Sekce

Galerie

/gallery/čas.jpg

Emmett trochu inak a predsa je to stále on...

 

„Ahoj,“ pozdravil som ju nesmelo, keď okolo mňa preletela jej štíhla vysoká postava. Ani sa nezastavila. Ako zvyčajne... Kedy sa to už konečne zmení? Kedy ma vezme do úvahy? Veď sme predsa pod jednou strechou, to nejde, ignorovať druhých okolo seba?! Zachránila ma! Nie som len tak niekto, má ma na starosti... na svedomí... Mali by sme k sebe patriť! Moje myšlienky vrieskali do širokého okolia a ja som práve v tejto chvíli úprimne ľutoval Edwarda.

 

Za blond hrivou ostal len jemný závan. Inak by hádam nikto neveril, že bola niekedy tu. A jej vôňa. Jedinečná, sladká, svieža a korenistá zároveň. Odkedy som precitol do tohto sveta, stále som si lámal hlavu s tým, čo mi tak intenzívne pripomína.

 

„Mango so štipkou škorice,“ pohladil ma pokojný hlas môjho staršieho brata.  Edward prišiel až úplne ku mne a chlácholivo ma potľapkal po ramene.

 

„Daj jej čas, ten všetko zahojí...“ odpovedal bez zaváhania na všetky moje nevyslovené otázky a plynule ma obišiel. Ostal som stáť na chodbe a sledoval som ho ako sa blíži ku schodisku. Na prvom schode sa otočil mojim smerom a povzbudzujúco usmial. Ešte stále som bol úplne vyjavený, že som medzi takou krásou. A pomaly mi začínalo dochádzať, že nielen medzi fyzickou. Títo ľudia... upíri, sú ľudskejší než väčšina populácie v Štátoch. A možno by som nezveličoval, ak by som do môjho tvrdenia zahrnul aj Európu.

 

Edwardova tvár sa teraz roztiahla do úprimného úsmevu. Takého chlapčenského a nie zvodne dravého, ako nám kázala naša potlačovaná podstata.

 

„Ďakujem,“ povedal jednoducho.  „Tak poď a už na to nemysli, Rosalie je zložitá, s tím aj tak nič nenarobíš,“ znovu ma vyzval.

 

Doteraz som nechápal, prečo ma zachránila. Prečo si dala tú námahu a niesla ma toľkú diaľku, krvácajúceho ku Carlislovi. Veď musela vedieť, že nemám šancu prežiť, že ju bude moja krv len pokúšať... Chcel som veriť, že jej na mne záleží, alebo aspoň záležalo...

 

Edwarda som poslúchol aspoň v tom, že som sa snažil rozpohybovať to svoje nové dokonalé telo. Myšlienky, týkajúce sa Rose, som tak rýchlo rozpohybovať nedokázal. Ešte stále som úplne neovládal celú koordináciu a moja sila? Desila ma. Stačilo málo a vedel by som ublížiť. Komukoľvek...

 

„Teraz si predátor, Emmett, nezabúdaj na to!“ Pre nezaujatého pozorovateľa by náš rozhovor vyzeral rozhodne čudne. V podstate hovoril len Edward, ako keby trpel nejakými schizofrenickými preludmi.

 

„Viem, že som... nebezpečný, ak by som ublížiť chcel,“ narážal som na moju ohromnú chuť vraždiť všetko živé na počkanie a dať si ich na desiatu. „Ale viac ma desí, že môžem ublížiť, aj keď o to nestojím.“ Otočil som svoju obrovskú dlaň takmer pred oči a skúmavo som sa na ňu zadíval. Nie, nič zvláštne na nej nebolo. Vyzerala tak ako pred tým. Zovrel som ruku v päsť až mi zbeleli kĺby.

 

„Príde deň, keď budeš ovládať aj toto, uvidíš,“ Edward pohodil hlavou k mojej zovretej pästi. Tak trochu som pochyboval. Cítil som sa ako slon v porceláne a on to z mojich myšlienok musel určite poznať. Nechal som svoju ruku klesnúť k nohám. Keď bola v pokoji, nebola nebezpečná. To bola moja teória.  Edward moje myšlienky už viacej ďalej nekomentoval.

 

Dvere na jej izbe sa otvorili. Len silou vôle som sa neotočil a nezízal, tak ako vždy. Pod mojou rukou zaprašťalo drevené zábradlie. Strnulo, ako robot, som sa presúval na spodok schodišťa a snažil som sa ignorovať jej prítomnosť. Bolo by sa mi to podarilo, keby okolo mňa nezavanula tá vôňa. Mango a škorica. Neskutočná kombinácia!

 

„Rosalie...“ Oslovil som ju. Nečakane, neplánovane... absolútne impulzívne. A ona úplne zamrzla v pohybe. Díval som sa na závoj jej zlatých vlasov a drobné ženské ramená. Celá jej silueta pôsobila, že nie je z tohto sveta. Bola ako éterická bytosť. Ako víla... nie desivé stvorenie noci...

 

Očarene som sledoval ako trochu pootočila hlavu a ja som na pár chvíľ mohol obdivovať jej dokonalý profil. Pohyb nakoniec nedokončila a opäť sa odvrátila. Odo mňa ale neušla. To mi dodalo odvahy.

 

„Čo som urobil?“ Snažil som sa neznieť ublížene. Odmietala emócie, tak som ju tými svojimi nechcel obťažovať.

 

Mlčala.

 

Urobil som jeden krok, druhý... ruky mi samovoľne vystrelili k jej ramenám. Bez premýšľania som si dovolil položiť svoje obrie dlane na saténovú látku jej rukávov. Úplne stuhla a vzápätí sa roztriasla ako osika. Okamžite som sa jej prestal dotýkať, ale v dlaniach som cítil stopy po kontakte. Akoby sa do mňa vyryla.

 

„Ak mi to nepovieš, nedokážem odčiniť svoj hriech voči tebe... nie som Edward!“ Naberal som na obrátkach.  „Nedokážem ti čítať myšlienky, takže, buď mi to povieš teraz, alebo- ...“ Prudko sa ku mne otočila. Snáď na stotinu sekundy ma rozptýlil vejár jej vlasov, ale pred bolesťou v jej zlatých očiach som musel ukročiť o krok vzad. Prsia sa jej prudko dvíhali a z úst sa vydal boľavý ston.

 

„Ty o mne nič nevieš!“ Snažila sa ukrývať svoj strach za zlobu. Ale mňa nenachytá. Nikto nedokáže držať sám v sebe svoje žiale.

 

„Tak mi povedz,“ nekričal som. Ten krok, o ktorý som sa pred tým od nej vzdialil, som opäť prekonal a dokonca som riskoval ďalší. Už nás nedelila veľká vzdialenosť. Túžil som si ju strhnúť do náručia a schovať ju v ňom, no len čo vytušila môj úmysel, pochytila ju panika. Oči nadobudli štvaný výraz, z ktorého mi bolo na vracanie. Bála sa ma. Mňa? Panebože!

 

„Zabijem ho, nech je to ktokoľvek!" precedil som pomedzi zaťaté zuby.

 

Horko sa zasmiala a založila ladne ruky na prsia.

 

„Neskoro, môj drahý!“ Ústa skrivila do krutej grimasy. Dokonca aj taká bola prekrásna. Náhle sa mi začala rúcať pred očami. Jej minulosť ju opäť dostala. Vzlyky nabrali na intenzite a jej hrdé držanie  tela ju zmenilo na drobné bezbranné vtáča.

 

Nerozmýšľal som nad tým, čo robím. Jednoducho som tú priepasť medzi nami preskočil a strhol som ju k sebe. Až neskôr som si uvedomil, že miesto večného úteku je u mňa stúlená v náručí. Opatrne som ju podobral pod kolenami a zamieril som k nej do izby. Ešte stále vzlykala bez sĺz. Drobnými dlaňami si zakrývala tvár. Položil som ju na posteľ a pomaly som vstával. Jej drobné telo kleslo do perín. Chcel som ísť po Esme, myslel som, že by to bolo pre ňu lepšie. Mať pri sebe niekoho tak úžasného ako je moja nová... mama.

 

Rosalie po mne chmatla rýchlejšie než kobra po svojej koristi. „Zostaň... !“ V očiach sa jej zaligotal strach a zdesenie. Svojim dotykom mi prepaľovala zápästie. Nedokázal som z nej odtrhnúť pohľad. Ale nie tak ako vždy, tentoraz to bolo niečím iné.

 

„Neodídem, ak si to budeš želať,“ ponechával som jej možnosť ústupu. Horlivo zakrútila hlavou a opäť ma potiahla do kľaku. V hrudi sa mi rozlialo teplo, ktoré sa šírilo mojim chladným telom ako keď horí suché drevo v púšti. Nebála sa ma. Teraz nie... A čo viac, chcela, aby som ostal s ňou. Poslúchol som. Takmer okamžite som sa usadil na zemi pri jej posteli.

 

Očami sme sa vpíjali jeden do druhého. Cítil som sa, akoby sme balansovali nad priepasťou, do ktorej sa obaja zrútime, ak sa pozrieme inam. Váhavo priblížila ruku k mojej tvári. Akoby sa rozhodovala, či smie... Či je to neublíži. Keď už bola veľmi blízko, vzrušením som zavrel oči. Energia z očakávaného ma zastihla nepripraveného a ja som len s ťažkosťami potláčal svoj nepokoj. Na perách som zacítil letmý dotyk Rosaliiných prstov. Dych sa mi najprv zasekol, neskôr, som už nedokázal zadržať tichý ston. Letmý stret s jej pokožkou vo mne opäť rozbúšil srdce.

 

„Si zvláštny, Emmett McCarthy,“ zašepkala. Neveril som ušiam, že som počul v jej hlase úsmev. Nie po toľkej bolesti, ktorú si nosila so sebou. Okamžite som sa musel presvedčiť.

 

Bola ako anjel s diablom v tele, s ňou som sa cítil ako by som bol uzamknutý v oku pokoja uprostred tornáda. Zvlažila sucho môjho srdca ako pohár vody uprostred púšte, blčala ako ľadový plameň, ktorý ma popálil na srdci, keď ma náhle pobozkala. Nedalo sa odolať. Stískal som ju, hladil, uctieval. Takmer som neodolal hrubosti svojej vášne, ale obaja sme vedeli, že takto je to správne. Prechádzali sme našou očistou, keď sa jej odmietanie premenilo na túžbu. Áno, boli sme natoľko pri zmysloch, že sme neváhali a rozhodli sme sa v nej utopiť.

 

Po milovaní sme nemali potrebu rozprávať. Vášnivo konverzovali len naše ruky. Nekonečné hladenie, dotyky, úsmevy... Bolesť sa stratila z jej očí, dúfal som, že na dlhšie, ako len na chvíľku.

 

„Si zvláštna, Rosalie Haleová.“ Použil som rovnaké slová ako ona, čím som si vyslúžil ďalší z jej horúcich dotykov.

 

 

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

kytka

9)  kytka (18.12.2011 22:55)

Verunko, to byla lahůdka. Skvělý příběh. Tihle dva si také zaslouží svůj prostor a Tys jim ho poskytla. Nádhera.

monikola

8)  monikola (16.12.2011 15:50)

juuuuuj Emmett je tu na spapanie...krása chudák, jeho proste škatuľkujeme ako srandistu a pritom pravdou je, že musí mať nežné srdiečko, keď vedel preniknúť Rosalinou obranou... a presne to si tu priniesla

eMuska

7)  eMuska (15.12.2011 19:55)

ou, ou, ou, ou... to bolo boľačkovsky romantikalistické!

julie

6)  julie (14.12.2011 21:15)

Twilly,povídka je skvělá!Rose,ta nádherná divoká kočka,směsice výbušniny a krásy,ale právě Emmett jí dodává velkou část jejího kouzla.

HMR

5)  HMR (14.12.2011 20:25)

tenhle příběh má takový potenciál, tolik možností, a málokdo ho využije, díky

Bosorka

4)  Bosorka (14.12.2011 18:23)

aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
Ségra, jsem na měkko jako vajíčko! To ti bylo tak krásný
PS: Nedá se nic dělat, teď ti budu pod každou tvou povídkou s¨škemrat o Paula!

Kamci

3)  Kamci (14.12.2011 17:56)

krásné, Emm je zlatíčko

Janeba

2)  Janeba (14.12.2011 15:55)

Verýšku , dnes jsem byla opravdu moc hodná! Směla jsem dočíst Na západ od ráje a před chvílí jsem objevila tvůj Čas ... je pouho pouhé prozatím, tvůj čas je ... Ano, pohopouhé prozatím, jak se zpívá v jedné naší písničce, která tuším zněla seriálem Sanitka! A tady mi ta slova přesně zapadla!
Čas všechno zahojí!!!! Díky za jeho milosrdenství, kterým tak obaluje a zaceluje naše rány a dává tak možnost znovu prožívat krásu lásky! A nejen její! Myluju příběh Emmeta a Rosalie, myluju Tebe! Skvělá povídka!!!
Děkuji!!!

Astrid

1)  Astrid (14.12.2011 14:15)

Velmi dobré napísaný Rosalinin príbeh a zblíženie sa s Emmettom. Tá romatika pritiahla moju pozornosť, veľmi sa mi to páčilo. Díky

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek