07.12.2011 [22:30], nikolienka, ze série Bozk pre šťastie, komentováno 6×, zobrazeno 2021×

Ahojky, ahojky :) Hlásim sa po veľmi dlhom čase, za čo sa ospravedlňujem. Neviem, prečo som prestala písať. Nebol na to čas. Je ťažké naviazať na niečo, čo som písala minimálne pred rokom, ale snažila som sa. Dúfam, že sa ešte niekto nájde a prečíta si moju poviedku.

Niki :)

„Je mi to jedno. Aj keby si bol nejaký bosorák. Ľúbim ťa. Ale chcem o vás počuť viac.

Povedz mi nejaké tajomstvá upírskeho života,“ pokúsila som sa o dramatický hlas ako vo filme.

„Čo chceš vedieť?“ spýtal sa takým istým tónom.

„Všetko,“ povedala som, vlepila mu ešte jednu pusu na líce, usadila sa na posteli a čakala, čo z neho vypadne.

8. kapitola

„No, kde by som mohol začať?“ položil rečnícku otázku a zobral knižku z mojich rúk.

„Prvá polovica toho článku je pravdivá, ale tá druhá, povedal by som, že je až vtipná,“ začal sa smiať, za čo som mu uštedrila jeden veľmi nepekný pohľad, pretože som stále nevedela o čo ide.

„Slnko nás nepremení na popol a vychádzať môžeme či už cez deň alebo v noci. Nič sa nám nestane, ale aj tak na slnko nevychádzame pred obyčajných ľudí. Na slnku sa trblietame ako diamant. A to platí aj pre upírov, ktorí sa živia ľudskou krvou. A tá posledná veta nás totálne vystihuje. Sme bledí, studení, nesmrteľní, ľudské jedlo a pitie nie je pre nás nijako lákavé. Neublíži nám, ale nejeme ho, lebo nám jednoducho nechutí. A dokonca niektorí z nás majú zvláštne schopnosti. Alice vidí budúcnosť, Jasper vie ovplyvňovať emócie a ja čítam myšlienky. Ostatní sa len v tomto živote o sto percent zlepšia v tom, čo ovládali už ako ľudia, alebo dá sa povedať, že sa im zdokonalia už aj tak dokonalé vlastnosti,“ rozprával Edward a ja som to všetko hltala, spracovávala všetky informácie. Keď mi došlo, čo práve vypustil z úst , prestala som dýchať. Preboha! On číta myšlienky! Bella, nemysli! Prestaň myslieť. Všetko, čo som si kedy myslela, všetko počul.

„Bella, prepáč nechcel som ťa vyľakať. Prečo si ma nezastavila, keď sa bojíš?“ spýtal sa celý ustráchaný. Ale mne išlo o niečo úplne iné.

„Edward, ty vieš čítať myšlienky? Ja neviem, čo si všetko počul v mojej mysli, ale nie všetko, na čo som myslela bola pravda. Hlavne tie veci so sektou a nie som zvrhlík. Poznáš to, niekedy svoje myšlienky neustrážiš. A určite aj iné ženy myslia na podobné veci v tvojej prítomnosti, ale ja taká nie som. Naozaj. Ver mi!“ mlela som a mlela.

Nevedela som prestať pri predstave, čo všetko mohol počuť. Jeden z mojich zlozvykov? Keď som nervózna veľa rozprávam.

„Bella, mohla by si byť chvíľu ticho? Je tu ešte jedna vec, ktorú by si mala vedieť. Tvoje myšlienky neviem čítať,“ povedal a mne okamžite spadol kameň zo srdca, „Ale určite by ma zaujímalo čo si myslíš. Tá časť s neustráženými myšlienkami sa mi pozdáva,“ povedal provokatívne a ja som celá očervenela, keď som si uvedomila, že som sa iba zbytočne prezradila.

„Ale to boli iba také veci ...“ snažila som sa z toho vykrútiť. Pozrela som sa do jeho očí a nahodila psí kukuč, ktorý mi aj tak dlho nevydržal, pretože som sa začala roztápať v karamelovom zlate jeho očí. Ak by mi teraz hocičo prikázal, poslúchla by som ho ako poslušný psík svojho pána.

„Dobre, tak čo tá sekta?“ spýtal sa s mierne pobaveným podtónom.

„A teba by čo napadlo? Keď ste všetci rovnaký? A dokonca aj Brownová? Všetci ste takí istí, tak mi napadlo, či nepatríte do nejakej sekty,“ povedala som a Edward sa začal neskutočne smiať. Jeho smiech sa rozliehal po celom dome. Najprv som sa na neho nechápavo pozerala, ale potom som sa zdvihla a naštvane sa si sadla na druhú stranu izby. S ním to ani nehlo a stále sa rehotal, akoby počul vtip storočia.

„No ďakujem pekne, milý Edward! Ty mi tu rozprávaš nejaké hlúpe upírske príbehy a ja sa snažím chovať čo najnormálnejšie, pretože ťa mám rada, keby len to! Mám pocit, že som sa zamilovala a ty... Čo je na tom také vtipné? Čo by si robil ty na mojom mieste? Mám ťa ja vysmiať, alebo mám začať panicky kričať, lebo mám v dome nejakého sprostého vegetariánskeho upíra?!“ začala som naňho kričať a on sa ihneď prestal smiať. Pozrel sa na mňa s bolesťou v očiach a mne to hneď začalo byť ľúto.

„Prepáč, ja som to tak vôbec nemyslela. Len ma to nahnevalo a...“ nestihla som dopovedať pretože ma Edward prerušil. Postavil sa z postele a kráčal ku mne.

„Nie, ty prepáč. Nemal som sa začať tak smiať. Máš pravdu. Mal by som byť rád, že ťa mám, že si nezutekala potom ako si sa dozvedala, že chlapec, s ktorým si sa večer bozkávala je vlastne upír. Len ma to prekvapilo a pobavilo zároveň. Počul som už veľa špekulácií o tom, kto sme, ale sekta, o tom som ešte nepočul,“ hovoril a kútikmi mu šklbalo, no udržal sa. „ A Bella, aj ja som sa do teba zamiloval. Hneď prvý deň ako som do teba narazil. Zožierala ma žiarlivosť, keď si šla s Benom na rande. A cítil som, ako keby mi moje mŕtve srdce poskočilo, keď si mi povedala, že to nedopadlo, tak ako si si myslela, a že on nie je ten, ktorého si chcela pobozkať. A včera večer, keď som ťa pobozkal a ty si moje bozky opätovala, myslím, že vtedy by som si vedel nahmatať aj pulz,“ usmial sa nad svojím súkromným vtipom. „Viem, že to nebudeme mať ľahké, viem, že to je pre teba isté nebezpečenstvo, ale ja si nemôžem pomôcť Bells,“ hovoril bolestivo, zadíval sa mi do očí a pomaly sa naše tváre približovali k sebe. Keď sa naše pery konečne stretli, v bruchu som cítila poletovať motýliky a pred očami mi vybuchoval ohňostroj. Chcela som náš bozk prehĺbiť, no nedovolil mi to, tak som si užívala to naše jemné oťukávanie.

Až kým nám to neprerušil Charlieho krik: „Issabella Marie Swan!“ Tento naštvaný tón neveští nič dobré.

„Do kelu! Edward musíš odísť! Si tu autom?“ spýtala som sa ho celá nervózna.

Neviem prečo je Charlie nahnevaný, ale Edward v mojej izbe by tomu príliš nepomohol.

„Nie, priviezla ma Alice. Neboj sa, všetko bude v pohode. Iba ťa trošku poučí. Vidíme sa potom.“ Zmizol. Hovoril, že sú rýchli, ale až tak? Rýchlo som sadla do postele, zakryla som sa a snažila sa vyzerať unavene. Môj plán bol jasný. Predstierať, že mi nezazvonil budík a ja som zaspala. Charlie vletel do izby celý červený a spustil dlhý monológ.

Tieto začiatočné časti budú možno trošku nudné, ale musím sa prehrýzť cez celú tú vec Bella a upírske tajomstvá. Keď bude mať všetko vyjasnené, dúfam, že sa to rozbehne.

Budem vďačná za každý jeden, jediný komentár. Uvedomujem si, že bude ťažké ich získať keď som sa na to vykašľala. Ale pevne verím/dúfam, že si to niekto prečíta.

Vaša Niki :)

7. kapitola ♥ nikolienka ♥ 9. kapitola

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

5)  Jalle (09.09.2012 15:08)

1