Sekce

Galerie

/gallery/Laska-dakujem-neprosim.jpg

Tak ako sa to zamotá s Lis a Sethom ďalej? A ako to bude pokračovať s Beou a Nahuelom? Tak to sa dozviete, milé dámy, nasledujúcej kapitole. Prajem príjemné čítanie všetkým... ♣

17. kapitola


V tomto relatívnom pokoji sa nieslo zopár nasledujúcich týždňov. Jacob a Ness plánovali ďalšiu svoju svadbu a boli z toho tak neskutočne nervózni, že za každým rohom očakávali takmer osobný útok. Najhoršie to asi schytala Alice, hoci ona jediná nikdy nikomu nič organizačne neskazila. Ness si postavila hlavu, že to tentoraz zvládne úplne sama. Všetko len v jej réžii a chúďa Alice dostala košom. Jasper mal čo robiť, aby stíhal vykrývať jej zúfalé nálady.

Tak isto aj Edward sa snažil držať svoj otcovský temperament na uzde. Ale po pravde, išlo ho od emócií roztrhnúť vždy, keď sa rodina zišla v jednej miestnosti. Tak rád by poupratoval vzťahy svojich najbližších a všetko, čo jeho mladšia dcéra v posledných dňoch robila, či skôr nerobila, ho takmer až fyzicky bolelo.

No jasné, ja sa nikdy nezmením. Som hrozný, hrozný, HROZNÝ!!! Absolútne nepoučiteľný, obviňoval sa v duchu Edward. Pôvodne chcel stráviť chvíľu s knihou, zatiaľ čo sa Bella snažila priviesť Alice na iné myšlienky po tom organizačnom fiasku. Vytiahla ju na nákupy. Vedel, že Bella bude po návrate rozmrzená, ale Alice bolo ťažké odolať aj bez toho a teraz, keď ešte naviac využívala výhodu porazeného, bolo to miestami až neúnosné. Jednoducho, toto je naša Alice. Nevie, kedy prestať.

Takto sedel zadumaný s prvou knihou, ktorú vzal z knižnice bez toho, aby si aspoň pozrel jej názov a premýšľal. Keď si ju bral, mal ozajstný úmysel ju čítať, teraz už vedel, že to je len úbohá rekvizita.

Vôbec by nezaregistroval, že niekto vstúpil do miestnosti, nebyť dôverne známej vône. Zavrel oči a hlavu oprel o opierku svojho obrovského starodávneho ušiaka. Zbožňoval chvíle, ktoré v ňom strávil čítaním všetkých tých literárnych diel a snáď ešte radšej si vytesával ich obsah vo svojej dokonalej pamäti.

Opäť nasal ten jemný buket, ktorý zanechávala len jedná osoba na svete. Bella. Usmial sa a netrpezlivo očakával jej dotyk. Dúfal, že sa ho dotkne. Hladoval po jej rukách, ústach, prsiach... hladoval po jej duši.

Dve dokonalé biele ruky sa nežne dotkli jeho ramien. Mala v úmysle ho hladiť po krásnej tvári, ale nakoniec mu ruky položila na ramená. Len čo zacítila napäté svaly, rozhodla sa pre menšiu masáž. Vo všetkej počestnosti.

„Dobrý večer, pán Cullen.“ Jej hlas naplnil celú miestnosť.

S potešením sledovala, ako sa pri zvuku jej hlasu zachvel.

„Dobrý večer, pani Cullenová.“

Jeho barytón s istotou brnkal na tú správnu strunu, ktorá ju spoľahlivo rozzvučala.

Zavrela oči, tuho ich zažmúrila a snažila sa venovať krúživému pohybu vlastných prstov dotýkajúcich sa jeho ramien a krku.

„Si napätý, láska,“ poznamenala.

„Možno trochu...“ Z pier mu vyšiel unavený povzdych.

„Trochu?“ Zodvihla jedno obočie.

„No dobre, tak teda veľmi, spokojná?“ kapituloval. Nemal chuť sa s nikým dohadovať. Teraz rozhodne nie.

Mlčala. Ešte chvíľu mlčky hnietla to dokonalé svalstvo, kým necítila prvý náznak uvoľnenia. Potom mu vtisla bozk na temeno a ľudskou rýchlosťou sa premiestnila pred kreslo. Kochala sa pohľadom na jeho uvoľnený a mierne rozkošnícky výraz, ktorý mu zdobil jeho dokonalú tvár. Nedovolila si ani dýchať, aby túto chvíľu mohla prežívať čo najdlhšie. Zbožňovala ho. Celého aj s jeho kladmi a zápormi. Už by si viac nedokázala predstaviť život bez neho. Pomaly sa zviezla na kolená a hlavu mu položila do lona. Edward odsunul nečítanú knihu a druhou rukou Bellu pohladil po dlhých vlasoch. Keď zodvihla hlavu a zadívala sa mu do očí, všetky starosti spoľahlivo zmizli do nenávratna.

- - -

„Ozaj, nechceš dvojitú svadbu?“ dobiedzala Nessie popri varení večere pre všetkých poloupírov a vlkov.

Túto vetu už pomaly pred Lis nikto preventívne nevyslovoval. Len Nessie sa mala zvláštny, neochvejný pocit, že Lis ju za to nezabije.

Lis len otrávene pretočila oči a jemným zavrčaním dala jasne najavo, že na túto tému sa už viac nechce baviť. S nikým! Ale keďže išlo o Ness, bolo to aj tak zbytočné. Vždy si mlela to svoje.

„Nie, NECHCEM!“ odpovedala nakoniec, keď zistila, že Nessie na ňu vyčítavo hľadí a podupkávajúc si pri tom drobnou nôžkou, očakáva odpoveď.

„Prečo?“ nevzdávala to Nessie

Panebože, prečo ma tak tresceš? Nemôžem mať chvíľu pokoj? Som tehotná, nevidíš?? Tak ber na mňa trochu ohľad? mlčky debatovala so stvoriteľom.

„Lebo!“ odsekla jej nie práve vyberaným spôsobom.

„Nessie, prosím ťa, nechaj túto tému spať, dobre?“ Lis sa snažila o čo najneutrálnejší tón, ale aj napriek snahe bolo cítiť, že je momentálne činná ako sopka.

Po chvíľke ticha už chcela poďakovať tamtomu hore, že ju konečne vypočul a doprial jej kľud, keď na sebe znova zacítila Nessiin pohľad.

„Čo je!“ vyštekla nervózne.

„Že on si ťa nechce vziať?“ Nessie mierila varechou na Lis, jedna ruka vbok a bojový výraz k tomu. Pohľad na nezaplatenie.

Lis znechutene pretočila znova očami a pre istotu pridala aj znechutenú grimasu. Snáď mi to už nezostane...

„Staraj sa o mäso, sestrička, lebo ti to prihorí.“ Chabý pokus o odklonenie všetečnej sestry od témy sa ale nejavil práve ako úspešný.

„Nič mi neprihorí, mám to pod kontrolou, ale neodbiehaj od témy!“ Nedala sa Nessie.

Lis sa len tesne stihla uhnúť letiacej vrelej spŕške kvapiek omáčky z varešky, ktorou jej pred očami stále šermovala Nessie.

„Ak ma tým mieniš ďalej ohrozovať, tak ja padám!“

Otočila sa, keď zacítila jednoznačnú príležitosť utiecť všetečným otázkam svojej staršej dvojičky.

„Zuby mu vyrazím!“ Zúrivo zašepkala Nessie do hrnca.

Ten tón donútil Lis, aby si to s tým útekom rozmyslela.

„Komu?“ opatrne sa spýtala, aj keď odpoveď tušila.

„Sethovi, komu inému!“ Tentoraz už Nessin hlas niesol známky miernej agresivity a rozzúrená Ness neveštila nikdy nič dobré.

„Prečo?“ odtušila Lis, ale mala neblahý dojem, že pozná aj túto odpoveď.

„Hádam si nemyslíš, že tu budem len tak nečinne sedieť a sledovať, ako sa tu s tebou mucká, ale zodpovednosť nehodlá prijať, čo?!“

Vareška zúrivým spôsobom narážala o steny kastróla a na pár sekúnd to bol jediný zvuk, ktorý bolo v celom dome počuť.

„Ako si na to, preboha, prišla?“ Užasnuto na ňu Lis hľadela. Evidentne si to celé jej drahá sestrička zle vysvetlila.

„Ešte mi tu nezačni klamať, že to tak nie je, to by si ma fakt nas... naštvala!“

Nessie konečne prestala trápiť nevinnú varešku i hrniec a tresnutím o linku ju uložila zo svojej blízkosti. Tvrdým pohľadom sa zapichla do sestrinej tváre a čakala odpovede.

Zase si ma dostala, sestrička! blesklo hlavou Lis, keď jej konečne došlo, že nemá najmenšej šance na únik.

„Neklamem, fakt, to ja som ho to...“ Bolo ťažké povedať to nahlas.

„Čo znamená TO?“ vyzvedala Ness nekompromisnej póze s rukami na prsiach.

„Odmietla som ho JA, ak to chceš vedieť!“ zrúkla Lis.

Tak a konečne to bolo vonku. Už to nevedel len ocko a teta Alice, ktorí si to diskrétne nechali pre seba, ale aj Lisina všetečná, nevyspytateľná sestrička a bohvie kto ešte je v dome.

Chvíľu to vyzeralo, že Ness je s priznaním spokojná. Ale čosi jej preletelo cez nos a zadumaný výraz vetriaceho poľovného psa veštil ďalšie problémy.

„A ako je to s Beou? Nie je to tak, že si robí na neho nárok? Predsa len, David je už na svete...“ dumala nahlas sama pre seba.

„Pochybujem, Seth nie je otcom!“ vyletelo z Lis a hneď ako si uvedomila svoj prešľap, pleskla si rukou cez ústa. Hmmm, tak toto som asi bonznúť nemala...

Nessie na chvíľu doslova skamenela. Len tak-tak, že jej nevyletela už znovu ukoristená vareška z ruky.

„Ale to sú mi veci? A kto?“ Lis sa zhrozene dívala na diabolský lesk v očiach svojej sestry, ktorý svojou ukecanosťou len podporila.

„To nerieš, to je osobné, aj tak som povedala viac, než som mala. Ness...“ prosila Lis, „... že to necháš tak?“

Lis by bola schopná hoc aj kľačať na sklenených črepinách, len keby mohla svoje slová vrátiť späť.

„Dobre, budem sa tváriť, že som nič nepočula, ale chcem za to mlčanie úplatok.“ Tak teraz prišlo Lis ozaj zle. Vedela, že je v peknej kaši a len tak bez všetkého sa jej to neprepečie.

„Čo chceš, len buď ticho a je to tvoje, čokoľvek!“ Chmúrila sa Lis, naštvaná sama na seba.

„Hmmm, tak čo by som ja len tak mohla od teba chcieť???“ Nessie si s hraným výstupom naivky dala veľkú prácu. Dokonca si priložila aj ukazováčik k ústam, ako keby ozaj rozmýšľala a mrkala pri tom, šteňacím štýlom, mihalnicami. Naraz sa jej super-blond-naivný výraz v sekunde zmenil na diabolský úškrn.

„Dvojitá svadba, sestrička, to chcem!!!“ zavelila ľadovo. Bola ťažký súper a Lis bola v nevýhode. Tvrdý boj, tvrdá prehra.

„Nessie, uvedomuješ si, že na také niečo musia byť dvaja? Ja som ho odmietla a on by bol sprostý, keby ešte o svadbu či o mňa stál,“  oponovala Lis.

„Ty si ozaj trúba a korunovaná!“ okomentovala to Nessie a so zvrašteným obočím, zaťatými zubami a neveriacky krútiacou hlavou sa opäť zmocnila úbohej varešky.

Lis očakávala ďalšiu spŕšku nadávok na vlastnú osobu, ale nič sa nedialo.

„To je všetko?“ zmätene mrkala po chvíli ticha na Nessie.

Tá konečne odtrhla zrak z hrnca.

„A čo by si ešte k tomu chcela počuť? Doteraz som si myslela, že si celkom inteligentná a netreba ti veci opakovať.“ Hlas mala akýsi chladný a unavený. Toto nebola výbojná Nessie, ktorá na ňu pred chvíľou šikovne zahrala divadielko z vyšetrovačky.

„Pochybujem, že by nechcel, drahá sestrička a ak by ozaj nie... tak ešte máme nejaké nevyužité zbrane. Bol by v tom čert, keby sme neprišli na spôsob, ako to zmeniť, čo povieš?“ Nessie opatrne oklepkala varešku o hranu hrnca, pomaly ju zodvihla k ústam a teatrálne fúkla do nej, akoby to bol dymiaci imaginárny revolver.

- - -

Nahuel sa márne snažil priblížiť k Bee. Vyhýbala sa mu ako čert krížu. Zámerne si  vyberala situácie, kde nemali šancu ostať osamote. Alebo bola zabarikádovaná vo svojej izbe s Davidom a jemu sa videlo, že ho drží pred sebou ako obranný štít, alebo utekala z miestnosti vždy, keď ho len kútikom oka zbadala. Doslova šalel z nedostatku jej blízkosti, z toho, že mu nedovolí ju zbožňovať a uctievať, presne tak, ako si to ona zaslúži a ako by on chcel. Nezostávalo mu nič iné, len ju prepaľovať pohľadom, keď mal aspoň príležitosť ju vidieť.

Bol jeden z tých slnečnejších dní, ktoré sa snažili votrieť všetkým živým i neživým tvorom do priazne. David, takmer ako každé malé dieťa, takéto dni tiež zbožňoval. Vlastne o to viac, keď zistil, že takmer celá jeho rodina tvorí úžasný hračkársky výklad plný trblietok, vrátane milovanej mamy. Áno, Bea už mala nielen po domácom väzení a nútenom odlúčení od svojho syna, ale aj podporu celej rodiny pri plnení si materských povinností. Carlisle sa v posledných dňoch zaoberal svojou najnovšou teóriou pojednávajúcou o dĺžke novorodeneckého obdobia u mladých upírov. Tak ako Bella, aj Bea toto obdobie zvládli na jednotku a riziko neovládnutia sa preskočili veľmi rýchlo. Záverom, ku ktorému prišiel, bolo, že rušivé prostredie bez ľudskej krvi, zároveň stály prísun zvieracej krvi a od začiatku vštepovaná filozofia stravovania majú obrovský psychologický význam, prostredníctvom ktorého sa dokážu novorodení upíri lepšie ovládať. A tak sa dráhe matky venovala každú voľnú chvíľku.

Nahuel trochu závistlivo sledoval, ako Bea pestuje malého Davida. Závidel mu, že sa môže dívať z blízka do jej nádherných očí, teraz už jemne popretkávanými jantárovými žilkami. Hoci nebol jeho otcom, často sa pri sledovaní podobných scén cítil ako odstrčený manžel, ktorý sa po narodení vytúženého dieťaťa naraz dostáva na druhú koľaj. Zvláštne, netušil, čo ho vôbec oprávňovalo takto sa cítiť. Tá pusa, ktorou to všetko s jeho nádhernou mamou začalo? Alebo to ešte krajšie milovanie, ktoré otriaslo celým jeho životom? Vedel, že nemá ani to najmenšie právo a aj napriek tomu sa cítil zúfalo osamelý vždy, keď ju zbadal.

„Ale no teda, David, tak takto sa správa pravý gentleman?“ maznavým hlasom pohrozila pestovanou rukou Rose mladému mužovi v náručí jeho matky po zistení, že jej ostala na blúzke jasná vzorka jeho obeda.

„No poď k tetuške Rose, poooď, drobček môj nádherný.“ Naťahovala k nemu ruky a Emmett jej za chrbtom strúhal grimasy plné znechutenia.

„Choď si prezliecť to poblinkané oblečenie, ja ti ho zatiaľ postrážim. Však, mladý muž? My to tu už nejako spolu dobojujeme!“ posielala Beu v tichej nádeji, že si dieťatko v náručí užije čo najdlhšie.

„Dobre, tak... ďakujem, nebude mi to dlho trvať, sľubujem...“ vďačne sa usmiala na blonďavú bohyňu, ktorej by svoje dieťa zverila bez výhrad kedykoľvek. Vždy totiž stála na jej strane a podporovala ju aj spolu s Esme vo všetkom, čo sa Davida týkalo.

„V pohode,“ odpovedala neprítomne Rose, jej plnú pozornosť už dávno zaberal drobný michelinkový chlapček zápasiaci s jej inak vždy perfektne upravenou blond hrivou. „Nemusíš sa ponáhľať, máš čas.“

Kdesi z rohu sa ozval Emmettov chichot, ktorý bol vzápätí nemilosrdne umlčaný Esminým pohlavkom.

Bea ešte raz spočinula pohľadom na svojom spokojnom dieťati a nadľudskou rýchlosťou vybehla k sebe do izby. Po celý ten čas ju pozorne sledoval pár tmavohnedých roztúžených očí, ktorých majiteľ nevedel zopár sekúnd uveriť tomu, že ho konečne zastihlo šťastie v podobe Beinho chvíľkového odlúčenia od syna.

„No tak bež, na čo čakáš, ty blázon...“ sykol na neho Jasper, čím ho vytrhol z myšlienok. Celý čas totiž trpel to jeho zamilované súženie a v tejto prozreteľnej chvíľke sám videl príležitosť, ako si uľaviť. Teda za predpokladu, že to títo dvaja dajú KONEČNE dohromady.

„No utekaj!“ Tresol ho do chrbta a pretočil oči k nebu, mumlajúc si nie príliš najslušnejšie nadávky týkajúce sa mladých zamilovaných bláznov.

V sekunde bol Nahuel pred jej dverami. Zvuky doliehajúce k nemu cez dvere mu na chvíľu vyrazili dych. Oprel sa čelom o stenu, pár krát sa zhlboka nadýchol, zaklopal a skôr, než mal vôbec šancu stratiť krehko nadobudnutú odvahu, vošiel do dverí.

„Čo sa deje, stalo sa niečo Da...“ Bea sa otočila smerom k dverám s novým tričkom v rukách, ale v polke vety jej samotnej došiel dych.

Vo dverách stál, mimo jej akýchkoľvek očakávaní, Nahuel s mierne dezorientovaným výrazom v tvári, ktorý postupne naberal purpurový odtieň.

Fakt, že ju vidí len v podprsenke, dokonalejšiu než samotná Afrodita, v ňom uvoľnil všetky zábrany a napätie, ktoré sa od ich, vďaka nedostatočnému oblečeniu, tajného návratu do Cullenovského sídla, nahromadilo. Behom sekundy prekonal vzdialenosť, ktorá ich delila, vytrhol jej tričko z rúk a vzal jej krásnu tvár do dlaní.

„Láska moja, sľúb mi, že už ma viac nebudeš odmietať, urobím čokoľvek, len ma nechaj pobudnúť v tvojej prítomnosti. Nechaj ma milovať ťa úplne a bezozbytku. Nechaj ma bozkávať tvoje nádherné telo dňom i nocou. Prosím, prosím, neodmietaj ma viac.“ Zmĺkol a naberal vzduch do pľúc, ktorý stratil pri tých slovách.

Jeho dych ju omamoval, ale mozog omieľal dookola slová, ktoré práve počula. Boli to tie najkrajšie a najnežnejšie slová, aké jej kto kedy povedal. Mala dojem, že sa jej iskrí pred očami a ak by ju medzitým nevzal do náručia, asi by nedokázala ovládať svoje rôsolovité kolená. Cítila však jeho rýchly tep. Neustále bum bum jeho srdca burcovalo jej túžbu, ktorá mala ostať večne zamknutá v kútiku jej duše. Túžbu, ktorú nebola schopná pochovať, lebo vždy, keď zatvorila oči, videla tvár toho, čo ju v nej vyvolal. Túžbu, ktorú dokázala cítiť v podobe jeho dotykov ešte stále, aj po tak dlhej dobe na svojej pokožke, ak sa veľmi sústredila.

„Nie,“ zapriadol jeho vrnivý barytón, „už ťa viac nepustím. Nikdy a nikam. Ak by si mi ušla, umrel by som!“

Nedokázala viac odolávať plnosti jeho lákavých pier. Jej telo sa chvelo od nedočkavosti, rovnako ako jej duša. Potrebujem ho! Milujem ho!

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1 2   »

Janeba

22)  Janeba (02.01.2012 03:19)

A opět, no konečně!!!! Toto dalo!!!! Verýšku, skvělé!!!!
Děkuji!!!

AMO

21)  AMO (26.12.2011 18:55)

Ženské zbraně - intriky a záškodnictví - kóóónečně! Áleluja...

Kristiana

20)  Kristiana (07.05.2011 11:26)

Miluju Nessie. Bude dvojitá svatba
A obýváková scéna a vlastně i ta v pokoji . Snad si to ti dva urovnali už definitivně . Trojitá svatba?

Twilly

19)  Twilly (19.03.2011 13:37)

tyyyyyyjo poznámky... doprkínka, tak jo :D :D :D :D

ambra

18)  ambra (19.03.2011 00:28)

Tentokrát jsem si řekla, že si budu dělat průběžné poznámky:D . Takže: Jacob a Ness plánující další svatbu:
Bella snímající napěti z Edwardových ramen a zad a vůbec všeho
Lisin dialog s "tamtím":D
Vlastně musím říct - celá ta etuda v kuchyni mě totálně zabila . Ness je výborná, humor je jedna z mnoha Tvých silných stránek (kromě úžasně živých dialogů, například ).
A to Nahuelovo soužení a to, jak Beu nakonec (za přispění celé rodiny ) dohonil samotnou v pokoji...
Twilly, fakt je to naprosto úžasný!!!

Twilly

17)  Twilly (18.03.2011 11:53)

Popravdě, tak nějak se snažím používat výrazy, které by jste mohly znát... tak nějak si netroufám na češtinu, zatím... ale ta cukatura... jo.. je ti jasný, že to se mnou cloumá

Linfe

16)  Linfe (18.03.2011 11:51)

To byla paráda, tak jsem se na ten konec trochu vyspala, ale už mi zase nějak povážlivě začíná stoupat ktevní tlak!!! A je to taky tím, že se příliš rychle blíží konec. Díky za tak nádhernou povídku. Čte se to samo a slovenština je v pohodě

Twilly

15)  Twilly (16.03.2011 21:03)

Já už nevím jak poděkovat, zlato, kujuuuuuuuuuu

Evelyn

14)  Evelyn (16.03.2011 18:38)

Nessie jako "starší" sestra Krásný díl

13)  Lejla (07.03.2011 00:07)

Twilly jak to popsat...přiblblý ůsměv plný blaženosti a celé tělo zaplnilo pocit štěstí a plného očekávání.

eMuska

12)  eMuska (27.02.2011 23:17)

Ufffff! Nahuelove vyznania sú priam dokonalé! Čo priam, úplne, totálne, neuveriteľne! Ejš! A Jasper...

Twilly

11)  Twilly (22.02.2011 10:00)

Dík Byeinko, když on byl Nahuel, takovej osamělej, že jsem jednoduše neodolala a musela jsem pro něj někoho vymyslet... a víš, že jsem taky ráda, že se Jasperovi uleví? :D

Bye

10)  Bye (22.02.2011 08:13)

Ufufuf, Twilly, ty Tvoje frontální útoky s Edwardem...
"...a snáď ešte radšej si vytesával ich obsah vo svojej dokonalej pamäti."
„Že on si ťa nechce vziať?“ Ta Nessie to ale s Lis umí! Stačilo pár vět a měla ji na lopatě. :D
Ale, kurňa, Twilly - Bea a Nahuel... ty se Ti fakt povedli Sálá to tady na mě tak, že jsem opravdu šťastná, že si můžu tu slastnou chvilku prodloužit a hned kliknout na další
A jsem opravdu ráda, že se Jasperovi konečně uleví. (Snad jo?!) Ten chlap to fakt nemá lehký

Twilly

9)  Twilly (17.02.2011 23:46)

Astridku, jak som rada, že sa ti lubi "kolenová scéna"? ... šak veď vieš, pre koho tam pripisujem toho Edíka, nem? ... kujééééééém aj za dnešok

Astrid

8)  Astrid (17.02.2011 19:27)

Twilly, skoro ma švaclo, mi nešiel vložiť koment.
Tak len súhrn toho, čo som chcela.
Ed a Bella a to ako si to ukončila na kolenách!!! skoro som odpadol:D
A čo sa týka vzťahov, je to doslova synfonický orchester v neustálom pohybe tvojích dialógov v Tvojom podaní.
A Nahuel hmmm, je to šmak a citlivý omg Drahá hezká kapitola, hezký styl A znova sa chcem zviesť na kolená , ale aj Eda stiahni so sebou!!;)

Twilly

7)  Twilly (14.02.2011 22:41)

Náhodou, kytičko, nezapoměla si mě číst... takže je to pořád dobrý :D ... a krásně si mi napsala svůj komentář, kujuuuuuuuu

kytka

6)  kytka (14.02.2011 22:37)

Jasně, já hlava zapomnětlivá, stará. Hned jsem si to projela zpátky a už vím - univerzitní párty. Asi si dám nějakou bylinu na lepší paměť.

Twilly

5)  Twilly (14.02.2011 22:29)

Tyyyyyyyyyyyyy????? Prudiiiiiiiiit???? NEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEE!!!!! ... vždyť ty si moje tajná - veřejná múza

Bosorka

4)  Bosorka (14.02.2011 22:26)

Kdo by tu pak tak nebetyčně prudil, že jo? ;)

Twilly

3)  Twilly (14.02.2011 22:23)

Květuško, jasně, že Seth není táta Beina dítěte... to bych z něho dělala jinýho nemravu

Ani nevíš, Bosinko, jak mi odlehlo... uchřadlá Bosorka, tak to by jěště chybělo

1 2   »

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek