do administracie, takže je pravdepodobné, že na vecer, alebo zajtra by ste to tu mali mať

Bosinko, tak ona sa o tom bude postupne rozprávať...čo sa týka premeny, tak myslím, že tam nehodlám nič meniť...v ďalšej kapče bude napísané ako je to s jedlom...inak sú na slnku diskogule, ako v klasickom Twillight-e a neviem, čo by som ešte mala spomenúť

Tralala

4)  Tralala (06.11.2011 02:36)

nemam silu zatim komentovat jinak nez kde mam dalsi dil. Jdu spat a doufam ze kdyz se rano probudim bude tu.

S pozdravem tva Tralala.:)

3)  ajka (05.11.2011 21:34)

Překrásné. Moc se těším na další.

Bosorka

2)  Bosorka (05.11.2011 21:13)

uáááááááááááá a už se to rozjíždí... opravdu mám !"chuť" na trochu té hříšné romantiky z předminulého století!
Prozradíš, jak je na tom s kousáním, jedem apod.? Vznik nového upíra? Ale Edwarde styď se! Na zemi? no fuj, to jsou myšlenky nehodné gentlemana! ;)

eMuska

1)  eMuska (05.11.2011 12:20)

dohááája, on je z nej totál paf! Sa mi to ľúúbi!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek