15.01.2012 [23:15], SissCullen, ze série Kam čert nesmie,pošle Rosalie-Aj diabol je anjelom, komentováno 7×, zobrazeno 261×

Ahojte, je tu moja nová kapitolovka! Rosalie je upírka už pätnásť rokov a svoj život si užíva naplno. Býva v New Yorku s Edwardom a Carlisleom. Rosalie a jej najlepšia kamarátka Alice žijú vo svete zábavy, módy, peňazí a sexu. Neriadia sa žiadnymi pravidlami, okrem jedného - nesmú sa zamilovať. Ale čo sa stane, ak do New Yorku príde Rosaliin nevlastný brat Jasper? Čo sa stane, keď sa v Rosaliinom živote objaví muž jej snov?  Ale on tú pravú už dávno našiel. Vtedy nastanú komplikácie a jej život sa od základov zmení... Prológ je písaný z pohľadu Rosalie. Ak si ho prečítate, nechajte mi, prosím, aj komentár, aby som vedela, či mám v poviedke pokračovať. Pekné čítanie želá Siss :).

Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom

Prológ:

hudba

„Krása je strašná vec. Diabol v nej zápasí s Bohom a bojiskom sú ľudské srdcia.“

Vždy som si myslela, že môj život je úžasný. K šťastiu mi nič nechýbalo a každý mi závidel. Mala som všetko, po čom som túžila a so svojím životom som bola dokonale šťastná a spokojná. Ach, ako veľmi som sa mýlila. Teraz vidím, koľko mi toho v skutočnosti chýba. Zistila som, čo sú to dôležité hodnoty v živote...

Videla som ich spolu, šťastných, a odvrátila som pohľad. Verte mi, že najhorší pocit je, keď viete, že ten, koho milujete z celého srdca, je šťastný s niekým iným. To je hotová rana pre vaše city. City. Aj keď som chladná, nesmrteľná bytosť bez duše, nejaké city mi predsa len zostali. Jedna z najťažších vecí, ktoré si musíte uvedomiť, je, že niektorí ľudia, na ktorých vám veľmi záleží, sú šťastní aj bez vás.

Prvýkrát v živote som to cítila. Cítila som strach z prehry, strach z odmietnutia, strach z poníženia. Ja. Tá, ktorá ešte nikdy nebola odmietnutá, vždy len obdivovaná a žiadaná. Veľmi sa bojím, ešte nikdy v živote som sa takto necítila. Celé dni sa kvôli nemu trápim. Neviem, čo si počnem...

Ľudia to majú jednoduché. Môžu sa vyplakať, vyrozprávať a o nejaký čas na to zabudnú. Ale čo ja? Ľudská pamäť je ako sito, no tá naša je iná. My nezabúdame. Ak niekoho milujeme, pamätáme si to do konca našej existencie.

Koniec existencie. Aj nad tým som premýšľala. Moje myšlienky sú v poslednom čase ako príliv a odliv. V jednu chvíľu si vravím, že to nemá zmysel, no neskôr si poviem, že by som sa ešte mohla pokúsiť zabojovať. Ale bojím sa. Bojím sa jeho reakcie. Tento pocit je najhorší - keď neviete na čom ste. Nechcete mu nič povedať, lebo sa bojíte, že zničíte aj to, čo ste budovali doteraz.

Znovu som sa na nich pozrela.

Sedeli vedľa seba a držali sa za ruky. Je to pre mňa hrozný pohľad. Nechcela som počuť, o čom sa rozprávali, lebo viem, že by mi to len ublížilo. Vlastne aj toto mi ubližuje. Určite si šepkali slová lásky. Mala by som sa od neho držať čo najďalej, no nedokážem to. Chcem naňho zabudnúť, aj keď viem, že sa mi to nikdy nepodarí. Musím sa s tým naučiť žiť. Musím sa pozerať aj na to, čo chce on. Akceptovať fakt, že má priateľku a vyrovnať sa s tým. Tak, ako som si zvykla na krv a na ľudí, že nie sú nič výnimočné.

Pohladil ju po líci a letmo ju pobozkal. Keby to bolo možné, oči by som mala plné sĺz. Prečo takto trýznim samú seba? Viem, že si to zaslúžim, ale... Zmenila som sa. On ma zmenil. Pred pár mesiacmi by ma to vôbec netrápilo, ale teraz? Už nie som tá mrcha, čo som bývala. Už nikomu neubližujem... Len sebe.

Naklonila sa k nemu a nežne ho pobozkala na pery. Toto je na mňa priveľa. Dušu síce nemám, ale srdce áno. Som zlá bytosť. Ale... aj zlé bytosti vedia milovať. Ďalšia vec, čo ma desí je ako zareaguje, keď zistí, čo som. Možno sa zľakne a utečie. Možno sa mi vysmeje a bude ma pokladať za blázna. Možno vezme drevený kôl a pokúsi sa zabodnúť mi ho do srdca. Do môjho kamenného srdca...

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Opište tento text:

Komentáře

1

7)  SissCullen (18.01.2012 21:18)

dakujem krasne, babyy, vase komentare ma moc moc potesili
dalsiu kapitolu pridam coskoro, len dokoncim posledne upravy O mozno uz dnes vecer

6)  Bosorka (18.01.2012 06:40)

Vypadá to slibně .
Ale kde je další díl?

5)  monikola (16.01.2012 18:00)

Siss určite pokračuj a tak ako ti písala Twilly daj hlavne na seba......viem aké to bolo keď som tu uverejňovala svoje prvé kapitoly... čakala som n každý jeden komentár a chcela sa nimi riadiť, no po čase som si jednoducho začala už iba užívať ten čas ktorý som strávila so svojimi postavami v mojej réžii a to bola pre mňa tá najväčšia odmena...
teším sa na pokračovania a najmä na prvé dialógy a som zvedavá koho to ten Emmett má

4)  eMuska (16.01.2012 16:16)

nuž, ja, dnes nasiaknutá kritikou a zlou náladou, ti musím povedať, že sa mi to páčilo. Krásne si rozbiehala vety, "opakovací" dôraz, určite vieš, čo myslím (bolo to pekné, ale poradím ti - nerob to v celej poviedke, iba v častiach ako je napríklad prológ alebo jedna situácia, kúsok kapitoly),sa mi naozaj páčil, nasiakla som Rosalinými pocitmi ako špongia. Ak budeš pokračovať - tak, ako si začala, tak tu máme super poviedku!

3)  Twilly (16.01.2012 14:21)

Milá Siss. Urob mi, prosím ťa, radosť a píš sama pre seba a nie pre druhých. Uvidíš, že to bude... omnoho lepšie, ako písať na zákazku (toľko k tvojej žiadosti, aby sme ti dali vedieť, či má tvoje písanie zmysel - má, ale musíš si to v prvom rade uvedomiť ty sama).

A začiatok vyzerá ozaj skvelo

2)  KalamityJane (16.01.2012 13:51)

No páni, vypadá to zajímavě, čekám na první kapitolku

1)  ambra (16.01.2012 08:53)

Emmett bez Rosalie? Co mu provedla! Moc hezké, ten její smutek jsem opravdu cítila .

1