Sekce

Galerie

/gallery/ktovravipravdu4.jpg

Bella sa vydáva! Naozaj? Aké vysvetlenie poskytne Jacob a spol.? A čo Cullenovci? Dozvie sa Bella konečne pravdu?

3. časť

 

Pozerala som na tých ľudí, akoby spadli z mesiaca.
“Ale to nie je možné. Veď mi je len 18!“

Nechápavo som sa pozrela na Jacka, ale ten sa na mňa ani nepozrel.

„A..a nemám ani prstienok!“ ukázala som im ruky. Paul so Samom si vymenili pohľady.

„Asi ti ho vzali v nemocnici. Neboj, Jacob ti kúpi nový.“ odvetil Sam.

V nemocnici! Zrejme mi ho vzal doktor Cullen. Ale prečo? Podľa Alice som bola zasnúbená s Edwardom! Ale Quileuti ma presviedčali o inom. Komu veriť? Obyčajným ľuďom alebo krvilačným príšerám? Ľuďom, ktorí majú o mňa starosť alebo beštiam, pre ktorých som len súčasť stravovacieho jedálnička?

„Mala by si ísť domov, Bella.“ ozval sa Jacob. „Charlie bude mať o teba strach!“

 

Cestou domov mi v hlave vírilo množstvo myšlienok. Pretože som potrebovala odpovede, spýtala som sa Jacoba.

„Edward mi povedal, že som zasnúbená s ním. Ukazoval mi fotky, na ktorých som vyzerala celkom šťastne...“

Jacob sa zamyslel a nespúšťajúc oči z cesty mi povedal: „To bolo pred tým..“

Nechápala som. „Predtým?“

„Bella, ja ti nechcem ubližovať. Kedysi ste spolu chodili, ale len veľmi krátko. Pár týždňov. Potom sa ...on...Edward sa ťa pokúsil znásilniť. Nikomu si nič nepovedala, ani Charliemu, len mne. Odvtedy Cullenovcov neznášame.“

Nemohla som tomu uveriť. Nielenže je upír a pravdepodobne aj vrah, ale neštíti sa znásilniť mladé dievča. Pardon takmer znásilniť.

„V ten večer sme mali ísť do kina. Keď si neprišla, začal som sa báť a šiel som k tebe domov. Počul som výkrik a vbehol som do kuchyne. Tam som videl toho hajzla, ako z teba strháva šaty. Odtrhol som ho od teba, zmlátil a vyhodil z domu. Chcel som povedať tvojmu otcovi, čo sa stalo, ale ty si nechcela, aby sa o tom niekto dozvedel. Asi si sa bála, že by ti neverili, aj keď si dcéra policajného riaditeľa. Predsa, veď je to lekárov syn!“ zdôraznil s iróniou.

Prikývla som. „Po čase sme sa zblížili a náš kamarátsky vzťah prerástol do mileneckého.“ Všimla som si, ako na mňa pri poslednom slove pozrel kútikom oka. Charliemu ani Billimu to samozrejme nevadilo a tak som ťa požiadal o ruku. Súhlasila si. Billi bol nadšený, že sa jeho najlepší kamarát stane jeho svatom.“

„A Charlie?“ skočila som mu do reči.

„V deň, keď si mala nehodu, sme mu to chceli povedať. „Predpokladám, že Charlie nebude mať žiadne námietky. Ale ešte mu nič nehovor, O.K.?!“ prikázal.

Usmiala som sa. „Jasné, počkáme, kým si spomeniem.“ Pri týchto slovách urobil Jack akúsi grimasu.

„Čo je?“ spýtala som sa.

„Ale nič.“ povedal a mala som dojem, že chce odviesť moju pozornosť inam. „Už sme doma!“ zvolal.

 

Billi s Charliem stále pozerali zápas a tak som im a Jacobovi pripravila večeru. Charlie mi rozprával o mojom živote vo Phoenixe, o mame a o Philovi. Bola som prekvapená, ako to prežíva. Zdalo sa, že Phila vôbec neodsudzuje a má ho celkom rád.

Po zápase sa Jacob s Billim rozlúčili. Jacob ma pred odchodom pobozkal na ústa, čo neušlo ani jednému z našich rodičov. Keď Blackovci odišli, stretla som sa s Charlieho prekvapeným pohľadom.

„Stalo sa niečo, čo by mi uniklo?“ pýtal sa ma.

„Nič, čo by ťa muselo trápiť, oci.“

 

Jacobov pohľad

 

Aj keď sme do La Push dorazili až neskoro večer, doma nás čakali ostatní zo smečky.

„Čo ste jej to narozprávali? pýtal som sa.

„Nič, len ti chceme pomôcť. Bella si nič nepamätá, takže...“ začal Paul.

„A ak si spomenie?! Čo budeme robiť potom?!“ skočil som mu do reči.

„To sa uvidí! Možno, keď si spomenie, bude dávno vydatá, obklopená deťmi a tiež je možné, že si nespomenie nikdy...“zakončil svoju úvahu Paul.

Zamyslel som sa. Česť a svedomie mi bránili o niečo takom čo i len uvažovať, ale myšlienka na spoločný život s Bellou bola čoraz lákavejšia.

 

Bellin pohľad

 

V noci som nemohla zaspať. V hlave mi vŕtali rôzne myšlienky. Vstala som a otvorila som album, ktorý som dostala podľa Charlieho od mamky k narodeninám. Reneé sa o mňa strachovala a takmer každú hodinu mi volala, či som v poriadku. Charlie ma ubezpečil, že Reneé je proste taká a už sa nezmení.

Dívala som sa na fotky a snažila som si spomenúť. Na každej fotke bol niekto s Cullenových. Najviac Edward a drobné dievča, ktoré nazýval Alice.  Na jednej ma akýsi tmavovlasý chlapec vyhadzoval vysoko nad hlavu- jeho meno som si nestihla zapamätať, na inej som sedela vedľa krásnej blondýnky a na ďalšej som stála pred školou s Alicou. Listovala som ďalej. Na tejto sedím v krásnej slnečnej kuchyni s pani Cullenovou a v ruke držim akýsi koláč. Ústa mám plné ako syseľ pred zimou. Na tamtej sedím medzi Edwardom a doktorom Cullenom a pozeráme sa na telku. Edward ma drží za ruku a obaja vyzeráme šťastne a zamilovane. Na ďalšej stojím v akejsi izbe oblečená do spoločenských šiat a Alica sa snaží ma nalíčiť. Oči sa mi zastavia na nápise pod ním.

Alice Cullenová, stužková slávnosť...A dátum. 15. mája 2006. Pred vyše rokom. Rýchlo listujem ďalej. Na poslednej strane mi padne do očí fotka, pod ktorou je napísané: Rosalie Haleová, Edward a Emmett Cullenovci, výlet po Aljaške, 1.júla 2007.

„To nie je možné. Jacob mi vravel, že spolu chodíme už pol roka!“ vravela som si v duchu. Rýchlo som sa pozrela na kalendár. 20. júla 2007!!!! Čosi tu nehralo.

„Snažíš sa spomenúť si?“ vyrušil ma hlas od okna. Prekvapene som sa trhla.

„Čo tu chceš?“ pýtala som sa zostra. „Bella, ja ti neublížim.“ povedal so smútkom v hlase a začal sa približovať. Možno mi chce znova ublížiť, ako vtedy, alebo ublíži Charliemu...Preboha Charlie!! Musím niečo urobiť! Musím ho zastaviť, aby otcovi neublížil.

„Choď preč! Neopováž sa priblížiť, lebo začnem kričať.“ zvyšovala som hlas. Vedela som, že by mi to príliš nepomohlo, veď je to predsa upír a môže ma i zabiť. Ale Jacob ho premohol, takže nie je nezdolateľný. Hoci nie som taká silná ako on, nevzdám sa bez boja. Ukážem tomu upírovi, že nepredám svoju kožu lacno!

„Vypadni! Jacob mi všetko povedal!“

„Aha!“ vypadlo z neho.

Snažila som si spomenúť na legendy o upíroch. Takže svätená voda, kríž, cesnak, slnko a kolík do srdca. Slnko by mi nebolo nič platné, keďže je hlboká noc, ale so striebrom by som bola silnejšia!

Schmatla som strieborný krížik, ktorý ležal na stole a nastavila mu ho pred tvár. Edward sa na mňa pozrel s výrazom bolesti v očiach. „Ach, Bella.“ zašepkal a zmizol.

 

Edwardov pohľad

 

Utekal som domov ako najrýchlejšie som vládal. Stále som si v hlave premietal, čo sa stalo. Chcela ma odohnať striebrom! Keby sa situácia netýkala mňa, rozosmial by som sa. Vbehol som do domu a zistilo som, že moja rodina ma už očakáva. Alice im už zrejme povedala o situácií, ktorá sa odohrala v Bellinom dome. „Bože, čo mám robiť, Alice? Čo mám robiť?“ objal som sestru a rozvzlykal sa.

 

Bellin pohľad

 

Nasledujúce dni ubehli veľmi príjemne. S Jakom som si rozumela čoraz viac. Prípravy na svadbu vrcholili a ja som sa tešila na nový život s Jakom. Ostatní sa ku mne správali veľmi milo a ja som ich začala vnímať ako svoju novú rodinu. Najmä s Emily som sa spriatelila, ktorá mi bola ako sestra. Po dohode s Jackom som sa rozhodla Charliemu povedať pravdu až deň pred svadbou. Napriek všetkému som sa bála, aby sa Cullenovci nesnažili prekaziť moje šťastie. Hoci ma Jacob ubezpečoval, že v La Push som v bezpečí a Cullenovci si netrúfnu prísť k nám, môj strach sa o nič nezmenšil.

 

Desať dní pred svadbou sme sa zamilovane prechádzali po pláži a dívali na západ slnka.

„Si šťastný?“ pýtala som sa úplne zbytočne.

„Áno!“ povedal, ale mne sa zdal duchom neprítomný.

Pri Jacobovi som mala neustále dojem, akoby mi niečo tajil. Ak máme byť čoskoro manželia, musíme si dôverovať.

„Jaku! Povedz mi, čo sa deje! Môžem ti nejako pomôcť?“ ustarostene som sa pýtala.

Zhlboka sa nadýchol. „Bella, ja...musím sa ti k niečomu priznať. Ja...som ti klamal! Prepáč!“

Nechápala som! Nerozumela som, čo sa deje. V hlave som mala úplne prázdno!

Ako...V čom mi klamal?

Pozrela som Jakovi do tváre, snažiac sa z nej niečo vyčítať.

„V čom si mi klamal?“ pýtala som sa so strachu, ktorému som nerozumela.

„Vo všetkom! Nikdy sme neboli zasnúbení.“ začal, ale ja som mu skočila do reči.

„Nikdy! Ale veď...hovoril si, že...“ habkala som, nenachádzajúc slová.

„Takže žiadne zasnúbenie nebolo?“ povedala som so slzami v očiach.

„Bolo, Bella, ale...“

„Ale? Aké ale?“

„Ale nie so mnou! Bola si zasnúbená s Cullenom. Vlastne stále si! 18. augusta si sa mala vydávať.“

18? Ale veď to je o dva dni?!

„Ja nechápem, Jaku? Prečo?“

„Čomu nechápeš?“ schmatol ma prudko za plecia a zatriasol so mnou. „Ľúbila si ma, ale milovala si Edwarda. Ja...chcel som aspoň kúsok šťastia. Aspoň niekoľko omrviniek zo stola, ktorý patril Cullenovi.“

„A čo ja? Pomyslel si vôbec na mňa? Žila by som s tebou v klamstve. O čom by bol taký život?“ kričala som naň.

„Nenávidím ťa!!!“ zakričala som a z posledných síl som sa rozbehla k svojmu autu nevšímajúc si Jakovo zúfalé volania ani prosby.

Naštartovala som a zamierila som späť domov. Zúfalo som vbehla do domu, kričiac: „Otec! Otec!“

Charlie ku mne pribehol úplne vydesený mojim stavom. Tvár som mala úplne strhanú, v očiach slzy, ledva lapajúc dych som sa pýtala: „Otec, povedz mi pravdu! Skutočnú pravdu! Naozaj sa mám vydávať za Edwarda Cullena?“

Charlie sa na mňa prekvapenie pozrel. Po chvíli mlčania prikývol.

„O dva dni, Bella. Prekvapilo ma, keď si toľko času trávila v La Push, ale myslel som si, že sa chceš s ním rozlúčiť, alebo si užiť posledné dni slobody.“

Hlava sa mi zakrútila. Všetko bola lož! Muž, ktorého som milovala, bol obyčajný klamár a pritom som sa mala vydať za niekoho, koho som považovala za násilníka. Bolo mi zle zo samej seba.

Otec mi opatrne podal akúsi obálku. Prekvapene som sa naňho pozrela a otvorila som ju. Vo vnútri bola pozvánka na svadbu. Na moju svadbu!

 

Edward Anthony Masen Cullen

a

Isabella Marie Swanová

vám oznamujú, že dňom 18.8.2007 začínajú spoločnú cestu životom. Obrad sa uskutoční v kostole sv. Michaela vo Forks o 10 00 hod.

Papier bol ozdobný a určite aj pekne drahý. Celkom pekný, ale rozhodne nie podľa môjho vkusu. Vari ho vyberal Edward?

„Ten papier bol Alicin nápad.“ odpovedal Charlie na nevyslovenú otázku. „Zariaďuje ti celú svadbu.“

„Aha.“ to bolo jediné, na čo som sa zmohla.

 

Musela som ísť za Edwardom, aby mi zodpovedal na pár otázok. Charlie mi popísal cestu k ich domu, veď ja som u Cullenovcov bola len raz.

Keď som zahla na lúku pred domov, nemohla som si nevšimnúť krásu toho miesta. Keď som tu bola prvýkrát, nemala som čas si ho dôkladne poobzerať. Vošla som na verandu a zdvihla ruku s úmyslom zaklopať. Skôr ako som tak stihla učiniť, dvere sa prudko otvorili a stála v nich Alice.

„Bella!“ zvolala. Za ňou sa zhromaždili ostatní členovia rodiny. Vstúpila som dovnútra a podišla k nemu. „Edward, potrebujem vedieť jednu vec.“

„Pýtaj sa.“ povedal nervózne.

„Je pravda, že si sa ma pokúsil znásilniť?“
Prekvapene zalapal po dychu. I ostatní Cullenovci sa zatvárili zdesene.

„Kto ti povedal takú hlúposť?“ zajačala naštvane „grécka bohyňa“, až som sa naplašila. „Určite tí psy, že? Edward by ti nikdy neublížil!“

„Rose, prosím ťa, veď ona si nič nepamätá. Ľahko ju mohli zmanipulovať.“ upokojoval ju „kudrnáč“.

Edward sa obrátil ku mne. „Bella, miláčik, ja by som ti nikdy neublížil. Na to ťa príliš milujem.“ povedal a ja som vedela, že mi hovorí pravdu. Vycítila som to akýmsi šiestim zmyslom.

„Má pravdu.“ kývla som hlavom smerom k Emmetovi a dodala som: „Oni...mi vraveli, ako si mi ubližoval. Ale ja viem, že to tak nebolo. Nepamätám si, čo sa stalo, ale cítim, že má ľúbiš?“ nesmelo som sa naň pozrela. „Ľúbiš ma ešte?“

Odpoveďou mi bol sladký bozk.

 

18. augusta 2007

 

Kráčala som v bordovo-bielych svadobných šatách k oltáru. Trochu recesia, no čo už! Pri mojich krokoch ma sprevádzala hudba Ave Maria, ktorú som si od Alice doslova vydupala. Vpredu stáli štyria „ľudia“. Edward, v čiernom obleku vyzeral skutočne sexi, Emmett, môj starší brat a švagor, ktorý hral úlohu ženíchovho svedka a tiež Jasper s Alicou, ktorá bola hlavnou družičkou.

Síce som si nespomenula na svoj minulý život, ale to nebolo dôležité. Bola som so svojou rodinou, ktorá ma mala rada, a ktorej na mne záležalo. Edward mi všetko vysvetlil a odpovedal na každú moju otázku. Zistenie, že Jacob a jeho priatelia sú vlkodlaci, ma nevykoľajilo tak, ako pravda o upíroch. Teraz už viem, že chceli prostredníctvom mňa ublížiť Edwardovi a jeho rodine.

Podali sme si ruky a ja som opakovala po kňazovi sľub. „Áno.“ povedala som a následne sme bozkom spečatili svoj osud.

 

koniec

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

4)  ClaireStew (12.06.2011 17:40)

krásný!! ale měla jsem chuť Jacoba zabít!

3)  lucka2010 (09.06.2011 15:31)

2)  lady sadness (18.05.2011 01:16)

Jacob sa musel riadne báť, keď sa jej priznal, ale trest si zaslúžil, takto odporne niekomu ničiť život, len preto, že ho nechcela hlavne, že Cullenovci pochopili a neodsúdili ju:) :) :) :) :)

Marvi

1)  Marvi (17.05.2011 13:02)

Jsem ráda, že se vše dopadlo tak jak má. Moc pěkně napsáno

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek