Sekce

Galerie

/gallery/charlie a riley.jpg

Rileyiho návšteva v Bellinom dome. O čom premýšľa?

Chodil som po dome, o ktorom mi vravela Victoria. Bývalo v ňom to dievča. Dievča, pre ktoré sa vedie táto vojna. Dievča, ktorej krv je vraj to najsladšie, čo som kedy ochutnal.

Vošiel som do jej izby a rozhliadol som sa. Bola to typická dievčenská izba, podobná tej, akú mala aj moja mladšia sestra. Zo stoličky som zobral červenú blúzku. Jemne som si pričuchol. To by malo stačiť! Tí tupci, ktorých mám na starosti, sa pôjdu zblázniť z takejto vône. Na stole boli rozličné fotografie. Bola na nich zrejme ona s niekoľkými upírmi. Najčastejšie sa objavoval chlapec s bronzovými vlasmi a malé čiernovlasé dievča. Jej priateľ a najlepšia kamarátka. Čitateľ myšlienok a veštica, ako ma informovala Victoria. Na jednej z fotiek bola s dlhovlasým chalanom nepochybne indiánom.Nad jej postelov visel lapač snov. Uškrnul som sa. Snaď neverí na také blbosti?!

Vyšiel som z izby a kráčal smerom ku dverám. Prešiel som cez obývačku, v ktorej na gauči ležal akýsi chlap. Podľa veku jej otec. Podobal sa na toho môjho. Zavrel som oči a spomínal na rybačky, ktoré sme absolvovali každú nedeľu. Bol to taký náš malý rituál, také svätenie nedele. Celé hodiny sme dokázali sedieť na brehu. Často sme nič nechytili, ale ani jednému to nevadilo. Hlavne že sme boli spolu. Po návrate nás čakala mamka so svojimi dobrotami. Vždy upiekla na nedeľu nejaký koláč. V lete ovocný, inokedy čokoládový alebo s orechami. Najradšej som mal maslovú bábovku. Škoda, že už nikdy nedokážem oceniť jej lahodnú chuť. A potom Claire, moja malá sestrička. No malá! Bola len o osem rokov mladšia ako ja. Pamätám si ten deň, keď sa narodila a ja som ju po prvý raz uvidel vo vyšívanej perinke. Bol som sklamaný, že to nie je chlapec. Tak veľmi som chcel brata, s ktorým by som hrával baseball alebo rugby. Ktovie, či si ma po rokoch bude pamätať. Zrejme nie! Sklonil som sa k nemu a zhlboka sa nadýchol. S vôňou jeho dcéry sa to síce nedalo porovnať, ale jeho krv by som neodmietol. Našťasie som sa prednenávnom nakŕmil, takže som ľahko odolal. Chystal som sa k odchodu, keď mi zrak padol na hŕbu papierov, ktoré ležali tomu mužovi na bruchu. Úplne navrchu totiž bola moja fotografia!

Poznal som ten záber. Bol z posledných prázdnin u mojich rodičov v Dallase, kým som nastúpil na vysokú školu. Pozrel som sa na ďalšie papiere. Ten muž bol zrejme policajt. Zo spisov som si prečítal, že že Mike a Paula Biersovi už vyše roka márne hľadajú svojho strateného syna. Z hrdla mi unikol vzlyk. Tak rád by som sa vrátil! Ale vari to išlo?

Ako by som im vysvetlil bledosť a tvrdosť mojej pokožky, ktorá by na slnku hádzala žiarivé odlesky? Ako by som im vysvetlil svoje červené oči? A najmä ako by som im vysvetlil fakt, že nikdy nezostarnem?

Hodil som tie papiere naspäť na stôl a vyšiel som z domu nesúc zo sebou i červenú blúzku Isabelly Swanovej. Snáď to Victorie bude stačiť. Bella musí zomrieť. Inej cesty niet!

 

koniec

prosím o komentáre

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

SestraTwilly

4)  SestraTwilly (12.10.2013 15:41)

Veľmi pekné.Rileyho pohľad bol naozaj zaujímavý,hlavne tie spomienky na ľudský život,na otca,sestričku a mamu.
Adka super.:)

Astrid

3)  Astrid (06.06.2011 20:25)

Rileyho som v knihe nejak nevnímala pozitívne, ale Xavier mu dal iskru a ten chlapec zaslúži príbeh. Pekne si to nakusla, Tá rybačka s otcom a mamin koláč, naraz ten text mal srdce.

Twilly

2)  Twilly (06.06.2011 17:42)

Ozaj veľmi zaujímavý pohľad. Riley by mohol byť veľmi zaujímavá postava na písanie. Sama mám v hlave jeden songfic z jeho pohľadu, ale chce to ešte vykvasiť.

Aďka, toto sa mi veľmi veľmi páčilo jednoduché - a v jednoduchosti je predsa krása a nežné zároveň.

Jalle

1)  Jalle (06.06.2011 15:02)

krásne :) najviac sa mi páčila časť s tými koláčmi

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek