Sekce

Galerie

/gallery/nm.jpg

Všetko je do detailov naplánované. Ich pomsta bude sladká. Stačí jediné slovo, aby chaos mohol vstúpiť a opäť začať vládnuť ako predtým, pred ich krutým a bolestivým pádom.

2. kapitola – Nečakané

 

„Ako dlho?“ spýtal sa Stefan svojho brata. Posledné hodiny boli preňho utrpením, väčším ako samotné peklo. Jeho nervozita stúpala každou minútou. Sú tak blízko, no zároveň aj ďaleko. Všetko záleží od jedinej osoby.

„Iba pár dní, pár dní,“ odpovedal mu zamyslene Vladimir. Áno, pár nekonečne dlhých dní a ona sa ešte neozvala.

Znepokojovalo ho to. Ich plán stál na informáciách od nej. To on prehovoril svojho brata, aby súhlasili so spojením s tou ženou. Veď chcela presne to isté, čo aj oni. Nevidel v tom žiadny problém, tak spojili svoje sily. Aby sa dosiahol vytúžený a dlho očakávaný vrchol, bola nutná táto nepríjemná maličkosť.

Do izby vošla mladá upírka.

„Prepáčte mi, že vás vyrušujem, no mám pre vás odkaz,“ v ruke držala malý poskladaný lístok.

„Konečne,“ zašepkal Stefan. Odkaz znamenal preňho spasenie, znovuzrodenie. Podišiel k upírke a vzal si list.

„Môžeš ísť, Farrah,“ prepustil ju.

Vzrušenie a radosť naplnila oboch bratov. V nič iné nedúfali, len v tento moment. Všetko je do detailov naplánované. Ich pomsta bude sladká. Stačí jediné slovo, aby chaos mohol vstúpiť a opäť začať vládnuť ako predtým, pred ich krutým a bolestivým pádom.

Stefan podišiel k bratovi a roztvoril lístok:

Zajtra.


♦♦♦♦♦

Dokáže sa nuda zhmotniť? Pretože ja som mal taký pocit. Táto cesta lietadlom do Talianska ma priam mučila. Keby som tak mohol, popohnal by som čas. Nevedel som sa dočkať starého otca a celého osadenstva hradu, no najmä zajtrajšej slávnosti.

„Uvedenie do spoločnosti,“ argumentoval starý otec, keď telefonoval. Mama z toho nebola nadšená, no keď ju už prehováral celý dom, nemala šancu a nakoniec súhlasila. Možno sa mi to len zdá, ale mám hlboké podozrenie, že aj ona má radosť.  Nikdy v sebe nezaprie dedičku trónu, ktorá sa teší každej pozornosti.

Viem, že ma chce od toho všetkého ušetriť. Nemôžem jej to zazlievať, ale táto chvíľa patrí k tým, kde mám možnosť spoznať aj niekoho iného. Milujem svoju rodinu, lenže niekedy mi dokážu prerásť cez hlavu. A táto slávnosť mi ponúka jedinečnú príležitosť. Zabaviť sa a uvidieť svet očami niekoho cudzieho, niekoho neutrálneho. Jediný večer a toľko jedinečných možností.

„Ešte pol hodinu a pristaneme,“ oznamovala Alice, na moju veľkú radosť. Ešte pol hodina utrpenia a potom príde dlho očakávaná chvíľa.

Táto cesta má úplne iný nádych. Neletíme na dovolenku, aj keď sa zabavíme, budeme vystupovať ako rodina, príbuzní vládnej trojice. Rešpektovaní, pred ktorými treba mať strach. Nezávidenia hodná situácia, ktorej som si plnými dúškami vedomý.


♦♦♦♦♦

Letisková hala bola preplnená množstvom ľudí. Aj obyčajný človek by sa cítil stiesnene a hlavne nepríjemne, nie to ešte upírska rodina.

Hoci bola pokročilá noc a všade úplná tma, vládol tu nezvyčajný chaos. Možno sa mi to zdalo, no niečo viselo vo vzduchu, niečo zlé, hrôzostrašné, až mi zimomriavky nabiehali na krku. Nevedel som si to vysvetliť. Tieseň, smútok, hnev. Moja radosť z návštevy rozhodne poklesla.

Obzrel som sa na svoju rodinu. Nevšimli si rozdiel, zmenu, ktorá nastala, keď sme vystúpili z lietadla. Usmievali sa a v očiach im svietili iskry radosti. Otec sa zahľadel na Jaspera. Bol očividne znepokojený, o niečom závažnom premýšľal. Asi nie som jediný, čo si všimol ponurosť, ktorá tu panovala.

Vzduch bol ťaživý, presýtený množstvom rozličných vôní. Jedna aróma medzi tou zmesou svietila ako maják, ktorý k sebe privoláva v nočných hodinách lode zo spárov mora. Sladká, jazmínová hmla jednoznačne patrila upírovi. Rozhliadal som sa po celej letiskovej hale. Bolo to zvláštne, tá vôňa nikomu nepatrila, nikomu konkrétnemu, nikomu z týchto ľudí, ani z tých, čo nás majú sprevádzať do hradu.

Všetko zrazu stíchlo. Nepočul som ani najmenší závan akéhokoľvek zvuku. Bol som ako keby v tuneli, na ktorého konci svietili žiarivé lúče poznania, vyriešenia záhady. Chcel som kráčať k svetlu, chcel som sa ho dotknúť. Moje telo však odmietalo pokračovať ďalej v ceste. Nevedel som kadiaľ vedie východ, nič som nepoznal.

Z diaľky začali ku mne opäť pomaly doliehať tiché rušivé šumy.

„Neviem, skutočne neviem. Je to divné,“ šepkal Edward.

„Slečna?“ opýtal sa Demetri. Po jeho boku stál Felix s ďalšími členmi volterrskej stráže. Ostal som prekvapený. Vonkoncom som nerozumel tomu, ako sa neočakávane objavili pri našej skupinke. Predsa mali vyčkávať vonku, pred halou na náš príchod!

Moment... Ako, ako sme sa dostali tak rýchlo na vzduch? Veď pred krátkou chvíľou sme boli v hale a zrazu stojíme na tmavej rušnej ulici! Čo sa v skutočnosti stalo? Čo sa stalo so mnou?

„Xavier?“, začul som mamin starostlivý hlas.

„Spamätávajú sa, obaja,“ ticho jej rozprával Edward.

Obaja? Kto má ešte okrem mňa chaos v hlave?

„Čo...? Kto...?“ pýtal som sa nezrozumiteľne. Na čele som pocítil jemný dotyk.

„Nemusíš sa báť, srdiečko. Všetko je v tom najlepšom poriadku. Za chvíľu budeme na hrade, len na teba doľahla únava. Potrebuješ si pospať,“ odpovedala mi mama.

Nastúpili sme do pripravených áut. Stihol som si všimnúť, že otca pridržiavajú Emmett s Jasperom a pomáhajú mu nastúpiť do auta.

V tom som pochopil isté skutočnosti. Pochopil som, kto ďalší sa spamätáva z... Ani si neviem vysvetliť, čo to vlastne bolo. Viem len, že sme obaja spozorovali zvláštnu atmosféru, znepokojivú ťažobu. Oboch nás pohltila dusivá jazmínová vôňa. Stratili sme sa, nevnímali sme okolie.

Hlava mi ťažko klesla na sedadlo. Trieštilo mi v nej, akoby do seba neustále narážali vojenské tanky. Bol som unavený a malátny. Nevládal som pohnúť ani jedným svalom na mojom tele. Zavrel som oči a ponoril sa do sladkého zabudnutia v nevedomí spánku.

Budem mať ešte veľa času na vyriešenie nečakanej záhady. Musím zistiť, komu patrila mámivá sladká aróma, kto mi narobil chaos v hlave. Evidentne som nebol jediný, koho znepokojila táto situácia, hoci sa to snažili predo mnou vynikajúco skryť.

 

 


 

nikolka

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek