22.12.2010 [22:15], Twilly, ze série Láska? Ďakujem, neprosím!, komentováno 29×, zobrazeno 4631×
Osud je ako premenná, ako si ju zvolíme, taký výsledok sa vo vzorci objaví. Lis v tejto kapitole konečne stretáva svoj osud. Ako s ním však naloží, akú premennú si zvolí? Ako sa bude vedieť vysporiadať s novinkami v jej živote???
3. kapitola
„VYPADNI!!! Skôr, než budeme obaja ľutovať!!!“ Táto magická veta rezonovala v Lisinej hlave stále dokola ako zaseknutá platňa. Hnevala sa na seba, na všetko... na celý svet. A keď ustúpil, prišla tupá bolesť a prelievala sa žilami ako láva z vybuchnutej sopky. Nechcela uveriť, že ona, vždy tak nad vecou, poslušná i keď možno trochu utiahnutá, je schopná takého hnusného divadla... čoho všetkého je vlastne ešte schopná???
Ponorená do vlastného sveta nepostrehla nepatrný pohyb otvárajúcich sa dverí až pokým v úzkej, svetlom zaliatej štrbinke nezjavila verná kópia jej tváre. Prinútila sa otočiť hlavu smerom, kde tušila jej prítomnosť.
Nessie sa na sestru smutne usmiala. Nepovedala ani slovo, len sa opatrne, aby nevyrušila sestrino súkromie, priblížila k posteli. Vidieť sestru na pokraji akéhosi katatonického stavu, schúlenú do klbka s rukami tuho zvierajúcimi kolená a kývajúcu sa dopredu a dozadu... bol pre ňu desivý zážitok.
Veľké vystrašené orieškové oči Ness upierala na sestru. A zvažovala, čo by bolo v tejto chvíli pre Lis najlepšie. Možno by mala utiecť... Rýchlo zapudila, v tejto chvíli tak lákavú otázku a vykročila k Lis.
Stála pri posteli, dívala sa na mňa a viditeľne sa rozhodovala o tom, či sa mi má vrhnúť do náručia alebo rovno utiecť. Snažila som sa usmiať, ale podarila sa mi len akási paródia na úsmev - čistý úškľabok. Rukou, ktorou som si objímala kolená, som jej naznačila, nech si prisadne a vrátila ju späť. Bez nej som mala pocit, že len ona ma akosi drží pokope a bez nej, že sa rozpadnem na kusy. Akoby čakala na toto znamenie odo mňa a behom sekundy sme tvorili nerozdeliteľnú súčasť.
„Ďakujem,“ vzdychla mi do vlasov, „ za všetko, ale, prosím... už sa s ním nehádaj. Kvôli mne nie. Zvykne si, len mu musíš dať čas a... príležitosť.“
Tuhšie som ju objala. Ešte nikdy som necítila tak intenzívne, že je mojím dvojčaťom – druhou polovicou mojej duše, ako práve v tejto chvíli. Tuho som zavrela oči a objala ju ešte silnejšie.
„Ja... neviem, prečo som to urobila... ja som nechcela... ja...“ vzlykla som.
Pohladila ma jemne, takmer materinsky, po vlasoch a na malú vzdialenosť sa odo mňa odtiahla. Zadívala sa mi do očí. V jej tvári bolo vidieť hlboké dojatie.
„Lis, ste si až príliš podobní... v tom je váš problém. Ak ťa to uteší, vyzeral rovnako zničene ako ty teraz, len čo si zmizla z izby.“
Akoby ma toto mohlo utešiť. Trpeli sme obaja a celkom zbytočne. Akosi prirodzene som sa Ness stúlila do náručia ako malé dieťa a ona ma , rovnako ako starostlivé matky, nežne kolísala a ískala vo vlasoch.
- - -
Po našej hádke bol vzťah s ockom ako nočná mora. V očiach sme mali takmer identické tiché zúfalstvo. Nevedeli sme, ako reagovať pri každom stretnutí a tak sme nereagovali vôbec, vlastne, jeden druhému sme sa urputne vyhýbali. Keď už sme museli stráviť čo i len minútu v rovnakej miestnosti, vyhýbala som sa myšlienkam ako čert krížu. Nebola to pre mňa veľká obeť. Aj tak som sa cítila neskutočne prázdna.
- - -
Dni plynuli a svadobný kolotoč sa rozkrútil na plné obrátky. Teta Alice žila svoj fantastický svet, katalógy lietali vzduchom, babi Esme spolu s mamou zostavovali svadobnú tabulu vhodnú pre upírske aj pre vlkolačie príbuzenstvo a priateľov. Zapojený bol každý, či chcel alebo nie... Pred tetou nebolo úniku.
Aj Ness bola stále v pohybe. Doslova sa vyžívala v otrockom skúšaní svadobných šiat, vo vyberaní najlepších doplnkov i všetkého, čo s jej veľkým dňom súviselo. Bolo príjemné sledovať doťahovačky a licitovanie v oblasti ústupkov a požiadaviek, ktoré pravidelne predvádzali Ness s tetou Alice a tetou Rose, ktorá sa nepriamo pasovala za poradkyňu raz jednej, raz druhej. Závidela som jej tú bezstarostnosť, vlastne... aj samotného Jacoba a vôbec... celý život, ktorý má pred sebou. Aby bolo jasné, o Jakoba ako takého som nikdy nemala záujem... len mi prišlo ľúto a možno i trochu nefér, že Nessie má svoju oporu a ja... pre zmenu jeden obrovský otáznik... prekliaty osud!!!
- - -
Dnes som ako na tŕňoch. Konečne sa osobne spoznám so Sethom. SETH!!! Moja opora v zlých časoch. Uvidím ho, uvidím!!!
Po dlhej dobe moje pocity nedostávala strýka Jaspera do kolien. Mám dojem, že som ho dnes už niekoľko krát videla, ani sa mu nedivím, že sa stratil vždy keď ma zacítil. Ale dnes, dnes som šťastná a strýko Jazz sa na mňa preto patrične usmieval.
Každú chvíľu, kvôli každému nepatrnému zvuku som letela ku dverám či k oknu, tak ako to robia malé deti, ktoré čakajú Ježiška. Dokonca som sa pristihla, ako si pískam. JA!!!
Dážď bubnoval rytmickú melódiu z nebies o sklo môjho obloka. Moja snaha zostať aspoň trochu nad vecou, sa veľmi nedarila a kniha, položená na kolenách, ostala ako nepovšimnutá kulisa. Tie drobné kvapky vody stekajúce po skle v podobe tenkých cestičiek dokonale zamestnávali moje oči i myseľ. Fascinovane som na ne zízala.
V tejto čarovnej spleti dunivého kakofonického rytmu, som začula zvuk, ktorý mi sem akosi nezapadal. Znelo to... akoby buchli dvere?
Kým si tento fakt moja myseľ naplno uvedomila, srdce už malo pekný náskok. Bez príčiny bilo ako zvon na pravé poludnie. SETH!!! Dalo by sa povedať, že telo predbehlo myseľ. Ani netuším ako, a zbiehala som už po schodoch vedúcim k hlavnému vchodu do domu. Na poslednom schode som zamrzla. Tvár zo zotrvačnosti zostala v radostnom úškľabku. Ale to čo som videla URČITE nemohol byť Seth!!! Pred mojimi očami sa vynímala štíhla šľachovitá postava s hmmm veľmi sexi zadkom. Sexi zadok ma na sto percent začul a pomaly sa otočil mojím smerom. Zrazu ma prepaľovali tie najtmavšie, najžhavejšie a najhlbšie oči, aké som kedy videla. Neskutočne dlhé riasy mu zvodne vírili vzduch. Dočerta, načo sú chlapovi dobré také úžasné mihalnice??? Boh teda rozhodne nebude feministka... Fascinovane som zachytávala každý ich pohyb. Moje telo zareagovalo tak, ako ešte nikdy. Žhavá erupcia živočíšneho tepla sa prelievala od prstov na nohách až k hlave a končila v mojich rozhorúčených lícach. Ja som na neho jednoducho sprosto a určite riadne tupo!!! zízala.
Mno, Lis, myslím, že je načase zavrieť ústa a prestaň slintať, nech nevyzeráš ako absolútna blbka!!!
„Kto si?“ Môj jazyk zaradil vyššiu prevodovú rýchlosť než moja spomalená myseľ.
Skôr než stihol ešte tri razy zvodne zamrkať svojimi hriešne dlhými riasami, moje oči sa popásali na jeho dokonalej tvári. Takú som hádam ani ešte nevidela. Bol to taký ten typ krásavca, ktorý sa hodí akurát tak do reklamy na pánsky parfum. Drsná mužnosť hrdo vysielala mužné feromóny do okruhu hádam 100 km2, pevná hranatá sánka len čakala na zmyselné pohladenie a v brade drobná jamka, pôsobiaca nadmieru erotickým dojmom. Pery nemal ani tak plné, ako hriešne krojené, priam vyzývajúce k jemnému ohryzkávaniu. Zo snívania ma prebral až jeho zamatový barytón a podávaná ruka.
„Ja som Nahuel a ty?“
Miesto odpovede som zase len zízala. Tak dievča, si šikovná, len čo je pravda. Myslím, že práve pochybuje o tvojom duševnom zdraví...
„Ja som... Rosalice... som...“ bože vykokci sa, dievča. TRAPAS!!!
„... ty si druhá dcéra Belly a Edwarda, však?“ Ten úsmev... ááách... všetky známe filmové hviezdy najvyššieho kalibru sa môžu ísť pásť... ešte chvíľu a ja sa tu roztopím.
„Omgh...“ to bolo jediné inteligentné!!! na čo som sa zmohla. Oči, veľké ako obloky, som na neho treštila fascinovane ďalej.
„Dievčatá,“ rukou naznačil, že vonku pred dverami sú ešte nejakí hostia a zjavne sa snažil zachrániť túto nadmieru trápnu situáciu, „sú ešte pri aute... hneď tu budú.“ A zase vyčaril ten omamný hollywoodsky úsmev, pri ktorom sa mi skoro zase podlomili kolená a uši horeli ako dve fakle.
Vôbec som nechápala význam jeho slov, len som sa vpíjala do jeho zamatového barytónu, ktorý hladkal moje zmysly a rozpaľoval podbrušok.
Zrazu sa na mňa akosi pobavene pozrel a spustil: „Zlato, nevieš, kde by som mohol nájsť Edwarda? Dievčatá, teda Kachiri, Senna a Zafrina, s ním budú určite chcieť prebrať nejaké záležitosti už odo dverí, ako ich poznám...“
V hlave mi zablikal ohromný výkričník. Zlato!!!??? Tak to teda NIE!!! Moje očarovanie a rovnako i dávka vzrušenia ako lusknutím prstov zmizli. V hlave sa mi rozblikal červený alarm a moje býčie inštinkty ťažkého bojovníka nabrali na obrátkach.
„Vieš čo, Hollywood, nájdi si ho sám!!!“ šplechla som mu lenivo do tváre. Krásavec na mňa vyvalil oči a nahodil úžasne „inteligentný“ výraz. Pre zmenu!!!
Tuším sa stavím so strýkom Emmettom a strýkom Jasperom, že tento pajác nie je na takýto móres zvyknutý. No veď počkaj, Hollywood... V duchu som sa pekne zlomyseľne vyškierala.
Sama som bola prekvapená, ako pokojne a otrávene znel môj hlas, čo bolo, prirodzene, mojím bleskovým plánom a cieľom. Ako v najdivokejších snoch som vyčarovala efektnú otočku a dokonca ladným krokom – asi po prvý raz v mojom úbohom živote zvodne krútiac bokmi – som odplávala schodiskom, smer moja izba.
V hlave mi hučalo, hruď mi šlo od vzrušenia roztrhnúť, ale ten pocit zadosťučinenia... aaach, ten bol neskutočný. Nevidela som sa, ale bola by som schopná odprisahať, že sa diabolsky vyškieram.
Kristepane, JA som flirtovala!!! Počiatočné rozrušenie i adrenalín opadli, len čo som za sebou zatvorila dvere mojej izby a oprela sa o ne celou plochou svojho roztraseného tela. V hlave som mala neskutočný zmätok. Na jednej strane ma tento modelingový zjav priam neskutočne rozzúril dobiela, na druhej... hmmm tie oči, tá tvár, ten úsmev... Je tak neskutočne vábivý, omamný, sľubujúci... čo? Čo také sľubuje??? Preblesklo mi hlavou.
Rosalice Jesmett Cullenová!!! Hádam nikdy, NIKDY, nedopustíš, aby tvojím životom manévroval chlap???!!!
Zatriasla som hlavou, akoby ten pohyb mohol zahnať všetok ten zmätok. Zhlboka som sa nadýchla a... k môjmu uchu sa zniesli ďalšie zvuky zo vstupnej haly. Najprv som sa nechcela z izby ani pohnúť. Už nikdy, nikdy viac!!! sľubovala som si... ale začula som ten hlas... ten ktorý ma vždy vedel tak božsky upokojiť, utešiť. Začula som Setha a všetko bolo ako pred chvíľou, akoby sa môj trapas s Nahuelom nikdy neudial. A ja som celý začiatok zopakovala.
V plnom trysku som vyštartovala k zdroju môjho pokoja. Akosi samozrejme som sa zastavila na rovnakom schode a bez slov sledovala, ako Seth pomáha Bee z kabáta. Ani jednému z nich som nevidela do tváre. Len tak mimochodom mi prebleskol mysľou údiv nad Sethovou obrovitosťou. Z detstva si ho pamätať nemôžem, lebo som sa s ním nikdy nestretla. Jeho večne usmievavú chlapčenskú tvár poznám len z fotografie mojich rodičov, ktorú ocko opatroval ako najcennejšiu pamiatku. Bola vytvorená pár dní po tom, ako naši ukázali Renesmee Volturiovcom a v podstate pár dní pred naším odchodom do Denali.
Je to kusisko chlapa. Wow... tak toto už veru nie je žiaden malý Seth, o ktorom naši stále básnia.
Vtom, akoby čítal moje myšlienky, sa nečakane obzrel a vyčaril ten najúžasnejší úsmev, aký som kedy videla. Celým svojim ja som sa prinútila nezrútiť sa. Mno, Lis, myslím, že ešte jedno vzrúšo a dnešný deň neprežiješ...
„No na čo čakáš, Cullenka, poď ma konečne objať!!!“ Hlas mal omnoho nižší ako Nahuel. Nie taký omamný, ale cítila som, že by som ho dokázala počúvať od rána do večera, každulinký deň v roku a nezunoval by sa mi. Hladil moju dušu, maznal sa s ňou a ja som cítila, že každé slovíčko z jeho prekrásnych... prekrásnych??? (Panebože, Lis, na čo to myslíš???) ... úst má nanajvýš hojivé účinky.
Nečakala som už ani sekundu a vzdialenosť asi troch metrov, ktorá nás tak nehanebne delila, som zmazala rýchlosťou svetla, len aby som bola čím skôr v jeho obrovskom náručí. Rosalice... kroť sa, preboha!!!
„Seth,“ vzdychla som do jeho rozložitej hrude a zároveň nasala jeho úžasnú vôňu. Voňal Vianocami, pomarančom, trochou škorice a čímsi, čo som nevedela celkom dobre identifikovať. Bol to jednoducho môj Seth.
„Ja viem, Cullenka, strašne som túžil vidieť ťa konečne na vlastné oči...“ Na temene hlavy som zacítila jeho horúci dych, z ktorého mi naskočili zimomriavky a dojatie mi stiahlo žalúdok.
Len matne som vnímala, že v miestnosti je ešte ďalšia osoba. A práve tá prerušila náš uvítací ceremoniál diskrétnym odkašľaním si. Len neochotne som odtiahla hlavu z jeho teplom sálajúcej hrude, ale moje ruky, ktoré sa medzitým snažili objať tú rozložitú postavu sa neodtiahli, rovnako ako tie jeho z môjho pása. Akoby tam patrili. Akoby sme boli dva stratené kusy jednej skladačky, ktoré sa práve našli.
„Lisie, toto je MOJA Bea...“ zašepkal hrdo a svoj láskyplný pohľad nespúšťal z postavy stojacej asi meter od nás. Tá nevysvetliteľná bolesť, ktorá mi zovrela dušu pri tom, ako som začula tón jeho hlasu a o sekundu neskôr si uvedomila význam jeho slov, ma načisto ochromila.
Ja žiarlim!!! Už mi načisto hrabe, nech už sa všetci povydávajú a poženia, lebo sa zo mňa načisto stane adept hodný cvokárne. Ale aj napriek tomu som sa s vypätím všetkých síl a ohromnou vôľou ovládať moje tvárové svalstvo, prinútila usmiať na onú osobu.
Pri dverách stála tá najkrajšia ľudská žena, akú som kedy videla. Dlhé lesklé havranie, úplne rovné vlasy mala česané na cestičku uprostred. Splývali až k štíhlemu pásu. Bledá pokožka ostro kontrastovala s vlasmi farby polnočnej oblohy. A oči... boli modré ako blankyt... tak žiarivé a lákavé, že by sa do nich zamiloval aj sám pekelník. Jemné črty lícnych kostí a prekrásneho nosa tvorili v jej tvári priam dokonalú symbiózu ale všetkému dominovali dokonale krojené pery karmínovej farby. Aj napriek svojej očividnej zvodnosti, pôsobila dokonale a zároveň neskutočne nevinne.
„Ja som Beatrix, nevieš si predstaviť, ako často som o tebe počula.“ Ťaživé ticho, prameniace zo vzájomného zvedavého prezerania, preťal jej zamatový alt sprevádzaný ponúkanou rukou, ktorú ku mne naťahovala ako gesto zelenej ratolesti.
Ruku som priala, s radosťou. Bola milá, krásna a... rýchly pohľad do Sethovej spokojnej tváre ma uistil, že ho dokázala urobiť šťastným. Ten pocit, že na ničom tak nezáleží, ako na Sethovom šťastí, ma prekvapil.
„Ja som Rosalice, hovor mi Lis, ako všetci... “ mierne som zaváhala. Uvedomila som si totiž, že ešte stále stojím schúlená v Sethovom náručí, akoby to bolo to najprirodzenejšie na svete.
„Je nádherná, však?“ uisťoval sa Seth, nespúšťajúc z nej láskyplný pohľad. Popri tom mi prešiel jemným pohybom... úplne nevinným pohybom, pozdĺž celej mojej chrbtice. V tej chvíli do mňa opäť vošla oná energia už po druhý raz v tento deň. Moje vedomie znova ovládlo čisté vzrušenie z mužského dotyku. Tá omamná energia, motýlí tanec v žalúdku, rozkrútený svet okolo a eufória... mne asi vážne šibe! Napadlo mi.
Seth si moju slabosť vysvetlil zle. „Lis, si v poriadku?“ Starostlivo sa nado mnou skláňal a jeho omamný dych, tisíckrát intenzívnejší, než jeho vôňa, nemilosrdne útočil na moje zmysly. V úžase som mu civela do tváre. Svet akoby neexistoval. Boli sme len MY!!!
„Tak takto sa to robí, musím sa ešte veľa učiť, šteňa...“ Omamný barytón s poriadnou dávkou irónie a ešte čohosi, čo som v tej chvíli nebola schopná identifikovať, zarezonoval miestnosťou.
Všetci sme otočili hlavu v smere Nahuelovho hlasu. Stál opretý o veraje dverí tak ležérne, že by mu tú otrávenosť každý uveril. Jediné, čo ho prezradilo, boli oči. Metali blesky smerom k Sethovi a jeho rukám, ktoré ešte vždy spočívali na mojom páse. Ani som nemusela otočiť hlavu k Sethovi a presvedčiť sa, ako je na tom, zo skúsenosti s Jacobom mi došlo, že Sethovo jemné chvenie po celom tele neveští nič dobré.
Dokelu, hádam sa títo dvaja nechcú biť pred človekom... ona... Ocííí, ak ma počuješ, tak PROSÍM, rýchlo príď. Poslala som v myšlienkach žiadosť a dúfala, že títo dvaja blázni dostanú rozum. A hlavne, že nezaštrajkuje ocko...
28) AMO (26.12.2011 08:58)
Ty voe... a rázem jsem bratrů místo na FF
Jo holka to jsou hormony...
A... poslouchám... na pořád chrápe!
27) Kristiana (06.05.2011 19:32)
Setkání s Nahuelem bylo dokonalé. Jen kvůli přezdívce, kterou mu dala si ho představuji trošku jinak než ho popisuješ - víc jako Rhage z Bratrstva . Nevadí, oba dva jsou k nakousnutí
Následné setkání se Sethem a Beou mě trošku překvapilo a cítím z toho trojku - přesněji řečeno milostný trojúhelník. Možná dokonce dva. Bea-Seth-Lis a Seth-Lis-Nahuel. Jóó, tohle ještě bude zábava.
26) Twilly (16.03.2011 14:42)
Ano trochu se zasnit nikdy nezaškodí
25) Evelyn (16.03.2011 14:41)
Ta přezdívka se tam hodila perfektně, jen pod ní teď mám zafaxovaného někoho jiného než Nahuela A favorit by byl i u mě jiný (i když široká ramena, pevné břicho, svalnatá stehna, pevný zadek a neuvěřitelně velké pánské přednosti mají všichni, že )
24) Twilly (16.03.2011 14:37)
No Evelynko, tak někdy se stane... prostě mi to tam páslo.. ikdyž mě BČD naopak docela sedlo... jenom favorit je někdo jiný kujuuuuuu
23) Evelyn (16.03.2011 14:33)
Nahuel alá Hollywood Asi si ho teď už navždy budu představovat jako svalnatého blonďáka (BČD mě neuchvátilo, ale některé scény prostě z paměti asi nevymažu ).
Twilly, opět skvělé Lis je moje krevní skupina
*
22) Twilly (15.03.2011 23:12)
Holčiny moje zlatý, Ambřičko a Linfičko, já vás tak moc miluju... za ty vaše komenty, kto by vás taky nemiloval, že?
21) Linfe (15.03.2011 22:51)
Koment třetí a pro dnešek i poslední. WOW Lis poznává krásy a temná zákoutí mužské přitažlivosti a ješitnosti. Tady bude ještě veselo. A to jak volala nakonci Edwarda, bylo prostě úžasné. Zbytek až zítra
20) ambra (09.03.2011 00:12)
Osobo!!!! To měla být kapitola na dobrou noc! Ale to byl mejdan!!! Z Edwarda a Lis mi bylo tak těžko!
A když se zdálo, že hustější atmosféra tam být nemůže, tak tam namixuješ dva TAKOVÉ chlapy a ještě těhotnou ženskou! .
Ne, ještě musím dát aspoň jednu!!!
19) eMuska (27.02.2011 18:37)
Ježkove očiiiii!
Nahuel!
Seth!
Bea...
Nahuel!
Uff, toto ako zbraň hromadného ničenia... ktorou by som sa nechala zostreliť aj každý deň...
18) Twilly (18.02.2011 00:00)
gucci, tak to jsem ráda.. to bylo cílem
17) gucci (11.02.2011 23:31)
....Twilly...no vybralas Lis pěkné chlapáky....nádherně popisuješ...až mi mravenčí nohy...
16) Twilly (08.02.2011 06:45)
Takže ty ses opradu začetla, Kytičko? Tak to já chrochtám blahem
15) kytka (08.02.2011 00:08)
Když Seth přejížděl rukou po páteři, tak mě mrazilo taky. Úžasný popis, a Nahuelovo "zlato" - pacholek jeden. Krásná kapitola, sesterský rozhovor byl tak citlivý. Tleskám.
14) Lejla (20.01.2011 12:15)
Tak to bylo skvela. Dva muzi v jeden den co ji dokazi naprosto omamit a vsechna predsevzeti jsou v tahu. Ta magie okamziku se vznasi ve vzduchu a kouzlo momentu se neda zapomenout. Poradne ji ani jeden nezna, ale uz by byli vzchopni se o ni poprat...a ty jeji myslenkove pochody jsou uzasne. Tak poperou se nebo ne?
13) Bosorka (09.01.2011 17:34)
Rosalice Jesmett Cullenová!!! Hádam nikdy, NIKDY, nedopustíš, aby tvojím životom manévroval chlap???!!!....jo jo takvých nás bylo
Nahuel je asi zvykl, že mu holky padají k nohám....Lis jen do něj!
12) Bye (05.01.2011 23:27)
Twilly, vztah Edwarda a Lis!!! Jak spolu nedokážou mluvit. Ani myslet...
"vyhýbala som sa myšlienkam ako čert krížu. Nebola to pre mňa veľká obeť. Aj tak som sa cítila neskutočne prázdna."
Ááá, takže Lis Setha nikdy neviděla!
Těšila se na něj tak moc, že jsem z toho sama byla nervózní. Ale!!!
Místo Setha přišel pan "drsná mužnost" Kua, ženská, ten Tvůj popis... Chceš mě zabít?
Aféra "Zlato" Hezky ho zkrouhla!
Ještě jsem ani nestihla rozdejchat to WOOOW schodišťový dejavu, a už se Lis hřála v obrovský Sethově náruči. Ty pocity, co ji u toho zaplavily... Ajaj! Seth čeká rodinu a ona z něj má slabost. Já bych taky měla, kdyby mi přejížděl rukou po páteři!
Navrch Nahuel ví, Nahuel vidí!
Tak co? Jak ta třaskavá scéna skončí?
11) Twilly (27.12.2010 08:31)
Dievčatá, ja som fakt dojatá... už len to, že sa moja vec číta ma dostáva do stavu... ani neviem čoho.
Ajjinka: vďaka za stráženie trojbodiek
Karolka: moje srdco už dávno patrí Tebe, kujeeeeeem za úplne všetko ... a mala si pravdu, zírala som na Tvoj komentík ako vizír, ešte raz kujeeeem moja
Zuzka: ten si ešte užije myšlienok, veď si pomysli, že vidí mysle týchto hormonáčov
Astrid: silná ako silná, láska a vášeň vedia urobiť z človeka bezmocnú bábku, ale hádam sa mi ju podarí udržať v "silnom prevedení"
Gina: Lásko, v prvom rade, ďakujem za korekciu... bez Teba by som to asi nezvládla a Tvoja podpora? Strašne moc si to cením, hlavne, že máš chuť písať pozitívny komentík (neboj, ja nezabúdam )
10) gina (27.12.2010 03:33)
Moc sa ospravedlňujem, že to tu nebolo skôr, hoci som to sľúbila... Som strašná, ja viem...
Nemám rada Nahuela... (Meyerovej), Miluejm Nahuela (tvojho). Pane Bože, veď ja som sa skoro rozplývala pri tej scéne, ako sa Lis po prvý krát stretla so sexi zadkom.
A Seth? Neuveriteľne ma dostala tá scéna, keď tam boli Seth, Lis a Beatrix spolu... Mala som taký zválaštny pocit... nevedela som si predstaviť (vysvetliť?), ktorá z nich je tam "navyše". Isto chápeš, čo tým myslím... A ten koniec? Ten chce čo najskôr ďalšiu kapitolu!
Od začiatku do konca ma kapitola bavila, máš talent na písanie a vies čitateľkám ponúknuť naozaj veľa a som rada, že tento web má o jednu ďalšiu skvelú spisovateľku naviac.
29) Janeba (31.12.2011 23:59)
Verýšku , to je rozjezd!!! Páni a teď je z toho pořádně tumpachová! Chudinka!!! Nebuj holka zvykneš si!!! Krásná kapitolka!!! To je potěšeníčko, mít možnost číst dál!!!
*fworks* Děkuji!!! *fworks*