Sekce

Galerie

http://www.stmivani-ff.cz/gallery/thumbs/kvapka%20krvi.jpg

Túžba, neutíchajúce šialenstvo po jednej, nevinnej kvapke krvi.

 

Alice sa opäť vyhrala s výzdobou nášho domčeka. Oslava narodenín znamenala pre každého z nás vytrhnutím z akejsi nekonečnej rutiny. Ani si nepamätám, kedy naposledy sme usporiadali ozajstnú narodeninovú oslavu. Vzrušenie od nadchádzajúcich chvíľ rástlo.

Pred domom zastalo auto. Začul som tichý klepot ľudského srdca. Už prišla. Užíval som si pocity, ktoré sa miešali v miestnosti. Koncentrácia čistého šťastia, to sa stáva len vo výnimočných situáciách. Dokonca aj Rosalie bola zvedavá.

„Všetko najlepšie, Bella!“ vykríkli sme všetci spoločne, keď oslávenkyňa vstúpila dnu. Obzerala sa po prepychovej výzdobe. Zatvárila sa nešťastne, akoby nechcela oslavovať narodeniny. Je staršia, mala by si ešte užívať život, kým je čas. Lenže každým dňom sa približuje k starobe, mení sa a ona si to uvedomuje. Nechce byť iná ako my, ako Edward.

„Bella, prepáč nám to. Nedokázali sme Alice udržať na uzde,“ privítal ju Carlisle. Síce je pravda, že Alice trochu preháňa, keď pripravuje hocijakú slávnosť, lenže táto oslava je výnimočná. Bella si rozhodne zaslúži sláviť svoje narodeniny vo veľkom. V mnohom sme jej vďačný. Ako svetelný lúč sa prevŕtala cez tmu, tieseň Edwardovho srdca. Zmenila ho od základov.

„Vôbec si sa nezmenila. Čakal som nejaký zreteľný rozdiel, ale stále si to ty a líca máš červené ako vždy,“ poznamenal Emmett.

Po jeho slovách sa jej ešte viac nahrnula krv do líc. Ťažko som preglgol. Nesmiem zabudnúť kto som, nemôžem sa poddať beštii, ktorá zakaždým pripravene čaká na úder. Musím byť silný a prekonať svoju neutíchajúcu túžbu.

„Musím si na chvíľu odskočiť. Nieže budeš stvárať niečo vtipné, kým budem preč,“ povedal Emmett odchádzajúc do garáže namontovať do Bellinho auta darček. Je škoda montovať niečo tak dokonalé a úžasné do jej starého nákladiaku. Keďže nechce počuť o novom, krajšom, lepšom a hlavne rýchlejšom autíčku, nemali sme na výber.

„Pokúsim sa,“ odpovedala mu.

„Je čas otvoriť darčeky!“ povedala s veľkým nadšením moja najdrahšia.

„Alice, veď som ti predsa hovorila, že nič nechcem,“ zašepkala Bella. Vyzerala, ako keby sme ju mučili.

„A ja som ťa nepočúvala. Otvor to.“  Alice jej vzala z rúk foťák a podala jej krabicu od rádia. Strhla papier a s veľkou nedôverou sa pozrela na škatuľu. Nesmelo ju otvorila.

„Hmm... ďakujem,“ povedala nechápajúc. Musel som sa pousmiať. Samozrejme škatuľa  bola prázdna.

„To je rádio do tvojho auta. Emmett ho práve inštaluje, aby si ho nemohla vrátiť,“ povedal som.

„Ďakujem, Jasper, Rosalie.“ Z diaľky bol počuť Emmettov smiech.

„Ďakujem, Emmett,“ zvolala hlasnejšie.

„Teraz otvor ten odo mňa a od Edwarda,“ švitorila nadšene Alice. Je vo vlastnom raji, darčeky, oslava, zábava. Práve pre jej dušu, vieru, nevinnosť ju tak milujem. Teraz si už nedokážem predstaviť deň bez jej prítomnosti. Vytrhla ma zo samotného pekla.

„Niečo si sľúbil,“ otočila sa Bella na Edwarda.

„Práve včas,“ do domu sa vrátil Emmett. Podišiel som bližšie. Bol som nesmierne zvedavý, ako zareaguje na darček môjho brata. Zbožňuje jeho hudbu.

„Neminul som ani halier,“ bránil sa Edward.

„Daj mi to,“ povedala rezignovane. Zastrčila svoj prst pod okraj papiera a trhla.

„Do kelu,“ zašepkala a vytiahla prst spod papiera.

Pozoroval som, ako malá kvapka krvi padala na koberec. Priťahovala moju pozornosť, moje zmysly. Zabudol som na svoje okolie. Absolútne ma ovládla najkrajšia, najlahodnejšia vôňa teplej, životodarnej tekutiny, ktorú som cítil na špičke jazyka.

V mojom vnútri sa prebudil dlho potlačovaný netvor. Diabol si sadol na moje plece a do ucha mi šepkal slová pokušenia. Nemusel ma nahovárať. Podvedomie, osud a sila ma nabádali. Pohol som sa.

„Nie!“ skríkol Edward. Nedbal som na jeho slová, nedbal som na jeho vrčanie. Bol som v červenej hmle, kam nemá nikto a nič dosah na moju vôľu, na moju myseľ. Chcel som ochutnať, potreboval som sa napiť tej sladkej vône. Hrdlo som mal v ohni samotného pekla a voda na uhasenie požiaru stála tesne predo mnou. Len sa natiahnuť, priblížiť.

Edward však bránil moju korisť. Nevedel som pochopiť prečo. On nevníma vôňu, arómu, ktorá ma bezvýhradne ovláda, ktorá vytlačila všetky moje myšlienky? Vrazil som do svojho brata. Zlosť vo mne ešte viacej vzkypela. Začal som vrčať. Potrebujem uspokojiť svojho démona, nutne potrebujem krv, prúdiacu v jej žilách.

Spravil som krok. Snažil som sa prešmyknúť popri Edwardovi. Chcel som ublížiť, chcel som usmrtiť slabého človeka, vopred určeného na potravu.

Moje pocity boli už dávno stratené, bol som na love a on mi bránil, aby som zaboril svoje zuby do krku koristi. Zdrapil ma a pevne zovrel v náručí. Svoje hladné oči som upriamil na ňu. Strach, cítil som z nej strach. Ten pocit ma ešte viac nabudil. Pohladil moje ego, netvora vnútri môjho tela.

„Emmett, Rose, odveďte Jaspera preč,“ niekde v diaľke som začul Carlislov autoritatívny hlas. Nie! Nie! Nie! Ja musím. Oni nechápu, ale ja musím mať jej krv. Je to moja potreba, prirodzenosť. Bol som vyvolený stať sa tým, čím som. Oni chcú zahubiť podstatu môjho života. Nemôžem, ja... nemôžem im to dovoliť.

„Tak poď, Jasper.“ Emmett ma chytil do ešte silnejšieho zovretia. Zvíjal som sa, naťahoval sa za svojou korisťou. Nechcem, aby ma odviedol preč.

Rose sa postavila predo mňa. Zatienila môj výhľad. Pomáhala Emmettovi vytlačiť ma von. Odmietal som opustiť miestnosť, odmietal som opustiť nádhernú vôňu. Bol som však slabý, ani moje skúsenosti, roky v armáde novorodených, nepomohli.

Triasol som sa od neutíchajúcej túžby. Vzďaľoval som sa od nej, od sladkej krvi. Aróma slabla, červená hmla ustupovala. Nadýchol som sa čerstvého vzduchu. Všetko sa začalo pomaly vracať.

Zastali sme, určite niekde ďaleko, aby Bella ostala v bezpečí. Emmett ma opatrne pustil. Ostal som stáť. Ničomu som nerozumel. Dýchal som čistý, ničím neriedený vzduch. Padol som na kolená a hlavu položil do dlaní.

Čo som to urobil? Prečo som tak slabý? Kedy konečne vyhrám neľútostnú vojnu s netvorom, ktorý číha na každý nepatrný pohyb, na každú chybu, ktorú urobím?

Sklamal som nielen seba, ale celú svoju rodinu, najmä Alice. Alice, moja najdrahšia, je silnejšia, ako si ktokoľvek myslí. Odpustí mi to?  A čo Edward? Musím odísť, nedokážem sa im pozrieť do očí. Nedokážem žiť s pocitom viny.

Začul som blížiace sa kroky. Bolesť, vina, trápenie. Postavil som sa na nohy, otočil sa a pozrel Edwardovi do očí. Nič som v nich nevidel, iba cítil.

„Nie je to tvoja vina,“ povedal.

Blázon, idiot. Ja som  zaútočil! Ja som skoro zabil! Ja som skoro zranil, zničil všetko, čo je drahé mne, no najmä jemu! Má právo byť na mňa nazlostený, ma právo ma nenávidieť. Nie, on ma chápe, rozumie mojim dôvodom. On mi odpúšťa, ale sebe nie...


♦♦♦♦♦

Ako sa dá príšerný skutok napraviť? Stále si vyčítam.... Keby som nebol slabý, keby som ovládol netvora vo svojom vnútri.

Ohrozil som brata, Bellu, no najmä svoju lásku. Alice sa mohlo niečo stať, mohla zomrieť. Za všetko som zodpovedný len ja.

Bella sedela za vrch stolom v jedálni. Chcela sa s celou rodinou rozprávať. Tuším, čo to môže byť.

„Všetci viete, čo chcem. A som si istá, že viete aj to, čo si o tom myslí Edward. Myslím si, že jediný spravodlivý spôsob je, aby ste všetci hlasovali. Ak sa rozhodnete, že ma nechcete, potom... asi pôjdem do Talianska sama. Nesmiem dopustiť, aby prišli sem,“ predniesla svoju požiadavku.

Nedokážem sa jej pozrieť do očí. Bojím sa, že tam zbadám pohŕdanie, hnev, znechutenie. Spôsobil som utrpenie, ktoré prežívala posledných pár mesiacov.

„Ešte chvíľku, chcem  niečo dodať predtým , ako sa pustíme do hlasovania,“ ozval sa Edward.

Odmieta akceptovať Bellinu požiadavku. Ostať človekom znamená pre ňu nebezpečenstvo na každom kroku. Nejde len o Victoriu alebo Volturiovcov. Nebezpečenstvo sa krúti okolo nej ako sup nad svojou korisťou. Pre Bellu som nebezpečenstvo, ktoré sa tesne omotalo okolo jej krehkého tela a odmieta ju pustiť.  Moja túžba po sladkej krvi sa odmieta pustiť.

Edward nás presviedčal, že Voturiovci neznamenajú až tak veľkú hrozbu.

„Výborný plán, braček,“ povedal Emmett s nadšením na jeho teóriu s Demetrim. Vystrel ruku, aby si mohol s Edwardom ťapnúť päsťami.

„Nie,“ sykla Rosalie.

„Absolútne nie,“ súhlasila s ňou Bella.

„Pekné,“ povedal som. Síce je pravda, že existuje šanca ochrániť Bellu pred Volturiovcami.  Lenže pochybujem, že nechajú na pokoji tých, ktorí sa s nimi zahrávali. Ak raz vyriekli ortieľ, budú si za ním stáť. Na čase im nezáleží, ale na podstate. Avšak vybabrať s Volturiovcami je nádherná príležitosť.

„Idioti,“ zašomrala Alice. Nepáčil sa jej náš súhlasný názor.

„Edward vám ponúkol na zváženie ďalšiu alternatívu. Poďme hlasovať,“ povedala Bella.

„Chceš, aby som sa pridala k tvojej rodine?“ spýtala sa Edwarda. Vopred som poznal odpoveď. Možno ju aj ona tušila. Nepotreboval som použiť svoj dar. Z Edwarda sa dá čítať ako z otvorenej knihy. Každý pocit vidno na jeho mimike.

„Nie takto. Ostaneš človekom.“ Bella si zachovala vyrovnaný výraz, lenže v hĺbke duše ju zranili Edwardove slová.

„Alice?“ pokračovala ďalej.

„Áno.“

„Jasper?“ Nadýchol som sa. Urobím všetko preto, aby som odčinil zločin, ktorý som spáchal.

„Áno.“

 


 

* priama reč použitá z originálu knihy od Stephanie Meyer (Nov)

 

nikolka

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

nikolka

8)  nikolka (14.04.2011 20:52)

uáááááááá ĎAKUJEM, každej jednej z VÁS!!!
vaše slová...fňuk... ma nesmierne potešili...fňuk....
a rozhodne povzbudili v týchto dňoch...

ambra

7)  ambra (14.04.2011 14:47)

Jasperův pohled? Cože?!?!?! Proč mi to nikdo neřekl!!! Třeba perex!!!;) .
nikolko, budu se trapně opakovat, když napíšu, že tohle je zatím nej věc, co jsem od Tebe četla? A když k tomu dodám, že prostě JSI neskutečný talen? Jak to, že mi až dodnes nedošlo, že Jasper znal svým způsobem Bellu v těch prvních měsících možná líp než Edward? Tohle je naprosto DOKONALÉ!!! Fyzicky mě bolí srdce! Jsem Ti hrozně vděčná, žes přeskočila fázi, kdy byli Cullenovi pryč a ukončila to hlasováním.
A tohle ještě musím - já si fakt myslela, že už prostě nejde nějak zajímavě popsat to upíří opojení čerstvou krví, ale ta první část mi vyrazila dech!!! Aspoň jednu větičku: Podvedomie, osud a sila ma nabádali.
Uááááááá!!! Je to překrásné a tento týden miluju díky Tobě Jaspera!!! (Edwarde, promiň )

Alda

6)  Alda (11.04.2011 19:38)

Óóó, bylo to dokonalé ! Děkuju moc !!!

5)  kamčí (10.04.2011 15:54)

krásné

nikolka

4)  nikolka (07.04.2011 20:34)

:D

ambra

3)  ambra (07.04.2011 20:27)

nikolka, za chvíli jsem tu!

nikolka

2)  nikolka (07.04.2011 20:16)

Ďakujem !! :D :D

eMuska

1)  eMuska (07.04.2011 07:17)

Tak toto bolo skvelé. Neletím nejako extra na prepisy knihy, ale toto bolo tak dobré! Páčillo sa mi! Ďakujem!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse - Seth Clearwater