Sekce

Galerie

http://www.stmivani-ff.cz/gallery/thumbs/New-Breaking-Dawn-Part-1-still-rosalie-hale-27238632-750-475.jpg

Ahojte, je tu druhá časť mojej jednorázovky o Rosalie. Dúfam, že sa vám bude páčiť aj táto. Rosalie oznámi Roycovi, že je tehotná, ako to Royce prijme? Bude teda naozaj skvelý manžel, alebo to pred Rose len istý čas hral? Rosalie sa na plese zoznámi s istým mužom, na ktorého nebude vedieť zabudnúť... A veľa iného. Pekné čítanie želá Siss.

„Čo sa deje, Rosie?“ opýtal sa.

Nadýchla som sa a s úsmevom som mu oznámila dobrú správu.

„Som tehotná.“

 


 

Keby bolo keby -

Rosalie´s Story

 

II. časť

 

Pozeral sa na mňa s pootvorenými ústami a myslím, že ani nedýchal. Bolo to preňho veľké prekvapenie. Siahol po poloprázdnom pohári šampanského  a hodil ho do seba. Táto reakcia ma prekvapila... Myslela som si, že sa poteší, ale... Ticho som si povzdychla a sklopila som zrak. Ach bože, čo ak to dieťa nechce?

„To je ale úžasné prekvapenie, Rosalie,“ povedal a na tvári sa mu objavil úsmev.

Vzhliadla som naňho a tiež som sa pousmiala. Tak predsa...

„Veľmi sa tomu teším, miláčik,“ šepol. Natiahol sa ku mne a vášnivo ma pobozkal.

Bozk som mu oplatila a zadívala som sa mu do očí. Naozaj som v nich videla radosť.

„Veľmi,“ zopakoval a znovu ma pobozkal. Odtiahol sa odomňa a pohladil ma po líci. Stále sa na mňa usmieval a už mi to jeho mlčanie nerobilo starosti. Pravdepodobne to ešte nečakal a veľmi ho to prekvapilo.

„Musíme to osláviť!“ povedal a zavolal čašníčku.

„Dobrý večer, čo si prajete?“ opýtala sa nízka, ryšavá čašníčka, keď k nám prišla.

„Prineste nám fľašu toho najlepšieho a najdrahšieho šampanského!“

„Royce, ehm, neviem, či by som mala piť...“ povedala som potichu, kým si to čašníčka zapisovala.

„Ešte niečo?“ opýtala sa.

„Vyberieme si...“ povedal Royce a ona odišla.

„Malý pohárik ti nič neurobí a túto skvelú novinku treba osláviť,“ mrkol na mňa.

O chvíľu nám čašníčka priniesla šampanské a my sme si pripili. Royce už vyzeral šťastne. Určite sa na naše prvé dieťa teší.

Keď sme dojedli, chceli sme odísť, no v tom Royce stretol jedného zo svojich obchodných partnerov aj so svojou manželkou, tak sme si sadli ešte na dezert. Royce sa im pochválil, že spolu čakáme dieťa a skončilo to pri ďalšej fľaši šampanského. Ja som už nepila, lebo som sa bála, že by to mohlo mať zlé účinky na naše dieťa. Ako krásne to znie... Naše dieťa.

Dostali sme sa domov chvíľu pred polnocou. Vyzliekla som si kabát v predsieni a s Roycom sme kráčali hore schodmi do našej spálne. Pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma na krk. Cítila som v jeho dychu alkohol a to mi nerobilo dobre. Začínalo mi byť zle od žalúdka. Vošli sme do izby a položila som si kabelku na stolík. Royce si vyzliekol sako a vrátil sa ku mne. Ovinul si ruky okolo môjho pása a pritiahol si ma úplne na seba. Náruživo ma bozkával na krku a stiahol mi ramienka šiat.

Och, teraz nie, necítim sa dobre, pomyslela som si, ale nič som mu nepovedala. V tom sa mi zdvihol žalúdok a vytrhla som sa z jeho objatia. Bežala som do kúpeľne a celú večeru som vyvrátila. Sedela som na studenej podlahe a čakala, kým mi bude lepšie. Umyla som si tvár studenou vodou. Vyzliekla som sa a vošla som do sprchy.

„Royce, prines mi prosím nejaké oblečenie zo skrine,“ povedala som nahlas, keď som bola v kúpeľni zabalená len v uteráku.

„Royce?“ zvolala som znovu.

Žiadna odpoveď sa mi nedostala. Prešla som teda do izby v uteráku a Royca som našla ležať v posteli. Košeľu mal do polky rozopnutú a určite už spal. Alkohol je sviňa...

Obliekla som si nočnú košeľu, ľahla som si do postele a zakryla som sa perinou. Šťastne som si položila ruku na bruško a po chvíli som zaspala.

 

Ubehli skoro tri mesiace odkedy som Roycovi oznámila, že som tehotná. Je pravda, že ho to zaskočilo, ale na naše dieťa sa veľmi teší. Hneď od toho večera sa zmenil. V práci trávi menej času, je viac pri mne a stará sa o mňa. Urobí všetko, čo mi vidí na očiach a každý deň mi dáva pocítiť, ako mu na mne a našom dieťati záleží.

Zúčastnili sme sa niekoľkých plesov a večierkov, na ktorých Royce oznámil svojim známym, že čakám dieťa. Všetci sa okolo nás zbehli a začali nám gratulovať. Je tu aj jedna vec, ktorá sa mi veľmi nepáčila. Royce uzavrel obchod s chlapom, ktorý hrá hazardné hry a ťahá do toho aj Royca. Niekoľkokrát si boli zahrať v kasíne, ale tam som ja nešla. Nahnevalo ma, keď Royce prichádzal domov nadránom a párkrát sme sa na tom pohádali. Keď som mu povedala, že sa mi to nepáči, povedal, že do kasína večer nepôjde. Namiesto toho doviedol celú bandu k nám domov... Ale nikto nie je dokonalý a táto maličkosť je zanedbateľná.

Všetko sa točilo len okolo mňa, každý sa o mňa staral. Niekedy mi to už liezlo na nervy, no bola som vďačná Roycovej pozornosti. Raz som si povedala, že si potrebujem od všetkých oddýchnuť a tak som išla k Vere.

 

„Ahoj Rose, som tak rada, že ťa vidím,“ povedala Vera, keď mi otvorila dvere.

„Ahoj, aj ja,“ usmiala som sa a objali sme sa.

Prešli sme do obývačky, kde sa Henry hral na koberci.

„Ahoj Henry,“ usmiala som sa a kľakla som si k nemu. Pohladila som ho po vláskoch a on sa na mňa usmial.

„Dáš si čaj alebo kávu?“ opýtala sa ma Vera.

„Čaj bude fajn,“ pousmiala som sa a Vera odišla do kuchyne. Ja som sa zatiaľ hrala s Henrym. Čoskoro už aj ja budem mať vlastné bábätko, tak veľmi sa teším.

O chvíľu sa Vera vrátila aj s dvomi šálkami ovocného čaju. Položila ich na stolík a sadli sme si na sedačku.

„Tak ako, páči sa ti manželský život?“ opýtala sa ma.

„Veľmi,“ prikývla som. „Royce je skvelý manžel.“

„A na dieťatko sa teší?“

„Áno. Odkedy som tehotná, trávi menej času v práci a viac doma. Stará sa o mňa až príliš a dnes som si potrebovala od neho oddýchnuť.“

„Chápem,“ pousmiala sa Vera. „Nad menom si už tiež rozmýšľala?“

„Zatiaľ som na nič neprišla. Som len v treťom mesiaci, to mám ešte čas,“ povedala som.

„Dávaj si pozor, Rose, v treťom mesiaci sú časté potraty,“ varovala ma.

„Ja viem a bojím sa. Som veľmi opatrná a Royce na mňa dáva pozor tiež... Akurát že sme sa párkrát pohádali.“

„Prečo?“ opýtala sa Vera.

„Začal hrať... a niekoľko nocí strávil v kasíne. Bola som dosť znepokojená.“

„Oh, no snáď sa čoskoro udobríte,“ povedala a odpila si z čaju.

Neskôr sme vzali Henryho na prechádzku do parku, kde sme strávili celé poobedie. Prechádzali sme sa, rozprávali a stretli sme pár známych. Sadli sme si na lavičku a Vera vybrala Henryho z kočíka. Držala ho v náručí a kŕmila ho z plastovej fľaštičky. Henry sa na nás pozeral svojimi veľkými hnedými očami a usmieval sa ako slniečko. Aj moje dieťa bude také úžasné.

Vrátili sme sa k Vere tesne pred zotmením. Jej manžel Josh už bol doma z práce. Vera išla uložiť Henryho a potom sme si všetci sadli do obývačky. Rozprávali sme sa a ani som si nevšimla, ako rýchlo plynie čas. Pozrela som sa na hodinky a zostala som v šoku. Už je desať hodín a vonku úplná tma. Určite si o mňa doma robia starosti.

„Vera, bolo mi s tebou úžasne, ale už budem musieť ísť,“ povedala som a postavila som sa.

„Oh, no dobre, príde niekto pre teba?“

„Nie, pôjdem pešo. Potrebujem si prevetrať hlavu.“

„Nie je nebezpečné ísť teraz pešo?“ obrátil sa na mňa Josh.

„Myslím, že to zvládnem.“

„Tak ťa aspoň odprevadím,“ pousmiala sa Vera.

Kývla som Joshovi na pozdrav a Vera ma vyprevadila k dverám.

„Kedy sa zas uvidíme?“ opýtala sa ma.

„Hneď ako sa bude dať a nikto ma nebude strážiť,“ zachichotala som sa.

Objali sme sa a potom som vykročila do chladnej noci. Kráčala som domov po studených chodníkoch a v tenkých topánkach mi bola zima. Triasla som sa, ale musela som ísť ďalej.

Prešla som nočným Rochestrom a v diaľke som uvidela našu vilu. Už len kúsok...

Zaklopala som na vchodové dvere, ktoré mi okamžite otvorila vystrašená Suzan.

„Ach bože, Rosalie,“ povzdychla si. „Ste v poriadku? Kde ste boli doteraz?“

„Som len trochu unavená. Pôjdem si ľahnúť,“ povedala som a prešla som popri nej smerom na schody.

„Rosalie?!“  Začula som z poschodia Roycov hlas.

Vyšla som na poschodie a Royce ma tuho objal.

„Drahá, si v poriadku? Kde si bola? Tak sme sa o teba báli!“ hovoril mi ustarostene a pozrel sa, či Suzan ešte stojí pod schodmi.

„Som v poriadku, Royce. Bola som u Very,“ povedala som.

Chytil ma za lakeť a vtiahol ma do našej spálne. Sotil ma k posteli a zabuchol dvere.

Vyzeral byť naštvaný. Otočil sa ku mne s nahnevaným výrazom v tvári a ja som si radšej sadla na posteľ.

„Čo to malo znamenať?!“ zasyčal.

„Č-čože? Veď som bola len u Very...“

„Len tak si zmizla, bez toho, aby si niekomu niečo povedala, Rosalie! Vieš, aké sme si o teba robili starosti?! Toto si nemôžeš dovoľovať!“ Priblížil sa ku mne a z jeho dychu som cítila alkohol. Dosť silný alkohol.

„Ty si pil?“ šepla som.

„Neprerušuj ma!“ skríkol, až som nadskočila. „Celý deň sa o teba strachujeme a ty si sem prídeš, ako by sa nič nedialo. Skoro som dal vyhlásiť pátranie!“

„Je mi to ľúto. Celý deň som strávila u Very. Tam mi nehrozí žiadne nebezpečenstvo,“ povedala som nesmelo.

„To nikdy nevieš! Tá tvoja kamarátka sa mi nepozdáva a jej manžel už vôbec nie,“ povedal a toto som už nevydržala. Vyletela som naňho:

„Vôbec ich nepoznáš! Sú to veľmi milí ľudia, ktorých mám rada a záleží mi na nich!“

„Ale im na tebe nie!“

„Ako môžeš niečo také povedať?! Vera je moja najlepšia kamarátka a Josh-..“ Nenechal ma dohovoriť.

„Sú to chudáci!“ vyštekol Royce.

„To ty s-..“ Nestihla som nič povedať, pretože mi dal facku. Zľakla som sa a odtiahla som sa od neho čo najďalej. Oh bože, Royce ma udrel. Prešla som si rukou po tvári, lebo ma to bolelo.

„Nechcem, aby si sa s nimi stretávala, rozumieš?! Už nikdy sa s nimi nestretneš!“ vyhrážal sa mi.

„To mi nemôžeš zakázať!“ šepla som so slzami v očiach.

„Môžem si s tebou robiť čo len chcem!“ zakričal a silno ma chytil za plecia.

„Au,“ sykla som a snažila som sa mu vytrhnúť, no zdržal ma príliš pevne.

„Budeš ma poslúchať, či chceš, či nie. Som tvoj manžel a musíš plniť moje rozkazy!“ skríkol a silno mnou mykol.

Už som to nevydržala a z očí sa mi spustili slzy.

„Ak toto urobíš ešte raz, dám ťa strážiť dňom aj nocou! Neopováž sa bez môjho dovolenia opustiť tento dom!“ Pustil moje plecia, no strčil ma na posteľ. Neudržala som sa na nohách a spadla som. Royce sa na mňa škaredo pozrel a odišiel zo spálne. Nechal ma ležať na posteli, zbitú a ublíženú.

Okamžite som sa rozplakala a slzy mi stekali z tváre na vankúš. Ako mi to mohol urobiť? Môj vlastný manžel ma udrel... a vynadal mi. Och bože, čo sa to s ním stalo? 

Určite za to môže ten alkohol. Preto bol Royce ku mne taký zlý, nahovárala som si.

Dúfam, že to tak bude. Royce je predsa gentleman, ktorý by dáme neublížil. Asi som to naozaj prehnala, mala som mu povedať kam idem. Ale keď on bol v práci a ja som ho nechcela rušiť. Ach bože... stále tomu nedokážem uveriť. Royce ma udrel... Josh by Veru nikdy neudrel. Nepoznám chlapa, ktorý by udrel ženu. Dúfam, že Royce sa takto ku mne už nikdy nebude správať. Viem, že som ho nahnevala, takže si za to trochu môžem sama.

 

Slzy mi stále tiekli z očí a nedokázala som to dostať z hlavy. Chcela by som na to zabudnúť, ale nešlo to.

Celú noc som slzila do vankúša a zaspať sa mi podarilo nadránom. Bol to len ľahký, bezsenný spánok. Vonku pršalo a dažďové kvapky bubnovali na okná. Nehybne som ležala v perinách a slzy na tvári mi uschli. Čo ak vydať sa za Royca bol omyl? Prečo som si nemohla nájsť niekoho iného? Nie až tak bohatého, ale... normálneho, zo strednej triedy, ako moji rodičia. Aby sme žili normálnym životom, aby ma miloval a aby sme mali pekné deti.

Nie, mne išlo o materiálne veci a asi som na to doplatila. Royca milujem stále, ale... Ach, nech je to len zlý sen...

 

Ráno som sa zobudila a rozhliadla som sa okolo seba. Keď som uvidela Royca sedieť v kresielku oproti posteli, strhla som sa a rýchlo som sa posadila.

„Dobré ráno, láska,“ povedal a podišiel ku mne.

Sadol si na okraj postele a ja som sa od neho odtiahla. Všimla som si, že v izbe je veľká kytica ruží a podnos s raňajkami.

„Chcel by som sa ti ospravedlniť za včerajšok. Mal som vypité a správal som sa k tebe veľmi zle. Chápem, že sa na mňa hneváš a držíš si odstup, ale naozaj to veľmi ľutujem. Odpusť mi, zlatko,“ povedal a pobozkal ma na líce.

Povzdychla som si a utrápene som sa naňho pozrela.

„Royce,“ začala som, ale nevedela som, čo mám povedať.

Vzal kyticu ruží a podal mi ju.

„Pre teba, miláčik,“ usmial sa. „Krása tých ruží sa len ťažko vyrovná tvojej. Tvojej kráse sa nikto a nič nevyrovná, Rosalie,“ povedal a prešiel mi prstom po perách.

Odhrnula som si halenku z ramien a ukázala som mu modriny a podliatiny, ktoré mi spôsobil.

„Rany tŕňov ruží, sa len ťažko vyrovnajú ranám od teba,“ šepla som.

„Je mi to veľmi ľúto,“ šepol a sklonil hlavu. „Dokážeš mi odpustiť?“

„Tak dobre,“ povedala som po dlhom váhaní. Royce ma nežne pobozkal na pery a pohladil ma po brušku.

„Ďakujem,“ šepol. „Mám pre teba aj raňajky do postele,“ usmial sa a priniesol podnos na posteľ.

„Tak, čo si dajú na raňajky dve najkrajšie bytosti na tomto svete?“ opýtal sa a držal ruku na mojom brušku. „Palacinky?“

„Môže byť,“ pousmiala som sa a Royce mi podal tanier.

Vedela som to. Royce je skvelý manžel a za včerajšok môže len a len alkohol.

„Budúcu sobotu sme pozvaní na otvorenie nového hotela v Rochestri. Zíde sa tam celá smotánka. Nesmieme tam chýbať,“ pousmial sa. „Bude to najväčší a najluxusnejší hotel v okolí.“

„Nemám si čo obliecť,“ povedala som nevinne.

Royce sa zasmial.

„To ti neverím, zlato, ale na túto príležitosť ti kúpim krásne nové šaty.“

„V tom prípade sa teším na večierok,“ povedala som a nútene som sa usmiala.

 

 

 

Stála som pred zrkadlom v dlhých, bordových šatách, ktoré siahali až po zem. Obzerala som sa v zrkadle z každej strany a zisťovala som, či mi už vidno bruško. Odmietla som nosiť korzetové šaty, takže tieto boli v antickom štýle. Počula som, že v Európe sú teraz v móde a neničia postavu ako korzet. Okolo krku a ramien som mala bordovú štólu, ktorá mi zakrývala modriny a podliatiny.

Vlasy som mala natočené a stiahnuté do drdola nabok, ktorý mi zdobila zlatá sponka. Na ruke som mala výrazný zlatý náramok. Topánky, aj keď boli skryté pod šatami, ladili s malou kabelkou. Make up som mala hotový a mala som na sebe najdrahší parfum, aký mi Royce kúpil.

„Si očarujúca,“ povedal Royce, keď vstúpil do izby.

Mal na sebe čierny oblek, bielu košeľu, vestu, motýlika a nablýskané čierne topánky. Vlasy mal uhladené dozadu a celú si ma premeriaval.

„Ďakujem,“ šepla som a odstúpila som od zrkadla.

„Paul nás už čaká pred vilou. Môžeme ísť?“

„Áno,“ prikývla som.

V predsieni mi Royce pomohol s kabátom a mohli sme odísť. Nastúpili sme do auta a Paul nás odviezol na večierok na druhom konci mesta. Zastal priamo pred vchodom do hotela. Vystúpili sme a on odišiel. Royce mi ponúkol rameno, ktoré som, samozrejme, prijala.

Pri vstupe do hotela nás vítal majiteľ a čašníci ponúkali welcome drink. Royce si vzal jeden pohár a druhý podal mne. Chcela som odmietnuť, no nemohla som takto pred všetkými, takže som si ho vzala. Cestou sme si zložili kabáty v šatni a po červenom koberci sme vkročili do sály plnej významných ľudí. Obzrela som sa okolo seba a každý si nás premeriaval. Na to som si už zvykla, deje sa to na každom večierku. Royce ma pobozkal na líce a takto všetkým mužom naznačil, že patrím len jemu.

Vydali sme sa smerom k nášmu stolu, ale cestou Royce stretol niekoľko známych. Hrdo som kráčala vedľa Royca a v tom som ich v diaľke uvidela. Oh bože, Cullenovci. Kto ich sem zavolal?! Odvrátila som zrak a usmiala som sa na Royca, ktorý sa rozprával s nejakými chlapmi.

Väčšinou boli predmetom konverzácie obchodné záležitosti, do ktorých som sa vôbec nerozumela. Royce miloval svoju prácu a preto sa o nej rád rozprával s inými ľuďmi a rád uzatváral nové obchody.

Kráčali sme ďalej a v tom sme narazili na Cullenovcov. Oh môj bože... Neznášam ich. Doktor Cullen stál predo mnou v svetlom obleku a držal za ruku svoju manželku Esme, ktorá mala oblečené dlhé krémové šaty. Veľmi sa jej hodili a bola v nich krásna. Vedľa nej stál Edward a v tvári mal ten istý nezaujatý výraz ako vždy. Ale počkať, vedľa Edwarda stál ešte jeden muž. Mal vysokú, svalnatú postavu, kučeravé hnedé vlasy a na tvári nádherný úsmev. Vyzeral naozaj veľmi dobre... Ach, ten úsmev ma privádzal do rozpakov. Rosalie, prestaň, si vydatá!

„Dobrý večer,“ usmial sa Royce a podal si s doktorom ruku.

„Vyzeráte úžasne,“ zložil kompliment Esme a pobozkal jej ruku.

„Ďakujem,“ pousmiala sa Esme.

„Pani Kingová, ešte som nemal tú česť zablahoželať vám k svadbe a popriať len to najlepšie do manželského života,“ povedal doktor Cullen a pobozkal mi ruku.

„Ďakujem,“ usmiala som sa.

Esme a Edward nám tiež zagratulovali.

„Ak dovolíte, rád by som vám niekoho predstavil,“ povedal doktor a ten najkrajší z nich pristúpil bližšie pred nás.

„Toto je môj synovec Emmett McCarty Cullen.“

„Som veľmi poctený, že vás spoznávam,“ povedal s jemným úsmevom na perách a pobozkal mi ruku.

„Potešenie na mojej strane,“ povedala som a usmiala som sa.

„Teší ma, pán King,“ povedal a podali si ruky.

„Aj mňa teší. Povedzte, čo vás sem privádza?“ opýtal sa Royce.

„Prišiel som sem z Tennessee na prax k môjmu strýkovi, keďže je lekár,“ povedal a potom sa pozrel na mňa.

Vpíjala som sa do jeho zlatých očí a nevedela som od neho odtrhnúť zrak.

„Zaujímavé,“ povedal Royce. „To sa nám hodí, mať tu ďalšieho lekára, však Rosalie?“

Pousmiala som sa a prikývla som.

„Ehm, deje sa niečo?“ opýtal sa tichšie doktor Cullen.

„S Rosalie čakáme bábätko,“ povedal Royce.

„Oh, tak to vám zo srdca blahoželám!“ povedala Esme s vrúcnym úsmevom na tvári.

„Ďakujeme.“

„V ktorom ste mesiaci?“ opýtal sa.

„V treťom,“ povedala som.

„Dávajte na seba pozor, v treťom mesiaci sú časté potraty,“ povedal Emmett.

To som už počula, pomyslela som si.

„Budem ju strážiť ako oko v hlave,“ povedal Royce a pritiahol si ma k sebe.

„A na vašom mieste by som nepil ten drink,“ dodal nezaujato Edward.

„Edward,“ napomenula ho Esme.

„Má pravdu,“ uznala som. Práve išiel okolo čašník, tak som mu pohár položila na podnos.

Všimla som si, ako sa na mňa Emmett usmial. Nenápadne som mu úsmev opätovala a dúfala som, že to Royce nevidel.

„Rosalie, keby ste mali nejaké ťažkosti alebo iné problémy, pokojne mi hocikedy zavolajte,“ povedal doktor Cullen a ja som prikývla.

„Dúfam, že vaše tehotenstvo prebehne v poriadku a narodí sa vám zdravé a krásne dieťa,“ usmiala sa na nás Esme.

„Aj ja v to veľmi dúfam,“ pousmiala som sa.

„Ehm, ospravedlňte nás, musím ísť pozdraviť svojich obchodných partnerov,“ povedal Royce.

„Samozrejme,“ prikývol doktor Cullen. „Pekný večer.“

„Pekný večer.“

Royce ma jemne potiahol a kráčali sme k nejakým jeho klientom. Obzrela som sa a Emmett sa na mňa pozeral. Neviem prečo, ale stále som mala pred očami jeho nádherný úsmev. Musím naňho čím skôr zabudnúť, som predsa vydatá za Royca.

Po privítaní ostatných známych sme sa konečne usadili k stolu. Sedeli  sme pri úspešných podnikateľoch a dvoch politikoch. Nikto s kým by som sa mohla rozprávať, pretože ich manželky sa bavili len medzi sebou.

Majiteľ hotela mal príhovor a po ňom aj sponzori a iní. Čašníci začali nosiť večeru, z ktorej som zjedla len minimum. Tehotenské chute som zatiaľ nemala, ale to sa môže zmeniť, však som len v treťom mesiaci.

Dojedli sme dezert a chvíľu po tom začala kapela hrať. Niekoľko ľudí sa vybralo na parket tancovať. Royce ma požiadal o tanec, takže sme ich o chvíľu nasledovali. Hýbali sme sa v rytme hudby, obklopení inými párikmi a páčilo sa mi to.

Po niekoľkých pesničkách sme si išli sadnúť a Royce sa začal rozprávať so svojimi známymi o práci, ako inak. Znudene som sedela vedľa neho a rozhliadla som sa po ľuďoch. Zrazu som uvidela, že ma sleduje pár zlatých očí. Och nie, zase on.

Odvrátila som zrak a započúvala som sa do diskusie Royca a ostatných. Vôbec ma to nezaujímalo. Povzdychla som si a nečinne som sedela pri stole. Hľadela som niekam na druhý koniec miestnosti a nevnímala som.

Zrazu si niekto za mnou odkašľal a ja som sa strhla.

„Smiem prosiť?“ opýtal sa ma.

Otočila som sa a za mnou stál Emmett Cullen. Usmieval sa na mňa a bol zvedavý na moju odpoveď. Pozrela som sa na Royca, ktorý si ho premeral a prikývol. Jemne som sa usmiala a kladne som pokývla hlavou. Emmett sa usmial a vzal si moju ruku do svojej dlane. Pomaly ma viedol na parket. Potom zastal, položil si ruku na môj pás a ja na jeho rameno. Začali sme spolu pomaly tancovať a vyhýbala som sa priamemu pohľadu do jeho očí.

„Vyhýbate sa očnému kontaktu,“ povedal po chvíli a usmial sa.

„Ehm...“ Nevedela som čo mám povedať.

„Máte nádherné oči,“ šepol.

„Ďakujem,“ pousmiala som sa. Royce mi to už tak dávno nepovedal...

„Ako dlho už ste v Rochestri?“ opýtala som sa.

„Dva týždne,“ povedal.

„A páči sa vám tu?“ Zdvihol ruku, aby som sa mohla otočiť a potom si ma znovu pritiahol k sebe za pás.

„Rochester je pekné mestečko, plné zaujímavých ľudí. No nie som si istý, ako dlho tu na praxi zostanem.“

„Takže nový lekár,“ pousmiala som sa.

„Áno, vždy som chcel pomáhať ľuďom. Mám šťastie, že mi môj strýko dovolil prísť na prax,“ povedal.

„Chcete sa potom vrátiť do Tennessee?“ opýtala som sa.

„Nie. Nevravím, že sa tam už nikdy neobjavím, ale pracovať by som chcel v inom meste. Rozmýšľal som nad Washingtonom.“

Pesnička skončila, ale my sme zostali na parkete. Kapela začala hrať moju obľúbenú skladbu a my sme pokračovali v tanci. Toto ale nebolo dobré. Moja obľúbená skladba, tanec s mužom, ktorý ma privádza do rozpakov a prítomnosť môjho manžela. To naozaj nie...

„ A čo vy? Pochádzate odtiaľto?“ opýtal sa ma a pritiahol si ma bližšie na seba.

„Áno... Tu som sa narodila, vyrastala, aj som sa tu vydala,“ povedala som.

„Ako dlho ste vydatá?“

„V máji to bude rok,“ povedala som.

„To nie je až tak dlho... Odpusťte mi moju zvedavosť, ale bolo to vaše rozhodnutie, alebo rozhodnutie vašich rodičov?“ opýtal sa drzo.

„Čo prosím?!“

„Ja len, veľa som o vašom manželovi počul a...“ Hovoril, ale ja som mu skočila do reči.

„Bolo  to moje slobodné rozhodnutie! A čo vy, ste ženatý?“

„Nie. Stále hľadám tú pravú, no nie je to pre mňa ľahké,“ povedal pokojným hlasom.

„Ako to myslíte?“ opýtala som sa.

„Možno to raz zistíte. Musím sa priznať, že v Rochestri sú krajšie ženy ako v Tennessee a tá najkrajšia so mnou práve tancuje,“ usmial sa a ja som mu úsmev opätovala.

„Priveľmi mi lichotíte, pán Cullen.“

„Inak to nejde v prítomnosti ženy, akou ste vy. Uvedomujete si, čo so mnou robíte?“

Nič som nepovedala, len som sa usmiala a urobila som ďalšiu otočku.

„Ale no tak, nerobte si zbytočné nádeje, som vydatá.“

„Prečo ste sa tak rýchlo usadili? Nechceli ste napríklad cestovať?“

„Cestovanie ma veľmi neláka a v manželstve som šťastná, nič mi nechýba... Royce sa o mňa dobre stará a čakám s ním dieťa,“ povedala som.

„Určite sa veľmi tešíte na bábätko,“ pousmial sa.

„Áno, veľmi.“ Zapozerala som sa do jeho zlatých očí a úplne som sa v nich stratila. Usmial sa na mňa a skoro sa mi podlomili kolená. Pritiahol ma na svoju hruď a ja som mu nedokázala odporovať. Topila som sa v jeho karamelových očiach a nič iné som nevnímala. Čo sa to so mnou deje?

„Ste nádherná. Krajšiu ženu som ešte nikdy nevidel. Vyzeráte ako anjel,“ šepol a ja som sa pousmiala. „Chcete vedieť tajomstvo?“

„Aké?“ šepla som.

Priblížil sa k mojej tvári a jeho vôňa bola úžasná. Jeho pery sa takmer dotýkali môjho ucha.

„Bez tých šiat by ste boli ešte krajšia,“ šepol a prefíkane sa pousmial.

Okamžite som sa mu vytrhla z náručia a odstúpila som krok dozadu.

„Taká drzosť! Čo si to dovoľujete?!“ zasyčala som a odkráčala som z parketu. On tam stál a zúfalo za mnou hľadel.

Vybehla som von zo sály a kráčala som smerom na toalety. Vošla som dnu a zapozerala som sa na seba do zrkadla. Bola som krásna, ako vždy. Nahnevane som našpúlila pery a rozmýšľala, čo ma na tom Cullenovi tak priťahuje. Je drzý, neslušný a nezdvorilý. Nezaslúži si ani štipku mojej pozornosti! Odteraz sa mu budem vyhýbať.

„Rose!“ Začula som spoza seba.

„Charlotte!“ vypískla som, keď som za sebou uvidela moju kamarátku a objali sme sa.

„Ako sa máš, zlatko?“ opýtala sa. „Ako sa ti páči manželský život?“

„Je vážne dobrý,“ zachichotala som sa.

„Tak to máš šťastie, môj manžel je viac v práci ako doma,“ povedala.

„Niekedy aj Royce... No dúfam, že keď sa narodí bábo, zmení sa,“ povedala som a začala som si upravovať vlasy.

Nedávala som si pozor a štóla mi zrazu odhalila všetky modriny a podliatiny.

„Preboha, Rosalie, čo sa ti stalo?“ opýtala sa zdesene Charlotte.

Dúfala som, že to nevidela, no mýlila som sa. Musím vymyslieť nejakú výhovorku.

„Ja... ehm... spadla som... zo schodov,“ vykoktala som sa.

„Naozaj?“ opýtala sa podozrievavo a chcela sa pozrieť na moje zranenia ešte raz, no nedovolila som jej to.

Charlotte som nemohla povedať pravdu. Boli sme kamarátky, to áno... kamarátky z vyššej vrstvy, ale Vere nesiahala ani po členky. Nebola dôveryhodná a ešte k tomu bola aj klebetnica.

„Áno, stalo sa to pred niekoľkými dňami,“ povedala som.

„Oh bože, zlatko, však si mohla potratiť!“ vydesila sa Charlotte a ja som na ňu zízala s otvorenými ústami. Oh môj bože... Nabudúce si musím vymyslieť lepšiu výhovorku.

„Musíš si na seba dávať väčší pozor,“ dodala starostlivo.

„Budem,“ prikývla som a nútene som sa pousmiala.

„Dobre, vrátim sa k Michaelovi,“ pousmiala sa. „Ešte sa uvidíme, tak zatiaľ.“

Odišla a ja som zostala na toalete sama. Chvíľu som na seba hľadela do zrkadla a potom som sa pomaly pobrala naspäť.

 

 

Od toho večera mi neustále po rozume behal Emmett Cullen. Prebehlo niekoľko týždňov, no nedokázala som zabudnúť. Chcela som naňho zabudnúť, ale nech som to akokoľvek skúšala, stále som mala pred očami jeho dokonalý úsmev a nádherné karamelové oči. Sedela som v našom salóniku a popíjala čaj. Vonku už bola tma a mrzlo. Mohlo byť deväť hodín a Royce sa ešte stále nevrátil z práce.

V poslednom čase zostával v práci až do večera. Zvyčajne prišiel unavený, nahnevaný a podráždený. Ak mal náhodou dobrú náladu, išiel do kasína, alebo si priviedol niekoľkých kamarátov domov, s ktorými potom hrali a pili v obývačke.

Nezaujímal sa o mňa, ani o naše dieťa. Párkrát sme sa pohádali, dokonca mi ublížil aj fyzicky. Stále som mala na tele modriny a podliatiny.

Veľmi som trpela a vinila som z toho seba. Vždy som si vravela, že som ho vyprovokovala a nemala som to robiť.

Odhrnula som si rukáv a prešla som si po zápästí, na ktorom boli stopy z minulého týždňa, kedy si na mne vybil zlosť. Našťastie sa maličkému nikdy nič nestalo. Priložila som si ruky na bruško. Už bolo pekne guľaté a tehotenstvo na mne bolo vidno na prvý pohľad.

Často som si vravievala, že Royce sa so mnou oženil len kvôli mojej kráse. Vlastne ku mne nikdy nič necítil, no syn najvplyvnejšieho muža v meste sa nemohol oženiť len tak s hocikým.

Bola som hlúpa, pretože som mu vždy odpustila. Síce mi ubližoval, ale vždy na druhý deň prišiel s veľkou kyticou a prosil ma o odpustenie. Ospravedlnil sa mi, zobral ma do luxusnej reštaurácie a zahral sa na dokonalého manžela.

Začula som v zámke škrípať kľúč, to Royce prišiel z práce. Bolo už dosť veľa hodín. Podišla som bližšie k dverám a vtedy Royce vošiel dnu aj s nejakým chlapom. Pravdepodobne to bol niekto z práce, alebo jeho kamarát.

„Ale chápeš to, William?! Toto sa predsa nemôže stať! To bude koniec!“ hovoril nahnevane Royce.

„Upokoj sa, Royce, vyriešime to. Nenecháme sa podviesť takým amatérom!“

„Ako to chceš riešiť?!“ vyštekol Royce. „Tá sviňa s tým môže hocikedy vyjsť na verejnosť!“

Prešli predsieňou, popri salóniku, až do obývačky. Ten muž ma pozdravil, ale Royce si ma ani nevšimol.

V obývačke si nalial pohárik whisky a hodil ho so seba, akoby nič.

„Dáš si?“

„Nie,“ pokrútil hlavou, tak si Royce nalial ďalšie dva a vypil ich rovno jeden za druhým.

„Nepreháňaj to!“ povedal ten chlap a vzal mu pohárik, no Royce len mávol rukou.

„Čo teraz urobíme? Nemôžeme mu predať naše akcie, no ak sa toto dostane na verejnosť, tak...“ Nedohovoril, lebo som vstúpila do miestnosti.

„Ahoj, aký si mal deň?“ pousmiala som sa.

Royce sa na mňa ani neotočil, iba si niečo pre seba mrmlal.

„Royce?“ oslovila som ho.

„Čo chceš?!“ vyletel na mňa. „Musíme tu riešiť dôležité obchodné záležitosti, ktorým ty aj tak nerozumieš. Strať sa mi z očí!“

Zarazene som zostala stáť na mieste a Royce na mňa škaredo zazeral. Sklopila som zrak a ten muž po mne prešiel pohľadom.

„Royce, toto už naozaj preháňaš! Tvoja manželka za to nemôže! Obchodných partnerov si vyberáš ty sám!“ povedal William zvýšeným hlasom.

„Nepleť sa do toho! Chceš snáď povedať, že za to všetko môžem ja?!“ skríkol Royce.

V tom som pocítila v podbrušku silnú bolesť a priložila som si tam ruky.

„Auu,“ sykla som a oprela som sa o rám dverí.

„Ste v poriadku?“ pristúpil ku mne ten muž a podoprel ma, aby som nespadla.

„Neviem,“ zasyčala som a stále ma to strašne bolelo. Dostala som kŕč a predklonila som sa.

„Preboha! Vy krvácate!“ vykríkol. „Royce, zavolaj lekára!“

„Čo sa deje?“ pribehla vydesená Suzan.

Uvidela ma zvíjať sa v bolestných kŕčoch a okamžite ku mne pribehla a podoprela ma z druhej strany.

„Zavolajte pomoc, ja sa o ňu postarám!“ povedal ten muž a zdvihol si ma do náručia. Suzan bežala k telefónu a zúrivo vytáčala číslo do nemocnice. Rýchlo mlela do telefónu čo sa stalo a našu adresu. Ten muž ma vyniesol v náručí do spálne a jemne ma položil na posteľ.

„Nebojte sa, budete v poriadku,“ povedal a pohladil ma po ruke.

Z očí mi tiekli slzy a stále som sa zvíjala v kŕčoch. Ukľudňoval ma a snažil sa ma utíšiť.

„K-kde je Royce?“ šepla som a v tom vbehla do spálne Suzan.

„Doktor je na ceste!“ Priniesla mi uterák a položila ho podo mňa, aby som nekrvácala na celú plachtu.

Držala ma za ruku a taktiež sa ma snažila upokojiť.

„Nesmie sa mu nič stať. Dieťatko musí prežiť!“ šepla som.

„Budete obaja v poriadku,“ povedala Suzan a priložila mi vlhkú handričku na čelo.

O chvíľu sa ozval zvonček a potom sa v spálni objavil Royce, ktorý priviedol doktora Cullena a jeho asistenta Emmetta.

„Preboha, čo sa stalo?“ opýtal sa vydesene doktor Cullen, keď uvidel toľko krvi a pribehol ku mne.

„Z ničoho nič začala krvácať,“ povedala Suzan a uvoľnila doktorovi cestu.

„Bolí vás niečo?“ opýtal sa ma.

Zastonala som a prikývla som. Dal mi ruky preč z brucha a začal ma vyšetrovať. Emmett ku mne pribehol z druhej strany a držal ma za ruku.

Suzan si vzala do ruky kríž zo svojho náhrdelníka a začala sa potichu modliť. Nervózne sa prechádzala po izbe, až kým doktor nezačal upokojovať aj ju. Dostala som nejaké lieky, ktoré ma uspali. Posledné čo si pamätám bolo, že mi zastavili krvácanie a chystali si nejaké lekárske nástroje na vyšetrenie.

Zrazu som upadla do bezsenného plytkého spánku.

Neviem koľko času prešlo od chvíle, čo som stratila vedomie, no zrazu som začínala vnímať. Pomaly som sa začala zobúdzať a začula som rozhovor doktora Cullena a Emmetta.

„Prepáč, že som to nechal všetko na teba, neveril som si. Bolo to na mňa priveľa,... toľko krvi,“ povedal Emmett potichu.

„V poriadku, Emmett. Tvoja sebakontrola je už aj tak vynikajúca.“

„Oh, je taká nádherná...“ povzdychol si.

„Je vydatá a čaká dieťa...“

„Ale jej manžel je-...“

„Ja viem, Emmett, ja viem.“

Pomaly som otvorila oči a obaja sa na mňa otočili.

„Rosalie, cítite sa lepšie?“ opýtal sa doktor Cullen.

Prikývla som a chcela som sa posadiť, no zabránila mi v tom Emmettova ruka.

„Zostaňte ležať. V žiadnom prípade sa teraz nesmiete namáhať,“ povedal.

„Bolo to so mnou vážne?“ vzlykla som.

Obaja boli ticho. Oh bože, snáď som nepotratila. Prosím, len to nie. Hľadela som na nich vydeseným pohľadom a čakala som na odpoveď.

„Takmer ste potratila,“ povedal doktor Cullen po chvíli. „Keby sme dorazili neskôr...“

„Nie, prosím, nehovorte to!“ skočila som mu do reči.

Stíchol a zahľadel sa na mňa.

„Kde je môj manžel?“ opýtala som sa.

„Poslali sme všetkých von z izby, aby nás nerušili pri práci.“

„Už ho môžete zavolať,“ povedala som.

„Ešte nie,“ povedal doktor. „Rosalie, chceli by sme sa s vami porozprávať.“

Prikývla som a on začal:

„Čím sa to dnes začalo? Boli ste nahnevaná, rozrušená, alebo ste sa zľakli?“

„Už neviem,“ zaklamala som.

„Rosalie, povedzte nám, prosím, pravdu,“ povedal doktor Cullen a v tom som si uvedomila, že Emmett ma drží za ruku.

Práve si prezeral moje zápästie a v očiach mal vydesený a ľútostivý pohľad.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa tichým hlasom.

„Ehm, trochu som sa udrela...“ povedala som nevinne.

„Alebo niekto vás trochu udrel...“ povedal zamyslene Emmett a prešiel mi prstom po modrinách. Jeho chladivý dotyk bol príjemný.

„Viem, čo si myslíte,“ povedala som a prešla som ich pohľadom. „Ale, Royce sa o mňa stará...“

„Áno, a bije vás,“ dodal Emmett trochu zvýšeným hlasom.

„Čože?“ sykla som.

„Mali by ste ho nahlásiť. Môže ohroziť vaše dieťa.“

„Emmett!“ upozornil ho doktor.

„Ospravedlňujem sa,“ povzdychol si. „Na tie podliatiny by sa mal dávať ľad, keď sa zas udriete,“ povedal sarkasticky a ja som len prikývla.

Potom pustili do spálne aj Royca a ostatných. Suzan bola veľmi ustarostená a ten muž tu zostal.

„Pán King, dávajte na svoju manželku väčší pozor,“ povedal doktor Cullen a Royce prikývol. Ešte sa o niečom rozprávali, ale ja som ich nevnímala. Sledovala som Emmetta. Prstami ma pohladil po líci, strčil mi do ruky malý papierik a šiel k dverám.

„Rosalie, naozaj sa v týchto dňoch nijak nenamáhajte. Musíte si teraz odpočinúť a ráno vám už bude lepšie. Nechal som vám na stolíku ešte nejaké lieky,“ povedal doktor Cullen.

„Ďakujem,“ šepla som.

„A vy na ňu dávajte pozor,“ obrátil sa na Royca a Suzan. Obaja prikývli.

„Dovidenia.“ Emmett otvoril dvere a obaja odišli.

„Myslím, že tiež už pôjdem, manželka si už určite robí starosti,“ povedal William.

Suzan prikývla a išla ho odprevadiť. Royce podišiel ku mne a sadol si na okraj postele. Vzal si do dlaní moju ruku a nežne ju pobozkal.

„Hneď som pri tebe,“ šepol a odišiel do kúpeľne.

Z druhej ruky som si vybrala papierik, ktorý mi dal Emmett. Stálo tam:

V prípade nebezpečenstva volajte

Pod tým bolo napísané jeho číslo. Otočila som papierik a na druhej strane bolo:

...alebo, v každom prípade :).

Skryla som si papierik do nočného stolíka, aj keď som si vravela, že mu nikdy nezavolám.

O chvíľu sa vrátil Royce z kúpeľne a ľahol si do postele vedľa mňa. Objal ma okolo ramien a pobozkal ma na krk. Potom presunul svoje ruky na moje brucho.

„Som šťastný, že to dopadlo dobre, láska,“ šepol.

„Ja viac,“ povzdychla som si.

„Odpusť mi, že som sa v poslednom čase k tebe zle správal,“ povedal. Tak ja už teraz naozaj nič nechápem.

Privinul si ma k sebe a pobozkal ma na čelo. Zaspala som v jeho náručí a sníval sa mi zvláštny sen. Bežala som po lese, asi som pred niekým utekala. Všade bola tma a hlboký sneh. Keď som už nevládala, spadla som do snehu a v tom sa predo mnou objavil Emmett Cullen. Prekvapene som naňho zízala a netušila som, odkiaľ sa tam vzal. Rozbehol sa smerom odkiaľ som bežala a potom som začula tlmený krik.

Rýchlo som sa posadila a zalapala som po dychu. Pozrela som sa vedľa seba a Royce pokojne spal. Ľahla som si naspäť a pritisla som sa k nemu. Neviem prečo, no aj keď mi tento muž tak ubližuje, stále ho milujem.

 

Uplynuli dni, týždne, mesiace... Pôrod sa blížil a s ním aj rôzne obavy. Royce sa menil ako počasie. Raz bol ku mne zlý, inokedy zas muž mojich snov. Dostalo ma, keď som raz začula z prízemia nejaké zvuky a išla som sa tam pozrieť. Obývačka bola plná cudzích ľudí, ktorí sa zjavne dobre bavili. Niektorí popíjali alkohol, iní hrali hazardné hry a ostatní sa len rozprávali a smiali.

„Royce, čo to má znamenať?!“ sykla som na svojho manžela.

„Zlatko, len som si priviedol pár kamarátov aj s manželkami. Nechcel som ísť do kasína a nechať ťa samú.“ Pobozkal ma na líce a vrátil sa k stolu.

 

Vianoce a sviatky sme prežili v spoločnosti našich rodičov. Boli to pekné dni, plné pokoja a pohody. Nový rok sme oslávili na večierku v prestížnom podniku. Potom prišla sezóna plesov, ktorú som si nemohla užiť tak ako doteraz. Boli sme s Roycom len na tých najdôležitejších a najlepších báloch, lebo termín môjho pôrodu sa blížil.

Vychádzalo to na koniec apríla. Zistilo sa, že Suzan pracovala aj ako pôrodná asistentka, čiže starostlivosť mám zaistenú. V prípade komplikácii zavolajú lekára.

Čím ďalej, tým som začínala mať väčšie obavy. Dokonca aj počasie v apríli sa podobalo na január.

 

Bol piatok večer, vonku silno pršalo a bola zima. Sedeli sme s Roycom v obývačke. Ja som si čítala knihu a on pozeral televízor. Pretočila som poslednú stránku a dočítala som ju. Zavrela som knihu a položila som ju na sklenený stolík. Pomaly som sa postavila a v tom ma zasiahla ostrá bolesť.

Zalapala som po dychu a oprela som sa o kreslo, lebo inak by som spadla. Royce bol v momente pri mne a držal ma za ruku.

„Drahá, si v poriadku?“

Pozrela som sa na brucho, cez ktoré som si ďalej nevidela, no cítila som, že mi práve odtiekla plodová voda. Vystrašene som sa pozrela na Royca a zmocnil sa ma veľký strach.

„Myslím, že budem rodiť,“ hlesla som ubolene a priložila som si ruky na brucho.

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

Twilly

3)  Twilly (15.02.2012 17:59)

Práve som zistila, že vtedy už existoval , ale pochybujem, že v domácnostiach. Pokiaľ viem, tak aj americký prezident prežíval II. svetovú vojnu s uchom na rádiu ... Neboj, nabudúce ti to vyjde tak, že spokojná budeš, viem to

SissCullen

2)  SissCullen (15.02.2012 17:52)

Myslim ze mas pravdu, ja s touto castou vobec niesom spokojna:/ az na 1-2 casti... Asi som to chcela mat cim skor napisane, co bola chyba.
no a to s plastovou flaskou a televizorom ma ani nenapadlo to ani v amerike vtedy este nemali TV
Tretej, teda poslednej casti sa budem venovat viac, kedze je to vyvrcholenie pribehu... a diiki za koment :)

Twilly

1)  Twilly (15.02.2012 12:57)

Ach jaj zlato. Vieš čo by to chcelo?Venovať viac času tejto poviedke. Skáčeš neuveriteľne v čase a to dosť škodí celkom dobrému námetu. Prvá časť začala v roku 1933, teraz spomínaš plastovú fľašku pre bábätká a televízor. V tej dobe bol akurát tak ten telefón. Na tieto "drobnosti" si dávaj bacha. Inak možno by som na tvojom mieste pridala viac toho, čo si postavy myslia a menej opisovala scénu. Malo by to väčšie grády, ver mi. Inak pasáž, kde Royce po prvý raz napadol Rose bola úplne skvelá, bez chyby a mala ozaj šťavu. Ak by boli aj ostatné scény v tomto duchu, som tvoja. Myslím ale, že to chce len čas a cvik. Potenciál sa nájde

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek