29.01.2011 [10:30], Twilly, ze série Láska? Ďakujem, neprosím!, komentováno 20×, zobrazeno 2611×

13. kapitola

Celé tri dni Beinej premeny sme strávili svorne pri nej, ani jeden z nás sa nedokázal vzdialiť. V najväčšej tichosti sme strnule sedeli pri jej tele a trpeli spolu s ňou. Len sem-tam som sa potrebovala poprechádzať a ponaťahovať si stuhnuté kĺby. Vtedy sa ku mne vždy mlčky pripojil Seth. Pohladil ma po líci, alebo len zľahka objal. Obaja sme cítili, že potrebujeme aspoň letmý dotyk k novému nádychu, k novému prežitiu ďalšej nekonečnej sekundy. Takmer celú dobu ma držal za ruku. Bolo to také prirodzené gesto, ako keby sme sa takto už narodili. Jeden pre druhého.

Čas plynul neuveriteľne pomaly. Odsýpanie pieskovej časomiery malo tentoraz trpkú príchuť zúfalstva. Človečenstvo a ľudskosť unikala z miestnosti rýchlejšie než para nad hrncom a nadpozemská krása večného uprístva čakala na štarte pripravená až priveľmi ochotne prebrať štafetový kolík.

Jazvy po operáciách mala Bea takmer neviditeľné, ale čo tie, ktoré naveky ostanú v jej duši?

Bude nás nenávidieť? Áno, myslím, že určite! Hlavou mi vírili tieto a mnohé ďalšie myšlienky týkajúce sa našej budúcnosti.

- - -

Beino srdce nasadilo záverečný šprint. Zmobilizovalo svoje sily a zrýchlilo vidiac pred sebou predstavu záverečnej cieľovej vlajky.

„*Um grande guerreiro,“ šepkal Nahuel, „*isto não deve desistir agora!“

Celý čas nebol schopný vnímať nič, len túto mladú ženu. Fascinovane študoval jej tvár. Predtým si vôbec nevšimol, že je vlastne veľmi krásna. A teraz? Teraz je dokonalá.

Je úplne iná ako Lis, napadlo mu. Tie dve sú ako noc a deň. Lis je ako ranné slnko, prebúdza v mužovi pocit, že ju treba chrániť a pritom dokáže riadne zahriať telo i dušu silou svojich lúčov. Nenápadná, ale čertovsky temperamentná. Spomenul si na ich bozk tesne pred jej útekom. Dych sa mu jemne zadrhol pri vlne vášne, ktorá preletela jeho hruďou.

Bea je naproti tomu temne krásna. Nebezpečná šelma, ktorá doposiaľ iba ticho priadla. V jeho pamäti sa vynorila zablúdená spomienka na Beine zafírové oči lemované hustým závojom, ako polnoc čiernych, mihalníc. Ďalšia spomienka mu zobrazila chvíľu, keď jej len tak, od rozpakov, zrumeneli líca a červeň jemne kontrastovala s alabastrovou pleťou. Celý obraz dotvárali jej havranie vlasy pripomínajúce jemný zamat. Na krátku chvíľu ho zamrzelo, že už ju takto znova nikdy neuvidí.

- - -

Esme s Bellou pripravovali niečo malé pre trojicu tvrdohlavcov, ktorí odmietali zísť dolu a poriadne sa v pokoji najesť. Obe mali strach o Lis a o jej bábätko. Zanovito odmietala opustiť Beu a nechať sa prehliadnuť Carlislom. To, čo prežila, nebola žiadna prechádzka. Ale Lis má evidentne tvrdú hlavu. Celý Edward! Ale aj Belline gény v tom majú tentoraz svoje prsty.

„Prečo je tak neskutočne...“ Edward zúril na svoju druhorodenú. Stál medzi kuchynskými  dverami, jedným bokom opretý o jednu stranu verají a vystretou rukou sa opieral o tú druhú. Hlavu plnú starostí si oprel o rameno, akoby ju nevládal udržať na krku.

„... tvrdohlavá?“ dopovedala za neho Bella a bez toho, aby sa musela pokrčiť v kolenách, plynule podišla pod jeho rukou s táckou plnou jedla. Mala namierené k izbe kde prebiehala premena.

Keď zbadal, že jeho žena mu tak ľahko prekĺzla a čo bolo ešte horšie, bez poriadneho  bozku, zachmúril sa.

„Bella, nechaj, ja im ten podnos vezmem,“ navrhol. Svoje slová doplnil všehovoriacim gestom s natiahnutou dlaňou.

Bella si porazenecky vzdychla. „Dobre, ale buď slušný. Lis toho má dosť, stačí iskra a tí dvaja blázni, sa do seba zase pustia.“ Dostával od svojej manželky prednášku.

„Slušný? Ja som predsa vždy slušný!“ roztrpčene sa ohradil.

„Pokiaľ sa všetci správajú slušne pod mojou strechou, tak im nič nehrozí!“ Cítil sa dotknutý.

„Mojou strechou!“ Priplietol sa do rozhovoru Carlisle.

„Ako prosím?“ Edward uprel zaskočený pohľad na prichádzajúceho Carlisla.

„Povedal som... pod mojou strechou, Edward, nie tvojou. Ale v princípe súhlasím so všetkým ostatným, čo si povedal.“

Carlisle si z neho práve uťahoval a Belle tiež nie príliš nenápadne trhalo kútikmi.

„No fajn, keď som vám všetkým na smiech, ja tu vlastne vôbec nemusím byť!“ povedal ublíženým hlasom.

Dobre vedel, že Bella na to zareaguje, a bude sa mu chcieť za túto zradu, pri prvej posteľovej možnosti, votrieť do priazne. Ale to zase možno ja budem robiť netýkavku, milá zlatá!!! Vyhrážal sa jej v duchu. V tvári mal pri tom kamenný anglický výraz sluhu jeho lordstva.

„Ale, ale, nebudeme sa tu predsa dohadovať o hlúpostiach, sme tu predsa civilizovaní... všetci!“ Pridala sa do konverzácie Esme. Posledné slovíčko  intonačne vypichla a pritom ostrým pohľadom prebodávala svojho manžela.

„Na mňa sa nedívaj, láska, ja som v tom nevinne!“ bránil sa Carlisle s rukami v geste, ktoré naznačovalo, že sa vzdáva, pred svojou blesky sršiacou manželkou.

- - -

Edward zastal pred dverami. Náhle jednoducho stratil odvahu. Prišlo mu to neuveriteľné, koľko existuje príšerných pocitov, ktoré objavil v poslednej dobe na vlastnej koži. Keď bola Bella ešte plnohodnotná ľudská bytosť, túžil byť človekom aj on. Teraz sa jeho život topil v samých ľudských emóciách. Hmmm, rodičovské puto. Tak toto je ono? Asi áno. Nevedel, či sa má smiať alebo plakať.

Chvíľu ešte postál a snažil sa upokojiť svoju emocionálne rozhodenú myseľ. V jednej ruke držal podnos a druhou zvieral kľučku. Nádych... zadržať dych a... vstúpil.

- - -

Keď konečne vošiel, naskytol sa mu zvláštny obraz. Nádherná mladá žena leží na nemocničnom lôžku, tmavé vlasy má rozhodené po vankúši ako vodopád. Pôsobí pokojne, akoby spala. Ten pokoj, to je niečo, čo často u premeny nevidieť.

Nahuel sedel ako socha, opretý lakťami o kraj lôžka. Vo svojich rukách držal jej drobnú rúčku, ktorá sa v nich takmer strácala. Nežným spôsobom pritisol biele prsty k svojim perám a ponechal ich tam. Toto dôverné gesto Edwardom zamávalo. Kradmým pohľadom skontroloval, ako na to zareaguje Lis.

Stála asi dva kroky od Nahuelovej stoličky a ruku mala položenú na operadle. Za ňou stál Seth, natisnutý na jej chrbát sa nad ňou týčil. Lis bola oproti nemu drobná, hlavou mu siahala sotva po bradu. Skláňal sa nad ňou a lícom nežne jej láskal vlasy. Vdychoval vôňu pôžitkársky ako sommelier buket toho najlepšieho vína. Táto intímna dvoj-scéna na neho pôsobila akoby ho nebezpečne zasiahol elektrický prúd.

„Ehm, vážení, priniesol som...“

Na krátky moment sa odmlčal.

“... najedzte sa, Esme a Bella si s tým dali veľkú robotu.“ Edward nevedel kam s očami. Na jednej strane mu tie emócie, ktoré sa odrážali od stien ako squashová loptička hladili jeho unavenú dušu, na druhej strane sa cítil ako nevítaný votrelec.

„Ďakujem Edward,“ zamumlal Seth Lis do vlasov, bez toho aby zmenil svoju pozíciu.

„Láska, mala by si sa najesť, musíte byť silný,“ oslovil ju nežne.

Edwarda šklblo pri Sethovom oslovení, vytreštil oči, vzápätí ich nervózne sklopil. Nedokázal viac svoju nervozitu pred nimi skryť.

„Mno, keby... keby ste niečo, potrebovali, tak stačí zavolať. Budeme vás určite...“ Ukazovákom si siahol na ucho v snahe naznačiť, že v prípade potreby ich budú všetci počuť. Hlas mu totižto načisto zlyhal. Edwardov ohryzok nervózne poskočil, pohľadom ešte raz chaoticky preletel celú izbu a dramatickým rozmachom ruky ukazoval na dvere.

„Idem... takže keby niečo...“ A už ho nebolo.

Lis sa pootočila k Sethovi a spokojne sa usmiala. Nevídala často ocka, aby ho niečo, čokoľvek, vyviedlo takto z miery. Vlastne ho tak nevidela nikdy. Nebol jej na smiech, bolo to milé. V skutočnosti mala pocit, že je úžasný. Pravý a nefalšovaný, starostlivý, plný citu a nádherne nervózny.

„Poďme jesť!“ zavelila.

Nahuel existujúci vo svojom súkromnom svete, sa nepohol ani o milimeter. Vášnivo a predsa so strachom rátal údery srdca a vyčkával chvíľu, keď sa Bea prebudí do krutej reality, ktorú jej sám naservíroval.

- - -

Miestnosťou zarezonovalo posledné BUCH a srdce navždy utíchlo. Nahuel, Lis a Seth zadržali dych, takmer ako keby to mali nacvičené. Dvere sa nehlučne otvorili a vstúpili ostatní Cullenovci pripravení zakročiť, ak by sa Bea neovládla.

„Lis, nemala by si tu teraz byť, zlatíčko,“ spustil starostlivo Carlisle,“ Seth, odveď ju prosím preč.“

Seth prikývol na súhlas a jemným tlakom veľkých dlaní, ktorými ju objímal okolo pása, ju smeroval von z miestnosti. Nedokázala sa odtiaľ teraz odtrhnúť, akoby ju tam držalo akési magické kúzlo. Fascinovane na novorodenú zízala dovtedy, kým ju jednoducho nevzal bleskovým pohybom do náručia a rovnako, ako keď ženích prenáša nevestu cez prah, ju odtiaľ vyniesol. Dvere za nimi zaklapli.

„Čo to robíš!! Zbláznil si sa?“ Hnevala sa tak, až jej preskakoval od jedu hlas.

„Nie,“ odpovedal pokojne. Zdalo sa, že Lisinmu hnevu nevenoval ani len najmenšiu pozornosť. To ju vytočilo snáď ešte viac.

„Okamžite ma pusť!!!“ sykla na neho pomedzi zuby. Z očí jej sálal priam pekelný oheň.

Opäť sa neunúval zareagovať inak, ako strohým: „Nie!“

„Varujem ťa!“ ticho zavrčala.

Cítila sa ako natlakovaný papiňák tesne pred výbuchom. Ale kdesi úplne vzadu, v jedinom miestečku svojej duše si uvedomovala, aké úžasné je byť v jeho náručí a cítiť tlkot jeho srdca.

„Lebo inak?“ provokoval.

„Lebo ťa pohryziem!“

Napadla ju prvá blbosť, ktorá jej prišla do cesty. Ale zase na druhej strane, zaznamenala to ako  prvú reakciu z jeho strany, ktorá zrkadlila čosi ako mierny záujem.

Seth sa pobavene pozrel Lis do tváre. ešte aj to zdvihnuté obočie nad jedným okom vyzeralo nesmierne sexi. Uff, na porazenie aj s týmto chlapom!!!

„Ok, tak si teda kusni!“ Provokatívne jej nastavil svoj krk a nádherne pulzujúcu krčnú tepnu, „ale vieš, že nie si jedovatá, takže počítam, že to asi nebude mať žiadaný efekt, Cullenka.“

Tak toto mi asi nevyšlo. Preletelo jej hlavou.

„Tak ťa vlastnoručne zaškrtím!!!“ Oči sa jej zúžili do malých štrbiniek.

Chcela si počkať na Sethovu reakciu, ale ten ju v priebehu tohto rozhovoru doniesol až k jej dverám. Tam ju miesto odpovede opatrne postavil na zem, ale aj tak ju jednou rukou stále pridržoval okolo boku, akoby sa bál, že by mu mohla opäť ujsť, tou druhou otvoril dvere. Keď na neho nedôverčivo pozrela, gestom jej naznačil, že má vojsť prvá.

S nasrdeným výrazom nafučanej slečinky vplávala do svojej izby a Seth jej bol v pätách. Rozhodne mala v úmysle mu to nechať pekne vyžrať.  Skôr, ako mohla svoju stratégiu bleskovo premyslieť a zahájiť, chytil ju za lakeť a nie práve vyberaným spôsobom ju strhol smerom k sebe. Nestihla ani zaprotestovať a za chrbtom zacítila tvrdý povrch dverí, o ktoré ju pritisol. Na prsiach ju hriala jeho rozhorúčená hruď. Rovno bez zacielenia našiel jej pery a nedal jej vôbec na výber. Vo chvíli ako zacítila mäkkosť jeho pier, aj dobyvačný útok jeho jazyka, vedela, že nemá ani len najmenšiu šancu. Lačne odpovedala v protiútoku a snažila sa, statočne bojujúc jeho zbraňami, o nemožné - dostať ho k sebe ešte bližšie, pod svoju kožu.

Rukami zvierala silné svaly na ramenách a zatínala do nich brušká prstov. Keď už boli obaja takmer bez dychu a ich hrude sa besným tempom vzdúvali a zase klesali, Seth pozbieral všetky sily, čo mu ešte ostali a bozk ukončil. Čelo oprel o to jej a snažil sa popadnúť dych.

„Toto som chcel urobiť už od chvíle, čo si sa tu objavila.“

Jeho dych sa jej zdal omamnejší ako ten najvoňavejší parfum. Lis s problémom nasucho preglgla a jazykom sa pokúsila ovlažiť si od bozkov spuchnuté pery.

„To ťa neospravedlňuje za to, čo si mi pred chvíľou vyviedol. A toto...“ Nervózne si hryzkala spodnú peru a Seth ticho zaúpel, „... si mal urobiť už dávno.“

Ani ona mu nedala žiadnu šancu a s pohľadom upätým na jeho pery sa mu na ne vrhla tentoraz ona.

„Si nádherná, vieš to?“ zašepkal jej do vlasov a slastne pri tom vdychoval vôňu jej vlasov, ktorá mu tak veľmi chýbala.

„Hmmm... si si istý, že nie si upír? Omamovať teda vieš.“ Drobnými bozkami posievala jeho sánku a blížila sa k jeho krku.

Odpoveďou jej bol jeho hrdelný smiech.

Kašlala na hrdosť, kašlala na to, že má byť nahnevaná, momentálne ju plne zaujal ON a jeho pulzujúca tepna, v ktorej koluje život, láska, vášeň a ona ju hodlala bozkávať hádam až do bezvedomia.

„Lis, láska...“ oslovil ju.

Ona sa však nedala odradiť, venovala sa ďalej fascinovane jeho krku.

„Môžeš aspoň na chvíľu prestať?“

Tón jeho hlasu ju ale napokon predsa len donútil ukončiť to vášnivé opätovné zoznamovanie sa s jeho vôňami.

Nesúhlasne si vzdychla a čakala, čo také jej mieni povedať.

„Vezmi si ma.“

Tie tri slová, tá nepatrná veta spôsobila, že jej vynechalo srdce viac než len jeden krát. Na sluchách cítila tupé pulzovanie.

Dýchaj, Rosalice, dýchaj!!! revalo na ňu jej podvedomie.

Netušila, kde nabrala odvahu pozrieť sa mu do očí.

„Nie, Seth!“ odpovedala napodiv pevným hlasom, „nevezmem si ťa!“

 

---

 

 

* um grande guerreiro -  si veľká bojovníčka (portug.)

* isto não deve desistir agora – teraz to nesmieš vzdať (portug.)

Zhrnutie

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

1

© 2010 Stmívání FF - Kopírování veškerých děl je bez souhlasu autora přísně zakázáno!