22.06.2012 [10:30], Twilly, Povídky jednorázové, komentováno 19×, zobrazeno 2194×

Prečo by mali byť Edward a Emmett  jediní, ktorým ľudská krv zaspievala? Doprajme trochu tej krvavej árie aj Aroviiiiii, hmmm?

 

(Cleoušku, uži jsi to ♥)

Našiel sa starý zvitok, ktorý hovorí o zvláštnosti medzi upírskou potravou. Hovorí, že niektoré obete svojmu „stravníkovi“ spievajú.

Pohladil som starý pergamen so zatvorenými očami a nechal som brušká prstov, aby mohli cítiť nerovnosť starého atramentu. Ako som tak pohyboval rukou, na koncoch prstov ma dobre rozpoznatelné linky doslova šteklili. Príjemný pocit.  Tú chvíľu som si vychutnával, kým som neuznal za vhodné s tým prestať.  Ešte raz som preletel text a zakrútil som hlavou. Spievajúca krv. Aká nehoráznosť! Bol som si istý, že je to hlúposť, no aj tak som sa rozhodol čítať ďalej.

Nebolo toho veľa. Len, hádam zopár viet o tejto výnimočnosti v predjedle. Hriešne božská vôňa a ešte lepšia chuť. Top chuťových buniek na menu. A drobnosť... Spievajúca krv vraj dokáže upíra úplne zmeniť.

Premýšľal som AKO? Záhada. Nedokázal som si predstaviť jediný dôvod, prečo by sa mohla zmeniť podstata upíra. Len tak, pár obyčajných kvapiek krvi, ktorú by bolo najlepšie vypiť a najlepšie okamžite!

Z myšlienok ma vytrhlo tiché zaklopanie na dvere.

„Ďalej,“ zavolal som na nečakaného návštevníka, ktorým nebol nikto iný, než môj osobný tajomník.

„Veličenstvo, za malú chvíľu sa bude podávať večera vo veľkej sále.“

Díval som sa na neho ako vystrúhal dokonalú úklonu. Každučký pór jeho kamenného tela vyjadroval podrobenie a úctu k mojej nadvláde. No čo, veď som predsa ich panovník.

Vyčkal som, až sluhove oči opäť doputujú k mojej tvári. Snažil som sa nedať na sebe poznať rozmrzenosť. Ukáž emócie a hneď ťa ostatní roznesú na kopytách!

„Nech bezo mňa nezačínajú,“ zašepkal som tichý  rozkaz. Už pred dávnymi vekmi som prišiel na to, že ak budem šepkať, budú sa ma báť ešte viac!

Sluha – môj tajomník – rýchlo vycúval s pokorným výrazom z dverí.

Spievajúca krv! Rotovalo mojou mysľou. Odmietalo ju opustiť. Kto to kedy videl, takú sprostosť?!

Zámkom sa rozliehali moje kroky. Rytmické a pravidelné, až tak, že naháňali hrôzu aj mne samotnému. Nasledovalo drobné zaváhanie pri dverách do sály. Chvíľa, drobný nádych a ...

Len čo som sa dotkol dverí, akoby zázrakom sa otvorili. Moji poddaní už boli prichystaní a čakali LEN NA MŇA.

Skvelé! Je úžasné byť MNOU.

Sieň voňala po krvi. Adrenalín už pomaly presycoval ľudské mysle a tie vháňali dráždivú vôňu hladu priamo do mojich útrob. Zhlboka som sa nadýchol a spokojne som sa zasmial.

Nádhera... nikdy sa mi neomrzí táto vôňa.

Zopakoval som nádych, keď mi do nosa vošla TÁ vôňa. Prv, než som si uvedomil, čo sa deje, moje oči začali pátrať po zdroji. Nádherná vôňa čajovej ruže s trochou citrónovej trávy. Opojné a pri tom svieže. Slastne som zavrel oči a ešte raz vdýchol, vykračujúc k svojmu trónu. Vôňa slabla a moja duša zapišťala: „EŠTE!!!“ Zúfalo, prosebne, vražedne. Svoju nedočkavosť som sa snažil ukryť za silnú dávku arogancie. Tvrdé oči, tvrdý úsmev, čo sprevádzal môj osobný výber obete.

Vzduch sa pomaly začal nasycovať strachom. Opojná extáza hriechu a smrti visela nad úbohými ľuďmi, keď som zacítil to, po čom som tak nehanebne túžil.

Ona a on.

Deti.

On, trochu vyľakané vtáča, túliace sa k nej so všetkou zúfalosťou sveta a ona? Hrdá, akoby zmierená so smrťou a hádam aj so životom. Vedel som, že keby prišla o pár rokov, Sulpicia by skončila v plameňoch a táto drobná kráska by ju veľmi rýchlo nahradila v mojej posteli. Ale... bola primladá. Ani ja som nebol taká hyena, aby som zneuctil dieťa. Hoci jej oči boli už dávno dospelé.

Zodvihla bojovne bradu a neprestávala sa mi dívať do očí. V tej chvíli sme boli v sieni len sami dvaja. Nikto a nič okrem nás dvoch neexistovalo.

Pocítil som nutkanie zhrnúť jej zablúdenú zlatú kader, keď pohodila hlavou, aby ju dostala tváre. Pri tom pohybe sa opäť rozvírila vôňa, čo mi drásala nervy. Chcel som ju okamžite ochutnať, ale tiež som chcel, aby jej nič - vrátane mňa - neublížilo. To sa mi ešte nestalo. Nikdy.

Podal som jej ruku a čakal, kým ju príjme. Vedel som, že sa bojí. Tep jej príjemne vyskočil do výšin, čím ma lákala ešte viac, no musím priznať, že mi  imponovala najmä jej odvaha čeliť smrti – mne so cťou. Chvíľu váhala, no nakoniec prijala. Mala drobnú rúčku, rovnako ako drobná bola ona sama. Jediný dotyk ma ovládol. Strach to áno, nechýbal jej, ale tá úžasná myseľ... Vyrovnaná, hrdá, silná...

Bez straty očného kontaktu som jej zľahka pobozkal hánky. Jej vôňa mi takmer roztrhla pľúca ako dynamit. Vedela, že ja budem jej smrť. Už čoskoro.

Nespúšťala zo mňa pohľad. Bol taký prenikavý, až som mal chvíľami pocit, že ma fyzicky bolí. Chladná oceľ v doširoka otvorených dúhovkách. Fascinujúce. Na chvíľu mi v hlave uviazla myšlienka, ako asi by vyzerali temne krvavé. Tá predstava ma príjemne vzrušila. Lákalo ma mať ju po zvyšok večnosti po svojom boku.

Vôňa hudby... Jej omamný buket ma privádzal do šialenstva. Jemne som prstami hladil jej dlaň. Zatvoril som oči a nechal brušká prstov vychutnávať si ten pocit. Každučká nerovnosť mi pripomenula starý pergamen, na ktorom bol text o Spievajúcej krvi.

* * *

Sedel som vo svojom tróne. Ona stála tak blízko ako len bolo možné. Jej štíhle, drobné detské telo stálo medzi mojimi nohami. V rukách som stále držal jej drobnú rúčku a nedokázal som sa nabažiť jej vône. Ako asi chutí?

„Ako sa voláš, maličká?“

Hlas sa mi od vzrušenia triasol.

„Jane.“ Bola pokojná. Možno omámená mojou prítomnosťou tak, ako ja ňou. Stiahol som ju k sebe bližšie a donútil, aby si sadla na moje stehno. Jednou rukou som ju zľahka objal okolo pása a druhou som ju stále držal za ruku. Hladil som palcom sotva presvitajúce žily na zápästí. V tej chvíli som sa rozhodol. Jej blízkosť je pre mňa dôležitá.

„Krásne spievaš, drahá Jane...“ zamrmlal som do jej pokožky a slastne oblizol pulzný bod prv než som sa do nej úplne ponoril...

Zhrnutie

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

19)  Twilly (28.06.2012 21:38)

to máš jak Karkulka s plnovousem

18)  HMR (28.06.2012 02:46)

červený kabátek, červené oči...
no vidíš, a pak kdo je tady zvrhlej... to bude dobou

17)  Twilly (28.06.2012 01:18)

No vidíš, já viděla obrázek, jako si dítko sedá na klín takovém "santovi" a nic víc

16)  HMR (27.06.2012 22:13)

nepochybně, zlato
víš, divné /?/ je, že mi nepřijdou zvrhlá naše písmenka o hltání krve a podobných upířích aktivitách, ale ta scéna... Stiahol som ju k sebe bližšie a donútil, aby si sadla na moje stehno. Jednou rukou som ju zľahka objal okolo pása a druhou som ju stále držal za ruku... promiň

15)  Twilly (27.06.2012 22:08)

Zvrhlé? proboha a co? Mně to až takové zvrhlé nepřišlo... asi jsem zvrhlá

14)  HMR (27.06.2012 21:16)

TWILLUŠE, OSOBO, TO JE NAPROSTO... nádherné!!!!!! děsivé!!!! a lehce zvrhlé... a ta červená!!!!
Je úžasné byť MNOU...

13)  Janebka (24.06.2012 21:34)

No týý brďo, Verýšku, začala jsem číst a najednou mi vytanul v mysli filmový Aro! Samolibý, vznešený, majestátní, uhrančivý v podání Michaela Sheena, jak drží ruku Belle, smyslně se olízne a pronese - la tua cantante! Vůbec mě nenapadlo, že jde o Jane a Aleca! Přitom to bylo tak naprosto jasné!! Skvělé!!! Páni!!!
Děkuji!!!

12)  Twilly (23.06.2012 23:41)

Holky moje milované, já moc děkuju za zážitek z vašich komentů. Hani

Mišutko

11)  MisaBells (23.06.2012 23:30)

Tohle nemělo chybu! Je skvělé být MNOU!!!! Parádní egoistické prohlášení, které vystihlo absolutně jeho povahu! Papul, tohle mělo všechny orgány! Dokonalost a já se před tebou klaním!

9)  Pilly (22.06.2012 17:57)

8)  Twilly (22.06.2012 15:51)

Zážitok je naopak čítať vaše komenty dievčatá, som ozaj ozaj rada, že sa vám tento Aro páčil. Chcelo to byť trochu funny, ale akosi mi to - tradične - nešlo a vznikla z toho táto emotívna vec. Nakoniec, kto povedal, že vládca nemôže mať emócie, len mu nie je dopriate ich vystavovať na obdiv.

Belle, Macku, Clea, Julie, Ivka, ada a ambra ďakujem

Belle, toto bola iba vážne jednorázovka

7)  ambra (22.06.2012 15:24)

Teda Twilly!!!! Vypadám asi takhle . Tak tohle byla jízda, dala jsem to na dva nádechy . Strhující, děsivé, fascinující. Odpudivý a přitom dokonalý Aro ZÁŽITEK!

5)  Astrid (22.06.2012 13:36)

O Arovi sa môže písať len fanfiction, lebo nám ho Stephanie dopodrobna nepredstavila, dala nám len indície, aby sme hádali, nedala nám jeho občianské meno- nič. vládca? prečo je vládcom? - všetko si musíme vymyslieť, ako to s ním je. Twiliana, zaujimavá poviedka

4)  julie (22.06.2012 13:29)

Twilly skvělá věta,pár slovíček a Aro je jasný jak meteor! Toho chlapa prostě můžu!

3)  Clea (22.06.2012 12:37)

tedáááá tohle je správnej Aro úžasná kombinace jeho nejlepších vlastností - nabubřelosti a arogance
chtěla jsem napsat stejnou větu jako Bos, protože ta mě dostala (skoro stejně jako Ave Aro, Ave já )
Nádhera Twilluš, a děkuju nejenom za povídku, ale i za zmínku v perexu, moc mě potěšila a rozhodně jsem si to užila

2)  Bosorka (22.06.2012 11:50)

Teda Twilluše, to byl úžasný zážitek.

"Skvelé! Je úžasné byť MNOU." jo, to je ON!

1)  belle (22.06.2012 11:12)

Twilluš, nádhera
Co pokráčko??

1