Sekce

Galerie

/gallery/Laska-dakujem-neprosim.jpg

Vzťahy sú ako klbká, niektoré sa rozmotávajú, iné sa zase zamotávajú... snáď sa Vám bude táto kapitola páčiť

Mala pocit, že sa točí svet. S ňou, s ním, že obaja vedia lietať. Teraz kebyže ju pustí z náručia, zloží sa mu pod nohy ako poskladané pyžamo. Nedokáže stáť, rozmýšľať... jednoducho nič. Nahuel a jeho úžasné horúce telo, tlkot jeho poloupírieho srdca, tep, dych... tmavohnedé studne do duše. To bolo jediné, čo malo v tejto chvíli nejaký zmysel. Tak prečo potom v jej mysli, kdesi tam, úplne v malom kútiku, na ňu číha tá myšlienka? Čo urobí Nahuel, keď sa dozvie pravdu???

Nemohla sa odtrhnúť od jeho očí ani pier. Nemohla a ani nechcela. Bolo to tak lákavé. On ju chce a ona jeho, prečo sa to vždy musí tak komplikovať?

Posmutnela.

„Čo sa deje, *princesa?“ Okamžite vytušil Beinu náladu. Dalo jej to veľkú prácu, ale nejako sa od neho neobratne odtiahla a s narastajúcim strachom sledovala jeho mračiace sa čelo.

„Nahuel, prosím, nerob mi to ešte ťažšie, než to už mám a... “ odvaha ju načisto opustila. Tuho zavrela oči a naprázdno silene preglgla. Bolo to absolútne zbytočné, ale ešte sa za tú krátku dobu nedokázala zabaviť všetkých ľudských prejavov. A tak jej telo zareagovalo ešte zo zvyku.

„A... ?“ neodbytne ju skenoval pohľadom a tým ju ešte viac znervózňoval.

Najprv mala šialenú chuť mu ten pohľad vrátiť, ale necítila sa práve v nadradenej pozícii, tak očnú vendetu radšej vzdala. Povzdychla si, ale povedať mu to musí, to vedela celkom isto. To, čoho sa bála, bolo jeho odmietnutie. Že sa mu zhnusí a nebude ju viac chcieť. Teraz, keď si uvedomila, že ho ľúbi.

„A... ?!“ Musel byť tiež veľmi nervózny, pretože na ňu tlačil trochu viac než prestávala zvládať.

„Nahuel,“ kňukla. Ak by mohla v tomto stave plakať, pravdepodobne by po prvý krát v živote použila slzy. V sebaobrane. Takto musím s pravdou von.

Otočila sa mu chrbtom aby jej nevidel do tváre a dúfala, že ju nebude rozptyľovať dotykom. Absolútne kašlala na fakt, že je stále oblečená len v čipkovanej podprsenke.

„Nahuel, skôr, než povieš čokoľvek... zaväzujúce, hocičo, čo ma roztopí, podupe a vynesie do výšin...“ naštartovaná zo seba súkala jedno slovo za druhým vo vysokej kadencii, takže bolo zvláštne, že sa na chvíľu odmlčala. „... mal by si vedieť zopár detailov o mojom poondenom živote.“

Neušlo mu, že sa jej hlas trochu zachvel. Musel zaťať dlane do pästí aby prekonal to šialené nutkanie si ju k sebe privinúť a len tak ju držať v náručí. Dovtedy, kým sa neupokojí, alebo len do konca existencie. To je jedno. Len nech cíti jej vôňu a môže počúvať jej hypnotický smutný hlas.

„Čo také by som mal vedieť?“ Nahuelov hlas dostal zvláštny, zastretý tón a jej telom prešiel kŕč vzrušenia. Toto bude bolieť... veľmi bolieť, napadlo jej.

Nádych, výdych, nádych... „O Davidovi, o mne a o...“ zaváhala, „... jeho otcovi,“ dodala ticho, ale jeho poloupírie uši to aj tak zachytili.

„*Princesa, ale ja sa teraz nechcem baviť o Sethovi!“ Ťažko potláčal v hlase hnev, ktorý sa mu okamžite rozlial do celého tela.

Bea sa veľmi, ale ozaj veľmi pomaly obrátila tak, aby mu zase stála tvárou v tvár. Na jednej strane sa nenávidela za to, že prahne po tom, aby videla ako sa zatvári, keď mu oznámi, že Seth nie je Davidovým otcom, na tej druhej vedela, že ten výraz, ktorý ho vystrieda v Nahuelovej krásnej tvári po tom, čo si od nej vypočuje, ju celkom určite zabije. Aj keď nie fyzicky, ale jej dušu stopercentne.

„Ja nehovorím, o Sethovi, láska,“ zašepkala a užívala si pohľad na jeho rozžiarené oči.

Vôbec si neuvedomovala, ako ho nazvala a Nahuel v jej vysvetlení videl hneď dva dôvody na radosť.

„Chcem hovoriť o tom, že pre teba nie som tá pravá, chápeš?!“ Bolo nádherné vnímať jeho šťastie, ale Bea to už viac nezvládala. Úplne sa zosypala a revala na neho ako besná.

„Nie som nič iné ako poškodený tovar, hnus, od ktorého je lepšie sa pakovať len čo najďalej. TO by si chcel? To by si vážne chcel?!“ Naberala na hystérii riadne obrátky.

Nahuel zmätene sledoval Bein výstup. Absolútne mu nedochádzalo, čo sa to tu deje. Ako sa to takto zvrtlo. V hlave mu blikala kontrolka, ktorá mu kázala vziať ju do náručia a držať dovtedy, kým sa neupokojí. A bezmyšlienkovite to aj urobil. No ale vzápätí už plachtil miestnosťou presne tak, ako pri jej narodení. Náraz do steny bol tvrdý. Cítil ho, ale bolesť ako taká to nebola. Len bude mať teraz Bea dokonalú siluetu jeho tela preliačenú priamo v izbe.

„Miláčik, ocenil by som, keby si to už viac nerobila.“ Snažil sa oprášiť si zvyšky omietky z vlasov a ramien.

Paradoxne, toto vrhačské kolo č. 2 ju dokonale prebralo z hysterického záchvatu do ktorého pomaly, ale iste upadala.

„Si v poriadku, Nahuel?“ Nedokázala ostať úplne nestranná, ale priblížiť sa k nemu nedokázala. Vedela, že by ho zbozkávala dovtedy, kým by neskončili tak ako na tej lúke.

„Som,“ zavrčal, „ale viac sa mi páči, keď mi hovoríš láska.“

Prekvapil ju. Zrazu nevedela kam s očami.

„Počúval si ma vôbec?!“ nervozitu nedokázala skryť, tak videla jedinú možnosť, ako si zachovať zvyšok zdravého rozumu už len cholerickým ziapaním.

Mlčal. Čím viac sa ticho prehlbovalo, tým viac strácala pôdu pod nohami. Mala obrovskú chuť začať sa hihňať, alebo si len obhrýzať nechty. Čokoľvek, ale stáť a dívať sa na to, čo vaša milovaná osoba urobí, ak na ňu nakričíte, to je horšie, než keby ešte za ľudského života podstúpila mučenie španielskej inkvizície. Vlastne, určite by to nebolo horšie ako toto...

„Počúval som ťa veľmi pozorne. Chceš hovoriť o Davidovom otcovi, ale nie o Sethovi,“ hovoril pomaly a pohľadom ju priam prebodával. „A spomínala si aj nejaký... tovar.“

Mala pocit, že sa jej zovrelo vnútro. A je to tu...

„No, vlastne, Davidov otec... veľa ti o ňom asi nepoviem, ja totiž neviem, kto to je.“ Tuho zavrela oči a čakala, čo sa bude diať ďalej. Ale nepočula nič. Ani zvuk zatvárajúcich sa dverí, ktoré by jej dali vedieť, že ju zhnusene nechal stáť s vlastným ponížením. Miesto toho zacítila závan jeho vône a vzápätí ako krídlo motýľa nežný dotyk jeho prstov na líci. Stopa po dotyku jej vypaľovala nezmazateľný znak do duše. Vie, že ho tam naveky bude nosiť.

„Na tom nezáleží...“ šepol jej do spánku a pritisol na rovnaké miesto pery.

„Tie zvery ma znásilnili!!!“ Vedela, že by sa mala odtiahnuť, ale nemohla. Jeho blízkosť pre ňu bola tak opojná, že mala pocit, že bez neho umrie.

„Zabijem ich, všetkých do jedného!“ zavrčal, ale pery z jej pokožky neodtiahol. Viac sa k nemu pritisla, akoby sa chcela vpiť do jeho šiat, do neho samotného.

„Neskoro, už to za teba zvládol jeden šibnutý menič, “ horko sa usmiala. Ale bol to taký ten smutný úsmev Giocondy.

„Potrasiem mu za to pravicou, ale nečakaj, že z nás budú najlepší priatelia, miláčik,“ vysvetľoval jej a za každým slovom dostala drobný božtek na nos.

„Som rád, že sa o teba postaral a že chcel chrániť aj Davida, za to mu budem vďačný celý život.“ Tak ako to povedal, tak to aj myslel. Naozaj a úprimne.

„Tebe vôbec nevadí, že...“ nechápala, ako môže po jej priznaní ostať taký pokojný, ale nedovolil jej dopovedať čo mala na srdci.

„Pšššt, miláčik, to je už za nami. Teraz sme len my traja.“ Hladil ju po chrbte jednou rukou, zatiaľ čo druhou si ju pevne tisol k sebe. Nemal v úmysle ju ešte niekedy pustiť. Nedal by ju za nič. Nikomu. A každému, kto by o ňu len nechtíkom zavadil, by rozbil ciferník a nezostal by po ňom ani mastný fľak.

„Takže stále som miláčik?“ Oči jej žiarili spokojnosťou.

„Stále. Dokým len budeš o to stáť, miláčik.“

* * *

„Nessie, aspoň niečo,“ škemrala Alice.

„Nie!“ Ness sa snažila byť nekompromisná. V skutočnosti už mala na mále.

„Čo tak kvetinovú výzdobu?“ Malý elfík jej kľačal za zadkom.

„Vybavená!“ Čím úsečnejšie odpovedala, tým nadobúdala stále silnejšie presvedčenie, že jej vôľa, teraz už visiaca iba na tenulinkej nitke, dlho nevydrží.

„Nessiii...“ zakvílila drobná postavička ultravysokým hlasom sprevádzaným silno-mrkavým efektom dokonale vytočených mihalníc. A na posilnenie dojmu urobila tri kroky kľačmo na kolenách a s rukami v modlitebnej polohe.

Dokelu, kto toto má vydržať!!! „Teta, toto je teror, je ti to jasné?“ vyčítavo jej to oplieskavala o hlavu.

Alice spravila ďalšie tri kroky na kolenách a pridala zo dve mrknutia.

„Dobre, treba ustrážiť všetkých vlkov, či sú upravení, to ti môžem dať na starosť.“ Nakoniec povolila.

Alice zaťala zuby, bleskovo premyslela svoje možnosti, evidentne prišla na nejaký plán, lebo sa jej ešte stihol blesknúť rýchly šialený záblesk v očiach a prikývla.

„Budú ako zo škatuľky, prísahám!“ obradne zdvihla dva prsty pravej ruky v prísahe.

Nessie len zavrtela hlavou a v duchu si nadávala, že takto potupne zlyhala.

To už Alice krčila svoj rozkošný pršáčik. „Fuj,“ ako správna herečka si ho stisla, „blíži sa sem nejaké psisko, ja radšej padám.“ A snažila sa o rýchly útek.

„Teta, tak to by si mala skôr trénovať a nie utekať,“ smiala sa na plné kolo Nessie.

„Čau Ness, kde máš sestru?“ spustil hneď od dverí, v ktorých sa ležérne usadila jeho robustná postava.

Tým psiskom bol Seth. Nessie na sekundu zavládol v tvári rozčarovaný výraz, ale na druhú stranu, mať tu takto naservírovaného budúceho švagra, to sa často nestáva.

„Netuším, musíš si ju pohľadať.“ Skúsila to najprv neutrálne, ale v hlavičke jej už na plné obrátky fičal plán. Lis ju pravdepodobne za to rovno vykostí, ale bola si viac než istá, že keď ju hnev prejde, tak sa jej ešte poďakuje.

„A už ste sa spolu bavili?“ strašne nenápadne, že by to bolo aj slepému jasné, sa snažila vmanévrovať ho niekam, kde sa mu to určite páčiť nebude.

„O čom?“ Tušil, že ona vie, ale nehodlal sa vzdať lacno. Rozhodol sa, že ju to nechá pekne vyžrať.

Ale Nessie tiež nebola najľahší súper, hoci v nevýhode.

„O vás dvoch s Lis a o svadbe,“ udrela na neho Ness na priamo.

Tento úskok nečakal. Trochu sa ošil. Bolo mu viac než jasné, že Ness je tvrdý protihráč a má niečo za lubom. Najhoršia možná kombinácia.

„My dvaja s Lis - to je na dlhú tému.“ Jeho hlas znel mrazivo.

„Zato téma svadba? To je jednoduché. Naša je v nedohľadne, ak vôbec nejaká niekedy bude a tá tvoja... jasné, prídem, veď Jake je môj kamoš.“ Pôsobil nedostupne. Vytvoril si okolo seba vysokú hradbu a na cimburí čakal nepriateľa s vriacou smolou. Len tak niekto neprejde.

Periférne zahliadol, ako sa čosi pohlo pri stene, ale hlavu neotočil. Vedel, kto to je. Jeho Lis. Jej vôňa je nezameniteľná a má ju vrytú pod kožu. Naveky.

„To som rada, že na našu svadbu prídeš, ale to nie je to, čo by som chcela od teba počuť.“ Pobavene sledoval, ako sa Nessie od premýšľania urobila vráska na čele.

„A čo také.“ Už sa ozaj neskrývane na jej snahe zabával.

„Mal by si si ju vziať. Je to správna vec a okrem toho, miluješ ty ju a aj ona teba, tak kde je problém?“ vychrlila jedným dychom a so zdvihnutým obočím čakala na odpoveď.

Ness evidentne nemala rada vytáčky. Takto na rovinu je to asi najlepšie, premýšľal.

„Dúfam, že vieš, že som to už urobil a že ma odmietla.“ Keď na rovinu, tak na rovinu, maličká.

Nessie mlčala. Nervózne si zahryzla do spodnej pery a uhýbala pohľadom. Takže to vie, Lis jej to povedala, napadlo mu. Viac už k tomu nepovedal, len si pobavene založil ruky na hrudi a čakal, čo sa bude diať teraz. Bol to ale iba schopný herecký výkon. Vedel, že táto konverzácia má aj iného poslucháča.

„Požiadaj ju znova.“ Nessie ho prekvapila svojou húževnatosťou. Seth by to už bol dávno bol urobil, ale bál sa ďalšieho odmietnutia. To prvé mu skoro vytrhlo srdce z hrude.

„Prečo by som to robil, daj mi jeden dôvod.“ Bol si vedomý, že je to krutá vendeta.

Ness na neho konečne pozrela. V tvári mala skúmavý výraz. Evidentne sa ho snažila odhadnúť.

„Neverím, že o ňu nestojíš...“ šepla.

„Stojím, len neviem, či ešte stojím o svadbu s ňou,“ tiež šepol, ale dôraz v intonácii spôsobil, že aj ten šepot kričal do ticha.

„To nemyslíš vážne, však?“ dožadovala sa odpovedi zhrozená Ness.

Mlčal. Len pohľadom ju utvrdil, že to myslí ozaj vážne. Vlastne neklamal. Sám nevie, či vôbec stojí o to skúšať ju znova žiadať o ruku. Či by bol vôbec schopný zniesť ďalšie odmietnutie bez toho, aby sa rozbil na kúsky. On i jeho srdce.

„Ak je to všetko, Nessie, čo si mi chcela... ja... pôvodne som šiel za Jacobom, nevieš, kde ho nájdem?“

Zbabelý útek bolo jediné, na čo sa práve zmohol. Myslel, že to má pod kontrolou a zatiaľ si vykopal vlastný hrob a práve si k tomu ešte aj vyrezáva aj náhrobný kríž.

Nessie ešte stále vyjavene, ukázala smerom na terasu a zašepkala tiché: „Je vonku.“ Na viac sa nezmohla. Sethov prístup ju dokonale odrovnal. Vedela len, že toto sa Lis nesmie dozvedieť. Nikdy.

„Tak sa maj.“ Otočil sa a rýchlo vystrelil, akoby mu horelo za pätami.

Ness len stála, neschopná akejkoľvek myšlienky. Hlavou jej vírili len samé neslušné nadávky, keď aj ona konečne zachytila pohyb. Takmer ju kleplo, keď zistila, že je to Lis. Rovnako otrasená ako ona sama.

„No sestrička, tak teraz som kompletne v prdeli!!!“


* princesa - (portug.) princezná

 

Zhrnutie

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

«   1 2

kytka

3)  kytka (20.02.2011 22:57)

Moc jsem se na další kapitolu těšila a moc jsem si ji užila. Bea a Nahuel - . No, a Seth? To je prostě kůň. Ale já Ti věřím, že bude svatba, dvojitá.

Bosorka

2)  Bosorka (20.02.2011 22:18)

Promiň ale já musím : A DO PRDELE!!!!!!! Sethe - ty pako jedno zablešený!!!! Okamžitě nástupa a žehlit a žehlit..... JÁ CHCI SVAHBU!

Karolka

1)  Karolka (20.02.2011 22:15)

Jáááááááááááááááj! Ja ťa milujem! Kompletne! Já si to užila jak nikdy. první část s Nahuelem a s Beo! To bylo veliké ááááááááááách. Miluju toho snědýho chlapa!
Jenže tvůj Seth, drahá, tvůj Seth prostě nemá konkurenci. Navíc si na nás tentokrát vytasila neskutečný arzenál humoru. Málem jsem se tu počůrala. A věřím ti. Nebojím se o ně. o to sladší bude usmiřovačka.
Fakt jsem si to báječně užila! Zraješ jako víno!

«   1 2

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse