Sekce

Galerie

/gallery/upirova milenka.jpg

Bellin rozhovor s Vivien. Bella sa pokúša zistiť, čo znamenajú jej sny.

13. časť

Výzvedy

 

Bellin pohľad

Pozrela som sa na hodiny. Pol desiatej. O jedenástej sa mi začína prednáška o futurizme. Rýchlo som vstala, obliekla sa a po rannej hygiene a bleskových raňajkách som sa pobrala na univerzitu. Dúfala som, že stretnem Vivien. Chcela som vedieť, kto je Harry a čo moje sny znamenajú. Akýsi vnútorný hlas ma varoval, že súčasná priateľka môjho ex už nemusí byť tak pozitívne naladená ako včera, ale ja som to musela risknúť.

Prednáška už dávno začala, ale po Vivien ani stopy. Ako na zlosť! Kým prednášajúci rozoberal diela od Umberta Boccioniho, moje spomienky zaleteli späť ku dnu, ktorého začiatok znamenal koniec. Keby som sa v ten deň nesprávala ako hlupaňa, všetko mohlo byť inak. Keby som dala Edwardovi šancu všetko mi vysvetliť, mohla som byť teraz jeho ženou a on by ma miloval. Keby som ho tak hlúpo neopustila, bola by som už dávno upírom a moje miesto by nezaujala nejaká Vivien.

Ale život nie je o „keby“! Život nám nedáva druhú šancu. Nemôžeme vrátiť späť minulosť, aby sme opravili budúcnosť. Môže sa len poučiť z chýb a vyvarovať sa im.

Takto som sedela takmer celú prednášku, nevnímajúc zvedavé pohľady ostatných spolužiakov, ktorí si nemohli nevšimnúť moje slzy. Na moje zložené ruky dopadla biela papierová vreckovka.

„Dík,“ šepla som a zotrela si slzy z tváre. Až neskoro som si uvedomila, kto mi tú vreckovku podal. Miesto vedľa mňa už bolo obsadené. Ale Vivien mi nevenovala ani pohľad. Dívala sa pred seba a nahnevane sa mračila.

 

„Ešte raz ďakujem,“ povedala som, ale ona sa ku mne neotočila. Prednáška sa už chýlila ku koncu, ale Vivien sa ani nepohla. Stále len sedela ako socha.

„Edward je môj!“ prehovorila, stále mi nevenujúc ani pohľad.

Nerozumela som jej. „Čože?“

„Rozumela si veľmi dobre! Aj ostatní chcú, aby som zostala s Edwardom,“ zasyčala. „Prirodzene, okrem Alice,“ dodala.

„Alice chce, aby som bola s Edwardom,“ spýtala som sa neveriacky.

Prikývla.

„Ona jediná.“

„A Edward?“

„Ten chce byť so mnou. Alebo si myslíš, že sa k tebe vráti po tom, čo si mu urobila?“

Neodvetila som. Vedela som, že má pravdu.

„Ja mu nebudem brániť, ak ťa bude chcieť,“ dodala. „Ale zatiaľ k tomu nič nenasvedčuje. Ani Alicine vízie.“

„Tu nejde o Edwarda,“ podotkla som.

To ju prekvapilo. A dozaista zaujalo, pretože sa ku mne otočila.

„Čože?“ skríkla, čo privodilo pozornosť ostatných študentov a nielen ich.

„Slečna Swanová, slečna Cullenová, mohli by ste svoje súkromné problémy riešiť niekde inde, nie na mojej prednáške? Niektorí študenti by sa určite chceli aj niečomu priučiť,“ zvolal prednášajúci a ja som sa začervenala až do korienkov vlasov.

„Poď!“ prikázala Vivien a ladne vstala. Ja som sa nemotorne šuchtala za ňou.

Kráčajúc ku dverám som začula hlas prednášajúceho oznamujúci koniec hodiny.

 

Sedeli sme v malej kaviarničke na rohu ulice a popíjali presso. Lepšie povedané, popíjala som len ja, ale nebuďme takí detailisti!

Vivien sedela oproti mne a mračila sa.

„Tak spusť! Alice mi vravela, že so mnou potrebuješ hovoriť.“

Prikývla som. Bola som príliš nervózna, a tak som vypila hlt kávy. Ale to som nemala robiť. Neodhadla som mieru a horúcu kávu som vypila na ex. Rozkašlala som sa, márne lapajúc po dychu, čo Vivi rozosmialo.

„Cullenovci mali pravdu, keď vraveli, že si hotové nemehlo. Ale to zrejme netušili, že nedokážeš ani len vypiť kávu bez toho, aby si si spálila hrdlo.“

„Som rada, že som ťa rozosmiala, ale teraz k veci!“

„Áno, k veci. Veď na to čakám!“ povedala a pohodlne sa usalašila v čalúnenom kresle.

„Viem, že to bude znieť bláznivo, ale...“ stíchla som, pretože som nevedela, ako pokračovať. „Nepoznáš niekoho menom Harry?“ spýtala som sa.

Vivi prekvapivo zdvihla obočie a pokrútila hlavou.

„Mala by som...?“

„Nie, ja sa len pýtam. Si určite staršia ako ja a asi poznáš veľa upírov, tak som si myslela...“ Okamžite som sčervenala.

„Vôbec nechápem, kam tým mieriš.“ Vivien bola úplne zmätená. Ale ja, koniec-koncov, tiež.

„Viem, že to znie divne, ale musíš mi veriť... “

„Musím?“

„Snívalo sa mi o ňom.“

Vivien nebola dlhú chvíľu schopná povedať jediné slovo.

„Takže ty hľadáš upíra, o ktorom sa ti snívalo?“ spýtala sa pomaly, akoby hovorila s mentálne retardovanou osobou. Ani som sa jej nedivila, sama sebe som si pripadala ako blázon.

„Viem, že to znie šialene, ale myslím si, že existuje. Verím tomu!“

„A ja si myslím, že potrebuješ urgentne lekársku pomoc. Najlepšie psychiatra!“ S týmito slovami vstala, hodila peniaze na stôl a odišla.

 

koniec 13. časti

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

1)  Markét (23.06.2018 16:02)

Pěkný, ale nerozumím tomu.. 12díl končí něčím jiným a tady jsme se zase vrátili a zopakovala se kapitola, která už byla... chci pokráčko!:)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek