Sekce

Galerie

/gallery/217626_1646039322154_1572051095_31270828_4170742_n.jpg

Malá výmena názorov.

V ten deň som ho už nevidela a v podstate ho ani nehľadala. Naštval ma, on ma priam vytočil! Konečne som sa na niečo také odvážila a on si utečie, kurnik šopa! Ešte k tomu všetkému ma neskutočne bolí brucho a hlava.

Pomaly som vstala z postele, pretože stačí jeden prudký pohyb a mne ide vybuchnúť hlava. Vsunula som nohy do teplých huňatých papúč, otočila sa a chcela popostieľať, no zbadala som krv. Okamžite mi ruka vystrelila do rozkroku.

„No do frasa!“ zanadávala som. Okamžite som sa rozbehla do kúpeľne, umyť sa.

No a teraz čo? Čo ak tu nie sú žiadne hygienické potreby, ktoré momentálne potrebujem?! Otvorila som skrinku nad umývadlom, síce pochybujem, že tam budú. Otváram ju každý deň.

„Čože?“ divila som sa, keď som do ruky zobrala krabičku. Už mi načisto šibe. Vyšla som von, rýchlo prezliekla posteľ a zišla dolu.

V obývačke sedela Luss s Ericom a Lucasom. Ani som sa neobťažovala pozdraviť sa. Hneď, keď ma uvideli, prestali so všetkou činnosťou a stuhli. Len som sa zasmiala a pokračovala ďalej v ceste. Mala som taký veľký hlad, že som si ani nevedela vybrať, čo zjem. Ešte trochu rozospato som otvorila chladničku, vybrala džús a znova ju zavrela, no hneď ju aj prudko otvorila. Chladnička bola plná, skoro z nej vypadávalo jedlo. Otvorila som všetky skrinky a všetko bolo plné. Zatriasla som hlavou, či mi znova nešibe, ale vždy tam to jedlo bolo. Prisahám, že včera sme ledva mali čo jesť a dnes?

Vybehla som hore po schodoch, Emmett tu nebol a za Edwardom, aj keď je náš vzťah už lepší, no nechcela som to riskovať. Zaklopala som Jasperovi na dvere.

„Ďalej,“ povedal.

„Jasper, ako to, že je chladnička plná a dnes ráno, keď som dostala... no proste, čo to jedlo?“

„Vieš, približne raz za mesiac nám sem chodia nosiť potrebné veci.“

„Čože?!“ Mala som pocit, že sa oddialil ešte viac. „Asi som zle počula. Veď, veď... Mohol si to povedať a my sme už mohli byť na ceste domov. Prečo ste nám to nepovedali?“

„Nevedel som, kedy prídu, Noni.“ Po tvári sa mi kotúľali slzy. Už som nemusela trpieť toto, možno už teraz by som bola so svojimi rodičmi.

„Sss,“ sykol, akoby od bolesti.

„Ale to je jedno!“

„Noe, akoby si chcela v tomto daždi cestovať loďou?“

„A oni mohli?“

„Je to malá loď vybavená do takýchto podmienok a oni nebývajú ďaleko. Tým by si nič nezískala, taktiež žijú na ostrove.“ Zničene som sa hodila do kresla. Kedy už bude koniec?

„Neboj sa.“ Chcel prísť ku mne bližšie, ale odrazu ostal stáť. „Dažde by mali skončiť o dva týždne, potom po nás prídu rodičia a už sa nikdy neuvidíme.“

„Nikdy?“

„Nie, nikdy.“ Jeho oči schladli a moje znovu zvlhli. Pomaly som vstala a odišla. Kvôli tomuto ostrovu sa môj život zmenil, ja samotná som sa zmenila, či k lepšiemu, to neviem.

***

 

Emmett si vedľa mňa unavene ľahol.

„Ja tak milujem tvoje telo,“ povedal a pobozkal ma. Ja som len nemo pozerala do blba.

„Moje telo?“

„Áno, tvoje dotyky, tvoju hebkú a zamatovú pokožku...“ Nepochopil to, len ďalej opisoval všetko, len nie mňa, ako človeka.

„Emmett?“ Prestal opisovať moje telo.

„Hmmm?“ Bozkával ma, žeby chcel druhé kolo?

„Musíme vždy skončiť v posteli?“ pýtala som sa ho vážne.

„Ale no,“ namietal. „Veď toto sme už riešili.“

„Áno, ale nevyriešili. Si úžasný chlap, ale nič iné nerobíme, nikdy si mi nepovedal - ,“ odmlčala som sa.

„Čo som ti nikdy nepovedal?“ posadila som sa. Otočil si moju hlavu k sebe a svojimi veľkými rukami ma pohladil.

„Nikdy si mi nepovedal, že ma miluješ.“

„Ou.“

„Ou? To je jediné, čo mi povieš? Ou?!“

„Pozri, Noé. Je to ťažké.“

„A čo je na tom také ťažké? Rovno povedz, že je to len o sexe. Jasper mi povedal, že sa potom už nikdy neuvidíme, tak o čom inom by to malo byť?“

„Dosť! Nevieš si predstaviť, aké je to pre mňa ťažké.“

„Tak mi to povedz. Čo je pre teba ťažké, prečo mi to nepovieš? Keby si ku mne niečo cítil, povedal by si mi to!“

***

Prešiel týždeň a ja som sa odvtedy s Emmettom nerozprávala. Vysťahoval sa z izby, snažil sa so mnou prehovoriť, ale ja som o to nestála.

Sem-tam som prehodila pár slov s Jasperom, pozdravila som sa s Edwardom, ale to bolo tak všetko.

„Noé, prosím.“ Sadol si vedľa mňa na gauč.

„Nie.“ Vstala som s odchádzala.

„Mala si pravdu.“ Zarazila som sa. „Nemôžem ti povedať, že ťa milujem.“

„Prečo?“

„Pretože neviem, čo k tebe cítim. Od prvej chvíle som to nevedel a neviem to ani teraz.“ Pozrel sa na mňa tým medovým pohľadom.

„Prečo? Prečo si ma potom ťahal za nos?!“

„Nechcel som. Noé, prepáč mi to.“ Pokúšal sa ma chytiť, dotknúť sa ma, ale ja som mu to nedovolila.

„Bol si prvý a nakoniec zistím, že to pre teba nič neznamenalo? Si pokrytec!“

„Znamenalo to pre mňa veľa a stále znamená.“

„Už nie!“ Vybehla som von.

Vonku už iba mrholilo, dážď pomaly ustupoval a slnko vykukovalo. Bežala som pralesom, až hore na kopec, nebola som si istá, či trafím späť, ale bolo mi to jedno. Nevedela som, čo robiť. Sklamal ma, ťahal za nos a ja som sa nechala. Zamilovala som sa, možno len platonicky, ale zamilovala. Prečo mi to urobil. Sám nevie, čo ku mne cíti? Je to idiot, rodený idiot!

„Nenávidím ťa, Emmett Cullen!“

Kopla som do stromu, ktorý bol najbližšie a od nervov sa zrútila na zem. Slzy mi tiekli čoraz väčším prúdom. Prečo sa všetko musí pokaziť. Prišla som o priateľov, teraz aj o Emmetta, čo mi ešte život zoberie?! Kedy sa šťastie zastaví aj pri mne? Dala som mu všetko, celú seba. Dúfala som, že ma ľúbi, preto som sa s ním milovala.

„Nenávidím aj tento prekliaty ostrov!“

Schúlila som sa do klbka.

„Noe?“ Niekto ma zobral do náručia, zdvihla som pohľad. Bol to on, ten, ktorého by som najmenej čakala.

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

2)  annaliesen (19.06.2011 08:10)

edvart že jo

Nika

1)  Nika (18.06.2011 21:14)

Kto to bol, kto to bol, kto to bol???

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek