Sekce

Galerie

/gallery/Laska-dakujem-neprosim.jpg

Prvý lov, prvé vysvetlenie, prvá pusa...

15. kapitola


„Prosím, dovoľ mi, nech ti môžem všetko vysvetliť...“

Mierne ma zarazilo, že nevyzeral byť vôbec prekvapený. Vedel, že ich sledujem? Oblial ma studený pot.

„Tak môžem?“ Hlas sa mi trochu chvel. V živote som nebola tak nervózna ako teraz. Stáť pred ním, chcieť všetko urovnať a netušiť ani len najhrubší koncept „ako na to“... tak to sa nedalo práve nazvať plánom.

Svaly na sánke sa mu napäli. Oči prižmúril do úzkych štrbín a na čele sa mu vytvorila jemná vráska od sústredenia. V krku mi vyschlo a ja som sa len modlila, aby som dokázala silou vôle udržať ruku, aby som ho miesto vysvetľovania nezačala po tej drobnej vráske hladiť, kým nezmizne spolu so všetkými starosťami. Mala som sto chutí to urobiť. Zmazať mu ju z tváre a celého ho zbozkávať. Pane Bože pomôž!!!

„Tu nie!“ Schladil ma ľadovým tónom. Zároveň ma však prepaľoval žhavým pohľadom, takže reakcie môjho vystresovaného tela boli viac než rozporuplné. Cítila som sa ako na hormonálnej húsenkovej dráhe. Jupííí. Bez toho, aby prerušil náš očný kontakt, ma vzal za ruku a viedol preč. Preč z tohto domu. Nepýtala som sa kam, len som ho nasledovala a moja dlaň vstrebávala jeho jedinečné vlčie teplo.

Tento náš mĺkvy pochod lesom sme ukončili na našom mieste. Zastali sme. Jeho dlaň proti mojej vôli opustila tú moju a mne sa chcelo kričať, aby to už nikdy viac nerobil. To zúfalstvo, ktoré mi zaplavilo celé telo i myseľ ma celú stravovalo. Vedela som, že teraz príde chvíľa, keď mu budem musieť všetko vysvetliť, ale čo mu mám vlastne povedať? Ja sama neviem, čo chcem?

Mlčky som ho pozorovala ako šiel do podrepu a v zamyslení odtrhol drobný kvietok. V jeho obrovských krásnych rukách vyzeral neskutočne nežne.

Vstal. Privoňal si ku kvietku a otočil sa mi chrbtom. Už ho natoľko poznám, aby som vedela, že je rovnako napätý ako ja.

„Tak,“ zaváhal, „... môžeš. Myslím, že si zaslúžim odpovede. A... snáď vysvetlenie.“ Poslednú časť vety už len zašepkal a úbohý kvietok nemilosrdne zahodil.

Preglgla som naprázdno. Ruky sa mi triasli a cítila som, ako sa mi robí zle od žalúdka. To snáď nie, dokedy ešte budem mávať pred ním tú príšernú trému??? zaúpela som v duchu.

„Milujem ťa!“ vyhŕkla som na neho skôr, než som si mohla rozmyslieť akúkoľvek stratégiu.

Pomaly sa otočil smerom ku mne a jeho pohľad, tak ostrý ako britva, pritiahol moju plnú koncentráciu.

„Ale nevezmeš si ma!“ konštatoval, podľa môjho ucha, príliš drsným tónom. V očiach však mal strach, nič iba strach. Zo mňa?

Nevedela som, čo povedať, nesústredila som sa. Jednoducho to nešlo. Jeho blízkosť ma opantávala viac než kedykoľvek predtým. Sledovala som pohyb jeho pier a nezvládala vnímať význam slov, ktoré sa mu z nich rinuli. Moje zmysly reagovali na jeho pach, jeho osobitú vôňu a toto miesto, ktoré je pre mňa tak posvätné, tienilo zdravému rozumu a lovilo v archíve podvedomia všetky tie krásne spomienky, ktoré sme tu spolu zažili.

„Lis?“ oslovil ma. Tentoraz jeho hlas znel prívetivejšie a akosi naliehavo. „Si v poriadku, láska?“

Dlho mu tá urazenosť nevydržala, behom sekundy stál pri mne, jeho dlane zvierali moje ramená ako obrovské zveráky a on starostlivo skúmal môj výraz. Opäť mu na čele vyskočila tá drobná vráska, presne ako predtým.

„Milujem ťa,“ zopakovala som svoju poslednú vetu, prihlúplo sa dívajúc do jeho tváre.

Jeho napätie povolilo a vráska sa stratila. Odovzdane si povzdychol a pritiahol si ma k svojmu telu tak blízko, ako to len v danej chvíli bolo možné.

„Ale nevezmeš si ma...“ zašepkal mi do vlasov.

Pritisla som sa k jeho silnému telu tesnejšie než prísavník. „Raz určite áno, Seth,“ zamumlala som do jeho košele.

- - -

Bea ešte stále nedokázala pochopiť, ako je možné, že je taká rýchla. Nohy ju niesli takmer samé, ubehla poriadny kusisko lesa bez zadýchania a ten skvelý zrak? Úžasné! Nebyť toho nepríjemného pálenia v krku, tak sa šťastím možno aj rozplynie. Ale táto drobnosť jej nedala zabudnúť na to, čím sa stala. V podstate jej to ani nevadilo kvôli nej samotnej, skôr má strach o Davida. O svojho synčeka.

Ako ho prijmem? Budem na neho útočiť? Nebudem pre neho nebezpečná??? Nie, to nesmiem, je to moje dieťa nech sa deje čokoľvek. Nesmiem mu ublížiť.

Edward sa konečne zastavil a súcitne sa zadíval na krásnu tmavovlasú upírku.

„Bea, neboj, ty to zvládneš. Budeme ťa podporovať tak dlho ako to len bude treba. Ak si zvykneš na zvieraciu krv, bude to pre teba ľahšie, uvidíš,“ prehovoril k nej a povzbudzujúco sa pousmial.

„Ja neviem, som strašne zmätená.“ Zadívala sa mu do tváre. Zarazil ju však jeho výraz. Omámene na ňu civel. Čo to preboha robí? Zíza na mňa ako keby som bola jeho vysnívaná hračka... napadlo jej.

To bola chvíľa, keď sa Edward strhol. Zopárkrát prekvapene zažmurkal, jemne potriasol hlavou zo strany na stranu, akoby sa potreboval čo najrýchlejšie prebrať zo zlého sna a znova, tentoraz už trochu neisto, sa na ňu odvážil pozrieť.

„Tak s týmto ešte budeme musieť niečo urobiť, lebo nás tu všetkých načisto zblbneš!“ Jednou rukou si roztržito zalovil v nedbalo sexi upravených vlasoch, ktoré akýmsi záhadným spôsobom nestratili to svoje čaro ani po tom rýchlom behu cez celý les.

Nahuel sa zachichotal a Edward na neho výhražne zavrčal.

„Dar?“ Nahuel sa tváril vševediaco a snažil sa tváriť tak, akoby tam Bea ani nebola.

„O tom nemožno ani na sekundu pochybovať, Nahuel,“ odpovedal mu na to Edward.

Bea chvíľu sledovala ich krátku diskusiu so vzrastajúcou nevôľou. Nemala rada scény typu „o nás, bez nás“.

„Aký dar? Čo za dar?“ Strieľala po nich otázky tak nedočkavo, že si ani nestihla všimnúť, že im nedáva šancu takmer ani len odpovedať.

„Ten tvoj hlas, je tak nádherný...“ Nahuel už bol zase niekde v krajine najkrajších živých snov a nebyť jeho odvážnej fantázie, Edward by tam bol pravdepodobne tiež.

„Netuším, o čo sa presne jedná, ale stačí, že otvoríš ústa a na nás to má akoby silný hypnotický účinok. Asi by to chcelo Eleazara, aby sme do celej záležitosti viac videli,“ zamyslel sa Edward po stručnom vysvetlení.

Bea rozkošne nakrčila drobný noštek od rozčúlenia. Nepáčilo sa jej ani to, že má taký manipulátorský dar, ani to, že by ju mal Eleazar skúmať. Nikdy nemala rada pozornosť, nestála o ňu a po jej skúsenostiach z ľudského života, keď si užila pozornosti viac než dosť, sa ani niet čomu diviť.

To sa akože každý bude tváriť takto idiotsky blažene, len čo na neho prehovorím? vírila jej mysľou táto konkrétna myšlienka, keď sledovala sfanatizovaného Nahuela.

„Pravdepodobne áno,“ odpovedal jej Edward trochu rozladene na myšlienku a Nahuela tým vrátil do reality.

„Krucinál, nemôžete sa baviť tak, aby to bolo jasné aj mne?“ hromžil, „ja ozaj ľutujem, ale nedisponujem žiadnym darom ako vy dvaja, tak buďte tak láskaví a komunikujte nahlas!“ Latino temperament sa v ňom búril. Ča ča ča!!!

Upreli na neho svoje pohľady. Bea zahanbený a Edward pobavený.

- - -

„Čo myslíš, miláčik, ostane teraz Bea u nás?“ zapriadla Esme Carlislovi pri uchu a na spánok mu vtisla láskyplný bozk. Tešila sa, že je v dome opäť bábätko a bolo jej úplne jedno, že je to človek. Keď sa narodili Nessie a Lis, bola to udalosť. Jej vnučky, jej pýcha, ale toto bol chlapček, toto bolo osobné.

„Hmmm myslím, že áno, prečo?“ mechanicky odpovedal Carlisle a elegantným spôsobom pretočil stránku najnovšieho čísla prestížneho časopisu o východnej medicíne.

„No, vieš aká som rada, keď sú v dome deti. Edwardove dievčatá veľmi rýchlo dospeli a ich deti budú pravdepodobne tiež rásť rýchlejšie, ako je u ľudí normálne.“ Snažila sa hovoriť nenúteným tónom a popritom prstom kreslila po Carlislovom zápästí drobné krúžky. To pritiahlo jeho plnú pozornosť. Carlisle prestal čítať, usmial sa a položil si časopis na kolená. Skúmavo sa zahľadel na svoju prekrásnu ženu. Nežne odhrnul zatúlaný prameň vlasov, ktorý neposlušne skĺzol k lákavým krivkám pier dámy jeho srdca a zľahka ju pohladil po líci.

„Sľubujem Esme, že urobím všetko pre to, aby tu Bea s Davidom ostali čo najdlhšie,“ vydýchol jej sľub do pootvorených perí tesne pred tým, ako ju pobozkal.

- - -

Bein prvý lov dopadol uspokojivo a hlavne hladko. Odchytila a ulovila dve srnky a aspoň na malú chvíľu uľavila pálčivému smädu v krku. Obaja upíri na ňu uznanlivo pozerali.

„Myslím, že by som mala ešte niečo uloviť, kvôli Davidovi, čo keď...“ Bojazlivo zamrkala hustým závojom tmavých mihalníc, ktoré teraz zdobili pre zmenu karmínovo červené oči. Stále ju znervózňovalo ako sa Nahuel na ňu díva vždy, keď si myslí, že ho ona nevidí. Pripadala si akoby bola opäť na strednej a on jeden z jej pubertálnych spolužiakov. No aj napriek tomu cítila ten zvláštny šteklivý pocit v žalúdku vždy, keď sa stretla s jeho pohľadom.

Je to celkom iný pocit, ako byť so Sethom, preblesklo jej hlavou.

Edward ich chvíľu pozoroval. Pred jeho očami sa rodilo čosi, čomu on veľmi dobre rozumel a nehodlal sa prizerať. Na to bol až príliš slušný, Emmett by rovno povedal, že je zbabelec.

„No, ak si myslíš, že ešte jednu srnku zvládneš, tak do toho, ale mládeži, už tentoraz bezo mňa, rád by som sa ešte porozprával s Lis a ty to celkom dobre znášaš, myslím, že mňa tu už netreba,“ nadhodil tak nenápadne ako sa len dalo a spätkoval smerom ku Cullenovskej vile. Skôr, než ozaj odišiel, vrhol na Nahuela pohľad, ktorým mu naznačoval, že prišla jeho chvíľa.

No fajn, tak mi ešte poraď, ako zbaliť upírku, ktorá keď prehovorí, tak som v tranze. To bude teda ešte pekný trapas, poslal Edwardovi v myšlienkach. Ten len zdvihol jedno obočie a nakrčil nenápadne ramená do gesta „no tak to netuším“ a už ho viac nebolo.

Chvíľka trápneho ticha sa obom zdala nekonečne dlhá. Obaja zbierali odvahu osloviť toho druhého, ale zatiaľ po sebe vrhali iba veľmi nesmelé pohľady.

Nahuelovi sa nechcelo veriť, že má taký problém osloviť ženu. On, veľký macho, ktorý jedným úsmevom dostal vždy do kolien každú, ktorá mu padla do oka. Teraz sa choval ako zaláskovaný školáčik a div, že sa mu netriasli ruky. Netušil, čo má urobiť, vedel len, čo by urobiť chcel. Chcel jej vyčariť na perách ten úsmev, do ktorého sa zamiloval v tej chvíli, ako mu ho prvý raz predviedla. Chcel, aby ju smel držať za ruku a hladiť po hodvábnej pokožke jej tváre. Chcel sa dotýkať jej hebkých vlasov tak ako v dobe keď jej srdce umieralo a ona bojovala s premenou. A v neposlednom rade chcel, aby po tom istom túžila aj ona.

Díva sa na mňa. Pane Bože, prečo sa tak na mňa díva? Čo mám na tvári špinu? Panika z neželanej pozornosti ju naplno pohltila. Nevedela, kam sa skôr pozrieť, ale bolo jasné, že nech sa snažila akokoľvek, jej pohľad skončil v rovnakom cieli. Nahuel.

„Prečo máš iné oči,“ vyhŕkla bez rozmýšľania. Znova si v duchu vynadala, že ho vôbec oslovila, keďže už vie o dare, pretože zaregistrovala, že na pár sekúnd jeho krásnu tvár zdobil ten priblblo blažený výraz.

„Iné? V čom sú iné?“  zmyselne zapriadol. Vyschlo jej v krku, jeho hlas bol fakt niečo. To ona sa teraz cítila omámená, pre zmenu.

„Majú inú farbu... sú hnedé,“ pípla priškrteným hlasom. A sú neskutočne uhrančivé. Dodala v duchu.

Neodpovedal, len sa usmieval. Ten dar jej začínal ozaj liezť na nervy. Týmto tempom sa s nikým poriadne neporozpráva.

„Inú?“ zopakoval neprítomne Nahuel. A po chvíľke zatrepal hlavou aby sa prebral z čarov jej hlasu, presne ako pred tým Edward.

„To bude tým, že som len poloupír. Tak ako aj Nessie a Lis.“ Chvíľu sa jej zdalo, že sa konečne cíti byť tento neuveriteľný muž nad vecou.

„Aha,“ pípla. Netušila, čo ešte sa na to dalo povedať. Nechcela ho viac dráždiť.

„S tým tvojím darom budeme musieť niečo urobiť, musíš sa ho naučiť používať, lebo inak sa z teba všetci zbláznime!“ vzdychol si unavene do dlaní, ktorými si pretieral tvár.

„Neviem, či to, čo cítim, je skutočné alebo je to len tvoja práca.“ Nahuelov hlas znel zmučene. Spomínal pritom na déjá vu, ktoré prežíval pred niekoľkými mesiacmi pri podobnom rozhovore s Lis. Vtedy si bol ale svojimi citmi istý, prečo si teraz vôbec nie je?

Cítila sa ako podliak, ktorý zničil detskú hračku, len aby sa mohol kochať v ľudskom nešťastí. A pritom sa jej tento poloupír, ako sa nazval, čertovsky páčil. Nechcela ho ničím odradzovať. Chcela ho zaujať, ale ona a nie jej poondiaty dar.

„Myslíš, že keby si ma pobozkal, vedel by si, či to, čo cítiš, je skutočné alebo len moja práca, ako to ty nazývaš?“ Moje nervy, neverím, že som to povedala nahlas!!! Zhrozila sa sama nad sebou.

Nahuel na ňu vytreštil oči. Nečakal, že podobnú vetu by z jej úst mohol niekedy počuť. Predstava však bola viac než lákavá. Takmer okamžite to pocítil presne v tých partiách, ktoré ho robia mužom a mal čo robiť, aby sa na ňu nevrhol hneď a zaraz.

„Čo tak tento experiment podporiť malým praktickým výskumom?“ Oči privrel zmyselne do úzkej štrbinky, zašepkal ale pohľad z jej pier nespúšťal.

„Áno, len výskum... experiment... nič viac...“ jachtala Bea zízajúc pre zmenu na tie  jeho. Musela uznať, že mal nádherné pery. Ako stvorené na jemné hryzkanie a ešte vášnivejšie bozky.

Dve postavy uprostred lesnej  čistinky  mučivo pomaly zmenšovali svoju vzdialenosť medzi sebou.

„Len výskum...“ zašepkala Bea.

„Len výskum...“ zopakoval Nahuel.

A ich pery sa spojili.

 

Zhrnutie

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Janeba

19)  Janeba (02.01.2012 02:25)

Ježkovy zrakany!!!!! A co dál??????

AMO

18)  AMO (26.12.2011 18:15)

A došlo k ohromnému a elektrizujícímu výboji a tím k utvrzení, že patří k sobě
A my spěcháme za Lis a Sethem

Kristiana

17)  Kristiana (06.05.2011 23:11)

Super, že si to ti dva tak hezky vyjasnili.
Ča ča ča!!!
Nahueli, Nahueli, jak jen můžeš pochybovat, není to jen hlasem...ale výzkum podporuju!

niktoska

16)  niktoska (21.03.2011 14:48)

tak taký výskum by sa mi páčil veeľmi veeeeeeľmi

Twilly

15)  Twilly (18.03.2011 23:29)

Lásko, tobě je odpuštěno vše i stracení emocionálního komentu, beztak bych byla zase taaaaaaaaaaakhle blizoučko k pepce

ambra

14)  ambra (18.03.2011 23:22)

Kurnik, právě jsem si smazala kilometrový emocionální koment . Takže jen souhrn:
Lis a Seth
Edward:
Bea a Nahuel: Uááááá!!!!!
Děkuju, Twilísku!

Twilly

13)  Twilly (17.03.2011 23:38)

:D :D :D :D :D

Linfe

12)  Linfe (17.03.2011 23:13)

Twilly

11)  Twilly (16.03.2011 21:02)

No kouknu na to, prý to někdy dělává, když se série ukončí... ... ale taky to je možná mnou, PC technika mě prudce nenávidí a já netuším proč

Evelyn

10)  Evelyn (16.03.2011 18:30)

Twilly, zlatíčko, asi tři kapitoly ti vypadly ze série... Teď jsem se trošku zamotala, jelikož se mi zobrazovaly na přeskáčku...

Kapitola úžasná, jak jinak, že

9)  Lejla (06.03.2011 23:37)

Miluji ty tvoje konce. Je to vždy jak pozvánka na další kapitolku. Rozhovor Lis a Setha áááááh to napětí by se dalo krájet, ale ona to řekla, opravdu to řekla, že ho miluje Rohovor Carlisla s Esmé, to bylo přesné zázemí domova a smíření s minulostí. A ten mkonec ano je mi dosti jasné, že tento výzkum by se mohl hodně rychle zvrtnout

eMuska

8)  eMuska (27.02.2011 22:46)

Ejš! Taký výskum! Neuveriteľnééé!

Twilly

7)  Twilly (08.02.2011 21:33)

Něco málo už je napsanýho z dalšího dílku, ale nějak jsem indisponována, tak nevím, kdy to dokončím.. někdy mám pocit, že inspirace uvolnila místo rýmě... ... kytičko, ještě jednou Ti děkuju, zjišťuju, že mít čtenáře je moc fajn

kytka

6)  kytka (08.02.2011 21:30)

Twilly, nádhera a nádhera. Při Sethově chladném chování mi trochu zatrnulo na hrudi, ale díky bohu.
Omámený Edward, on je fakt k nakousnutí. Rozhovor Esme s Carlislem byl jako pohlazení. No a Bea s Nahuelem, jiskry mi lítaly okolo monitoru. Já chtěla honem kliknout na další, ale ke své hrůze jsem zjistila, že není. Tak se budu moc těšit a díky za hezké čtení.

Twilly

5)  Twilly (08.02.2011 21:11)

Byeinko, ty moje Vincentko Vangoghová, kdo lépe vystihne moje pocity nežli ty??? Dekuju... děkuju a ještě jednou děkuju

Bye

4)  Bye (08.02.2011 00:46)

Jako Twilly, Ty seš normálně nebezpečná!
Já si sem jdu odpočinout od těch věcí, co ze mě v poslední době dělaj chodící hromádku hormonů... a Ty velkoryse vyleješ celou flašku oleje do mých sálajících plamenů! HOŘÍM!!! A to tam padly dvě pusy!
Sethova drsná odtažitost mi málem urvala srdce, uf, ulevilo se mi, žes ho obměkčila už teď. Ale vyhráno není, co?
No, na chmury jsem zapomněla společně s Beou a Nahuelem (a Edwardem :D )
"Nahuel už bol zase niekde v krajine najkrajších živých snov a nebyť jeho odvážnej fantázie, Edward by tam bol pravdepodobne tiež."
A ano, Esmé s Carlislem, ty mi taky moc pomohli...
Já vím, komentář jako víno... krabicový... co taky chceš, od láskou opilé?

Twilly

3)  Twilly (06.02.2011 23:55)

Astrid, zlatíčko, tak ako som už raz podotkla, ja si tieto komenty fakt tuším prehodím do wordu a v chvílach absolútneho zrútenia si ich budem pekne dokolečka dokola čítať... patrí Ti velké CMUK :D


... Karolko já neumím resuscitovat... neblázni... co si počnu??? A teď, když ještě nemám ten autogram? ... Hnědulinko, hrozně moc si mě udělala radost, velikou ... Jo a Karolko, tys mi nikdy nenapsala nic stupidního... leda tak krásnýho

Karolka

2)  Karolka (06.02.2011 23:42)

Ááááááááááááááááááááá! Dobre, dobre Karolka! Dýchaj! Len dýchaj!!! Uf! Uf!
Já jsem ještě před chvílí věděla, co ti napíšu a pak přišel závěr a íííííííííííííííííí! Ehm... ehm.... zkouška, zkouška.
Rozhovor Lis a Setha. Připadalo mi, jako by vzduch zhoustnul. On se zlobil, ale přesto (nebo proto) vygradovala jejich přitažlivost. Z těch dvou jsem vážně úplně píp.
Pak vsuvka Carlisle a Esmé! Áááách. Už dřív si je krásně naťukla a znovu vytvořila dokonalou situaci. Jejich vztah se ti moc povedl.
A Bea... a Nahuel... a je to tu zase. Napadají mě jen samá citoslovce..... Ale asi chápeš, co chcu říct, že jo?
Napsala jsem ti už někdy takhle stupidní komentář? Hanba mi!
Když já je vidím, jak k sobě pomalu jdou a dívaj se jeden druhýmu na rty... Uf!
No aplaus a velikej, Redbulle!

Astrid

1)  Astrid (06.02.2011 23:15)

Fascinuje ma predstava, keď žena vyznáva mužovi lásku prvá - presviedča ho, je to tak silne a ak presviedča ešte aj tak silného a mocného muža, uf, ja idem do kolien a Ty si ma dostala do kolien tou predstavou. Milujem to.
Ajaj a to s Edom a Beou, heh to bolo dobré, moja láska v rozpakoch - úplne som si ho predstavila a páčilo sa mi to :D ja ho milujem.
čačača!:D
A Nahuelov a Bein výskum nemal chybu, dala si jej skvostný dar.
Krásna kapitola, bolo tam zopár vychytávok kameňákov:D presne mierených, tak ako to vieš iba Ty.
caf

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse - Quil