Sekce

Galerie

/gallery/nm.jpg

Prečo musí byť láska zložitá? Priateľ, nepriateľ. Nie je to v podstate jedno?

Prekvapenie

 

Jacob pre nich nemal dobré správy. Nenašla sa žiadna zmienka o vlkolakoch v Rumunsku, teda aspoň o nej nevedia. Bolo to zlé. Ešte horšie znela novinka, ktorú im oznámil Eleazar, ktorý radšej ostal vo Volterre. Aro Volturi po dvoch dňoch odvolal svojich mužov z pátrania.

Annie zachvátila zúrivosť. Doslova si ich musela vydupať a on ich zavolal naspäť do hradu. Kvôli čomu? Nezniesol hanbu, že nezachytili stopu? Musel s tým počítať! Protivníci vedia, aké dary všetci majú. Určite sa najskôr vynikajúco pripravili, aby mohli začať akciu, akou je táto.

Sklamal ju. Uvedomila si, že svojho otca vlastne nepozná. Myslela si, že stojí za ňou. On však stál a upevňoval svoje postavenie, moc, ktorú drží pevne v rukách. Začínala pochybovať o tom, či ju má rád ako dcéru. Ona zapríčinila smrť jeho milovanej.

Carlisle pozoroval svoju manželku, ako sa ničí. Svoju zlosť si vybíjala na všetkom, čo jej prišlo pod ruku. Mládež poslal domov. Nechcel, aby ju takto videli. Rovnako ho to ničilo. Lenže vedel, že to jeho manželka potrebuje. Poznal Ara. Annie ho v prvom rade brala ako otca a nie ako krutého, ľahostajného vládcu, ktorého nezaujímajú pocity a prosby druhých. Aro vrazil vlastnej dcére dýku priamo do srdca.

Carlisle sa už nedokázal prizerať. Podišiel k Annie, chytil jej ruky, aby si ďalej neubližovala, a čakal. Netrvalo dlho, kým svoju bolesť neprejavila inak. Plakala a tým odplavovala všetky svoje pocity. Potrebuje čas. Niečo ako oddychový čas v zápase.

♦♦♦♦♦

Pristúpil k domu a so strachom v srdci zaklopal na dvere. Vedel, že nebudú zdvorilí. Ak mu dovolia vysvetliť, čo ho ťažilo, bude to zázrak. On však nutne potreboval vysvetliť svoj skutok. Spravil chybu, teraz ju chce napraviť.

Emmett s Jasperom v zástupe otvoril dvere. Chlapci zbadali návštevníka a ostali zarazení. Čo videli, nemohlo byť možné. On mal byť predsa mŕtvy!

Pohli sa. Chceli mu ublížiť. Dokončiť prácu, ktorú očividne niekto zbabral!

„Prosím, chcem to vysvetliť,“ v rýchlosti šepkal návštevník.

„Čo chceš vysvetliť?“ spýtal sa ho Jasper.

„Dovoľte, prosím! Musím!“ zaznelo zúfalo.

„Musíš len zaplatiť za to, čo si urobil. Jednoduché.“

„Stačilo!“ ozvalo so odo dverí. Chlapci sa obzreli a zbadali Edwarda s dievčatami. V poslednej chvíli ich zastavili. Nedokázali počúvať zúfalé prosby osoby, ktorá pomáhala protivníkom.

„Ďakujem.“

„Mne neďakuj, Alec. Telefonoval som Carlislovi. Keď sa s Annie vráti, chce si s tebou pohovoriť.“

Alec si oddýchol. Nemá ešte všetko za sebou, no dostal šancu, ktorú nemieni premrhať.

♦♦♦♦♦

Bol som prekvapený a hlavne pobúrený. Ešte stále som nedokázal uveriť tomu, že Ekrem je mojím strýkom. Prezeral si ma a ja som si na oplátku obzeral jeho.

Musí to byť nezmysel. Zvrátená hra dvoch bláznov. Nemohli ma mučiť, tak sa zo mňa pokúšajú spraviť trosku. Ešte viac očierniť starého otca, len aby som sa k nim pridal, aby som im dobrovoľne, bez nadbytočného nátlaku, pomáhal.

Nedokázal som zotrvať v miestnosti, kde sú oni. Postavil som sa a otočil sa k dverám na odchod. Nemienim sa podieľať na zábave, kde som hlavnou atrakciou. Radšej budem zatvorený v cele a  budem čakať, kým sa dvere zázračne neotvoria.

„Chlapče, kam si sa vybral?“ spýtal sa ma Stefan.

„Späť do cely.“

„To nie je práve najlepší nápad. Už si zabudol na trest?“ On očividne nechápal. Pravdaže, že som nezabudol. Stefan bol natešený ako dieťa, ktoré dostane narodeninový darček. Odmietam byť jeho osobnou bábkou na špagátiku.

„Posaď sa!“ prikázal. Odmietavo som pokrútil hlavou. Vydržím hocijaký trest. Len nech ma oslobodí od tejto zvrátenosti. Hoci Ekrem za nič nemôže. Alebo áno?

Je s nimi spojený. Určite aj on chce priložiť ruku k dielu, k pomste voči Volturiovcom. Pravda, nikdy ho neuznali. O jeho existencii dokonca nikto nevedel! Čo na to povie mama, keď zistí, že má nového brata? Neviem si to predstaviť. Skôr či neskôr budú stáť oproti sebe.

„Ako chceš.“

„Zistili sme, že Aro Volturi predsa poslal svojich služobníkov, aby ťa vypátrali,“ zaplietol sa do rozhovoru Vladimir. Tak predsa sa ukázalo, že starý otec nie je k svojej rodine bezcitný.

S úsmevom na perách som sa posadil na stoličku. Rád si vypočujem koniec nádherného príbehu. O problémoch, ktoré mojím únoscom pribudli.

„Odvolal ich, pretože nič nenašli. Nemali žiadnu stopu.“ Ďalšia dýka vrazená do môjho tela. Čudujem sa, že ešte fungujem.

„Raz sme ti povedali, sme oveľa bystrejší,“ povedal Stefan.

„Môžem odísť?“ spýtal som sa. Už tu nemám, čo robiť. Skutočne mi začína chýbať prázdna cela v strašidelnom podzemí.

„Prečo by si odchádzal?“

„Oznámili ste mi, čo ste chceli. Čakali ste, že sa budem radovať? Bohužiaľ, to nedokážem!“ odpovedal som zúrivo. Môj pohár začínal opäť pretekať.

Ekrem sa naklonil k Stefanovi a niečo mu zašepkal.

„Nemyslím si, že je to najlepší nápad,“ zvolal Vladimir. Stefan len mykol plecami a rukou pokynul svojmu bratovi, aby s ním odišiel. Ostal som sám so svojím „strýkom“. Začínal som si pomaly zvykať na jeho existenciu.

Ekrem si vzal stoličku a sadol si oproti mne. Nevedel som, ako sa mám správať. Neviem, čo mám od neho očakávať. Nenaháňal strach. Skôr naopak, cítil som sa v bezpečí. Ekrem ticho sedel a pozoroval ma. Celý čas zo mňa nespustil svoj pohľad.

„Ako sa voláš?“ spýtal sa. Hlas mal hlboký. Mohol by čítať rozprávku a dieťa by v okamihu dokázalo zaspať.

„Xavier,“ nemal som dôvod neodpovedať. Neublížil mi a zatiaľ neviem, čo ho spája so Stefanom a Vladimirom. Mohla to byť pomsta, ako si myslím, no môže to byť celkom niečo iné.

„Ja sa volám Ekrem,“ predstavil sa. Prikývol som. Bolo to od neho pekné gesto. Vonkoncom nebral do úvahy, že jeho meno oznámil Stefan. Začínal sa mi páčiť.

„Tvoji rodičia?“ položil ďalšiu otázku. Odmietavo som pokrútil hlavou. Nebudem mu o nich rozprávať.

„Predstavili sme sa. Teraz už môžem odísť?“ spýtal som ho namiesto odpovede.

„Nebudem ťa nútiť do niečoho, čo sám nechceš. Nechcem byť tvojím nepriateľom.“ Nepriateľom? Neviem, skutočne neviem, čo si mám myslieť. Veriť jeho slovám by bolo obrovské riziko, ktoré si ja nemôžem dovoliť. Nepoznám ho! Keby som aspoň vedel...

„Čo ťa spája s tými dvoma?“

„So Stefanom a Vladimirom? Obchod.“

„Pochybujem, takže môžem odísť?“ Ekrem vstal a vyšiel zo sály zavolať ochranku, ktorá ma odprevadí do izby.

„Xavier, nezabudni. Nechcem byt tvojím nepriateľom,“ pripomenul pri odchode.

Prečo mám pocit, že som ako vo zveráku? Niekde medzi dvoma stenami, ktoré sa k sebe približujú? Stiesnene a všetko závisí od jediného rozhodnutia. Nepáči sa mi to. Prečo nie je všetko jednoduché a niekde napísané – ja som zlý a ja som zas ten dobrý? Nanešťastie každá minca má dve strany. A to je problém!

Cesta naspäť nebola tak dlhá a desivá, ako predtým. Nevnímal som, kade kráčame, pretože som mal plnú hlavu Ekremových slov. Nechce byť mojím nepriateľom. Čo teda? Čo odo mňa vlastne chce?

Je to ako scéna z nejakého filmu. Hlavný hrdina sa dozvie celú pravdu tesne pred titulkami. Lenže neviem, kedy bude koniec a táto zložitá situácia sa raz a navždy skončí. Mám na rozume, že toto nie je výplodom mojej fantázie alebo sen, z ktorého sa zobudím a zistím, že to bola nočná mora. Realita býva iná ako si želáme.

Zničene som vošiel do izby. Budem sám, budem môcť premýšľať. Ja už vlastne ani nemám nad čím. Padám dolu priepasťou a neviem, ako sa z nej vyslobodím. Nachádzam sa v beznádej situácii.

„Nechajte nás,“ ozvalo sa z diaľky. Privrel som oči. Nie, realita je naozaj niečo iné ako tichá prosba.

Farrah podišla ku mne a podávala mi akúsi termosku. S nedôverou som sa na ňu pozrel, nechápajúc, čo to má znamenať. Uličnícky sa usmiala.

„Bola to zábava,“ povedala. Zdvihol som obočie do nevyslovenej otázky.

„Tvoja večera. Puma,“ dodala v rýchlosti. „Predtým si ohrdol tanier s jedlom, tak som si myslela, že toto bude snáď vhodnejšie.“

Mám slepo dôverovať? Jej pohľad hovoril za všetko. Opatrne som si od Farrah vzal termosku a otvoril ju. Do nosa mi udrel pach sladkej vône. Fľašu som si priložil k perám a začal piť.

Nikdy by mi to nebolo napadlo. Vedia o tomto jej páni? Porušuje pravidlá, aby mi pomohla? Všetky pochybnosti voči Farrah sa vytratili. Ostal som len ja a moje srdce.

„Ďakujem,“ zašepkal som.

Prečo musí byť láska zložitá? Priateľ, nepriateľ. Nie je to v podstate jedno?

♦♦♦♦♦

Mladá upírka vyšla z cely. Ako je možné, že podľahla jeho šarmu? Prvotná úloha sa od základov zmenila. Osobná prísaha stratila význam.

Oprela sa o dvere a premýšľala. Je to naozaj láska, ktorú cíti k tomu chlapcovi? Láska, o ktorej jej sestra toľko rozprávala? Nedokáže myslieť bez toho, aby si nepredstavila jeho tvár. Ako potom dotiahne svoju úlohu do samého konca?

„Farrah?“ niekto ju oslovil.

„Neviem, či to zvládnem, Ekrem.“ Ekrem podišiel k Farrah a objal ju.

„Musíme to zvládnuť. Obaja. Už len kvôli Selenii.“

 

 


nikolka

 

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek