Sekce

Galerie

http://www.stmivani-ff.cz/gallery/thumbs/Aurora%20b.jpg

Šiesta kapitola - cestovná horúčka, New Hampshire a priateľské gesto...:)

6; kapitola

„Nič nie je drahšieho nad priateľa v núdzi.“

Titus Maccius Plautus

Tichý šepot našich bozkov sa niesol Charlieho verandou, keď ma vyprevádzala na moju púť. Nechcel som odísť,  no vedel som, že musím. Musím nájsť dôvod, prečo mala Alice tú prekliatu víziu a musím tomu zabrániť. Mal som v úmysle zistiť, kto má na svedomí ten strach v Belliných očiach. Kto má na svedomí tú paniku a chaos, ktoré sa chystá nahradiť vytúženú harmóniu a šťastie, za ktoré sme tak tvrdo bojovali. Mal som v úmysle nájsť ho a roztrhnúť ho ako hada, aj keby to malo byť to posledné, čo by som spravil na tomto svete.

„Crn.“ zazvonil mi telefón vo vrecku.

„To je Carlisle.“ Šepol som s ústami pritisnutými na jej hebkom krku. Zúfalo som sa snažil naťahovať chvíle, mne tak vzácne a nenahraditeľné. Nemali sme času nazvyš a Carlisle to vedel.

„Mm.“ Užívala si posledné sekundy nášho stretnutia, zatiaľ čo na mňa čakali už len nekonečné chvíle prázdnoty a dúfania v lepšiu budúcnosť pre moju rodinu, až kým ju opäť neuvidím a pri prvom bozku zabudnem na všetky chmáry, ktoré na nás číhajú.

„Už by si asi mal isť,“ posielala ma neustále ma bozkávajúc, kým telefón neúnavne zvonil v mojom vrecku. Nenávidím ten zvuk!

Končekmi prstov som si vpaľoval krivky jej tváre do pamäti. Nádych jej vône som si chcel uchovať v pľúcach až do chvíle, kým sa znova nezaborím do jej  hebkých vlasov a nepadnem jej k nohám, prosiac ju o odpustenie za tú lesť, ktorú sa chystám spraviť. Pochopí to? Odpustí mi? Tieto slová mi pílili myseľ stále dokola.

„Nechávam tu celý svoj svet. Tak sa o neho dobre staraj a opatruj ho.“  Pritisol som sa posledný krát na jej hebké pery.

„Ponáhľaj sa naspäť,“ prosila ma.

---

 

Letel som lesom tak rýchlo, ako som vládal. Carlisle s Jasperom a Alice už boli na ceste dobrú hodinu, keď som ich dobehol.  Bežali sme mlčky, premýšľajúc o skutočnostiach, ktoré sa udiali a o dôsledkoch, ktoré z nich plynú, keď som si uvedomil, že sa napĺňa Alicina vízia.

Bola už hlboká noc keď sme dorazili a Denalijský klan nás privítal veľmi srdečne, i keď  boli trochu zaskočený našou nečakanou návštevou. Potrebovali sme sa rozprávať hlavne s Eleazarom, ktorý Volturiovcov poznal veľmi dobre a mohol byť nápomocný pri rozlúštení nášho problému.

Alice mu dopodrobna vyrozprávala čo videla a Eleazar hodnú chvíľu premýšľal. Hltal som jeho myšlienky čakajúc, že tam nájdem aspoň náznak vysvetlenia.

„Neviem, Carlisle, nepočul som žeby sa niečo chystalo,“ konštatoval zamyslene, „podľa môjho názoru, sú dostatočne vystrašený na to, aby kuli nejaký plán, no myslím že ešte dosť skoro, robiť nejaké závery. Radím vám vyčkať chvíľu a ticho pozorovať situáciu. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať a podľa toho sa zariadime.“ To sa mu ľahko povie čakať...

„Ešte ma napadlo,“ spomenul si zrazu, „o týždeň nás chce navštíviť Benjamín. Vraj chce zmeniť stravovacie návyky.“ Lišiacky sa usmial a iba ja som vedel prečo. Eleazar si Benjamína obľúbil už vo Forks, páčil sa mu jeho postoj a veselá a nezávislá povaha rovnako, ako mne. Veril, že našiel nového priateľa.

„Možno on prinesie nejaké novinky, spomínal že Amun sa chystá do Talianska na výzvedy, vraj nemieni čakať, kedy mu Arova garda zaklope na dvere a pritiahne Benjamína do svojich radov.“

„Už ho vidím, ako sa tlačí do Volturiovskej gardy.“ Pobavene predniesol.

Svitla nám maličká nádej v podobe správ od Benjamína a ja som pochopil, že Eleazar má pravdu. Nedalo sa robiť nič iné ako čakať a byť pripravený na útek, aspoň kým nebudeme vedieť viac.

„Ďakujem za pomoc, Eleazar,“ poďakoval Carlisle, keď sme sa lúčili.

„Nie je za čo priateľ môj,“ podali si ruky, “a ako som vravel, len čo príde Benjamín, tak sa vám ozvem a ste tu vítaní.“

„Som tvojim dlžníkom,“ vďačne som sa lúčil a podával mu ruku.

„To je najmenej čo môžem pre teba a tvoju rodinu spraviť, Edward,“ stisol mi srdečne ruku, “a pamätajte, že len čo zistíme, čo je vo veci, môžete s nami počítať. Vo všetkom.“

„Ďakujem, nesmierne si to cením.“

---

 

„Dobré ráno ocko, neboj, dorazili sme v poriadku. A ďakujem ešte raz, bol to výborný nápad. Reneesme sa hojdačka veľmi páčila a už sa teší, kedy ju bude môcť zasa vyskúšať. Pozdravuj Sue a poďakuj jej prosím, ešte raz za výborný obed.“ Hlásila som cez telefón poslušne Charliemu svoj príchod do New Hampshiru. Sľúbila som, že mu zavolám hneď ako dorazíme.

Odložila som spiacu princezničku do cestovnej postieľky a šla si s Esme, Rose a Jacobom prezrieť dom. Bol prekrásny, z dvadsiatich rokov, honosný a pre troch ľudí samozrejme obrovský. Vo vstupnej hale bolo drevené schodisko, ktoré viedlo na druhé poschodie, kde bolo päť spální. Hlavná spálňa bola veľká, s priestranným balkónom. Ostatné štyri  boli menšie, bez balkónu, no každá spálňa mala svoju kúpeľňu. Celý dom bol plný okien, nádherne presvetlený a hoci bol nezariadený, pôsobil na mňa veľmi upokojujúco. Na prízemí bola veľká obývačka s krbom, z ktorej sa plynule prechádzalo do kuchyne, na terasu a do knižnice. Dom mal bielu fasádu, naokolo skalky s rôznofarebnými kvetmi a gigantickú záhradu, na ktorej konci bol potôčik a les.

„Myslím, že tu so súkromím nebude mať nikto problém.“ Hlesla som ohúrená haldou priestoru, ktorý tento dom ponúkal.

„Trochu iná kategória, než vaša chalúpka čo?“ škeril sa Jacob, kým ja som stále s údivom sledovala starožitné trámy, podlahy a krásne masívne dvere. Bolo to dokonalé.

Bruchom mi prebehlo zvláštne vzrušenie, keď som si uvedomila, že tento dom vyberal Edward sám, len pre nás dvoch v čase, keď sme chystali svadbu. Páčilo sa mi, že máme rovnaký vkus na bývanie, hoci sme sa narodili každý v úplne inej dobe. Síce si neviem ani predstaviť, že v takomto obrovskom dome by som mala tráviť svoje študentské časy, páčil sa mi. Dýchal históriou a mal dušu.

„Tak toto musíš vidieť!“ kričal Jacob a prebral ma tak z môjho zasnívania.

„No, tak to už áno.“ S údivom predniesla Rosalie a ja som vkročila do dverí za schodmi, s ktorých bolo počuť tých dvoch.

„Paráda.“ Krútila som neveriac hlavou, keď som zbadala asi dvadsaťpäť metrový, podsvietený bazén s krásnou modrou vodou.

„Bella, poviem ti, nemusíme sa vôbec ponáhľať domov.“ Povedal pobavene Jacob, vyzliekal si nohavice a už skákal do vody.

S Esme sme sa rozosmiali a pobrali sa do obývačky, kde sme sa dohadovali o zariadený domu. Celé dopoludnie  a popoludnie sa nieslo v duchu plánovania a zariaďovania nového obydlia. V podstate mi to bolo jedno, verila som Esme, jej vkus sa mi páčil. Tak som tam len tak sedela a prikyvovala, kým Rose a Esme natešene plánovali každý detail v dome.

Telo bolo v obývačke v  New Hampshire, kým myseľ bola v našej chalúpke vo Forks a spomínala na predminulú noc. Chýbal mi. Hrozne mi chýbal, i keď som navonok nedala nič najavo, vždy keď som ho nemala na očiach, vo vnútri mi zovieralo hruď a každý nádych, i keď nepotrebný bol pre mňa ťažší a ťažší. Jedinou, akou takou náplasťou na prázdne miesto po mojom boku bola naša Reneesme. Pri nej som na Edwarda myslela menej, keďže jej neustále otázky a bystrá myseľ ma zamestnávali na plný úväzok.

---

Spomalili sme a z lesa sme vyšli ľudskou rýchlosťou. Zdalo sa, akoby sme sa práve vracali z výletu i keď už bolo niečo pred polnocou.

„Mm, pekné hniezdočko.“ Vyhlásil Jasper a chytil Alice okolo pliec.

„Počkaj, keď bude zariadený.“ Usmiala sa Alice a mrkla na mňa. V hlave mi prebleskla jej vízia a okamžite ju vystriedalo memorovanie latinskej abecedy odzadu. Chcela, aby som mal s Bellou prekvapenie, zasa nejaký jej tajný plán. Nevenoval som tomu viac pozornosť.

Cestou do domu som  počul pravidelný tlkot dvoch sŕdc, ktorých pomalé tempo značilo, že Jacob i Reneesme spokojne spia. Keď som chytil kľučku od dverí, rozosmial ma tichý dupot po schodoch a v tej stotine, ako som otvoril, mi do náručia vpadla moja krásna žena. Ruksak s Reneesminou stravou, ktorú sme cestou ulovili mi skĺzol z chrbta a ja som sa zaboril do Belliných vlasov a nechal sa opantať vôňou, mne najkrajšou.

<5; 7>

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

3)  Jana (28.04.2010 19:06)

jééé, to je zase krása, jsem moc zvědavá, jak se to vyvine dál :)

sakraprace

2)  sakraprace (28.04.2010 18:28)

Paráda,jsem ukrutně zvědavá, co se to na ně chystá. Už se těším na další:)

1)  viki (28.04.2010 13:11)

Skvělé, skvělé ! Čte se to bezvadně !

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek