Sekce

Galerie

/gallery/trafka.jpg

Ideme ďalej... (: Dnes kratšie.

Znovu som si pozerala ten nešťastný program v kine, do ktorého som sa naposledy koniec koncov ani nedostala a rozmýšľala, či sa mi tento raz oplatí ísť. Dávali celkom fajn veci, teraz dokonca aj jednu horúcu novinku a ja som si znovu chcela vyjsť von. Povedala som ockovi, kam sa chystám, a on len prevrátil očami, že či to náhodou už trochu nepreháňam. Iba som na neho vyplazila jazyk a zakričala pozdrav.

Viezla som sa autobusom a zas myslela na Zázraka... Na jeho skrivený úsmev, keď som Mikea na chodbe pred všetkými usadila. Bolo príjemné mať Edwarda niekde v kúte mysle, avšak na konfrontáciu som ešte ani zďaleka nebola pripravená. Preto mi prenáramne stiahlo žalúdok, keď ja som už stála v rade na lístky a neďaleko mňa zaparkovalo strieborné volvo. Než vyšiel, stihla som už s lístkom zdrhnúť do premietacej sály. Nakoniec som na tú novinku nešla, lebo fakt som necítila potrebu sa s ním tam vidieť. Kúpila som si lístok na nejakú starú komédiu, okolo ktorej bol dosť veľký rozruch, keď som mala asi osem alebo deväť rokov.

Samozrejme, že Swanovej šťastie zafungovalo, a Edward si tiež kúpil lístok na tú istú komédiu. Pozeral priamo na mňa, keď kráčal po schodoch okolo radov, a nespustil zo mňa pohľad, ani keď si sadal dva rady nado mňa. Cítila som ho, to ako na mňa hľadí a ako ma to páli.

Krátkym rozptýlením mi bol až jeden chalan, čo si ku mne sadol.
„Ahoj, ty si Isabella?“ ozval sa. Šokovane som sa na neho otočila. Tvár mu farebne žiarila od reklám, čo práve začali premietať na plátne.
„Áno, som.“
„Ja som Eric. Sme v tom istom ročníku, ale nemáme spoločné predmety.“
„Aha,“ odvetila som.
„Ešte som ťa nikdy mimo školy nestretol.“
„Hej, vlastne nechodím často von. Skoro vôbec.“ Mračila som sa. Bol to pomerne divný rozhovor, pritom taký normálny. Vlastne – chcela som sa rozprávať. Chcela som s niekým komunikovať, nadviazať kontakt, konečne sa pohnúť ďalej.
„Tak to je dobre, že si to zmenila akurát dnes.“
Žmurkol na mňa. Zozadu k nám doľahlo vytočené Šššš!!!. Ani som sa nemusela otáčať, hneď som vedela, kto sa to ozval.
„Sa neposer,“ zašomral smerom nad nás Eric. „Nechápem tých ľudí, čo sa vzrušujú už pri úvodných titulkoch. Veď o nič nejde, nie?“ povedal s úsmevom už mojím smerom.

Prešepkali sme pomerne celý film. Smiali sme sa, bavili a ja som sa naozaj snažila uvoľniť, ale stále som na sebe cítila ten pohľad. Až som bola miestami dokonca nervózna! Hnevalo ma, že Edward má na mňa taký vplyv. A to mierne vytočenie mi ostalo, až kým film neskončil. Skontrolovala som si čas, kým sa ostatní dvíhali zo stoličiek.
„Budem musieť íst,“ povedala som Ericovi, „o chvíľu mi ide autobus.“
„Autobus? Zabudni, ja ťa pokojne odveziem! Veď ideme tým istým smerom, nebudeš sa trepať v autobuse.“ Zaškeril sa, ako keby ho už len myšlienka na hromadnú dopravu znechucovala. Neisto som sa na neho usmiala a tiež som sa s ním postavila.
„Tak ďakujem.“
„Super. Počkaj ma pred vchodom, ja si ešte skočím na vécko.“
„Dobre.“

Vonku som sa konečne nadýchla čerstvého vzduchu bez masla a soli z popcornu a iných kinových pochutín. Hviezdy kvôli všemožnému osvetleniu nebolo ani poriadne vidieť, ale v tomto momente ma to vôbec netrápilo. Mala som šancu sa s niekým spriateliť a hodlala som sa jej chopiť.
Lenže niekto sa tiež rozhodol chopiť mňa...
Edward ma strhol za ruku a otočil k sebe.
„Čo chceš?“ vyhŕkla som popudene.
„Nechoď s ním, Bella,“ povedal tichým hlasom.
„Prečo by som nemala?“ odfrkla som si.
„Proste preto. Ak potrebuješ odvoz, ja ťa zoberiem, len s ním prosím ťa nikam nechoď.“
„Ja od teba nič nepotrebujem!“ Šklbla som ramenom. Jeho veta sa ma dotkla, teraz to vyzeralo, ako keby som sa s Ericom bavila len preto, že sa potrebujem nechať odviezť. Celá táto konverzácia mi nebola príjemná. Vlastne už odkedy som videla jeho auto pred kinom to bolo nepríjemné a on to len úspešne násobil. Vytáčalo ma, že ma Zázrak nenecháva chladnou. Úplne niekde vzadu v hlave – a nikdy v živote by som to nepriznala – som sa chcela viac odviezť s ním ako s nejakým Ericom. Chcela som, aby ma odprevadil domov a potom ma silno objal, aby som cítila, že je tu so mnou.
Ale stále som sa hnevala.
„Ja ťa prosím, Bella.“ Jeho pohľad ma na sekundu úplne prikoval k chodníku. „On nie je jedným z tých, s ktorými by si mala tráviť čas.“ Až touto vetou to dosral.
„Och, vážne? A s kým by som mala podľa teba tráviť svoj čas?“
Odpovedať mi nestihol, pretože to už Eric vyšiel z kina. Konečne ma pustil, ani som si neuvedomila, že ma ešte stále drží. Na tom mieste ma ovial chlad, bolo to nepríjemné... Áno, vážne mi napadlo, že ma mohol držať až domov.
„Môžeme ísť?“ spýtal sa Eric. „Čau, Edward.“
Nepovedala som mu nič. Iba som sa otočila a kráčala od neho preč. Zas mi prepaľoval dieru do hlavy, ale neotočila som sa, lebo by som na neho pravdepodobne iba vyplazila jazyk.

Eric mal tmavomodré auto. Nič viac som bližšie určiť nevedela. Z poťahov razili cigarety, ale nijako som sa nad tým nepozastavovala. Kým sme vykľučkovali z mesta, nehovorili sme. Atmosféra sa dosť zmenila oproti tomu, čo sme zažívali v kine. Snažila som sa sústrediť na to, že chcem mať nového kamaráta, nie na svetlá auta, čo nás nasledovalo – a schválne, že čie bolo...

Lenže ten, čo mal byť môj nový kamarát, zrejme nechcel byť len kamarát.
„Pekne si to Mikeovi v škole natrela,“ povedal Eric, „zapôsobila si na mňa.“ Z toho zapôsobila si na mňa sa mi doslova spravilo zle. Asi tak, ako z jeho ruky na mojom kolene. Okamžite som ju striasla.
„Nedotýkaj sa ma!“
„Ale no, nebuď citlivka,“ zaškeril sa a opäť sa ma pokúsil pohladiť po stehne. Odstrčila som mu tú hnusnú labu, ako keby mal lepru.
„Prestaň!“
„No tak, pekne zakončíme to kino. Nemusia sa to dozvedieť všetci, keď nechceš.“
Bolo mi z neho zle.
„Ešte raz sa ma dotkneš a zlomím ti ruku!“ zakričala som, snažiac sa strhnúť zo seba svoje ruky.
„Ale ba, aká neprípustná!“ zachechtal sa a prstami sa mi natlačil medzi stehná. Celou silou som ho udrela do ramena. Vtedy stratil kontrolu nad riadením a nasledujúcich pár minút si nepamätám.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

Kate

3)  Kate (02.07.2014 23:37)

Debil! Ještěže, myslím, Alice řekla Edwardovi, co se stane. Ještěže jel za nimi. Snad bude Bella v pořádku!
Jsem ráda, že se Bella snaží najít si kamarády, ale tohle není moc dobrej nápad.
Emuško, skvělé, takové teenagerovské, moc se mi to líbí. Děkuju!

SestraTwilly

2)  SestraTwilly (02.07.2014 18:51)

Erik a Newton myslím patria do rovnakej kategórie a to blbci...netreba k tomu ďalšie komentáre. Dúfam,že sa Belle v aute nič nestalo...a snáď sa už s Edwardom nejako pohnú ďalej. Pekná kapitolka.:)

1)  martisek (01.07.2014 16:38)

Fíha, to se to ale rozjíždí. A to nejspíš doslova, že Poslední dvě kapitoly jsou tak jiné jak ty předchozí - je úžasně vidět ta změna, kterou Bella prochází. Celé je to vážně moc hezké

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek