Sekce

Galerie

/gallery/ruž.jpg

Čo sa postavy rozhodli odhaliť... Venované všetkým, čo sú zvedaví. :-)

16:

Sedela som v obývačke a vôbec neočakávala, že by mal prísť za mnou. Jemu to však prišlo ako dobrý nápad, tak sa rozvalil na gauči oproti mne a opäť ma iba sledoval.
„Čo pozeráš?“ prskla som a otočila sa od neho, nohy si skrčila pod bradu, aby som medzi nami vytvorila akúsi bariéru.
„Si pekná,“ oznámil mi tónom dnes-asi-bude-pršať.
„Trhni si,“ sykla som a dvihla sa z fotelky. Nemala som absolútne chuť na jeho reči a popravde – bála som sa. Mala som strach z toho, čo sa môže stať, čo mi povie a čo spraví. Vedela som totiž, že ak by sa ma dotkol, ja by som sa od neho neodtiahla. Preto som uznala, že ústup je najvhodnejšie a jediné riešenie.
Vyšla som von na terasu a posadila sa do prúteného kresielka s výhľadom na stromy. Opäť som myslela na svoj les.
On ako lačný psík došiel za mnou, prekvapivo v zuboch nemal vôdzku, a posadil sa do kresla po mojej pravej ruke. Nepozerala som na neho. On pozeral na mňa a to úplne stačilo k mojej nepríjemnej nálade. Bola som nervózna a trochu vystrašená, lebo som nevedela, čo so mnou zamýšľa.
„Naozaj sa na ňu podobáš,“ povedal po chvíli tichým hlasom a ja som mala chuť obúchať si hlavu o múr.
„Rozprávaj mi o nej,“ šepla som. On sa ponuro zasmial.
„Čo ti mám povedať? Spravila zo mňa úplne inú osobu. Zmenila ma na nepoznanie a ja som bol po dlhom čase šťastný.“ Zhlboka som sa nadýchla. Spravila som ho na pár okamihov šťastným a bola som za to vďačná, cítila som pýchu a hrdosť, že práve mňa tak miloval.
„Prečo si potom nebol s ňou?“ opýtala som sa a zarezala hlboko do vlastnej rany. Dlho mlčal a hľadel do tmy, než mi odpovedal.
„Podviedla ma.“ Hrdosť zmizla.
Stisla som viečka k sebe. Z jeho pier tie dve slová vyprchali ako lacný parfum a ja som ho prvý raz počula vysloviť ortieľ, ktorý presekol puto medzi nami. Jeho ústa sa spojili do jednej tvrdej linky. Nič nevravel, no šelest vetra slabo opakoval moje dávne chyby.
Podviedla ma, podviedla ma, podviedla ma...
„Veľmi ti to ublížilo?“ ťala som ďalej.
„Najprv... najprv áno. Ale potom...“  Zbystrila som sluch a napla sa v kresle ako struna nástroja so smutným hráčom a nostalgickým nokturnom. „Vlastne to bola moja vina.“
Skoro ma vystrelilo zo stoličky.
„Prosím?“ To slovo bolo hlasnejšie ako celá naša doterajšia konverzácia.

„Žil som vtedy so svojou sestrou, Aliciou. Všetci sme ju volali Alice.“
„Ako moja malá Alice,“ skočila som mu do reči a pery mi roztiahol úsmev. On na tú poznámku zareagoval iba kývnutím hlavy. Jeho oči sa zaleskli ako pohľadom opäť vyhľadal tmu lesa.
„Ona nebola moja pokrvná sestra. Bola premenená na svoju vlastnú žiadosť a potom to veľmi ľutovala. Ak by si mohla vybrať inak... zvolila by si život.“
„Ako to súvisí?“ spýtala som sa a do krvi sa mi dostalo rozhorčenie.
„Preto som Bellu nechcel premeniť a preto... preto sme sa odcudzili. Navzájom. Už to nebolo také ako na začiatku. Neprekvapilo ma, že začala vyhľadávať...“
„Dosť!“ vyhŕkla som a v zúfalstve si zaplietla prsty do vlasov. Chcela som si ich vyšklbnúť ako trsy trávy a zasadiť ich niekam k brehu rieky, aby z nich vyrástla nová Bella, ktorá by mohla napraviť všetky svoje – moje – chyby. „To nie je tvoja vina,“ vydýchla som po dlhej úvahe.
„Bola to žena,“ povedal. Pri poslednom slove sa mu skrivila sánka a ja som na neho ostala fascinovane hľadieť. Všimol si to a oplácal mi môj skúmavý pohľad. „Ak by teraz ešte žila... Nie, je dobré, že odišla. Teraz odpočíva medzi anjelmi a pozerá sa na mňa.“
Hnije v pekle zatratenia, hanby a bolesti, pomyslela som si.
„Čo ak by teraz ešte žila?“ Chcela som, aby to dopovedal.
„Prosil by som ju o odpustenie,“ zašepkal a mne to prišlo úplne absurdné.
„Ale veď ona pochybila vo vzťahu, ona všetko zničila!“ vravela som hlasnejšie, ako bolo vhodné. Okrajovo som si uvedomovala, že Renesmé sa v spánku prevrátila na druhý bok.
„Milujem ju, Marie. Stále. A odpustil by som jej všetko na svete, ak by čo i len luskla prstami.“
Odvrátil hlavu, aby ukryl slabosť vo svojich očiach.
„Ak... ak by si ju znovu našiel? Keby tu bola, kráčala po svete a ty by si ju stretol? Čo potom?“ ozvala som sa dychtivo a zavrtela sa na mieste. Vyložila som si nohy pod bradu a snažila sa zamaskovať svoj nedočkavý výraz v tvári.
Záporne zakrútil hlavou.
„Neprežil by som to,“ vydýchol. „Po tom všetkom, čo som si vytrpel, by som to asi neprežil.“
„Nerozumiem,“ povedala som ticho. On na mňa pozrel nežnými očami, ako niekedy pozeral na Renesmé, keď niečo vyparatila.
„Mám v hlave zmätok. Túžim po nej, ale bojím sa. Nechcem ju už nikdy vidieť. A ty... vyzeráte skoro identicky. Pri tebe cítim, ako keby som s ňou začínal s úplne čistým štítom.“
Zaborila som si čelo do kolien a počula, ako vstal a kľakol so predo mňa.
„Nechcem o tom už hovoriť,“ šepol a pokúsil sa mi odhrnúť vlasy nabok. Jemne som sa triasla pod jeho dotykmi a snažila sa krotiť pohyby svojho tela pri každom jednom výboji, ktorý mi vyslal do kože.
„Ale veď máš Rosalie. A Nessie,“ namietla som a zámerne použila jeho prezývku, ktorou svoju dcéru častoval.
„Rosalie pre mňa bola ako spásny anjel. Bol som pri nej pokojný, netrpel apatiou... Párkrát sme sa stretli na večeri alebo u mňa doma,“ rozhovoril sa znova. Dýchala som si do stehien a odmietala sa na neho pozrieť.
Alebo u mňa doma...
„Otehotnela.“ To slovo bolo ako šíp. Preťalo vzduch, pokožku, mäso, kosti, srdce. Dostalo sa mi do hlavy a zabodlo sa tam. Myslela som na to, ako Rosalie svojimi rukami dokazoval jeho náklonnosť k nej, ako ju bozkával a pritom som nemala ani to najmenšie právo, pretože ja som svojimi rukami dokazovala presne to isté inému.
„Pomaly umierala a silou mocou si chcela to dieťa nechať.“
To dieťa.
Malý uzlík nepokoja, ktorý nabúral štruktúru jeho života, zabehnutý stereotyp. Drobný dar, ktorý Edward nechcel prijať.
„Nemohol som ju nechať kvôli tomu zomrieť. Pomohla mi v tých najhorších časoch. Bola ako môj osobný prístav, maják v mori večnosti a ja som jej to bol proste dlžný.“
Dvihla som k nemu svoj pohľad. Napadla mi hlúpa poznámka v kúte mysle o tom, aký efektný by bol tento pohľad, keby som dokázala plakať a teraz mala slzy v očiach.
„A preto ste sa vzali,“ skonštatovala som ticho. Prikývol mi. Dal mi za pravdu a ja som sa cítila ešte bezmocnejšie ako na začiatku. Pretože teraz som vedela, že ju nemiluje. A o to bolestnejšie bolo prebudenie sa v realite, v ktorej som ho jednoducho nemohla mať. Druhý raz už nie. Ja som o svoj čistý štít s ním už prišla.

Pred domom som začula kroky. Čo najnečujnejšie som okolo neho vystrelila do svojej izby a hodila sa na posteľ. Okolo mňa sa zvírili drobné čiastočky prachu a vystúpili do vzduchu, následne pomaly padali späť na periny a odrážali sa v mesačnom svite.
Rosalie prišla domov.

Ahoj, miláčik, chýbala si mi.
Nie, nič zaujímavé, iba som tu tak sedel.
Áno, prišli asi pred hodinou. Nessie spí.
Dobre, už ju tak nebudem volať.
Jasne, o chvíľu prídem za tebou.
Aj ja teba.


Edward Masen bol dokonalý klamár. Musel sa však ešte naučiť klamať aj telom.

 

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

ambra

5)  ambra (28.08.2012 10:08)

Je to vážně síla . Trapně se mi chce opakovat se, ale musím - další nejlepší kapitola. Jsem bez dechu a ze srdce mám sekanou:'-( :'-( :'-( :'-( . To prostě nemůže dopadnout dobře a já snad ani nechci, protože si neumím představit, jak by se to dalo zaonačit, aby to bylo uvěřitelné... Krásné čtení, desítky naprosto dokonalých vět a metafor... Užívám si to maximálně!

4)  martty555 (23.08.2012 15:35)

mispa

3)  mispa (23.08.2012 08:45)

Marcelle

2)  Marcelle (23.08.2012 08:00)

Hanka to vyjádřila úplně přesně. Díky

1)   (23.08.2012 07:23)

sedím a tiše koukám na poskakující smajlíky,ale uvnitř to tolik bolí,nebylo mi líp.když jsem nic nevěděla ?
to kouzlo nezmizelo,i když už není křehká jako dřív,ta neskutečná přitažlivost se neztratila a on si brzy bude muset přiznat,že dvakrát se tak silný cit nemůže objevit ... myslím,že to dobře ví už teď ,vědomě ji nepoznává ... bojí se ublížit,když by to řekl nahlas ... ublížit Rose,která byla jeho berličkou ... Rose je ale vnímavá a tuší,že Marie není jen Marie
jdu si najít nějaký úsměv

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek