Sekce

Galerie

/gallery/217626_1646039322154_1572051095_31270828_4170742_n.jpg

Vyslobodenie z ostrova a zvrat medzi Noe a ostatnými.

Pomaly som otvorila oči, veľmi pomaly. Nechcela som sa stretnúť s realitou, alebo ešte horšie, čo ak moja realita nebola až tak reálna a bol to iba sen.

„Dobré ránko.“ Ako na zavolanie. Jeho hlas ma presvedčil o tom, že je to vážne skutočnosť. Jeho ruka bola prehodená cez môj bok a boli sme na seba natisnutí tak blízko, až som cítila jeho chladný, sladký dych. Pobozkal ma na líce, pretože iba tam dočiahol.

„Dobré.“ Pomrvila som sa na mieste a ešte viac sa k nemu pritisla. V tom okamihu som na všetko zabudla.

Boli sme iba my dvaja. Aká otrepaná fráza, no vystihovala všetko, čo som cítila. Nemala som žiadne výčitky svedomia, nepociťovala žiadnu ľútosť a dokonca som na seba nebola ani naštvaná. Bola som silnejšia, vyrovnanejšia a spokojnejšia, za všetko toto som vďačila Edwardovi. Doslova som videla to spojenie medzi nami, no nechcela som robiť urýchlené závery, pretože stále existovala možnosť, že je to iba dočasná náplasť za Emmetta a za môj žiaľ. Nevedela som sa  v tej chvíli zorientovať, jedna moja časť kričala nech kašlem na všetko, ale druhá? Tá ma obviňovala zo všetkého. Vyčítam Emmettovi, že mi nevedel dať najavo, že ma miluje a pritom sa vyspím ešte v ten deň s jeho bratom.

„Nad čím premýšľaš?“ spýtal sa ma Edward, zatiaľ čo ma bozkával na krku.

„Bojím sa.“ Nadýchla som sa.

„Čoho?“ Obrátila som hlavu k nemu.

„Asi nie je najlepšie o tom teraz hovoriť.“ Pohladila som ho po líci.

„Povedz mi, čo ťa trápi.“ Pozrel sa mi hlboko oko do očí.

„Nie, nekazme si to, vyrovnám sa s tým sama.“

„Ale - ,“

„Pšt.“ Položila som mu prst na pery a tak ho utíšila. Pobozkala som ho tak, ako keby som ho mala vidieť naposledy, mala som zvláštne nutkanie. Robili sa so mnou čudné veci, ale ja som zbierala odvahu. No, skôr som sa snažila ju nazbierať.

„Mali by sme ísť,“ povedala som. Aj keď som tu chcela ostať ešte veľmi dlho, nedalo sa. Vedela som, že Emmett ma bude skôr či neskôr hľadať, už možno teraz si myslí, že som s Edwardom.

„Pôjdem napred.“ Letmý bozk, rýchlo sa obliekol, usmial sa na mňa, zobral deku a odišiel.

Neponáhľala som sa, odďaľovala som tú chvíľu, kedy sa stretnem s Emmettom, ako mu to všetko vysvetlím. Ach, zobuď sa, veď si dcéra mafiánov, tak buď tvrdá!

***

Bola som pár metrov od domu, vonku nebol nikto. Ešte stále bolo pod mrakom, aj keď už nepršalo. Srdce mi poskočilo, keď sa odrazu za skalou niečo pohlo. Bolo to biele, vysoké... čln? Čln?! Okamžite som sa rozbehla do domu. Z dverí už vychádzali Luss, Eric a Lucas. Zastali, keď ma uvideli.

„Ľudia?“ Prikývli. Bolo mi jasné, čo bude nasledovať ďalej. A im tiež. Naše priateľstvo sa končí. Naša rodina sa rozpadla, už nadobro. Vlastne, oni spolu asi ostanú, ale ja už medzi nich nepatrím. Prichádza realita, svet, z ktorého sme sa na chvíľu stratili.

„Mrzí ma to,“ povedal Lucas.

„Aspoň nerozprávaj kraviny.“

„Zbohom,“ zašepkal Eric.

„Ja ho nepotrebujem.“ S týmito slovami som vošla do domu.

„Noe!“ Jazz sa na mňa vyrútil a objal ma, silno som ho stisla. „Báli sme sa o teba.“ Zamračil sa.

„Už som tu a v poriadku.“

„No, ja vás nechám samých.“ Obzrela som sa. Emmett bol opretý o stenu a sledoval ma.

Nastalo ticho, trápne ticho. On sa pozeral na mňa, ja zas na neho. Nemala som mu čo povedať, teda, okrem jedného, no začať musel on, mal by mi vysvetliť svoje správanie, prečo by som mala začať ja? On je tomu na vine, nie ja.

Čakala som ešte chvíľu, no keď nič nehovoril, nemalo to cenu, šla som hore.

„Noe, počkaj.“ Dosť skoro sa prebral.

„Chceš mi niečo povedať?“

„Ja, ja vlastne ani neviem.“

„Aha.“

„Vypočuj ma. Chcel by som vedieť, čo k tebe cítim, ale netuším to.“ Vybehol za mnou na schody. „Bojím sa o teba, chcem sa o teba starať, priťahuješ ma, je mi s tebou dobre, mám pocit ako keby sme sa poznali roky...“

„Ale nemiluješ ma.“ Vzdychol si.

„Viem, že ťa mám rád.“

„Tak ty ma máš rád?“ zasmiala som sa. „Rád? Prestaň si už zo mňa uťahovať! Rovno to povedz! Pretiahol si ma, užil si si. Vyťažil si čo sa len dalo a koniec.“ Bola som pokojná, veľmi som hlas nezvýšila, na čo aj?

Pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. „Nie je to pravda, vyhoď si to z hlavy, ja taký nie som. Neviem či to je láska, čo k tebe cítim, ale náklonnosť určite, je mi ľúto, že ti nemôžem dať, čo odo mňa žiadaš.“

„Aj mne.“ Vytrhla som sa mu a išla do svojej izby. Zobrala som si pár svojich vecí, ktoré mi more vyplavilo. Otvorila som dvere a postavila pred nich ten ošarpaný kufor.

„Ako si im to mohol urobiť?“ Začula som ženský hlas v Edwardovej izbe.

„Čo sme ťa učili, Edward?“ teraz aj mužský.

„Ja viem,“ odpovedal Edward.

„Odkedy ťa Bella opustila, tak si sa zmenil, ale prečo si urobil toto?“ znova ten muž.

„Prečo z toho obviňujete len mňa?“

„Tvoji bratia nám povedali ako si sa správal.“ Hlas ženy bol pokojný, no naliehavý, ale príjemne sa počúval.

Odrazu sa otvorili dvere a z nich vyšiel Edward. Usmial sa, no videla som tam smútok. Za ním vyšla žena. Bola nádherná, krajšiu, charizmatickejšiu a noblesnejšiu ženu som nikdy nevidela. Tesne za ňou chlap, blondiak, vysoký, krásny ako Edward, Emmett, či Jasper. To majú v rodine? Aj keď, nie sú oni adoptovaní?

Stála som tam ako idiot a čumela na nich. Nevedela som sa vynadívať a hlavne, čo povedať, vôbec som netušila kto sú.

„To je ona,“ povedal Edward.

„Nepodobá sa na ňu,“ poznamenala tá žena.

„Prepáčte, kto ste?“

„To sú moji adoptívni rodičia,“ predstavil ich.

„Rád ťa spoznávam.“ Prišiel ku mne ten chlap, podal mi ruku a milo sa na mňa usmial. „Som Carlisle.“

„Noémi, aj mňa teší.“

„Ja Esmé.“ Objala ma. „Ó, už chápem, čo si tým myslel,“ povedala Edwardovi. Chcela som niečo povedať, ale pokračovala. „Ospravedlňujem sa za Edwarda aj za ostatných dvoch. Mali nám zavolať a my by sme vás odtiaľto ihneď dostali.“

„Čože?“ pozerala som na Edwarda, ten sa len díval do zeme.

„Ty si jej to nepovedal?“ vyčítavo sa na neho pozrela.

„Ale veď povedali, že sa to nedá, že na ostrove signál nie je, a že by ste sem aj tak nevedeli prísť.“

„Nie, na ostrove nie je signál, ale satelitným telefónom sa volať dá. Taktiež máme na monzúny prispôsobenú loď.“

„Takže ty si celú dobu mohol zavolať pomoc? Nemusela som zažiť tú bolesť a potupu, ktorú som zažila?! Prečo si mi to nepovedal?! Prečo mi to nikto nepovedal?! Využíval si ma, robil si zo mňa srandu, týral, robil zo mňa slúžku, prišla som kvôli tebe o priateľov! Emmett ma zradil, takisto využil! Tri mesiace ste ma klamali, ťahali za nos! Uvedomuješ si vôbec čo ste mi spôsobili? Čo ste zo mňa urobili?! Odpustila som ti, za to všetko som ti tak ľahko odpustila a ty mi klameš?!“

„Noe - ,“

„Nie, žiadna Noe!“ Esmé odo mňa odstúpila a aj s Carlisleom odišli dole. „Prečo? Čo som ti také urobila a Emmettovi?!“

Slzy mi stekali po tvári, poriadne som nevidela, všetko som mala zahmlené. Neviem či som plakala, nie, skôr revala od žiaľu, od zlosti, alebo od neviem čoho. Nevládala som, srdce mi najprv búšilo ako šialené, potom sa zvieralo, až nakoniec som mala pocit, že úplne prestalo byť.

„Prosím.“ Načahoval ku mne ruku, ale ja som sa aj na diaľku mykla.

„Ty ma už o nič nikdy nepros, veď aj tak sa vidíme poslednýkrát, však? Nenávidím ťa.“ Zbehla som dole aj s kufrom, preletela okolo Esmé a Carlisla. Niečo si šepkali.

Chcela som odtiaľ odísť, a to okamžite. Možno si niekto myslel, že ešte niečo poviem, ale ja som už nedlhovala žiadne vysvetlenie.

***

„Vitajte doma, slečna,“ povedal a objal ma John, pravá ruka mojich rodičov.

„Ďakujem, John. Prečo tu nie sú moji rodičia?“ čudovala som sa. Ako ich poznám boli by už na letisku a nervózne prešľapovali z nohy na nohu, potom by ma objímala asi hodinu.

„Veď im volal jeden muž, Carlisle,“ povedala som.

„Hovoril so mnou. Je mi ľúto, že vám niečo také musím povedať.“ Tváril sa smutne.

„Čo mi musíš povedať?“ začínala som mať obavy.

„Je mi to ľúto, vaši rodičia sú mŕtvi.“

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Angel

1)  Angel (08.01.2012 18:43)

Pááni ...no to se její život otočil o 90° hned 2x chudák :'-( :'-( a kapitolka se ti mooc povedla už se těším na další

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek