Sekce

Galerie

/gallery/novoročné_predsavzatie_perex.jpg

Dovolím si povedať, že som "konečne" späť. Hoc som písala v podstate stále, až teraz je to konečne tzv. môj štýl. Snáď sa bude páčiť a zanecháte mi nejaký komentár - ako na Nový rok, tak po celý rok. Je teda vlastne len na vás, ako sa mi bude dariť počas celého roka 2O11. :)

Stála som pri okne vo svojej izbe a hľadela na oblohu, ktorá hrala všetkými farbami. Zhlboka som sa nadýchla a zavrela oči.

V novom roku by som chcela...

...schudnúť... nie...

...pribrať... tak to už celkom isto nie...

...poriadne sa zrezať na oslave osemnástky... no jasne, aby potom Charlie zrezal mňa, keby ma ráno našiel nad záchodovou misou...

...vyskúšať niečo nové... to je ono!

Moje predsavzatie do nového roka: Každý týždeň vyskúšať niečo nové!

Spokojne som sa usmiala. Päťdesiatdva nových vecí – a začínam už tento týždeň! Stačia úplné maličkosti. V nedeľu, v záverečný deň, bude vyhodnotenie a celé...

Nadšene som plánovala celú noc a až nadránom prakticky odpadla pod náporom únavy a číreho nadšenia priamo do postele.

Týždeň č.1:

Mali sme ešte týždeň prázdnin, čo som hodlala využiť a zbehla do mestskej galantérie. Kúpila som si klbko červenej a bielej vlny a doma na povale pohľadala škatuľu s vecami babičky Swanovej. Našla som v nej dve ihlice, presne také, aké som hľadala.

„Hmm,“ zamručala som, vyplazila špičku jazyka, a pokúšala sa zmotať vlnu nejako dohromady. Tie návody, čo som našla na internete, boli vážne neprehľadné, no nič lepšie som poruke nemala. „Hladko, obratko, zlatko, pozlátko,“ mrmlala som si popri pletení, keď som to už dostala do rúk. Na sveter som si ešte netrúfala, no šál by mi mohol vyjsť. Statočne som striedala biele a červené prúžky. Tak ma v obývačke našiel aj Charlie.

„Eh... Bella?“ vypleštil oči.

„No?“ zamrmlala som a nezdvíhala oči od pletenia.

„Si v poriadku?“ opýtal sa pochybovačne. „myslím, že si mala pravdu a tá zelená ti neprospieva,“ hovoril zmätene.

„Neboj sa, tati, to je moje novoročné predsavzatie,“ mávla som rukou a... „Ach! Ušlo mi očko!“ vypískla som.

„Ty si si predsavzala, že sa naučíš pliesť?“ overoval si.

„Nie,“ prevrátila som očami, „že vyskúšam vo svojom živote niečo nové. Nikdy nevieš, čo sa ti zapáči,“ vysvetľovala som.

„Aha.“ To bolo všetko, čo mi na to povedal a radšej sa pratal odo mňa preč.

„Hladko, obratko. Zlatko, pozlátko,“ mrmlala som si ďalej.

V nedeľu som si sadla za stôl a vytiahla zo zásuvky zošit, ktorý som mala ešte z Phoenixu, no nikdy som doňho nič nenapísala. Na prednej stránke bola zebra, okolo nej som mala polepené samolepky, ktoré som si tam capkala už od druhej triedy. Frebným perom som napísala nadpis:

Prvý týždeň

Vec: Pletenie šálu

Stav: Dopletený

Výsledok: Červeno biely šál

Týždeň č.2:

S balením farebných papierov, maketami a úsmevom na perách som nasadla do svojho nákladiačika, kde som si zapla rádio, ktoré – vďakabohu – fungovalo. Vysadla som doma s dobrou náladou. Idem robiť kirigami! Vo svojej izbe som si na stôl rozložila všetko, čo budem potrebovať. Jeden hárok papiera som poskladala do malého trojuholníčka a obkreslila tam čiary, čo boli predkreslené na priesvitnej šablóne. Zhodnotila som všetko pohľadom. Podobá sa to na obrázok, to je rozhodne dobré znamenie. Vzala som do ruky malý nožíček.

„Prosím, nech si neodfiknem prsty,“ šepla som ešte pred tým, než som začala vyrezávať predkreslené tvary.

„Uff,“ vydýchla som po kratšej polhodinke. Dala som si načas, aby netiekla krv, lebo na žltom papieri by som to nezakamuflovala. Trojuholník som potom rozložila. Prekvapene som pootvorila ústa. Ten výjav predo mnou bol úžasný! Nikdy v živote by som nepomyslela, že mojimi rukami vznikne niečo také krásne!

Zo zásuvky som vytiahla svoj zošit s predsavzatiami.

Druhý týždeň

Vec: Kirigami

Stav: Dokončený

Výsledok:

kirigami

Vedľa poslednej kolónky som nalepila svoje veľdielo. So spokojným úsmevom som zošitok zaklapla a začala sa pripravovať na ďalší týždeň.

Týždeň č.3:

Moje plány na nastávajúcich sedem dní zhatila Jessica jedinou vetou: „Dnes k nám do školy prídu noví študenti!“ zapišťala. To v preklade znamená – tento týždeň nebudem vyšívať, ale spoznám nových ľudí. Zamyslela som sa. To znie dobre!

Celá škola bola nadšená z nových prírastkov, ktoré sa stali okamžite stredom pozornosti. Na hodine dejepisu vedľa mňa sedela malá dievčinka. Žiarivo sa usmievala na svet okolo seba a pôsobila optimisticky so štýlom krehkého motýlika. Zvedavo na mňa pozrela.

„Ahoj, ja som Alice Cullenová,“ predstavila sa a natiahla ku mne ruku.

„Ja som Bella Swanová,“ usmiala som sa a ponúkanú ruku prijala. Zarazila ma jej teplota. „Nie je ti zima?“ spýtala som sa.

„Prišla som zvonku,“ pousmiala sa a ja som mala chuť si jednu plesknúť. Veď to je úplne samozrejme!

„Bella?“ zašepkala smerom ku mne šeptom počas hodiny.

„Hm?“ zamručala som a opísala poslednú vetu z tabule.

„Čo robíš dnes poobede?“ spýtala sa.

„Nič, prečo?“

„Mohla by si mne a mojim súrodencom spraviť takú malú prehliadku po meste?“ šepla. S vypleštenými očami som kývla. Presne toto som chcela na tento týždeň.

V jedálni som sedela s Jessicou. Celý čas sledovala stôl úplne v rohu, kde sedelo päť postáv. Alice som už poznala, no boli tam ešte ďalšie štyri osoby, s ktorými som sa mala zoznámiť dnes po škole.

„Ten ryšavý je sladký,“ zaštebotala smerom ku mne. Pozrela som sa jeho smerom. Sedel tam, skolený nad stolom a drobil jedlo na červenej tácke. Svaly na rukách sa mu napínali, ako striedavo zatínal a vystieral päste, v ktorých mrvil akési pečivo. S neprístupným výrazom sledoval okno, o ktoré sa trieštili kvapky dažďa. Odrazu sa otočil a strelil pohľadom po Jessice. Až som sa prikrčila, keď som zbadala jeho znechutený výraz. Potom sa zahľadel na mňa. Jeho pohľad akosi znežnel. Jeho dúhovky zmenili farbu... či sa mi to len marilo? Bol to iba výplod mojej fantázie, keďže sedel skoro na opačnej strane jedálne? Jeden kútik úst zdvihol o kúsok vyššie a pokrivene sa usmial. Moje srdce sa rozbehlo o čosi rýchlejšie. Akoby to bol počul, akoby rozoznal tlkot môjho srdca medzi inými, jeho pery sa ešte viac roztiahli v žiarivom úsmeve.

„Bella!“ sykla Jessica a drgla do mňa. Náš očný kontakt sa prerušil, kúzlo okamihu sa stratilo.

„Áno?“ odsekla som možno trochu podráždene.

„Nezízaj tak naňho! Je môj!“ povedala povrchne. Zaškľabila som sa. Ona bola povrchná. Svoj pohľad som radšej zabodla do šalátu predo mnou a napichla si na vidličku kúsok paradajky. Mne Jess zakázala dívať sa naňho, no jemu na mňa nie. Zreteľne som cítila jeho magnetický pohľad na mojom chrbte a musela som sa pousmiať. Na toto je Jessica prikrátka.

Konečne zazvonilo, oznamujúc koniec školy. Pri mojom chevrolete už stála Alice s jej súrodencami. Naše pohľady sa opäť stretli, no teraz len na krátkych pár sekúnd, pretože nás vyrušila tá malinká víla.

„Bella, toto je Rosalie, Emmett, Jasper a Edward,“ predstavila mi všetkých a ja som si s každým potriasla rukou.

Aj s Edwardom.

„Ahojte,“ pozdravila som ich a sklopila pohľad.

„Tak, Bell, na začiatok by sme chceli vedieť, kde je nejaká kaviareň, obchody a podobné veci,“ šermovala rukami vo vzduchu Alice.

„Jasne,“ kývla som, „za mnou!“ krátko som sa zasmiala a nasadla do auta. Viezli sme sa iba chvíľku, než sme došli do „centra mesta“. Mestečko Forks by sa dalo považovať skôr za väčšiu dedinu a jeho centrum bol iba akýsi stred zoskupenia domov.

Vystúpili sme pred mestským úradom.

„Prosím vás, nasledujte ma,“ hrane som sa uklonila a vyšla v ústrety okrúhlemu námestiu. Všetci sa rozosmiali, no nasledovali ma. „Máme tu klenotníctvo, kníhkupectvo, potraviny sú až tam ďalej, ak sa vám pokazí auto, budete musieť ísť kúsok za mesto, kde má servis jeden Indián z neďalekej rezervácie La Push,“ začala som. „Opatrne, tu sa šmýka,“ upozornila som ich. Keďže bol ešte stále január a Olympijský polostrov bolo jedno z najchladnejších, respektíve najdaždivejších miest v Štátoch, bola tu ešte riadna snehová nádielka, dokonca aj teraz jemne snežilo.

„Bombááá!“ zrúkol Emmett a zhodil ma do jednej bielej mrazivej kopy.

„Ja ťa roztrhám v zuboch, chlapče zlatý, len sa teš!“ frflala som a otrepávala zo seba vločky, čo sa prilepili na vlnený šál, ktorý som si uplietla začiatkom roka. Niečie ruky mi pomohli.

„Otoč sa,“ šepol mi do ucha mámivý hlas. Pozrela som sa na svojho pomocníka. Edward. Poslúchla som ho a otočila sa mu čelom. Nesledoval síce moju tvár, no to, ako sa ma dotýkal, ako nežne oprašoval sneh z môjho šálu holými rukami, bolo elektrizujúce.

„Ďakujem,“ šepla som ak v tranze. Zmocnil sa môjho vedomia a stal sa pánom nado mnou samou. Jeho oči sa zdvihli a stretli s mojimi.

„Aj nabudúce,“ oplatil mi ticho a kúzelne sa usmial. Stáli sme tam niekoľko minút. „Si... prekrásna,“ povedal odrazu a jeho pohľad zmizol.

„Ďakujem,“ zopakovala som a dlaňou ho donútila pozrieť sa mi do tváre. Neovládala som svoje telo. Bolo to prirodzené. Prirodzené a nutné ako dýchanie. Jeden jediný dotyk. Jedno jediné pohladenie. Iba okamih, kedy sa naše pery stretli a ja som odrazu všetko vedela. To, že nie je úniku, to, že to práve takto má byť. Jeho objatie je mi súdené už od kolísky a ja sa ho dobrovoľne nevzdám. Nie, keď som ho konečne našla...

Tretí týždeň

Vec: Zoznamovanie sa s novými ľuďmi

Stav: Vynikajúci – sme stále priatelia

Výsledok: Chodím s Edwardom Cullenom

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

kajka

6)  kajka (10.04.2012 00:27)

Ach ano, tohle je eMuska v celé své dokonalosti! Tak jak ji známe a milujeme.

Alda

5)  Alda (15.03.2011 21:10)

Jenom SKVOST !!! Děkuji !!!

julie

4)  julie (02.01.2011 16:16)

To je krása...

Janeba

3)  Janeba (02.01.2011 12:03)

Naprosto chápu, že když Bella začne chodit s Edwardem, nebude mít na žádné další aktivity čas, ale víš, že to byl naprosto bezvadný nápad! Docela by mě zajímalo, jak by to pokračovalo dál, ty předsevzetí neměly chybu! eMusko, byl to moc pěkný dílek, který mě potěšil! Děkuji!

Carlie

2)  Carlie (02.01.2011 08:13)

Mělas pravdu, eMuško , tos byla neředěná Ty
Ten humor:
..pribrať... tak to už celkom isto nie...
...poriadne sa zrezať na oslave osemnástky... :D
- když Belle ušlo očko :D (btw. já umím taky jen šálu a ponožky, měla bych jít do sebe :D)
- 2. týden - zas je tam ten hárok, coo? , ale my znalci už víme
"To v preklade znamená – tento týždeň nebudem vyšívať, ale spoznám nových ľudí." :D
Tak a pak je tu Tvá další tajná přísada :-), romantika E+B
A opět ten humor - kuplířka Alice
Počítám, že další týdny už se co do zkoušení něčeho nového točily monotematicky kolem jediného výzkumného objektu, že?
Počkej, už budu končit, fakt, ale ještě hledám jedno slovenské slůvko, které mě dostalo... a tady je: či sa mi to len marilo? kouzelné

krista81

1)  krista81 (02.01.2011 01:12)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek