08.01.2012 [16:30], Twilly, ze série Mačacie zlato, komentováno 15×, zobrazeno 2473×

6. kapitola - dnešná kapitola je poznačená náhodnými stretnutiami, ktoré menia životy. Ich smerovanie, ich celú podstatu... proste všetko, čo tvorí postavám ich dej. Dúfam, že si dnešnú kapitolku užijete ♥

 

18+

Jasper

„Kde tu môže obyčajný človek dostať niečo poriadne na pitie!“ zareval som z plných pľúc a so zadosťučinením som sledoval chlapíka, sediaceho o dve miesta ďalej, ako poskočil od ľaku. Prišlo mi to smiešne, ale držal som sa, aby som sa nezačal chechtať naozaj. Uvedomoval som si, že nie som úplne v triezvom stave, ale ešte stále som nebol dostatočne otupený. Nie tak, ako som potreboval. Odkedy sa skončila vojna a ja som sa z fronty vrátil do Ameriky, len som bezcieľne blúdil. Mestečká a mestá sa mi pred očami zlievali do jednej šedi. Všade to len bzučalo, ako v takom obrovskom úle, ale to bolo všetko. Len s iným názvom.

Treskol som otvorenou dlaňou o pult. „Tak bude to ešte z tejto strany Vianoc?!“ zavrčal som a zároveň som popohnal barmana aj pekne naštvaným pohľadom. Spokojne som sledoval, ako sa mu vytratila farba z tváre. Nespokojne som mľaskol. V ústach som mal takmer prašno. Potreboval som sa napiť. Okamžite.

Barman mi práve podával whiskový pohár s karamelovou tekutinou, naliatou presne na dva prsty, keď mu pohľad, uprený kamsi ponad moje rameno úplne stvrdol. Sťažka som sa obzrel, aby som si prezrel osobu, ktorá mu tak nádherne dokázala zdvihnúť mandle.

Vo dverách lokálu stála drobná bruneta. Krikľavý make up, vyzývavý dekolt a servilný úsmev ma nenechal na pochybách, čím sa táto kráska živý.

„Vypadni!“ zasyčal barman tak nenávistne, že tým  opäť pritiahol moju pozornosť k nemu. Oboma dlaňami kŕčovito zvieral barový pult. Na odhalených predlaktiach sa mu napínali svaly, rovnako ako znel napäto jeho nenávisti plný hlas: „Tu už nie si viac vítaná!“ snažil sa ju vyhodiť.  Evidentne neúspešne, pretože mladá žena si z jeho slov nič nerobila. Ladným krokom dravej šelmy smerovala k stolu, ktorý stál k barovému pultu, pri ktorom som sedel, najbližšie. Cestou letmo preletela lokál a kontrolovala, či sa tam nenájde niekto z potenciálnych klientov, ktorý by ju mohol zaujímať.

„Daj mi to, čo vždy, Tony,“ oslovila barmana bez toho, aby mu venovala čo i len jediný pohľad. Hrdelný hlas, ktorým ho oslovila, vo mne rozochvel istý záujem.

„Tu už nič nedostaneš, María, vypadni!“ nedal sa Tony. Počas svojho krátkeho rozzúreného preslovu mi takmer z rozčúlenia poprskal pitie. Siahol som do vrecka môjho kabáta a časť jeho obsahu som podstrčil pred toho malého zúrivca za pultom.

„Tu máš a zmizni. A nezabudni ešte pred tým doniesť dáme čo si objednala.“  Otočil som sa mu chrbtom a oprel som sa o pult. Očami som stále sledoval brunetku – Maríu. Úžasným spôsobom krútila bokmi, nie takým tým lascívnym spôsobom. Pohybovala sa len zľahka, akoby tancovala. Páčilo sa mi to. Ona sa mi páčila a bolo mi jedno, že to bola iba obyčajná šľapka z ulice. Mala v sebe istý plameň, ktorý som chcel rozdúchať k ešte sýtejším plameňom. Žiarivo sa na mňa usmiala a naznačila mi, že si môžem prisadnúť ak chcem. Chcel som.

* * *

Bella

Práve som dovárala večeru, keď som začula, že ocko prišiel. V poslednej dobe chodil stále neskôr. Starostí v práci pribúdalo, odkedy bol schválený Volsteadov zákon o zákaze alkoholu. Jeho účinok bol ale na celú Ameriku presne opačný. Ľudia sa zbláznili a  začalo sa piť ešte viac než pred tým. Dokonca pili prakticky všetko, o čom sa domnievali, že obsahuje alkohol. Okrem morálneho úpadku vzrástol aj počet otráv. No hej, v Chicagu sa oplatilo zastávať „zamestnanie“ hajzel, alebo lekár. Čierne kšefty naberali na objeme a zločinnosť sa šírila ako mor.  Okrem bežných zločineckých smerov  rástli gangy zaoberajúce sa pašovaním alkoholu ako huby po daždi. V Chicagu sa verejne šepkalo o vojne dvoch talianskych „rodín“. Stále silnejší Caponeovci šliapali na päty Volturiovcom, súčasným pánom „tvorstva“ v Chicagskom podsvetí.

„Ahoj, srdiečko,“ oslovil ma svojim mäkkým hlasom. Blížil sa ku mne ťažkým krokom a keď som k nemu zodvihla tvár, aby mi mohol dať pusu na zvítanie, s nevôľou som zistila, že mu pribudlo zase zopár vrások.

„Ahoj, Charlie. Dnes to bolo tvrdé, však?“ Snažila som sa nevyzerať príliš súcitne, ale ani tak som neušla silnému nutkaniu pohladiť ho po unavenom líci.

„Bolo, srdiečko, kto by povedal, že kvôli zopár kvapkám ohnivej vody sa budú stavať ilegálne bary?“ Bola to skôr rečnícka otázka a keďže som v skutočnosti netušila, čo mu na ňu odpovedať, tak som sa snažila aspoň usmiať. Len tak, pre povzbudenie.

„Čo večera, dáš si?“ Skúsila som prehodiť výhybku zmenou témy. Zdalo sa, že úspešne, pretože ocko sa konečne po prvý raz, čo je doma, úprimne usmial.

„Dám.“ Horlivo prikyvoval. „Som totiž hladný ako vlk!“

Tieto chvíle spoločných večerí, ktoré boli iba naše, som milovala. Neznášala som, keď nás prepadol ktokoľvek z Charlieho práce a odvolal ho naspäť do služby. Práve z tohto dôvodu som  sa v duchu pekne naštvala presne vo chvíli, len čo sa ozval naliehavý zvonec pri našich dverách veštiaci podobnú katastrofu.

Tentoraz však Charlieho nikto nikam neodvolal. Do dverí vstúpil zamyslený a v rukách otáčal bielu obálku.

* * *

Rosalie

„Prečo práve sem?“ potlačila som fňuknutie. Dnes nebolo práve najpríjemnejšie počasie na prechádzku, ale matka trvala na pravidelných prechádzkach. „Veď Jackson park máme rovno pred domom!“ Tentoraz mi už plačlivý tón unikol.

„Pred nami to už nie je bezpečné!“ odpovedala mi matka stroho.

Mala pravdu, tiež som počula, ako si slúžky nedávno šepkali o tom napadnutí. Nič som si nevšimla, pretože sa všetko obišlo bez akýchkoľvek scén. Z toho mi vyplývalo, že napadnutá žena musela byť veľmi vážená. Inak by bol všade poprask. Slúžky ale vždy vedeli všetko. Boli úžasným zdrojom informácií. Otázne bolo, či mám matku nahnevať tým, že budem predstierať nevedomosť, alebo tým, že jej odhalím svoje zdroje. Nakoniec som sa rozhodla pre taktiku ticha. V podstate som mala čo robiť, aby som matku dostihla. Letela ako splašená, akoby nás niekto prenasledoval, čo mi prišlo najprv ako ohromný nezmysel, ale vzápätí som sa prichytila, ako sa obozretne, ale hlavne nenápadne obzerám okolo, či nezachytím nejaké potenciálne nebezpečenstvo.

Nebezpečenstvo som nevidela žiadne. Zato ma upútalo čosi iné. Dôverne známy pohyb obrovského tela, ktorý som zachytila len periférne. Zahľadela som sa teda smerom, ktorý ma tak upútal. Videla som chlapa, ktorý vychádza z dverí domu. Nemal síce to označenie, ale každý Chicagčan, bez rozdielu spoločenskej vrstvy, ho dobre poznal. Bol to vykričaný dom – inými slovami bodrel pre poriadnych zazobancov.

Nevidela som mu do tváre, ale aj tak mi na ňom bolo čosi povedomé. Sledovala som, ako si podával ruku s ešte väčším chlapiskom. Obaja sa rozprávali a nakoniec sa krátkym prikývnutím rozlúčili. Muž, ktorý ma na začiatku tak zaujal, vybral z vrecka svojho kabáta čapicu a nasadil si ju na hlavu. Do tváre som mu nevidela, ale ten pohyb rúk, keď ich zodvihol, ma nenechali na pochybách. Bol to ON. Môj Atlas, čo udrží na tých svojich pevných ramenách celé celučičké nebo.

Keď mi naplno docvaklo, odkiaľže to vyšiel, mala som pocit, že mi niekto vrazil päsťou do brucha. Ja viem, je to úplne neznámy človek. Veď nepoznám ani len jeho meno. Neviem o ňom absolútne nič...

Slzy sa mi natlačili do očí. Len s najväčšou námahou a prudkým mrkaním som ich udržala tam, kde sú úplne schované pred svetom aj pred mamou. A v tom, zodvihol hlavu a díval sa priamo na mňa...

* * *

Emmett

Už vo chvíli, keď som vychádzal od madam Iriny, som si v duchu mädlil ruky, aký skvelý obchod som to s ňou uzatvoril. Vidina peňazí pre Angie ma ozaj lákala. Angie potrebuje omnoho viac, než jej dokážem dať. Potrebuje dostatočné ošetrenie a možno by mohla potom navštevovať aj nejakú školu pre mladé slečny. Bol som sám so sebou spokojný. Na to, čo by ma to mohlo stáť, som radšej ani len nechcel myslieť.

Felix, ten obor, čo stál pri vstupných dverách, mi pogratuloval k novej práci a rovno ma pozval do ich pracovnej partie. V prvej chvíli som sa čudoval, že vie, čo sa dialo za dverami, aj keď som ešte len teraz vyšiel z kancelárie Madam Iriny, ale potom som pochopil, že vedieť je asi jeho najhlavnejšou pracovnou náplňou.

Ako ďalší krok som plánoval oznámiť Angie, že časy hladovania a zimy sú už pre nás dvoch minulosťou. Jasné, budeme musieť vymyslieť, kam sa Angie presťahuje, keďže mojim novým domovom sa mal stať odteraz Klub. Napadlo mi, že by som mohol zistiť, či je ešte doktor Cullen v meste. Veľmi na mňa zapôsobil, keď mala Angie tú svoju nehodu a on na vlastné náklady zaistil základnú liečbu pre moju sestru. Vtedy som bol ešte mladý, sprostý a jeho ponúknutú pomoc som bral ako charitu. Nechápal som, že v dnešnom svete zločinu a mafie, by mohol existovať niekto, kto by pre druhého urobil čokoľvek nezištne. Keď nám bolo s Angie najhoršie, mal som chuť otĺcť si hlavu o stenu za to, aký som bol sprostý! Hrdosť je pekná vlastnosť, ale nič si za ňu nekúpim... Nedá sa zjesť a ani obliecť. Je to pekne drahá lekcia života! Teraz sa ale všetko zmení. Teraz, keď budem mať vo vrecku to, čo nám otvorí dvere k životu. Angie konečne dostane  to, čo si zaslúži! To, čo by mala dostať každá mladá slečna.

Zišiel som tých pár schodíkov, ktorými sa schádzalo na ulicu a s úžasným pocitom znovunadobudnutého životného šťastia som vykročil za sestrou. Jediný pohľad ma však zastavil spoľahlivejšie než pevný betónový múr. Na druhej strane ulice stála  ONA. Rosalie Haleová. Anjel, ktorý sa už dávno zjavoval v mojich snoch. Aj na diaľku som mohol vidieť jej šokovaný výraz, dokonca som nedokázal odtrhnúť oči od jej nádherných úst. V prvej chvíli ma zaplavila vlna šťastia. Jej prekvapenie znamenalo, že si ma pamätá, že vie, kto som! No a potom mi došlo, že stojím pred bordelom. Moje nadšenie okamžite opadlo. Hneď v nasledujúcej sekunde sa v celom mojom tele rozšírila neistota a des, akoby to bol vzduchom prenášajúci sa mor. Len som tam stál a civel na ňu. Strhol som sa až vo chvíli, keď ju jej podarená matka schmatla za lakeť a poriadne ňou šklbla. Až vtedy Rosalie spustila zo mňa zrak a snažila sa po matkinom nešetrnom prejave  materskej náklonnosti nepristáť nosom na chodníku. Vystrašene som celý ten výjav sledoval a uvoľnenie prišlo až s znovuobjavením jej balansu. Už sa viac Rosalie neobzrela. Jej dokonalá postava mizla pred mojimi očami a zanechala ma tam stáť v absolútnom zmätku.

* * *

Rosalie

Ležala som na niečom mäkkom. A hoci mi ruky  zvieral akýsi „ľudský“ zverák pomerne napevno, nebolelo ma to. Dokonca by som vedela presne popísať ten pocit jemnosti s akou ma ten človek držal za zápästia. Aj keby sa dialo čokoľvek, nechcel mi ublížiť. Nikdy by mi neublížil.

Odrazu som pocítila ten pocit, keď jeho telo na mňa naľahlo. Ešte nikdy som sa necítila taká pokojná popri obmedzení. Vlastne, cítila som sa skôr v bezpečí, alebo to by som tvrdila, ale miešali sa mi do mojich pocitov ešte také z iného súdka. V miestach, o ktorých slušné slečny nehovoria, vznikal pocit vzrušenia. Intenzívneho až tak, že som mala pocit, že mi para vyletí z uší. Cítiť, ale nevidieť... malo to silu!

Pri uchu som zacítila jeho horúci dych. Napriek tomu, že bol horúci a mrazilo ma z neho,  aj tak to bolo viac než príjemné. A ja som rozhodne stála o ďalšie pokračovanie. Beda, ak by prestal!

Medzitým sa posúval nižšie a nižšie. Kopíroval moju krčnú tepnu až k lemu na mojej tenulinkej nočnej košeli. Bola to jediná zábrana - vo svojej podstate neuveriteľne chabá – ktorá nás rozdeľovala. Na jednej strane rozpálené telo a na druhej moja spútaná vášeň. Pohla som hlavou, aby som upútala jeho pozornosť. Túžila som po bozku viac než smädný po vode. Potrebovala som sa uhasiť. Horela som. Blčala priamo tu na bielej plachte mojej postele.

Tichulinko som vzdychla a on sa mi zasmial do ramena. Hneď potom mi cez látku vtisol bozk. Takmer ma na tom mieste popálil. Chcela som ho vidieť. Chcela som sa mu dívať do očí. Práve v tejto chvíli som túžila zaboriť mu prsty do vlasov a pritisnúť si jeho telo k svojmu tak, aby sme sa do seba vpili...

„Daj mi to dole, chcem ťa vidieť!“ Hlas sa mi chvel vzrušením, keď som ho žiadala, aby mi sňal z očí tú prekliatu vec.

Pri uchu som začula len slastné brumendo, ktoré sa zavŕtavalo do priamo do kostí.

„Prosím!“ Rozhodla som sa použiť to slovo, ktoré matka tak veľmi nenávidí!

Chvíľu sa nič nedialo... no potom, látka opustila moje viečka. Asi tak dve sekundy som váhala, či ich ozaj chcem otvoriť. Keď som sa dohodla sama so sebou o správnosti svojho želania, strach akoby úplne odpadol.

Odrazu som sa dívala do nádherných tmavých očí, lemovaných čiernymi mihalnicami. Tie oči ma milovali a nádherne vyhrievali moju chladnú dušu. Priťahovali moju pozornosť až tak, že som si len matne uvedomovala, kto je v skutočnosti  ich majiteľom. Videla som LEN tie oči...

„Je desať hodín, Rosalie! Uvedomuješ si, že to tvoje ponocovanie s úbohými románmi už viacej tolerovať nebudem?!“  ozval sa mamin ostrý hlas priamo pri uchu a strhol ma zo sna.

„Či ti to bude trpieť Royce, o tom veru pochybujem! Ale u mňa s takýmito maniermi už viacej nepochodíš! Vstávaj!“ vyštekla na mňa, zatiaľ čo pyšne kráčala preč z mojej izby. Pri odchode nezabudla tresnúť dverami... to možno pre prípad, že by som si ešte náhodou po jej jačáku dovolila schrupnúť.

Matka mala pravdu. Ak je ozaj tak neskoro, nepatrí sa vylihovať v posteli, pokiaľ na to niekto nemá zdravotný problém a to môj prípad veru nie je. Rozhodla som sa teda vstať. Spustila som nohy z postele a naslepo našla svoje elegantné papučky. Moje prvé kroky viedli k oknu. Partia robotníkov tam už dávno pracovala, ale ON tam medzi nimi nebol.

Môj žalúdok urobil pri pomyslení na neho premet. Bola som stopercentne presvedčená, že opäť cítim jeho dych. Ten, ktorý som nikdy necítila, lebo som pri ňom tak blízko nikdy nestála. Bol rovnako nedosiahnuteľný, ako ktorýkoľvek románový hrdina, len s tým rozdielom, že bol skutočný a neexistoval len na papieri.

Bol to môj prvý erotický sen. Mala by som byť vydesená, ale ja sa cítim naopak mimoriadne vyrovnane. Ako keby to TAKTO malo všetko byť.

Na dvere ktosi zaklepal. Tušila som, že to bude služobná, ktorú iste matka poslala. Nechala som svoje myšlienky myšlienkami a pozvala som klepajúceho dnu.

„Dobré ráno, slečna,“ pozdravila ma, keď vošla.

„Dobré ráno, Annie,“ odzdravila som ju a mlčky som ju sledovala, ako usádza kvety, ktoré so sebou priniesla, do vázy nad krbom.

„Od koho sú, Annie?“ Nedalo mi, aby som sa nespýtala.

„Sú od pána Roycea, slečna,“ usmiala sa milo a dodala, „čaká na vás v salóniku.“

Pri zvuku Royceovho mena vo mne hrklo. Skutočnosť, že som mala práve ten najčudnejší a nie práve najcudnejší sen o cudzom chlapovi, ktorý navyše ani len náhodu nepatril do mojej spoločenskej vrstvy, ma nechával absolútne chladnou. Naopak zistenie, že som si na svojho drahého snúbenca ani raz nespomenula, v mojom podvedomí zodvihlo varovný prst. Čo sa to tu, pre Kristove rany, deje?!!!

Zhrnutie

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

15)  Twilly (18.01.2012 09:45)

Emiku, klíďo se zeptej, přeložím ... ale snažím se použít "mezinárodní" slova, kterým je vesměs rozumět. Holt, ne vždycky to je možný... ale klíďo se zeptej. Jo a moc krásně se čteš v těch komentech

14)  miamam (18.01.2012 09:36)

Jasper bude teda taky pěkný výrostek Né že by mu to neslušelo A Rosalie... Páni, ta v tom fakt lítá. Ten sen je akorát třešnička na dortu
p.s. s údivem zjišťuju, že mi slovenština přestává dělat problémy sem tam je teda slovo, kterýmu nerozumim, ale jinak se mi to čte docela dobře!

13)  HMR (12.01.2012 04:43)

12)  monikola (11.01.2012 09:36)

Jasper je wrrrr teda, zlato, takže keď všetci, tak všetci? sledujem, že i Bella už je na scéne Rosalie mala naozaj príjemný sen, také mám rada ale bývajú také ojedinelé preto čítam tieto vaše príbehy aby som mohla snívať aspoň s otvorenými očami

11)  MisaBells (11.01.2012 00:38)

Jazz je tu! A sex je tu! Ve snu! A tu matinku fakt nemám ráda... mrcha jedna závistivá hnusná panovačná...

10)  Twilly (10.01.2012 22:44)

Jéééééééé, to bylo krásnýýýýýý, Julííííííííííí

9)  julie (10.01.2012 22:01)

A co mám dělat,když mám pracovních nesmyslů po krk? Musím mít něco normálního, co mi pomůže udržet zdravý rozum,ne?!! A na to jsou upírci ideální

8)  Twilly (10.01.2012 21:56)

Julinko, tak to nečti v práci, když tam je omezení ale jinak moc moc moc děkuju za komentíky dámy....

7)  julie (10.01.2012 21:54)

Twilly,tak po dnešku jsem si tuhle povídku zařadila do kategorie: nečíst v práci!!!! sprchu nemáme a když jsem se šla dobrovolně projít do toho ledového deště,dívaly se na mě holky všelijak...některé věci nevysvětlíš

6)  Cathlin (09.01.2012 12:22)

Opět....
Tohle bych mohla číst třeba celé dopoledne v kuse. kdyby to bylo možné.
U toho 18 jsem si říkala, že jediný způsob, jak by se to tam tak záhy mohlo objevit jsou prostitutky anebo sen. Jsem ráda za tu druhou možnost.
A copak to tu máme? Jasper zlomený válečnými zážitky. Aj. Snad ho z toho Alice vytáhne! Těším se na to JAK....
A Bella a Charlie a prohibice... Máš to tak skvěle promyšlené! Pořád přemýšlím nad tím, jak dalece to máš v hlavě "naplánované".., nepochybuji, že máš představu. A že se ti to všechno v hlavě bez konceptu udrží? Máš můj obdiv.
Těším se na příště!
PS: A co ten sen s maskou a sevřenými zápěstími? Hech?

5)  Paja (09.01.2012 11:52)

Tomu se říká láska na první pohled, doslova a do písmene!! To jejich vzájemné jiskření mě dostává do kolen. Krása

4)  Janeba (09.01.2012 08:25)

Já věděla, že si to mám nechat, až doma bude klid!!! Krásný sen, až Rosalii na jednu stranu závidím!! Byla to alespoň příjemná, velmi příjemná náplast na její šok, když viděla Emmetta odkud vychází! Až mi toho hromotluka bylo líto!!! Jasper a Maria, ach jo, Verýšku , ty zase skládáš písmenka do strhujících slovíček!!! Proč jen mám pocit, že to bude mnohem náročnější?
Děkuji!!!

3)  Lenka326 (09.01.2012 07:52)

Teda, ta osudovost mezi Emmettem a Rosalií mě dostává. Její erotický sen a s Roycem to nemá nic společného, hmmm. Kdoví, kde se Rose dozvěděla tolik detailů o milování, v její době to bylo velké tabu.
A divoký Jasper potkal Maríu? Co z toho bude? A co ten dopis v Charlieho rukou?

2)  kytka (08.01.2012 22:46)

Ježiš, erotický sen. Sem si skoro poposedla. To je ale rozehraná šachová partie. Super. Verunko

1)  Bosorka (08.01.2012 16:47)

ááááááááááááááááááááááááááááááááá Už se ji o něm zdá....a jak hezky !

A ten Jasper.....
No, radši ti tu přestanu slintat

1