04.02.2011 [18:18], eMuska, Povídky jednorázové, komentováno 9×, zobrazeno 2459×

Totálne pozitívna poviedka o bábätku v Masenovskej rodine. Ale pozor, Edward s Bellou sú ľudia, pričom on je adoptovaný Esmé. Snáď sa bude páčiť!

  Ten pocit, ktorý ma obklopoval, bol neuveriteľný. Len tak ležať na posteli – to bolo ešte relatívne uveriteľné. Ale to, že v náručí držím svoju manželku, jednou rukou hladím jej šiju a druhou vypuklé bruško – to som si nedokázal predstaviť ani v tých najdokonalejších predstavách.

  „Ľúbim ťa,“ šepol som. „Teba, aj to maličké.“ Bella sa mi spokojne zavrtela v objatí.

  „Keď sa narodí,“ ozvala sa tíško, „čo myslíš, ako bude vyzerať?“ Podoprela sa rukami a zdvihla svoju tvár na úroveň tej mojej.

  „Naše bábo bude prekrásne. Bude mať hnedé vlásky po tebe, zelené očká po mne a určite bude mať tvoje ústočká,“ prešiel som jej končekmi prstov po jej perách. V očiach sa jej zaleskli slzy. Už som sa zľakol, že ju niečo bolí, keď moju ruku na jej brušku pevne zovrela a posunula o kúsok vyššie. Užasnuto som na ňu ostal hľadieť. Šťastne na mňa hľadela vrúcnym pohľadom.

  „Ono koplo,“ vydýchol som prekvapene. Ona len horlivo prikyvovala a nechala ma pritiahnuť sa bližšie k jej lonu. Hladil som jej hebkú kožu a vychutnával si každý dotyk tejto chvíle.

  „Edward, Edward, vstávaj,“ šepkala Bella naliehavo a triasla mojim ramenom.

  „Čo už? Už sa obliekam! Si zbalená? Máš všetko? Bolí to?“ vyskočil som z postele a snažil sa si čo najrýchlejšie natiahnuť nohavice. Izbou sa rozľahol jej ľúbezný smiech.

  „Neplaš, zmeškáš do práce,“ chichúňala sa. Zasekol som sa.

  „Nerodíme?“ uistil som sa.

  „Nie, zatiaľ máš na stres ešte čas,“ opäť sa zasmiala. Zrútil som sa späť na posteľ.

  „Ani nevieš, ako mi odľahlo.“

  Už som chcel vykríknuť Námietka, ctihodnosť, keď mi zazvonil mobil.

  „Pán Masen,“ upozornil ma káravo sudca, no ja som ho ignoroval.

  „Moja žena rodí!“ skríkol som a vybehol von z budovy. Ulice Seattlu sa mi zdali výnimočne preplnené, zvlášť teraz, keď som sa ponáhľal za svojou láskou. Konečne som sa dostal k nemocnici.

  „Moja žena rodí!“ skríkol som opäť, akoby som nič iné povedať ani nevedel. A veru že nie. Všetci ľudia sa na mňa otočili, len stará ženská na recepcii znudene povedala: „Prvé poschodie vpravo.“ Na nič som nečakal.

  „Mami!“ vyhŕkol som konečne niečo viac-menej logické. Esmé ku mne dobehla a pevne ma objala.

  „Už je na sále,“ šepla mi do ucha. Vtedy niekedy som odpadol.

  Hádzal som sebou na všetky strany a skoro spadol z postele, ako šikovne som sa zamotal do prikrývky. To bol teda sen! Nejaká ženská bola v mojej posteli a potom nemocnica...

  Bella!

Toto vedomie ma prebralo rýchlejšie ako vedro ľadovej vody. Švihom som sa posadil, až sa mi mierne zatočila hlava, a rozhliadol som sa po izbe. Ja som nebol u nás doma!

  Nemocnica!

Ďalší fakt, ktorý ma do hlavy udrel viac, ako bolo treba.

  Moja žena, moje dieťa!

Nešikovne som sa hrabal z lôžka na rovné nohy. Vtedy sa otvorili dvere a dnu vošla ona! Moja spása! Sestrička!

  „Kde je? Kde sú? Sú v poriadku?“ Otázky som chrlil ako bravčové po záruke.

  „Poďte sa na nich pozrieť, obaja sú spokojní,“ usmiala sa a otvorila dvere. Viedla ma dlhou svetlou chodbou, ktorá ma mierne znepokojovala, no všetko zo mňa opadlo pred dverami do izby. „Nech sa páči,“ povedala a ja som stisol kľučku. Ticho som nakukol dnu – a skoro z toho obrazu padol na zadok!

  Moja Bella sedela na posteli a v rukách zvierala drobný uzlíček v bielej perinke. Na perách jej hral šťastný a láskavý úsmev, líca mala krásne ružovo sfarbené. Zdalo sa mi, že pohybuje perami, a keď som sa započúval do tichého šumu v miestnosti, začul som jej sladký hlas, ktorým spievala tomu zázraku.

  „Bella,“ vydýchol som omámene.  

  „Edward,“ vyslovila šťastným hlasom plným lásky. Hlavu otočila späť k uzlíku. „To je tvoj ocko, vieš?“ Pomalými krokmi som prešiel k nej. Odhrnula si vlasy a ja som zbadal krásu, akú ešte nikde na svete. Z okrúhlej tváričky na mňa hľadeli dve zelené očiská ako lusk. Natiahol som ruku a opatrne sa dotkol drobného líčka.

  „To je...“

  „To je náš malý Anthony,“ dopovedala za mňa moja žena, keď som ja sám na chvíľku zaváhal.

  „Môžem...“ Zas som nedokázal dopovedať. Bella zdvihla ruky a podala mi naše dieťa.

  „Pozor na hlavičku,“ šepla tesne pred tým, než mi ho úplne predala. Okúzľujúci pocit ma objal svojimi pažami a túto chvíľu narušoval len naliehavý šepot a tras.

  „Edward, Edward, vstávaj!“

  „Dnes do práce nejdem,“ zamumlal som.

  „Ale nie, musíme ísť do nemocnice,“ šepkal ktosi a ja som vtedy spoznal hlas mojej manželky.

  „Je niečo s Anthonym?“ sadol som si poplašene a rozhliadal sa na všetky strany.

  „S kým?“ nechápala Bella.

  „Naším sy-“ zasekol som sa a zarazene skĺzol pohľadom na Belline brucho.

  „Čo čumíš? Vypadni z tej postele a obleč sa, lebo porodím na mieste,“ zavrčala. Vypleštil som oči. To bol iba sen?!

O pár hodín

  Váhavo som vstúpil do osvetlenej miestnosti, v ktorej bola jedna posteľ, na ktorej sedela moja žena a v rukách držala čosi nevídané.

  „Aha, toto je tvoj ocko,“ zašepkala, keď ma spozorovala.

  „Ahoj, Anthony,“ zazubil som sa na malé bábo.

  „Anthony?“ zarazila sa Bell. „To je predsa naša Renesmée!“

A vtedy som si niečo uvedomil: Keď krásna chvíľa pominie, nahradí ju druhá.

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

9)  kajka (28.04.2012 13:02)

eMusko, moc a moc krásná povídka! Nasmála jsem se, jak se Edwardovi báječně podařilo vyhnout se nejhoršímu, prostě celé drámo to prospal! Díky za něžné počteníčko!

8)  Alda (15.03.2011 20:15)

eMus, to bylo tak...... NĚŽNÉ, okouzlujicí a nic víc než SKVOSTNÉ !!! Děkuju moc !!!

6)  Nosska (05.02.2011 10:44)

To je krááásný Edward je zmatenej jak lesní včela

5)  Twilly (04.02.2011 22:07)

Jéééééééééé.... tak to bolo krásne ... no to by sa pekne Edwardovi páčilo, čo? Miesto rodenia odpadnúť.. kua CHLAP!

4)  semiska (04.02.2011 21:55)

Zlatí, to bylo něco tak úžasného Jen měl chudák divoké sny ještě předtím, než se konečně potomek narodil. Malinko více vystresovaný tatínek. Moc se mi to líbilo, moc krásné a povedené.

3)  Janeba (04.02.2011 19:32)

eMusko, jedním slovem ,NÁDHERNÉ! Krásná věta ... Okúzľujúci pocit ma objal svojimi pažami a túto chvíľu narušoval len naliehavý šepot a tras.

Děkuji!!

1