Sekce

Galerie

/gallery/funny_ed.jpg

Načo spať, keď môžem otravovať ostatných ľudí? Alebo ako sa Edward s Bellou dostali ku kamarátstvu - a ako do toho zasahuje profesor Banner?

Sedel v lavici a naozaj som musela uznať, že je vyslovene dokonalý vo vlastnej samote (a ignorácii sveta naokolo), ale ja som fakticky potrebovala ceruzku a pán profesor Banner fakticky neznášal chýbajúce poznámky (A vajíčka znášal?!). Odvážila som sa a štuchla do neho. Nie ako Jessica na Facebooku, neskôr celá nadšená, že ju štuchol späť. Ja som naozaj ďubla prstom do jeho boku a vyžiadala si pozornosť Edwarda Cullena. Ešte pred tým, než ku mne pomaly otočil hlavu a okričal moju drzosť, som si uvedomila, že vďaka tomuto faux pas ma Angela vyspovedá do školských novín. Určite. A Jess si nimi vytapetuje izbu. Alebo ma nimi umláti a zomrie na žiarlivosť.
Pozrel sa na mňa začervenanými očami. Oujé. Niekto sa asi nevyspal. Kto vie prečo...
Mlčala som už asi pol minúty a on vyčkávavo hľadel na mňa a snažil sa udržať hlavu hore, akoby nestačilo, že sedel spustený na stoličke tak, že mu spoza lavice trčala takmer len hlava.
„Nemáš náhodou...“ čas dnes večer? „...ceruzku?“
Hneď, ako som to dopovedala, s hrmotom sa narovnal a začal si prehrabávať vrecká a tašku. Jess by to považovala minimálne za romantické, keďže pohol prstom kvôli dievčaťu, ale ja som len nervózne klopkala prstami po lavici, lebo som zachytila pohľad pána Bannera.
„Ste nervózna, slečna Swanová?“
Taška Edwarda Cullena v momente buchla o zem a ja som bola červená až... tam, kam sa on väčšinou dostával.
„Ospravedlňujem sa, pán Banner, ale... nemáte náhodou ceruzku?“ Cullen vedľa mňa zachrčal, ako keby sa snažil schovať smiech tlmený somárím híkaním.
Profesor Banner sa odlepil od tabule a na lavicu mi položil ceruzku.
„Po hodine vrátiť.“
„Ďakujem, pán profesor.“
„Ešte niekto niečo potrebuje? Ceruzku? Pero? Nový zošit?“
„Požičať sto dolárov?“ zahučal zozadu Tyler Crowley. Ha, ha, ha. Tak sme sa nasmiali, až nás bruchá bolia.
Rýchlo som si začala dopisovať poznámky, čo boli na tabuli, keď sa ku mne zľava dostal lístok.

Prepáč, nenašiel som ju.
Ak by mu občas netrhalo pravou rukou, mal by prekrásne písmo. Na chvíľu som zauvažovala, či by som vôbec smela znehodnotiť ceruzku pána Bannera na odpísanie lístočka počas vyučovacej – jeho vyučovacej hodiny, ale nakoniec som to vzdala a stavila na to, že sa nepozerá.
OK
Na viac som sa nezmohla ani ja, ani to blbé kreslítko, ktoré by sa pri dlhšej odpovedi určite zlomilo. Musela som ešte prekresľovať chromozómy. Fázy delenia som nenávidela odkedy sa naši rozviedli.

Ja som sa s ním odmietala baviť a on očividne odmietal brať na vedomie profesora Bannera. Pozeral na mňa a bolo to fakt divné, pretože vlasy, čo si dnes ráno výnimočne učesal, mu padali do očí a mihalnice nimi pohybovali pri každom jeho žmurknutí – nie, že by som to sledovala. Určite to tak bolo.
Keď zazvonilo, rýchlo som sa zbalila a pokorne prešla ku katedre.
„Pán profesor, a nemohla by som vám ju vrátiť až po obede?“ opýtala som sa.
„To teda nemohla. Čím by som vám potom zapísal poznámku, slečna Swanová?“
S povzdychom som mu vrátila jeho písací nástroj a s tichým Dovidenia odišla. Ešte že sa jeho predmet ako-tak učím.

Na chodbe ma zastavil idiot všeobecne prezývaný poloboh (a vážne by som chcela vedieť, ktoré dievča toto berie aspoň trochu posmešne – okrem mňa, samozrejme).
„Vážne ma mrzí, že som ti nedokázal pomôcť.“
Pche, to tak.
„Teba mrzí mnoho vecí, ale že by tam patrilo aj toto?“ mrmlala som ticho a trochu dúfala, že ma ani nepočuje. To by bolo najlepšie.
„Ako môžeš vedieš, čo ma mrzí?“ Snažil sa tváriť sebavedome, ale ja som o ňom – je dôležité pripomenúť, že nedobrovoľne – vedela takmer všetko. Začalo to farbou jeho zubnej kefky...
„Možno si sa náhodou zmienil pred Jessicou Staleyovou,“ prehodila som ledabolo a mykla plecom. „To je tá malá s hnedými vlasmi-“
„Viem, ktorá to je,“ skočil mi do reči. Mala som chuť mu zatlieskať. Žeby vedel priradiť meno k tvári?
„Ty si Bella?“ opýtal sa.
Dobre, od mien preč.
„Možno,“ pripustila som. „Ale iba pre priateľov. Čo ty nie si.“
„A čo mám robiť, aby som bol tvojím priateľom?“
Zamračila som sa. Postupoval nejako rýchlo a mne to vôbec nevyhovovalo.
„Najlepšie nedýchať. Až do odvolania.“
„Aha.“
„A mal by si vedieť, že odvolania dávam iba v piatok trinásteho,“ doložila som.
Pokúsil sa ešte o jeden úsmev, ale bola som si istá, že som ho zmiatla. Minimálne svojimi rečami, keď nie neorganizovanými pohybmi tajnej akcie pod názvom Nájdi ceruzku vo svojej taške.
„Si ojedinele úžasná,“ polichotil mi.
„Prečo mi to znelo ako predpoveď počasia?“ zamyslela som sa.
„Možno som nemal povedať ojedinele,“ pripustil.
„To teda nemal,“ pritakala som a vošla do jedálne, ktorá na sekundu stíchla, keď ma zbadala vojsť spolu s ním. No pekne. Už počujem tie reči. Asi nikoho vo Forkse viac nepresvedčím, že som ešte panna.
„Smiem ťa pozvať na romantický obed v našej školskej jedálni?“ zapriadol.
Povzdychla som si.
„Skús zadržať ten dych, dobre?“ navrhla som mu a postavila sa do radu.

Počas obeda som si štyrikrát skontrolovala, či nemám naopak oblečené tričko, či nie som špinavá alebo mám rozapnutý zips na nohaviciach. Nič. A on sa na mňa stále usmieval, trkvas jeden.

Po obede som mala mať ešte telesnú, ale sama som uvážila, že tá mi chýbať nebude a odišla som domov variť Charliemu obed. Ryby, ktoré mi mimochodom tiekli aj ušami (vďakabohu za mastné kuracie stehienka a suchú pizzu v jedálni).
Presne o pol šiestej sa v zámke ozvalo zarachotenie kľúča.
„Som doma, Bella!“
Počula som, ako si Charlie pristúpil pätu, aby si mohol vyzuť najprv jednu, potom druhú topánku.
„Ahoj! Navarila som ti večeru, máš ju v mikrovlnke!“ povedala som a neobťažovala sa vstať od stola a sama mu ju ohriať.
„Ďakujem, si poklad.“
Keď prechádzal okolo, pobozkal ma do vlasov.
Vzápätí sa ale ozval zvonček.
„Pôjdem sa tam pozrieť.“
Vstala som a došla k dverám. Za nimi stál Edward Cullen a škeril sa ako slniečko.
„Vypadni,“ zasyčala som.
„Pristane ti to,“ pousmial sa.
„Kto je to?“ zakričal Charlie z kuchyne.
„Eh... spolužiak?“ Neviem, prečo moja odpoveď znela skôr ako otázka. Otec sa vyklonil, aby dovidel na Edwarda, a potom sa vrátil späť do svojej obľúbenej Jem polohy s vidličkou v ruke.
„Odkiaľ máš moju adresu?“ opýtala som sa hnevlivo.
„Dnes si spomínala Jessicu, tak...“
„Och, vymeniť sex za moju adresu, som znechutená!“ Stíšila som hlas. Charlie tiež nemusí vedieť všetko.
„Si iná ako ostatné,“ povedal.
„Áno,“ prikývla som. „Mám vlastné prsia. Nie, nemôžeš to vyskúšať,“ zatrhla som hneď, keď som videla, ako mu trhlo v ruke.
„Chcel som len povedať – možno by sme sa mohli... vieš, kamarátiť.“
„Kamarátiť?“ zopakovala som po ňom.
„Hej, teda... Niečo tu pre teba mám.“
„Úplatok?“ nadvihla som jedno obočie, kým sa on hrabal vo vnútornom vrecku svojej bundy. Vytiahol odtiaľ sadu ceruziek zviazaných červenou mašľou.
„Oh,“ dostala som zo seba.
„Mám také aj pre seba, keby si náhodou potrebovala...“
„Keby som čo potrebovala?“ Premeriavala som ho podozrivo.
„Požičať. Nejakú ceruzku.“
„Ďakujem.“ Pousmiala som sa. „A kde je teda ten háčik?“
„Asi v rybe,“ povedal Cullen, keď Charlie začal odrazu kašľať. Naklonila som sa, aby som ho videla, rozhodnutá najprv bežať po lekárničku, po číslo na doktora, po špinavú bielizeň a k nemu.  „Som v pohode,“ vykašľal otec celý červený, keď sa napil vody.

„Len sa ďalej... rozprávajte.“ Zamával rukou a pokúsil sa o úsmev.
„Nerozumiem, prečo by som mala byť tvoja kamarátka, to nejde na povel, byť niekomu blízky.“
„Ja viem byť blízky na povel,“ žmurkol.
„A tiež myslíš inú blízkosť, ako ja.“ Povzdychla som si. „Uvidím, čo sa s tým dá robiť. A ty sa začneš holiť, je to jasné?“
Razantne prikývol.
„Vidíme sa zajtra v škole,“ povedal na rozlúčku.

A tak som začala byť blízka Edwardovi Cullenovi.

 


Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

11)  hela (19.07.2012 12:51)

jedovatá a vtipná Bella a k tomu Edward který nevý jaká bije

Clea

10)  Clea (17.07.2012 22:18)

a ty se začneš holit vlastní prsa tyjo, jedna bomba za druhou
parádní, moc díky

HMR

9)  HMR (17.07.2012 21:37)

:) :) :) kdyby pan učitel věděl, co zapříčiní...

Pilly

8)  Pilly (15.07.2012 17:58)

Taká ceruzka dokáže zázraky :D :D :D

ambra

7)  ambra (15.07.2012 11:17)

Dokonalé!!!

LadySadness

6)  LadySadness (15.07.2012 11:05)

ospravedlňujem sa, radšej už nebudem v noci čítať, potom som celá v Bratstve a strácam pojem o zvyšku sveta, soráč eMuška, mea culpa smajloš sa tlčie do hrude

eMuska

5)  eMuska (15.07.2012 10:32)

LadySadness: tak Clejka, hej?

LadySadness

4)  LadySadness (15.07.2012 10:17)

pokojne ponocuj, Clejka, oplatí sa to :) :) :) :) :)

Hanetka

3)  Hanetka (15.07.2012 10:13)

Jé, to bylo milé! eMusko, mohla bys nespat častěji.

mispa

2)  mispa (15.07.2012 09:08)

1)  BabčaS (15.07.2012 09:06)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek