Sekce

Galerie

/gallery/dr.jpg

Môže za toto rádioaktivita?

  Dnes som mal svoju Bellu vyzdvihnúť pred domom, aby sme mohli ísť do reštaurácie v Port Angeles. Mali sme mať také malé rande – ako výročie celého roku, čo sa ľúbime. Musel som sa pousmiať. Áno, je to asi rok, čo sme boli v tej istej reštaurácii tesne po tom, čo som ju zachránil pred tými gaunermi.

Zastavil som a vyšiel z auta. Hore na verandu som skoro vyskákal nadšením a radosťou. Zazvonil som.
  „Je otvorené!“ zakričala Bella z poschodia. Veľmi dobre som ju počul, tak som vstúpil dnu a vybehol po schodoch. Keď som pootvoril dvere do jej izby, udrela ma do nosa jej omamná vôňa. Žiarivá vlna zmiatla moje vedomie a ja som musel na okamih zavrieť oči, aby som mohol vstrebať náhlu rozkoš, čo ma pohltila.
  „Ahoj, láska,“ zašveholil som nadšene a ružu, čo som schovával za chrbtom som zovrel trochu silnejšie. Nezlomila sa.
  „Ahoj, ty si už tu?“ Bella vykukla spoza dverí skrine a žiarivo sa na mňa usmiala.
  „Prišiel som priskoro?“ Okamžite som zneistel. Chcel som, aby bol dnešok dokonalý, preto také faux pas ako nepresný príchod som nechcel pripustiť.
Bella sa zasmiala - vtom...
  Vytreštil som oči a mal som tendenciu si ich pošúchať, aby som sa presvedčil, či sa mi nesníva. Nesnívalo. Spoza skrine vykukla aj druhá Bellina hlava, aby sa pozrela na nástenné hodiny a skontrolovala čas.
Stisol som viečka k sebe, narátal do troch a otvoril ich. Nič. Žiadna zmena. Z Bellinho tela ma zvedavo sledovali dva páry očí.
  „Preboha,“ vydýchol som a ustúpil o dva kroky dozadu. „Kto si?“
  „To som predsa ja, tvoja Isabella,“ povedala a prešla ku mne. Ale to nemala robiť, pretože vykukla aj jej tratia hlava a ja som skoro omdlel.
  „Nie!“ zvrešťal som, keď sa ku mne tá ozruta začala približovať.
Pozrela na mňa so smútkom v šiestich očiach.
  „Čo sa deje?“ nechápala. Zdesene som zasyčal a natlačil sa až na dvere.
  „Kto si a čo si urobila s mojou Bellou?!“ doplnil som svoju predchádzajúcu otázku.
  „Ale Edward, o čom to stále rozprávaš? Pozeráš na mňa, ako keby som mala štyri hlavy. Stalo sa ti niečo? Môže byť upír chorý? Asi by sme miesto tej reštaurácie mali zájsť ku Carlisleovi,“ dumala.
  „Nie!“ skríkol som ešte hlasnejšie. Nechcel som to hovoriť nahlas, ale aj keď som parkoval hneď pred domom, s touto príšerou by som na ulicu ani nevykukol.
  „Radšej zavoláme Carlislea sem, dobre?“ obozretne som položil ružu na neďaleký nočný stolík a pomalým pohybom som z vrecka vytiahol mobil.
Otec mi to zdvihol už po prvom zazvonení.
  „Áno, Edward? Deje sa niečo?“
  „Myslím, že by si mal prísť k domu Swanovcov. A dones si skalpel. Alebo – vieš čo? Nie. Požičaj si, prosím, Emmettovu pílku.“
Ja sa totiž Belly nevzdám, ale tie dve hlavy bez problémov oželiem.

Sadli sme si do kuchyne a čakali, kedy príde Carlisle. Predo mnou stál pohár vody a ja som sa nútil, aby som pozeral na neho a nezízal na Bellu ako na prírodný úkaz. Ona ale v zamyslenom sledovaní mojej tváre nezaostávala.
  „Deje sa niečo?“ opýtala sa už asi po stý raz.
  „Kedy sa ti to stalo?“ Rukou som neurčito zamával pred jej tvárami.
  „A na čo presne myslíš?“
  „To... tie hlavy.“ Posledné slovo som iba zašepkal.
  „Aké hlavy? Ahá, tieto myslíš?“ Oboma rukami sa poťapkala po krajných makoviciach. Nahlas som prehltol a prikývol som.
Ona mykla plecami.
  „Proste ich mám.“
  „A... nechcela by si sa ich zbaviť?“ spýtal som sa opatrne, pretože keby odpovedala, že nie, zbytočne by som Carlislea prehnal do mesta a nazad domov.
  „Hm... Mne sa páčia, tebe nie?“
Zdržal som sa odpovede, len som sa pokúsil o nútený úsmev. Pravdepodobne som vyzeral, ako keby som si ústa otrel o šmirgeľ, ale inak na mne určite nespozorovala nič neobvyklé.

  Carlisle dorazil do piatich minút. Keď zbadal Bellu sedieť oproti mne, vyzeral, ako by proti nemu mieril parný valec. Nadšenie vo svojich očiach ale nedokázal zamaskovať. Hneď pribehol k k Belle a začal jej ohmatávať krky.
  „Nevyzerá to byť zošité. Ako dlho už pozoruješ tento úkaz?“
  „Ja odkedy som prišiel,“ prehovoril som.
  „Neviem, čo riešite, veď som úplne prirodzená. Takáto som sa už narodila,“ namietla. Zamračil som sa spolu s otcom.
  „A nevšimla si si na mne alebo na Edwardovi potom nejakú zvláštnosť? Nechýba nám niečo?“
Nastražil som uši.
  „Jasne, že chýba. Máte iba jednu hlavu. Ale zas využívate väčšiu kapacitu mozgu ako ľudia, tým sa to dorovnáva.“
Vyzerala, že je so svojou odpoveďou spokojná.
Zamyslel som sa.
  „Ale pokiaľ chceš ostať po mojom boku na celú večnosť a stať sa upírkou, mala by si mať hlavu iba jednu. Bolo by veľmi neprirodzené, aby si mala tri dokonalé mozgy.“
Bolo vidieť, že rozmýšľa nad tým, čo som povedal. Môj otec tiež.
  „Asi... asi máš pravdu,“ uznala po niekoľkých minútach ticha. „Ale – však mi teraz moje hlavy neodrežete?“ ozvala sa vydesene a šťenacími očami preskenovala moju tvár.
  „Presne to chceme urobiť!“ Založil som si ruky na hrudi.
Bella si povzdychla.
  „Máš šťastie, Edward, že ťa milujem. Pre nikoho iného by som sa nevzdala svojho ja!“
Moje vnútro si neuveriteľne vydýchlo.
  „Bella? A budem si môcť tie hlavy nechať?“ spýtal sa Carlisle. Ona prikývla.

Predklonila sa, zhrabla si vlasy dopredu a zvolala:
  „Môžeš!“
Potom sa pílka opatrne dotkla jedného z jej krkov.

 

  „Pán Cullen, žiadal by som si vašu pozornosť, pretože táto látka bude aj v teste!“
Trhol som sebou. Predo mnou stál učiteľ a celá trieda zízala na môj odrovnaný výraz. Cítil som sa, ako keby som mal tri hlavy, tak na mňa všetci pozerali!
Bella vedľa mňa sa chichúňala. Úskokom som na ňu pozrel.
Hlavu mala iba jednu.
  „Už- už sa to viacej nebude opakovať, pán profesor,“ povedal som kajúcne. On sa spokojne otočil a začal niečo čmárať na tabuľu.
  „Čo ti bolo?“ spýtala sa šeptom Bella. Ja som ale na jej otázku nereagoval a odhrnul jej vlasy z krku. Nikde žiadne jazvy.
  „Nič, len som sa zamyslel,“ zajachtal som. Ona sa s prikývnutím otočila a sledovala učiteľa. Ja som sa zosunul hlbšie do stoličky. Zaumienil som si, že už nikdy nebudem čítať o princeznách a trojhlavých drakoch.

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

eMuska

10)  eMuska (06.12.2011 22:19)

Twilly, ono to začalo Einolokom, pokračovalo cez Ommm a teraz kam som sa to dopracovala, neže? :D

Twilly

9)  Twilly (06.12.2011 22:15)

eMuš, ja som tiež neverila, že na základe mojich troch hláv napíšeš svoje tri hlavy

HMR

8)  HMR (06.12.2011 22:01)


a taková to prý byla láska... ani tři hlavy jí nedovolil... Bello, Bello, bych si to ještě rozmyslela... začíná to sekáním hlav a kde to skončí?

eMuska

7)  eMuska (06.12.2011 21:32)

Dievky, ja vám ďakujem, ani som nečakala, že taká chlopotina bude mať taký ohlas...

nikolka

6)  nikolka (06.12.2011 21:11)

tri hlavy? tri?
Carlisle ako bádateľ sa samozrejme nezaprel ... len ten Edward ma tak trošičku trápi ... chcel sa zbaviť, teda pozmeniť svoju najdrahšiu, najmilšiu, ktorú bezhranične miluje?
:D :D :D

ambra

5)  ambra (06.12.2011 09:15)

Tak to je nejlepší parodie na Bellino odhodlání udělat pro Edwarda cokokoliv, jakou jsem kdy četla . Kam se na takové nápady chodí?

Kamci

4)  Kamci (05.12.2011 21:37)

o ou :)

monikola

3)  monikola (05.12.2011 15:25)

no teeeeeeeeeeada ja čítam a čítam a čítam a mám pocit, že som sa ocitla v akomsi surrealistickom príbehu chudák Edward sníval s otvorenými očami..teda vlastne nočno-moroval ale na druhú stranu Twilly m pravdu...ve´d keď ju miluje, nie je čo riešiť :D

eMuska

2)  eMuska (05.12.2011 15:05)

Twilly, to bol tak trochu zámer...

Twilly

1)  Twilly (04.12.2011 23:19)

Dokonale zvrhlá záležitosť, eMuš ... a aby si vedela, ozvala sa vo mne feministka. To akože by Edward nezniesol, keby mala Bella ako upírka trikrát väčšiu mozgovú kapacitu, sťaby upírka? Mno, neviem, či by sa mi takýto Edward páčil... Ale Carlouš bol priam dokonalý... Svietiace oči a tras z nového vedeckého objavu - „Bella? A budem si môcť tie hlavy nechať?“ spýtal sa Carlisle. Ona prikývla.

Dokonalá zvrhlosť, fakt

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse