Sekce

Galerie

/gallery/MZ.png

37. kapitola - Účel svätí prostriedky


(Ja viem, po dlhšej dobe, viac než dlhšej, ale hádam nedostanem kameňom... už minimálne preto, že som ešte nebola na rannom nákupe a nemám čerstvý chleba ;-) )

Angela

Emm nás na pojednávanie prepašoval všetkých. Dokonca aj kompletnú zostavu Cullenovcov. Nechýbala ani Emmova večná dvojička, Alice Brandon-Beaufortová s matkou a jej novým manželom. Všimla som si, že Jasper jej robil pre mňa pomerne prekvapivú podporu. Samozrejme, že Emm nemohol, keďže sám obhajoval Rose, ale že Jasper? Ani som netušila, že ju tak dobre pozná. Samozrejme, že každý, kto kedy čítal noviny vie, kto je bohatá dedička starého Brandna a ešte bohatšej vládkyne pánskych klubov v Chicagu, a tiež mi je z Emmovho rozprávania známe, ako sa stalo, že sa ich cesty sa už pred tým, v minulosti, stretli. Stalo sa tak keď ju s Emmettom a JJ-om išli vyslobodzovať z toho blázinca.


Pri tej myšlienke mi začali hlavou víriť spomienky. Až príliš živo som si pamätala svoj hysterický krik. Dokonca som po dvoch hodinách nepríčetného jakotu na svojho brata úplne prišla o hlas. V tej chvíli mi to bolo úprimne jedno, ale kto by sa na mojom mieste nerúcal? Môj jediný brat sa nechal najať na takú nezmyselnú, nebezpečnú a hlavne idiotskú hovadinu!!! Mohol prísť o život a ja by som na svete zostala sama... Ešte že mám Tylera. Myslím, že odo mňa vtedy dokonca schytal aj jednu facku, či možno viac. Na podrobnosti svojej show si jednoducho nepamätám, tak veľmi som bola z jeho priznania vykoľajená. Rozhodne ale nezabudnem na pocity, ktoré som po prezradení celej akcie vtedy cítila. Úzkosť, strach a čo ja viem čo ešte mi pretekali tepnami, hoci v tej chvíli už bolo ako sa hovorí „po všetkom“. Ďakujem pekne za taký pocit! Fuj! Nikdy viac!!! Bola som rozklepaná ako novonarodené teľa a taktiež tesne pred kolapsom. Niet divu, že mi hnev musel crčať snáď z každého póru môjho tela. Potom, keď už som sa dajako upokojila, tak sa na mňa Emm vyškieral ako malý pojašený chlapec a doberal si ma so slovami, že mám poriadnu silu v pravačke. Vtedy takmer schytal ďalšiu. Koledoval si o ňu.


Vzhľadom k silnému pocitu nevhodnosti spomienok, ktoré sa snažili mojej tvári vnútiť do súdnej siene maximálne sa nehodiaci úsmev, bolo viac než potrebné, aby som ich smer stočila niekam inam. Podľa možností, okamžite! V skutočnosti to nebolo také ťažké. Stačilo sa sústrediť na Rose a po smiechu nezostal ani mastný fľak. Nie, pri pohľade na ňu mi veru už do smiechu nebolo. Aj keď som vedela, že Emm je vo svojej práci dobrý – kto by o tom pochyboval, veď je to predsa môj veľký, silný, a všetkého schopný brat – tento proces ale žiadna hra nebola a... do pekla!


* * *


Emmett

Zatiaľ čo ju ten parchant vykresľoval ako to najhoršie a najbezcitnejšie stvorenie, čo kedy chodilo po tejto zemi, nemohol som odolať a sledoval som jej výraz. Rozhodla sa schovať za svoju masku ľadovej kráľovnej, ktorú všetci dobre poznali. Nebol to v jej prípade najlepší ťah, médiá to pojmú zase po svojom; sú ako hyeny, takže pošpiniť jej povesť bolo v mene senzácie priam nutnosťou a ona im to svojim postojom rozhodne uľahčovala. Ale bol som rád, už len kvôli nej, že dokáže svoj výraz udržať. Znamenalo to, že sa ešte nevzdala. Že nevzdala svoj boj. Len pár zasvätených, čo ju pozná, vedelo, čo jej chlad v skutočnosti znamená. Tvrdiť, že bola v tejto chvíli nad vecou, by bolo, samozrejme, nadnesené, ale faktom zostávalo, že to moje dievčatko ešte nevzdalo. Nevzdala svoj boj o seba samú.


´Ach bože, ako by som sa jej práve v tejto chvíli rád dotkol´, napadlo mi pri pohľade na jej čistý profil. Túžil som po obyčajnom kontakte s jej hodvábnou pokožkou viac než kedykoľvek  predtým. V cele, v ktorej som ju niekoľkokrát do začiatku tejto nechutnej frašky navštívil, sa chovala inak než dnes. Vidieť ju takmer v katatonickom stave, ležať na palande chrbtom k celému svetu a rukami obtočenými okolo rozochveného tela, bolo ako nechať si do hrude zabodnúť mäsiarsky nôž a nechať páchateľa, aby ním zo dva razy otočil Nedovolila mi, aby som s ňou ani len tú najnutnejšiu taktiku, ktorú by sme mohli použiť pred veľkou porotou a už vôbec sa so mnou odmietala rozprávať súkromne. Podľa toho, čo povedala väzenská správa a Charlie, po celú dobu, čo tam bola, neprehovorila absolútne s nikým. Ani len s Carlisleom.


Teraz to vyzeralo, že Rose chytila druhý dych. Do mojich žíl sa začala vlievať nádej, ktorú som potreboval ako soľ. Moja motivácia – Rose samotná – nabrala správny smer.


´Len jeden jediný raz sa jej dotknúť...´


Takmer som nevnímal plamennú reč plnú bahna a nechutnej špiny, ktorou sa snažil ten bastard kŕmiť mikrosvet tu, v súdnej sieni. V skutočnosti som sa celým svojim JA držal, aby som nepreskočil tento stôl a nerozbehol sa k nemu s úmyslom vytrieskať mu ten sebavedomý úškľabok z ksichtu. Áno, moja pozornosť bola našponovaná ako ešte nikdy. Stačilo len brnknúť a krehká nitka, na ktorej môj zdravý rozum držal, praskne. Na jednej strane Rosalie, tak blízko, takmer na dosah a predsa nedotknuteľná a na druhej strane, tá odporná zmija, ktorá sa snažila Rosalie zničiť a postaviť si na tom ešte aj kariéru. Zaťal som ruky do pästí až mi zbeleli hánky. Periférne som zazrel ako Rosalie, doteraz sediaca úplne bez pohybu, šklbla rukou. Vyzeralo to, akoby sa ma chcela tiež dotknúť. Akoby... ma mala v úmysle chytiť za ruku a stiskom mi vyjadriť spoluúčasť na mojom trápení. Jasné, že toto bola iba moja fantázia. Ale ja som aj napriek tomu túžil po jej dotyku...


* * *


Dnešné pojednávanie nič nevyriešilo. Zato bolo plné špiny a vymyslených svedectiev. Ak by som mal byť úprimný, tá fraška bola ozaj plná nechutností a už len z prítomnosti toho ambiciózneho smrada, sa mi chcelo vracať. Práve preto som bol viac než kedykoľvek predtým odhodlaný podniknúť akýkoľvek riskantný krok v Rosaliin prospech. Nie, že by tým krokom bola práve večera u Cullenovcov. Po procese sme boli všetci pozvaní do ich sídla, a tak sme tu teraz sedeli v atmosfére, ktorá sa niesla v duchu napätého ticha. Bolo nás tu požehnane – no žiadna párty - a všetci sme sa tu ocitli len z jediného dôvodu. Chceli sme pomôcť Rosalie. Dostať ju z tých sračiek, v ktorých sa topila. Je zvláštne, že nás Rosalie takto spojila. Boli sme to všetci, čo ju poznáme.


„Ak nepresadíš proces s vylúčením verejnosti počas Rosaliinej obhajovacej reči, tak bude kompletne v pr-“ Temperament mojej malej Alice, samozrejme, dominoval, no Irina ju spoľahlivo zastavila skôr, než sa stihla naplno prejaviť. Alice vyskočila ako čertík zo škatuľky a treska oboma drobnými dlaňami o stôl.


„Mami!“ V Aliciných očiach sa odrážala bolesť a tak trochu aj naštvanosť za to, že si dovolila ju pred všetkými verejne pokoriť a usadiť ju ako malé sopľavé decko. Že ju oslovila ako mamu, Irinu síce viditeľne zahrialo pri srdci, ale tá výčitka v dcériných očiach, ju naopak vrátila zase naspäť na zem. Irina a jej večný image nezávislej ženy! Svojim spôsobom som Felixa obdivoval. Irina musela určite nakladať jeho egu, hoci neúmyselne.


„Zlato, pokús sa v prvom rade nevyvádzať, to ničomu a už vôbec nikomu nepomôže.“ Irinine dlhé, dokonalé prsty sa zľahka dotkli dcérinej ruky. Jej reakcia bola očakávaná. S prudkým šklbnutím si ruku okamžite pritiahla k hrudi, ktorá sa jej prudko dvíhala. Napätie v miestnosti sa dalo rozhodne krájať.


„Emm, nezabudni. Všetko závisí len od teba. To TY sa musíš rozhodnúť!“ naliehala.


Jasper, ktorý sa z nejakého zvláštneho dôvodu nedokázal od Alice odrazu odlepiť, vstal a bez jediného slova ju ochraniteľsky chytil za ramená a pritiahol bližšie k telu. Vyzeralo to, akoby mal patent na Alice a našiel nejaké dobre utajené tlačidlo, ktoré stisol a okamžite ju svojim dotykom doviedol do stavu až apatického pokoja. Všetci sme prekvapene sledovali scénu, keď sa vysoko emotívna Alice bez jediného slova a či vyčítavých pohľadov, ktorými tak skvele dokázala vyhrotiť akúkoľvek situáciu ak sa jej zachcelo, stúlila Jasperovi v náručí. Všetci si všimli ich dnešnú záhadnú podporu na pojednávaní, ale toto bol ozaj šok. Nielen pre ostatných, ale hlavne pre mňa. Alice sa mi nezverila s tým, že by ona a Jazz...


Jasperov pohľad bol pevný, preletel po všetkých tvárach pri stole, akoby nám dával najavo, že si máme dať pohov s prípadnými otázkami. A ak, ta nech si to nechajú radšej na neurčito. Ale keďže mali všetci zo šoku aj tak dostatočne zamrznuté myslenie, tak sa ešte hodnú chvíľu nemusel ničoho obávať. Miesto čakania jednoducho odsunul Alicinu stoličku a s rukou cez jej ramená ju odviedol z miestnosti preč.


Pri stole ostalo ticho.


„Čo to, dofrasa malo byť?“ Vstal som od stola a naťahoval krk za tými dvoma, čo nám všetkým práve úspešne mizli z očí. Hoci som neočakával, že na moju otázku bude niekto poznať odpoveď..


„Takže ty si o tom tiež nevedel?“ opýtala sa ma Irina na rovinu.


„Doteraz som žil v presvedčení, že tí dvaja od nášho veľkého úteku spolu neprehovorili ani pol slova. Evidentne som sa mýlil...“ Hlas mi zlyhal a ja som sa s prekvapeným žuchnutím zosunul na stoličku. Pohľad mi zablúdil k tanieru, na ktorom zostala ešte dobrá polovica večere. Už keď som si sadal k večeri som vedel, že nemám na jedlo ani pomyslenie, a pri druhom súste sa mi v hrdle niečo vzpriečilo a ja som vedel, že už dnes nebudem schopný do seba dostať vôbec nič tuhé. Najprv ten hnoj dnes na pojednávaní a teraz toto? Strata dôvery mojich najlepších priateľov? Ako inak sa dalo nazvať zatajovanie TAKYCHTO dôležitých skutočností? Cítil som sa hrozne podvedený.  A neuveriteľne sám, keď som bol bez nej. Bolo to odo mňa sebecké, ale myslel som si, teraz, keď sa Angela s Tylerom osamostatnili, venujem Alice jej prázdne miesto mojej malej sestričky, o ktorú sa ešte hodnú chvíľu môžem starať a hýčkať si ju, koľko sa mi len zapáči. A ona mi NIČ nepovie???


* * *


„Čo ťa vlastne tak žerie?“  Edward bol jediný, čo sa odvážil nahlas vysloviť otázku, ktorá ležala medzi nami ako balvan.


„Čo? No...“ Ostal som na neho zízať, úplne zmätený, ako keby sa mi nabúral do myšlienok.


„Presne tak,“ povedal netrpezlivo a založil si ruky na prsiach. „Čo?“ Tak nejako som z neho mal pocit, že je v bojovej nálade. Po dnešnom dni, keď bolo všetko také vyhrotené, že hádam ani jeden z nás nebol vo svojej koži.


Z Edwardovho pohľadu som cítil jasnú výzvu. Posledné, o čo by som v tejto chvíli stál, bol nejaký bezvýznamný boj. Hoci buchnúť si do niečoho – niekoho, by nemuselo byť až také zlé. Zmietalo mnou priveľa pocitov na to, aby som ešte uvažoval triezvo. Pre dnešok veru stačilo!


„O čo ti ide?“ Pokúšal som sa ignorovať Edwardove hnevom zúžené oči do štrbiniek a popritom udržať svoj vlastný hnev na uzde. Vedel ako zaťať do živého a evidentne si to v mojom prípade užíval. Kriste pane, ako by mi vážne dokázal čítal myšlienky! „Chceš sa hádať? Myslíš si, že mám na to teraz chuť? Vieš čo sa ti na tie tvoje psycho kecy môžem... A vôbec, ak sa mieniš do mňa takto navážať, tak to potom radšej padám.“ A ako som povedal, tak som aj ihneď urobil. Zvrtol som sa na päte a celkom ignoroval fakt, že som sa práve dal na zbabelý útek. Nech!


Až keď som bol celkom pri dverách, na predlaktí som zacítil ruku, čo sa ma snažila zastaviť.


„Ja... no, možno jej viem pomôcť,“ zašepkala Irina, no jej slová v mojich ušiach zneli hlasnejšie než salvy z dela.


* * *


Edward


Esme menila farby a ja som jednoducho vedel, že jej príliš čestná dušička neskutočne trpí. Irina navrhla niečo, čo sa jej samotnej priečilo. Vydieranie. Sudca bol v minulosti jedným z jej verných klientov. Nie jej osobne, prirodzene, ale jednej z jej dievčat. Navrhla túto alternatívu trochu zdráhavo, no nikto nič lepšie nemal. Nebolo to to, čo som si prial, žiaden oslnivý dôkaz, ktorý by jednoznačne dokázal oslobodiť Rosalie, ale bolo to aspoň niečo. Možno práve takto by sme mohli skúsiť vybojovať!


Emmett sa snažil upokojiť a zachovať svoju profesionalitu. Oboma svojimi tlapami chytil Irinine ruky a držal si ju od seba prezieravo na dĺžku svojich silných paží.


„Vravela si, že takéto veci nezbieraš?“


Všetci sme videli ako Irina uhla pohľadom a nervózne si prešla zubami po spodnej pere.


„Nechcela som to použiť, iba ak by som musela... kvôli Alice. Teraz to už ale nepotrebujem, mám to bezpečne uzamknuté vo svojom sejfe.“  Túžila po tom, aby sme jej uverili.


„Ale predsa tam niečo, čím sudcu možno vydierať, máš. Prečo?“ Emmett sa správal ako na nejakom idiotskom súdnom pojednávaní. Akoby bola Irina svedkom obžaloby a on ju chcel dostať už iba zo zvyku.


Mykla bezmocne plecami.


„Ja neviem, Emm, možno len tak, aby som mala nejaké zadné vrátka... toto je neistý biznis. Poznáš ho, vieš, že sa dokáže všetko behom sekundy úplne zvrtnúť.“ Apelovala na jeho vlastné svedomie.


„Každopádne, nech to už Irina urobila z hocijakého dôvodu, je to už nepodstatné. Berme to ako pomoc, na ktorej sa dá stavať,“ uzatvoril som celú vec a trochu prekvapene som sledoval, ako postupne všetci váhavo prikyvujú. Dokonca aj Esme bola za taký neortodoxný spôsob vedenia našej vojny, akým vydieranie rozhodne je.


Zhrnutie




předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

9)  Empress (21.11.2012 12:09)

Keby som bola na mieste Rosalie, tak som si nie istá, či by som sa... nezbláznila Veď niečo také normálny človek nemôže vydržať. Je síce super, že má podporu celej rodinky, ale čo z toho keď naproti nim stojí taký parchant a taký systém, ktorý kedysi považoval mlátenie manželiek za normálne
Mohla by som povedať, keby bolo keby (keby sa Emmett už dávno rozhúpal), ale už to nemá zmysel, lebo sa stalo, čo sa stalo, takže treba bojovať s tým čo je.
Takže Cullenovci a spol. hurá do toho!!!
A ja idem rýchlo ďalej...

monikola

8)  monikola (30.10.2012 16:07)

boze moj chudera Rosalie...plepač, že som nekomentovala vsetky kapitolky ale dnes som to vzala tak zhurta...dohanam resty, vies a ked sa zacitam do niecoho od vas kočeny tak to potom neviem prestat

som rada, ze sa Jesper s ALice konecne rozhybali, opyty Jasper bol fakt na zozranie som strasne zvedava ako to potiahnes dalej...rozhodne ti nedovolim Rosalie obesit nie nie nie pekne krasne to chce plan...akykolvek

inak to, ako uzasne si v tejto poviedke poprepletala postavy je uzasne...zo zaciatku pomaly nikto nikoho nepoznal a teraz su zase stara dobra partia

Twilly

7)  Twilly (06.10.2012 00:54)

To víš, Kočičko, že se budu snažit. Už si to pomalu promýšlím, ale optavdu to jde "pomalu", páč ten můj Dráček s Miou mi pořád šlapou po těch mých ubohých starých dvou buňkách, co si hrdě říkají INTELEKT

HMR

6)  HMR (05.10.2012 23:12)

Angela se nám rozjela...
Ako inak sa dalo nazvať zatajovanie TAKYCHTO dôležitých skutočností? hezké Emme, hezké... kdyby si se rozhoupal dřív, nemusela tahle situace vůbec nastat, že?
no nápad je to celkem... zoufalý, ale zoufalé situace vyžadují zoufalá řešení... jen aby to celou situaci ještě nezhoršilo...
Má drahá, mourovatá... děkuji za písmenka ale... ty víš... kdy budou další???

HMR

5)  HMR (05.10.2012 22:59)

Jsem tady!
Jsem tady!
Jsem tadýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýý!!!!!!!!!!!!!!!!!
Tadá a kdo je tu se mnou... mňauuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu
Tak a teď vážně... mám se vracet k poslední kapitole... pro osvěžení???
Cák já vím???
To zvádnem... však jsme kočky šikovný... mňau!

Cathlin

4)  Cathlin (02.10.2012 22:24)

No tedy! Kdo by to byl čekal! Takový plán!
Ale každopádně mám velkou radost, že jsou kočičky zpátky! Jupi! Pořád trvám na tom, že je to strašně příjemné a zajímavé čtení! A vrátit se k nim je jako nazout si staré dobré dobře padnoucí boty!
A to, jak jsi dneska skákala mezi postavami, to byl tedy výkon! Dobrá práce, vážně!

Lenka326

3)  Lenka326 (02.10.2012 22:01)

Díky Twilluško, vím, že řádíš na BH a mám tu tvoji povídku v plánu, až se nabažím EK (je to úžasné ale taky úžasně dlouhé a zrovna teď jako naschvál i bojuju s časem) taky tu na mě pomrkává nový voňavý Fifty, ale tohle jsem si nemohla nechat ujít. I když už jsem přemýšlela, že se vrátím k předchozí kapči, no naštěstí jsem se chytla hned.
Prosím, pokračuj, protože tohle se jen malilinkato posunulo v ději a pořád nevím, jak to s Rose a vlastně se všemi ostatními dopadne. Držím palce, abys měla slinu na všechno, co máš rozepsané a taky chuť do psaní, já tu budu čekat, jo?

Twilly

2)  Twilly (02.10.2012 21:26)

Promiň Julinko, ale mám rozjetou už druhou sérii na BH

julie

1)  julie (02.10.2012 21:23)

Twilly,nevěřím vlastním očím!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek