Sekce

Galerie

/gallery/4f551479f8_72579548_o2.jpg

Keď sme sa vrátili domov, bola už tma a ja som vo vile cítila vôňu ďalšieho upíra. Rýchlo som zbehla do obývačky a Jasper mi bol v pätách. Sedel tam Carlisle a Rosalie, ktorá keď ma zbadala, stratila reč. Prekvapene na mňa hľadela a ja som sa musela pousmiať.

„Tak už viem, ako je to s tou tvojou dokonalosťou!“ zasmiala som sa.

32. kapitola: Vždy to môže byť ešte horšie...

Esme:

Ráno v polospánku som siahla vedľa seba a namiesto Carlislea som nahmatala len vankúš. Rýchlo som otvorila oči a zmätene som sa rozhliadla okolo. Hodiny ukazovali pol jedenástej a tak som sa rozhodla, že je čas vstať.

Prešla som do kúpeľne a dala som si rýchlu sprchu. Neverila som tomu, že Carlisle ma nechal samú, ale bola som celkom rada.

Vyšla som zo sprchy a obliekla som si dlhý biely župan. Kráčala som do obývačky a na prahu dverí som prekvapene zastala.

„Rosalie?“

„Dobré ráno,“ pousmiala sa.

Sedela v kresle v obývačke a popíjala jeleniu krv.

„Ehm, dúfam nevadí...“ zatvárila sa nevinne a zdvihla pohárik so slamkou.

„Nie, kľudne si daj,“ usmiala som sa. „Ale.. ako si sa sem dostala?“ pýtala som sa zmätene.

„Carlisle musel v noci náhle odísť, volali mu z nemocnice. Tak ma poprosil, aby som dobehla. Myslela si si, že by ťa nechal samú?“ pýtala sa pobavene.

„To je celý Carlisle...“ potriasla som hlavou.

„Rose, ak máš iné plány,...“

„Nie, mám voľno,“ skočila mi do reči. „Iba večer pôjdem von, keďže je piatok.“

„S Emmettom?“ opýtala som sa zvedavo.

„Noo... áno,“ pousmiala sa nevinne.

„Takže ste spolu,“ povedala som šťastne.

„Neviem, či by som to tak povedala,“ zasmiala sa.

„Tie dnešné vzťahy,“ povedala som neveriacky a šla som do kuchyne.

Rozhodla som sa, že si na raňajky urobím praženicu a tak som si vybrala z chladničky dve vajíčka. Stačia mi dve, nemôžem zbytočne veľa jesť. Okrem toho, teraz tu Carlisle nie je a Rose mi nebude komentovať porcie jedla. Pozrela som sa na ňu a ona si v obývačke čítala módny časopis.

Rozbila som vajíčka do misky, premiešala a potom som ich dala na panvicu s horúcim olejom.

O pár minút bola praženica hotová, tak som ju dala na tanier, odkrojila kúsok tmavého chleba a prešla som do obývačky k Rose.

„Dobrú chuť,“ povedala, keď ma uvidela s tanierom jedla.

Sadla som si oproti televízoru, kde práve vysielali nejaký americký sitcom a pustila som sa do raňajok.

„Včera ste boli s Carlisleom?“ opýtala sa ma zrazu, keď položila časopis na konferenčný stolík.

„Áno, celý čas. Netuším, kedy v noci odišiel,“ povedala som. „Nevieš, k čomu ho vlastne volali?“

„Ponáhľal sa, nič mi nevysvetlil,“ pokrčila plecami. „Ale odchádzal okolo tretej, volali ho k nejakému akútnemu prípadu do nemocnice.“

Prikývla som a pokračovala v jedení. Pri tom sme sa rozprávali s Rose a vždy keď som spomenula Emmetta, odbočila od témy. Myslím, že je skutočne zamilovaná a verím, že jej to výjde. Úplne žiarila a bola oveľa iná, ako keď sme sa spoznali. Vtedy som si od nej držala odstup. Nebola zlá, ale ani milá, bola skôr chladná a zdržanlivá. Nikdy by som nepovedala, že raz budeme tak dobre vychádzať a spolu piť krv u mňa v obývačke.

Odniesla som prázdny tanier do kuchyne a napila som sa minerálky.

„Rose? Nevybehneme niekam von?“ navrhla som.

„No môžeme ak chceš a ak sa cítiš dobre,“ povedala.

„Čo by si povedala na Macy’s?“ povedala som a jej oči sa rozžiarili.

„Dobrý nápad,“ usmiala sa nadšene.

„Potrebujem si kúpiť pár vecí, lebo všetko mi je malé... a mala by som začať kupovať aj výbavičku,“ zamyslela som sa.

„Mne by sa hodili nejaké nové šaty na večer,“ prikývla.

„Fajn, tak sa oblečiem a môžeme ísť,“ povedala som veselo a išla som sa obliecť do spálne. Vzala som si na seba dlhý voľnejší svetrík a legíny, keďže žiadne z mojich nohavíc som už nedokázala zapnúť.

O chvíľu som vyšla z izby a Rose ma už čakala oblečená v predsieni. Mala na sebe dlhý tmavomodrý kabát a vysoké čierne čižmy.

Rýchlo som si obliekla sivý kabát, nízke čižmy a zišli sme dole. Pred domom stálo Rosaliine nablýskané BMW, tak sme obe nastúpili a Rose poriadne šliapla na plyn.

 

Išli sme cez mesto v dopravnej špičke, takže sme sa zatiaľ rozprávali a urobili plán, do ktorých obchodov pôjdeme a čo všetko potrebujeme kúpiť.

Napokon sme sa dostali do podzemnej garáže, kde Rose zaparkovala čo najbližšie ku vchodu do obchodného centra.

Vystúpili sme z auta a dostali sme sa do rušného obchoďáku. Práve prebiehali výpredaje po Vianociach, takže obchody boli plné ľudí.

Najprv sme sa vybrali do obchodu s tehotenským oblečením, kde som mala šťastie na veľmi pekné kúsky. Teda, pekné, v rámci tehotenského oblečenia. Kúpila som si rôzne blúzky, svetríky a čierne nohavice. Potom sme šli ďalej a zastavili sme sa v Guess. Rosalie sa zamilovala do krátkych svetlých šiat s ligotavými kamienkami a išla si ich vyskúšať.

„Môže byť?“ opýtala sa ma, keď v nich vyšla z kabínky.

„Vyzeráš skvele, Rose,“ povedala som užasnuto a Rose sa usmiala.

„Myslím, že si ich vezmem,“ povedala, keď sa obzerala v zrkadle a ja som prikývla.

Išla som si zatiaľ pozrieť saká, lebo Guess je aj moja oblúbená značka. Rosalie sa prezliekla a prišla za mnou.

„Oh, chcem naspäť svoju postavu,“ povedala som nešťastne.

„Som si istá, že po pôrode sa ti vráti rýchlo,“ povedala.

„Dúfam...“

Rose zaplatila a potom sme išli ďalej. Zastavili sme sa v Abercrombie&Fitch, Desigual, DKNY a Karen Millen. Neskôr sme šli do Baby World, kde som začala vyberať veci pre moje bábätko. Najprv som chcela vybrať oblečenie. Prešli sme s Rose k poličkám, kde boli poukladané rôzne kúsky oblečenie pre najmenšie deti.

„Aha, toto je krásne,“ povedala zrazu Rose a ukazovala mi ružové dupačky s Me To You medvedíkom.

„Oh, to je naozaj milé,“ usmiala som sa. „Ale čo ak to bude chlapec?“

„Bude to dievčatko,“ zasmiala sa.

„Ja neviem. Dúfam, ale fakt neviem, čo to bude...“ povedala som. „Musím nakupovať v neutrálnej farbe, ale tak jedny ružové dupačky ma nezabijú, ani keby to bol chlapec a nikdy by som ich nepoužila...“

Prikývla som a Rosalie ich položila do košíka. Vzala som aj pár bielych s rôznymi vzormi a presunuli sme sa k iným veciam. Zrazu som uvidela čokoládovo-hnedý plyšový svetrík s kapucňou a malými uškami na nej a hneď som vedela, že bez neho neodídem. Vzala som najmenšiu veľkosť a vložila do košíka.

Ďalšie kúsky oblečenia som vyberala prevažne v bielej. Niekoľko ďalších dupačiek, tričká, svetríky, overal a aj malinké topánočky a ponožky.

Potom sme s Rose vybrali aj malú bundičku, čiapku a šál. Kupovali sme aj perinky a deky do postieľky, ktorú sme dnes chceli tiež vybrať.

„Esme, nie som si istá, či mi to vojde do auta,“ povedala zamyslene Rose, keď sme stáli pri krásnej detskej postieľke s baldachýnom.

„Máš pravdu. Aj tak som sa chcela ešte pozrieť aj inam,“ dodala som a kráčali sme k pokladni.

Položila som na pult košík s veľkým množstvom vecí pre bábätko a predavačka začala blokovať. Rosalie zatiaľ dávala veci do tašiek a ja som napokon platila kartou. Vzali sme tašky a pomaly sme kráčali po obchoďáku ďalej.

„Nechceš zájsť niekam na obed?“ opýtala sa ma Rose.

V tom som uvidela pred sebou reklamu na sushi bar v tomto obchodnom centre a už som si aj vybrala, kam sa pôjdem najesť.

„Áno, dala by som si sushi.“

Kráčali sme smerom k food court a Rosalie si pozerala výklady.

„Potrebujem nejaké pekné prádlo,“ skonštatovala napokon.

„Zbehni do Victoria’s Secret,“ povedala som jej. „No ja tam s tebou nepôjdem, lebo by som sa cítila zle. Nemohla by som si tam teraz nič kúpiť...“

„Majú práve novú kolekciu,“ pokračovala zamyslene. „Aj keď, Emmettovi na tom príliš nezáleží... Vôbec nedokáže oceniť môj výber a štýl spodnej bielizne!“ hnevala sa a ja som sa musela zasmiať.

„To nie je vtipné,“ vypískla. „Ja sa snažím, kupujem si kvôli nemu drahé luxusné prádlo, chcem byť pre neho vždy dokonalá a on si to ani nevšimne!  Vždy to zo mňa rýchlo strhne...“

Rose vyzerala byť dosť nahnevaná a ja som ju chápala. Každú ženu by hnevalo, keď si jej chlap ani nevšimne, ako sa ona snaží byť preňho čo najkrajšia. Aj keď Rosalie je najkrajšia zo všetkých i bez snahy.

„Rose, ty si pre neho viac než dokonalá,“ povedala som jej a ona pokrčila ramenami. Bola si toho vedomá, no pritom stále chcela viac. Neviem, či je vôbec možné vyzerať ešte lepšie...

„Dúfam,“ pousmiala sa. „Tak ja si teda zbehnem pre nový set...“

„Dobre, budem v sushi bare,“ prikývla som.

„Nebudem dlho, o päť minút som pri tebe. Dávaj si pozor, ak sa ti niečo stane, Carlisle ma zabije,“ povedala vážne.

„Budem v poriadku,“ zasmiala som sa.

Rosalie zmenila smer k butiku a ja som kráčala k blízkej reštaurácii v obchoďáku. Sadla som si k prázdnemu stolu a v momente ma prišli obslúžiť. Na pitie som si dala len minerálku a potom som otvorila menu. Keď znovu prišiel čašník, objednala som si aj rôzne druhy sushi a on zmizol v kuchyni aj s mojou objednávkou.

Rozhliadla som sa okolo seba a môj zrak upútala mladá rodinka, ktorá prechádzala popri reštauráciach. Tá žena mohla byť mladšia odomňa a jej muž asi v mojom veku. Tlačili pred sebou kočík so svojím dieťatkom. Oh, už o chvíľu to čaká aj nás, pomyslela som si šťastne a takmer mi ušla slza. Tie tehotenské hormóny sú skutočne hrozné, všetko ma rozplače. Musela som sa nad tým pousmiať a jemne som si prešla prstami po brušku.

„Prepáč, že mi to toľko trvalo, skutočne som sa ponáhľala, ale bolo tam strašne veľa ľudí!“ povedala rýchlo Rose, keď dobehla s dvomi ružovými taškami v ruke.

„V pohode,“ usmiala som sa. „Ako vidíš, nič sa mi nestalo, som živá a zdravá, takže môžeš byť pokojná.“

„Rob si srandu, ale Carlisle by ma fakt zabil,“ povedala a sadla si oproti mne.

V tom mi čašník priniesol jedlo a opýtal sa Rosalie, čo jej má priniesť, ale ona ho len elegantne odbila. Ja som si dala trochu wasabi do sójovej omáčky a začala som jesť sushi.

Rose sedela oproti mne a celý čas si s niekým písala. Vôbec si nevšímala, ako na ňu hľadeli chlapi okolo nej. Niektorí boli dokonca zadaní, no napriek tomu na nej išli oči nechať.

Keď som dojedla, chvíľu sme si ešte posedeli, lebo som bola plná. Dohodli sme sa kam pôjdeme ďalej. Rose mala už všetko nakúpené a ja som chcela ešte pár vecí pre bábätko. Oblečenie už mám, aj perinky a iné veci. Postieľka by sa nám asi nezmestila do auta, tak som chcela ísť kúpiť aspoň nejaké hračky.

Postavili sme sa od stola a šli sme k najväčšiemu hračkárstvu. Rosalie vzala veľký košík a my sme sa pustili do nakupovania.

 

„To sme zas vymysleli,“ povedala som, keď Rosalie na tretí pokus zavrela preplnený kufor svojho BMW.

„To teda,“ zasmiala sa. Kufor bol plný tašiek a to čo sa nezmestilo, sme dali na zadné sedadlo. Sadli sme si do auta a Rose naštartovala. Vracali sme sa do môjho bytu, keďže Carlisle sa stále neozýval a ja som vraj nemohla ostať sama. Napadlo mi, či by sme sa nezastavili u neho v nemocnici, ale potom som tú myšlienku zahnala preč. Po víkende sa vraciam do práce a chcem tam byť aspoň do konca januára. Ja viem, že vyzerám ako by som bola v ôsmom mesiaci, ale toto je iný prípad.

Rose zaparkovala na voľnom mieste pred domom a vystúpili sme z auta. Začali sme vyberať veci z kufra a vyzeralo to tak, že to budeme musieť vyniesť na dva krát. To by ale nebola Rosalie, aby na riešenie takýchto vecí nepoužila svoje upírske schopnosti a tak vybehla hore s milión taškami v rukách.

V byte som sa prezliekla do pohodlnejších šiat a potom sme si sadli pred televízor. Práve vysielali talkshow Tyri Banks.

Tyra je pre mnohých stelesnením dokonalosti a ja to chápem. Svojou krásou by sa mohla porovnávať s upírkami. Dnes mala ako hostí pár žien, ktoré si prešli domácim násilím a Tyra ich opatrne spovedala. Tiež by som k tomu mala čo dodať, povzdychla som si.

V tom som sa pozrela na hodiny a bolo pol siedmej. Kde je toľko Carlisle? Už tu mal byť pred hodinou, pomyslela som si ustarostene. Asi by som mu mala zavolať.

Siahla som po mobil na konferenčnom stolíku a vytočila som jeho číslo.

„Ahoj, Esme,“ ozvalo sa zrazu z telefónu a pri počutí jeho hlasu som sa musela pousmiať.

„Miláčik, stále si v práci?“

„Áno, láska,“ povedal. „Už mi chýbaš.“

„Ty mne viac. Kedy prídeš domov?“

„Neviem, budem tu musieť ostať ďalšiu noc...“ na chvíľu sa odmlčal. „Andrew mal prísť na nočnú, ale nemôže, tak som to vzal namiesto neho.“

Utrápene som si povzdychla a smutne hľadela pred seba. Chcela som byť s ním. Chvíľu sme sa ešte rozprávali a potom sme museli končiť, lebo Carlisle musel ísť za pacientami.

S Rose sme dopozerali talkshow, správy a potom zmizla v kúpeľni. O pár minút odtiaľ vyšla oblečená v nových minišatách a vyzerala dokonale.

„Čoskoro budem musieť ísť,“ povedala a pohodila vlasmi. „Ale Edward tu bude každú chvíľu.“

Samozrejme, Carlisle to mal vymyslené.

„Fajn,“ prikývla som a prešla som do kuchyne po kelímok jelenej krvi.

Rosalie na seba hľadela do zrkadla a upravovala detaily. Emmett z nej musí byť pekne vykolajený, ak ešte predtým nechodil s nijakou upírkou. Vlasy jej voľne spadali do polky chrbta vo veľkých vlnách a výrazný make up jej na kráse len pridal.

Zrazu sa ozval zvonček a Rose upírskou rýchlosťou prebehla ku dverám. Táto ich rýchlosť ma fascinuje! Tiež by som sa chcela vedieť tak rýchlo premiestňovať.

„Ahoj, braček,“ povedala, keď otvorila dvere a ja som si úplne vedela predstaviť Edwardov prekvapený pohľad na Rose v minišatách.

„Ahoj,“ povedal Edward a vošiel do môjho bytu. V predsieni sa vyzul z topánok a prešiel do obývačky.

„Ahoj Edward,“ usmiala som sa na neho, keď som sa vrátila do izby s pohárikom krvi v ruke.

„Esme, ako sa máme?“ opýtal sa milo a vtisol mi bozk na líce.

„Dobre, ďakujem, a ty?“ pousmiala som sa.

„Ide to,“ pokrčil ramenami.

„Ja teda pôjdem,“ oznámila Rosalie a obula si vysoké čižmy na ihličkách.

„Pozdravuj Emmetta,“ zasmiala som sa a Rose sa na mňa uškrnula.

„Majte sa pekne,“ rozlúčila sa s nami a odišla.

„Paa.“

Ostali sme s Edwardom sami a ja som sa ho pýtala na Carlislea, či nevie niečo o jeho dlhých službách v nemocnici. Nevedel nič viac ako ja a to ma mrzelo. Zmenili sme tému na moje tehotenstvo a bábätko a nadšene sme sa rozprávali dlho do noci.

 

 

Alice:

O tri dni

 

Moje srdce vydalo posledný úder a potom stíchlo. Prestalo biť a všade okolo mňa sa rozľahlo ticho. Pokojne som ležala na mäkkej posteli a nič som nevnímala. V tom som otvorila oči a pozrela som sa priamo pred seba na strop miestnosti. Videla som detaily omietky na strope a tak som párkrát zmätene zažmurkala očami. Zvonku som počula zvuk piskľavého vetra a prišlo mi to zvláštne. Čo sa so mnou stalo?

Prudko som sa posadila, ale vôbec som si svoju rýchlosť neuvedomovala. Považovala som to za prirodzený a bežný pohyb.

Rozhliadla som sa po miestnosti a pri okne som uvidela stáť Jaspera. Usmial sa na mňa a bol to ten najkrajší úsmev, aký mi kedy kto venoval.

V kresle oproti mne sedel Jasperov otec a tiež na mňa hľadel. Nevedela som, čo sa dialo, v hlave som mala úplne prázdno.

„Alice,“ šepol zrazu Jasper a sadol si na kraj postele, na ktorej som sedela.

„Ako sa cítiš, láska?“ pýtal sa a vzal si moju ruku do svojich.

Nevedela som, čo mu mám povedať. Počula som každý jeden zvuk, každé zasvišťanie vetra vonku za oknom, videla som každú čiastočku prachu. To určite nie je normálne... No najviac mi prekážalo pálenie v mojom hrdle.

„Ja neviem,... To sa nedá opísať,“ povedala som pomaly a keď som začula zvuk svojho hlasu, bola som veľmi zaskočená. Hovoriť takým zvučným a melodickým hlasom som ešte nepočula nikoho. Okrem Rosalie.

Jednu ruku som si priložila na krk, lebo tá bolesť bola hrozná. Nie síce až taká, čím som si prešla pred pár hodinami, ale bolo to zlé.

„Jasper, čo sa to so mnou stalo?“ opýtala som sa zúfalo a on sa pozrel na svojho otca.

„Alice, stala si sa jednou z nás. Premena bola jediná šanca, ako ťa zachrániť, inak by si neprežila,“ povedal mi Carlisle a ja som tomu vôbec nerozumela. Akože, jednou z nás? Čo tým chcel povedať?

„Nerozumiem,“ vydýchla som.

„Miláčik,“ začal Jazz a pohladil ma po líci. „Čo si pamätáš ako poslednú spomienku?“

„Boli sme spolu, ale,... ty si potom odišiel. Čo sa stalo, Jasper?“ pýtala som sa úzkostlivo.

Povzdychol si a sklonil hlavu.

„Bol som hlúpy a rozišiel som sa s tebou,“ šepol a ja som na neho zarazene hľadela.

„My už niesme spolu? Ty ma nemiluješ?!“ pýtala som sa opatrne a bolo mi do plaču.

„Milujem ťa viac ako si dokážeš predstaviť a už nikdy ťa neopustím!“ povedal presvedčivo a stisol mi ruku.

„Urobil som to preto, lebo som ťa chcel ochrániť...“ dodal.

„Ochrániť pred čím?“ nechápala som.

„Predomnou,“ šepol a tuho zavrel oči.

„Alice, odpusť mi, prosím...“

„Jasper, stále mi nie je jasné, o čom hovoríš,...“ povedala som.

„Nechám vás, aby ste sa mohli porozprávať,“ povedal zrazu Carlisle, postavil sa a vyšiel z izby.

Zavrel za sebou dvere a ja som sa obrátila na Jaspera.

„Myslel som si, že bezomňa bude tvoj život jednoduchší a lepší,“ začal. „Ale bola to najväčšia sprostosť, akú som si mohol myslieť.

Bezcitne som sa s tebou rozišiel...“

Na chvíľu sa odmlčal.

„A výsledok je toto!“ povedal rázne a prešiel mi rukou po ramene.

Sklopila som zrak a snažila som sa dať si všetko dokopy. Prezrela som si svoje telo; bola som oblečená v čiernych obtiahnutých krátkych šatách, ktoré si nepamätám, že by som si kupovala. Moje ruky boli bledé, no pokožka bezchybná a hebká. Nechty boli krásne upravené a lesklé. Pritiahla som si nohy pod bradu a tiež som si ich podrobne prezrela.

V tom mi Jasper podal ruku a ja som sa postavila z postele. Priviedol ma pred veľké zrkadlo a keď som uvidela svoj odraz, stratila som reč. Stála som pred zrkadlom a hľadela na seba s pootvorenými ústami. Moje vlasy mali výraznejšiu farbu a pekne sa leskli. Moja tvár zrazu nabrala výraznejšie črty a bola taktiež bledšia. Pokožka bola zamatovo jemná a bez jedinej chyby. Pery boli plnšie a mali krajší tvar. Zdalo sa mi, že som bola chudšia a mala pevnejšiu postavu. Stále som bola síce nízka, ale vyzerala som dokonale. Čierne šaty mi výborne obkreslovali postavu a ja som sa cítila byť neodolateľná. Nedokázala som sa na seba vynadívať.

„Wow,“ vydýchla som unesene. Jasper ma celý čas sledoval a v tvári mal utrápený výraz.

„Som taká... iná...“ povedala som napokon.

„Alice, nechcel som, aby to takto dopadlo,“ povedal tichšie. „Nenávidím sa za to!“

Stále som nevedela, čo má na mysli.

„Zabudnime na to,“ pousmiala som sa a chcela som ho pobozkať, ale on sa rýchlo odtiahol.

„Nie, kvôli mne si takmer zomrela!“ vyštekol.

„Čože?“

„Tri dni po tom, ako som odišiel, som za tebou poslal Edwarda, aby zistil, či je všetko v poriadku. Nenašiel ťa doma, tak mi volal a spolu sme ťa išli hľadať. Našli sme ťa v Bronxe, Alice! S podrezanými žilami a veľkou dávkou kokaínu v krvi! Čo ti to preboha napadlo?!“ hovoril naštvaný zvýšeným hlasom a ja som sa pomaly začala rozpamätávať.

On ma opustil... Nechal ma samú a môj život stratil zmysel. Chcela som sa zabiť. Chcela som zomrieť.

„Rozišiel si sa so mnou, Jasper. Nemala som pre čo žiť. Nemám nikoho okrem teba a keď si odišiel, môj svet sa zrútil,“ vzlykala som.

„Mala si zavolať Rosalie, alebo niekomu z tvojich priateľov! Ale predávkovať sa drogami?! Zbláznila si sa?! Alice, vieš čo to pre mňa bolo, keď som ťa uvidel ležať v kaluži krvi?! Umierala si a keby sme ťa našli neskôr, už by si tu nebola!“ kričal na mňa.

„Ale stihol si to a som tu. Sme tu obaja, spolu,“ hovorila som trasúcim sa hlasom.

„Alice,“ šepol a vzal si moje ruky do svojich. „Sľúb mi, že už nikdy neurobíš žiadnu hlúposť! Prosím!“

„Ty mi sľúb, že ma už nikdy neopustíš!“

„Už nikdy. Budeme navždy spolu, láska!“ pritiahol si ma k sebe a tuho ma objal. Vzal si moju tvár do dlaní a pobozkal ma tak vášnivo, ako ešte nikdy predtým. Keď sa odomňa odtiahol, sadla som si na posteľ a on si sadol ku mne.

„Keď sme ťa našli,“ pokračoval, „priviezli sme ťa sem a Carlisle povedal, že ťa musí premeniť, inak by si to neprežila. Odpusť mi, že som bol taký sebecký, ale večnosť bez teba som si nedokázal predstaviť. Poprosil som ho, aby ťa premenil a teraz si sa stala jednou z nás. Alice, určite si si na mne všimla niekoľko zvláštnych vecí...“ hovoril a ja som prikývla.

„To preto, lebo som upír...“ povedal mi s vážnou tvárou a ja som nechápavo, aj pobavene, naklonila hlavu na bok.

„Ty si teraz jednou z nás, Alice. Premena na upírku bola jediná možnosť, ako ťa zachrániť... V zrkadle si už videla pár zmien, ale tie hlavné ťa ešte len čakajú.“

„Počkať, ty mi chceš povedať, že som nejaká nadprirodzená bytosť?“ pýtala som sa a Jasper prikývol.

Pousmiala som sa a nevedela som, ako reagovať.

„Takže aj Rosalie a Edward sú...?“ Prikývol.

„Určite musíš byť smädná,“ povedal s jemným úsmevom a ja som sa len zmätene usmiala a pokrčila ramenami.

„Pálivá bolesť v hrdle...“ vysvetlil mi a ja som prikývla.

„Poď, vezmem ťa na prvý lov,“ mrkol na mňa a vzal ma za ruku. Prešli sme celou vilou na terasu, odkiaľ sme mali výhľad na tmavý les. Hodiny v obývačke ukazovali štyri hodiny ráno a podľa kalendára som si všimla, že dnes bola nedeľa.

„Pripravená?“ usmial sa na mňa Jasper a ja som prikývla.

Vtom sa rozbehol vpred a ja som za ním hneď vyštartovala. V momente som ho dobehla a on sa na mňa významne pozrel. Pridala som a zmizla v lese pred ním. Mala som pocit, ako by som letela. Bolo to dokonalé! Bežala som medzi vysokými stromami a pri tom mi neunikol žiaden detail. Počula som húkať sovu a aj šuchotať krovie, v ktorom sa schovávala líška. Začula som aj šum potoka, ktorý pretekal lesom.

Zrazu som zastala a obzrela som sa dozadu. Jasper nebol nikde a tak som len hľadela do diaľky a čakala naňho.

O pár sekúnd bol pri mne.

„Vidím, že tvoja rýchlosť sa ti páči,“ pousmial sa. „Teraz je na rade skúsiť silu,“ povedal a pozrel sa na balvany pár metrov od nás.

Podišla som k nim a rozmýšľala, ako jeden z nich zdvihnem. Čo ak si zo mňa Jasper len robí srandu? Nemôžem byť predsa až taká silná. Nakoniec som vzala jeden balvan a pomaly som ho nadvihla do vzduchu. Jazz ma celý čas sledoval a dobre sa bavil. Odhodila som kameň preč a potom som počula len jeho tvrdý dopad.

„Oops,“ šepla som.

„Výborne,“ povedal Jasper a podišiel ku mne.

„Počuješ to?“ opýtal sa zrazu a ja som sa strhla. Počula som tlkot sŕdc, zvuk kopýt dopadajúcich na zem a cítila som lákavú vôňu krvi.

Zhlboka som sa nadýchla a nasala tú vôňu do pľúc. Rútilo sa k nám stádo srniek, ktoré boli stále bližšie a bližšie. Prikrčila som sa a rozbehla smerom k nim. Jasper mi bol v pätách. Bežali sme k stádu a v tom som ich uvidela. Asi dvadsať sŕn a jeleňov sa hnalo smerom na sever.

Na nič som nečakala a skočila som po jeleňovi na čele stáda. Zviera sa so mnou snažilo bojovať, ale márne. Bola som oveľa silnejšia. Zahryzla som sa mu do krčnej tepny a začala piť krv. Teplá tekutina sa mi pomaly liala dole hrdlom a pálenie sa zmiernilo.

Keď som vysala ďalšie dve srnky, pálenie celkom zmizlo. Jasper sa medzitým tiež nakŕmil, no stále na mňa dával pozor.

Zahrabali sme mŕtve zvieratá a rozbehli sme sa ďalej. Tentokrát som objavila novú zábavku a to skákanie zo stromu na strom. Skutočne to vyzeralo, že lietam. Nečakane som skočila dole z vysokého ihličnanu a uvidela som za sebou stáť Jaspera. Od mojej premeny som ho tiež videla inak. Bol ešte krajší, mal výraznejšie črty tváre a všímala som si na ňom každý detail. V mesačnej žiare vyzeral ako socha gréckeho boha. Chvíľu som si vôbec neuvedomovala, že na neho len tak zízam, ale on robil presne to isté. Premeriaval si ma a ja som sa zvodne pousmiala.

Podišla som k nemu ladným krokom a uvedomila som si, ako veľmi ho chcem. Tu a teraz!

Ovinula som si ruky okolo jeho krku a on si ma pritiahol za pás bližšie k sebe. Hľadeli sme si do očí, ktoré Jasperovi zrazu stmavli. Prekvapene som naklonila hlavu trochu na bok a on sa vrhol na moje pery.

Začali sme sa bozkávať a bolo to pre mňa iné, ako keď som bola človek. Bozkával ma oveľa náruživejšie a vášnivejšie, ako pred tým. Prehrabla som mu vlasy a prešla som perami na jeho krk. On ma objal tuhšie a zdvihol si ma na pás. Nohy som si prekrížila za jeho chrbtom.

Nedočkavo som z neho strhla svetlú košeľu a on sa prekvapene pousmial do bozku. Nechtami som mu prechádzala po jeho dokonalej mramorovej hrudi a pobozkala som ho na ušný lalôčik. Od vzrušenia potichu zavrčal. Nahmatal mi zips na šatách a prudko ho stiahol dole. Čierne šaty mi skĺzli až po pás a Jasper sa začal venovať môjmu krku a dekoltu. Zaklonila som hlavu a od slasti som zavrčala.

Nečakane som ho sotila do trávy a sadla som si naňho obkročmo. Zbavili sme sa zvyšného oblečenia a potom sa naše telá spojili v jedno.

 

Domov sme sa vrátili v nedeľu doobeda. Rýchlo sme sa ponáhľali do Jasperovej izby, aby nás nikto nevidel v týchto roztrhaných šatoch. Vkĺzli sme dnu a zavreli za sebou dvere.

Dali sme si spoločnú sprchu a potom som si obliekla ľahký saténový župan. Znovu som podišla k zrkadlu a uvidela som, že moje červené oči sú popretkávané zlatými vláknami.

„To kvôli krvi zvierat,“ vysvetlil mi Jasper, keď sa obliekol a všimol si, ako som skúmala svoje oči.

„Ahaa,“ prikývla som. „A keby sa napijem ľudskej?“

„Vtedy by mali tvoje oči karmínovo červenú farbu,“ dodal.

„A keď mi z ničoho nič stmavnú, ako tebe v lese?“

„Ehm, no to sa stáva...“ nesmelo sklopil zrak. „Keď si hladná, alebo zacítiš pach krvi, alebo po niekom príliš túžiš...“

Pousmiala som sa a chápavo som prikývla. Jasper ku mne podišiel a odzadu ma objal. Prepletli sme si prsty, vtisol mi bozk do vlasov a ja som sa usmiala. V zrkadle som videla odrazy dvoch dokonalých ľudí a bola som veľmi šťastná.

„Teraz sme perfektní,“ povedala som usmiato a vzhliadla som na neho.

„Ty si bola vždy dokonalá, Alice,“ pousmial sa a bradou sa oprel o moje rameno. „Ale povedzme, že teraz sme... na jednej lodi.“

Tiež som sa usmiala a nežne som ho pobozkala.

„Musí človek umierať, aby sa mohol stať upírom?“ opýtala som sa po chvíli.

„Nie,“ pokýval hlavou, spustil zo mňa svoje ruky a prešiel k posteli. „Ale ak by niekto z nás mal šancu na prežitie, Carlisle by ho určite nepremenil.“

„Všetkých vás premenil Carlisle?“

„Áno, okrem mňa,“ povedal.

„Tak teba kto potom?“ pýtala som sa a urobila som krok k nemu.

„Maria,“ odpovedal krátko.

„Kto je Maria?“ pýtala som sa a asi to znelo podozrievavo a žiarlivo, lebo Jasperovi sa pri mojej reakcii kútiky zdvihli do jemného úsmevu.

„Bola to zlá upírka, len ma využila, bol som jej bábka...“ hovoril nešťastne.

„Porozprávaš mi o tom?“ opýtala som sa opatrne a preletela som od zrkadla k posteli. Nedokázala som ešte kontrolovať svoju rýchlosť a tak namiesto toho, aby som si elegantne sadla na okraj postele, som skočila priamo do stredu. Jasper sa na tom pousmial a sadol si ku mne. Chytil ma za ruky a pozrel sa mi do očí.

„Môžem, ale nebude to pekný príbeh,“ povedal a ja som netrpezlivo čakala.

„Všetko sa to začalo počas občianskej vojny v Amerike koncom devätnásteho storočia.

Nastúpil som do armády keď som nemal ani sedemnásť, no nikto o tom nevedel. Vyzeral som staršie. Neskôr som sa stal majorom a na túto hodnosť som bol skutočne hrdý. Žil som v Texase a raz v noci som bol skontrolovať evakuované územia.

Zrazu som uvidel tri ženy v dlhých šatách, tak som podišiel k nim. Zosadol som z koňa a sňal som si klobúk z hlavy. Predstavil som sa im a oznámil, že by tu nemali ostávať, lebo je to nebezpečné.

Jedna z nich bola Maria. Ani som si to neuvedomil, a už som sa premieňal na upíra.

Keď som sa prebudil, bola tam len ona.

Nikto sa ku mne nesprával ako k mojim súrodencom po premene... Maria mi hneď povedala, čo mala v pláne a to vytvoriť armádu novorodených upírov, aby s ich pomocou získala stratené územia.

Popri tom predstierala, že medzi nami je niečo viac ako len priateľstvo a ja som tomu veril. V skutočnosti sa ale nedokázala preniesť cez smrť svojho partnera.

Keď začala premieňať nevinných ľudí na upírov, musel som ich trénovať. Bolo to nebezpečné,“ povedal a vyhrnul si rukávy na svetríku. Jeho predlaktia boli posypané jazvami.

„Oh bože,“ povzdychla som si. „Ako to, že som si to nikdy predtým nevšimla?“

„Ľudské oko nevidí také detaily,“ vysvetlil mi a pokračoval:

„Maria nikdy nenechala novorodených žiť dlhšie ako rok. Musel som ich potom zabiť, ale bolo to pre mňa ešte horšie tým, že som cítil ich emócie. Pár dní po premene som zistil, že mám tento dar. Cítiť a ovládať emócie iných. Takže ak sa ti niekedy rýchlo menili nálady, možno som bol za tým ja,“ pousmial sa a ja som pokrútila hlavou.

„Nedokázal som žiť dlho týmto spôsobom... Po čase som odišiel a stretol som Carlislea a Edwarda. Vysvetlili mi, že sa dá prežiť aj na krvi zvierat, tak som to skúsil. Carlisle si ma adoptoval ako ďalšieho syna s Edwardom sme vychádzali ako bratia. Žili sme spolu roky, no raz moje sebaovládanie zlyhalo.

Cítil som sa vinný a odišiel som od nich na dvadsať rokov. Ani jeden z nich ma z toho nevinil, ale ja som sa im nedokázal pozrieť do očí. Hanbil som sa za to a tak som chvíľu žil sám. Pred rokom som sa vrátil, spoznal som teba a bol som si istý, že už nechcem odísť nikam, kde nebudeš ty...“ dokončil svoj príbeh.

„Nevieš si predstaviť, aká som šťastná, že sme sa stretli,“ povedala som.

„Ja viac, ktovie ako by som žil teraz, keby som ťa nemal...“

„Tak v mojom prípade by to bolo dosť zlé,“ zachichotala som sa a nežne som ho pobozkala.

 

Celý deň sme strávili spolu. Jasper mi povedal o upíroch všetko, čo som chcela vedieť. Skutočne ma potešilo, že budem navždy neodolateľne krásna a dokonalá. Porozprával mi aj o ostatných členoch rodiny a o tom, ako sa oni stali upírmi. Rosalie mi o tom nikdy nemohla povedať... Jazz mi rýchlo vysvetlil aj históriu a vývoj nášho druhu a prehodil pár slov o Volturiovcoch.

Ležala som v jeho náručí a so záujmom ho počúvala. Oh, netuším čo budem robiť s toľkým voľným časom, keď upíri vôbec nespia. Mohla by som vymetať všetky kluby aj keď niečo mi vraví, že radšej budem ten čas tráviť s Jasperom.

Poobede som navrhla, aby sme zas vybehli na lov, tak sme išli. V lese sme sa bavili a riadne vybláznili. Jasper dostal nápad, aby sme na nejaký čas odišli mimo mesta a mne sa ten nápad páčil. Spomínal, že majú nejakých priateľov na Aljaške a mohli by sme u pár dní nich zostať.

Keď sme sa vrátili domov, bola už tma a ja som vo vile cítila vôňu ďalšieho upíra. Rýchlo som zbehla do obývačky a Jasper mi bol v pätách. Sedel tam Carlisle a Rosalie, ktorá keď ma zbadala, stratila reč. Prekvapene na mňa hľadela a ja som sa musela pousmiať.

„Tak už viem, ako je to s tou tvojou dokonalosťou!“ zasmiala som sa. Rosalie sa nervózne pousmiala, no údiv a prekvapenie neskryla.

„Musím uznať, že nesmrteľnosť ti pristane!“ povedala a premerala si ma. „Ale, kedy si to všetko stihla?“

„Jej premena skončila dnes nadránom,“ povedal Carlisle.

„Takže toto bol ten súrny prípad?“ opýtala sa ho Rose pobavene a my s Jasperom sme sa zvedavo pozreli na Carlislea.

„Nemohol som ti povedať, o čo ide, lebo Esme by sa isto vypytovala,“ vysvetlil všetkým Carlisle a Rose prikývla.

„Tak teda, vitaj v rodine!“ usmiala sa Rosalie, podišla ku mne a objala ma.

„Ďakujem,“ pousmiala som sa a objala som ju tuhšie.

„Alice, dusíš ma!“ zasyčala pridusene a ja som ju rýchlo pustila. Rose zalapala po dychu a Jasper a Carlisle sa potichu zachichotali. Ja som medzi nimi nechápavo behala pohľadom.

„To nič, miláčik, akurát že teraz máš viac sily ako my všetci spolu,“ povedal Jasper a pohladil ma po líci.

„Oh, tak prepáč Rose,“ pousmiala som sa nesmelo.

„V pohode,“ mávla rukou a upravila si vlnité vlasy.

„Carlisle, rozmýšľali sme o tom, že by sme s Alice odišli na pár dní na Aljašku,“ začal Jasper. „Bolo by to pre ňu ako novorodenú lepšie...“

„Dobrý nápad, synu. No mali by ste si to najprv vybaviť s Denaliovcami,“ povedal.

„Už som hovoril s Carmen. Bola nadšená a vravela, aby sme prišli čím skôr.“

Ehm, kto je Carmen?!

„V tom prípade želám príjemnú cestu,“ pousmial sa.

Tak sa aj stalo. Zbalili sme kufre, naložili sme ich do Jasperovho luxusného auta a večer sme vyrazili na zasneženú Aljašku.

 

Esme:

O dva týždne

 

„Miláčik, a kde sú vlastne tvoje deti?“ opýtala som sa Carlislea, keď sme dorazili do jeho vily a prešli sme do obývačky.

„Edward je v univerzitnej knižnici, Rose behá po obchodoch a Jasper je na Aljaške,“ povedal mi.

„Na Aljaške?! Čo robí sám tak ďaleko od domova?“

„No vlastne, je tam s Alice...“

„Išli na lyžovačku?“ pýtala som sa a Carlisle pobavene potriasol hlavou.

„Alice potrebovala zmenu prostredia...“

„Oh, stalo sa jej niečo?“ ustarostene som sa pozrela na Carlislea.

Carlisle bol ticho, iba úzkostlivo hľadel pred seba.

„Stala sa jednou z nás,“ vydýchol a ja som sa na neho zarazene pozrela.

„Prosím?!“

„Musel som ju premeniť. Bola to jej jediná šanca na prežitie a Jasper ma o to žiadal.“

„Ale, čo k tomu viedlo?“ nechápala som.

„To je nadlho,...“ povzdychol si.

„Ja mám čas. Je piatok podvečer, do práce sa zajtra nechystám a aj tak som nemala nič iné na pláne,“ povedala som presvedčivo a sadla som si na pohodlný gauč.

„Tak dobre. Blízke vzťahy medzi upírom a človekom máme dokonca zákonmi zakázané. Ide nám hlavne o zachovanie tajomstva, no nehovoriac o tom, že upíri môžu ľuďom nechtiac hocikedy ublížiť.

Jasper si nebol istý svojim sebaovládaním a preto sa s Alice rozišiel. Chcel, aby bola v bezpečí, čo si myslel, že bude len ak budú ďaleko od seba. Ale mýlil sa...

Tri dni po ich rozchode si Alice uvedomila, že ďalej sa už nechce trápiť a rozhodla sa svoj život ukončiť. Neviem čo presne sa v tú noc dialo, ale nebolo to nič pekné. Jasper a Edward ju našli nadránom ležať polomŕtvu v kaluži krvi. Predávkovala sa drogami a miešala to s tvrdým alkoholom. Netuším, či si žily na rukách podrezala sama, alebo jej s tým niekto pomohol.

Moji synovia ju priniesli sem a ja som po chvíli zistil, že nemá šancu na prežitie. Jasper ma úpenlivo prosil, aby som ju zachránil a ja som mu musel vyhovieť. Premenil som ju pred takmer dvomi týždňami...“ dokončil Carlisle a ja som naňho hľadela s pootvorenými ústami.

„Ach, toto by mi nenapadlo ani v najhoršom sne. Chúďa Alice... Nemala rodinu?“

„Mala, na druhom konci Štátov... Vôbec sa o ňu nezaujímali a mysleli si o nej, že je blázon, lebo mala živé sny o budúcnosti, ktoré sa plnili. S Jasperom mali najsilnejší vzťah,“ povedal.

„Chápem,“ prikývla som.

„Pred pár dňami som hovoril s Jasperom, ktorý mi povedal, že Alice má talent vidieť budúcnosť. To vysvetľuje tie sny...“ dodal.

„A ako sa cíti?“ opýtala som sa opatrne.

„Vraví, že jej nikdy nebolo lepšie...“

„Esme, prepáč, že som ti o tom nepovedal skôr, ale nechcel som, aby si bola kvôli tomu znepokojená alebo vystrašená. Nahovoril som ti, že ma volali do nemocnice k súrnemu prípadu. Nepovedal som ti celú pravdu. Odpusť mi to, prosím...“ sklopil zrak a chytil ma za ruku.

„Netráp sa tým,“ povedala som a mávla rukou. Skutočne to teraz nebolo podstatné.

„Hlavne, že sme všetci v poriadku,“ pousmiala som sa a voľnou rukou som si pohladila bruško.

„Máš pravdu,“ usmial sa Carlisle a pobozkal ma.

Chvíľu sme sedeli v obývačke a užívali sme si prítomnosť jeden druhého. Myšlienkami som bola pri nás, už ako rodine. Pozrela som sa na naše spojené ruky a nemohla som prehliadnúť svoj krásny snubný prsteň. Na svadbu som sa tiež veľmi tešila, ale dohodli sme sa, že tú začneme plánovať až po pôrode, lebo som nechcela v najkrajší deň môjho života vyzerať ako sud.

Ale čo ak pôrod neprebehne tak ako má, prebehlo mojou mysľou. Zrazu som bola dosť znepokojená.

„Poklad, aká je premena na upíra?“ opýtala som sa nečakane.

„To ťa ako napadlo, miláčik?“

„Pýtam sa len zo zvedavosti,“ zaklamala som, no Carlisle ma odhalil.

„Ani na to nemysli, zlato. Je to šialená bolesť, ktorá trvá tri dni. Upírí jed sa šíri telom a všetko sa mení. Zdá sa ti, ako by si horela. Vtedy sa tvoje telo premieňa. Bolesť začne po hodinách pomaly ustupovať a celá sa stiahne do tvojho srdca. Posledným úderom sa končí aj premena a ty sa staneš upírkou...“ povedal a pohladil ma po ruke.

„Aké sú prvé chvíle po premene?“

„U každého iné... Edward bol celkom pokojný, Rosalie sa bála, lebo si pamätala poslednú spomienku z ľudského života, a Alice bola prekvapená a zmätená. Vôbec nevedela, čo sa s ňou stalo.“

„Myslíš, že keby mohli, chceli by byť znovu ľuďmi?“

„Rosalie miluje svoju upírsku dokonalosť a krásu, ťažko by sa toho vzdala. Edward sa so svojím novým životom zmieril už dávno, ale neviem, čo by mi na to odpovedal. Alice a Jasper neboli nikdy šťastnejší. Budú spolu naveky,“ pousmial sa neveselo.

„A ty?“

„Mne záleží na tom, aby som mohol byť s tebou. Ty si to najlepšie, čo ma v živote stretlo a jediné čo chcem, je byť s tebou, či už som upír, alebo človek,“ šepol a pobozkal ma do vlasov.

Rozmýšľala som nad tým, aké by to bolo, keby som bola jedna z nich. Boli by sme s Carlisleom a naším dieťatkom celú večnosť. Nič krajšie si neviem predstaviť, ale obávam sa povedať mu to. Nemyslím si, že by bol z toho šťastný, a už vôbec nie, že by ma premenil.

„Nad čím rozmýšľaš, drahá?“ opýtal sa zrazu.

Oh, ešte šťastie, že nevie čítať moje myšlienky, tak ako Edward. Klamať mu nemôžem, no ani povedať mu celú pravdu narovinu.

„Úprimne, začínam mať tak trochu obavy,“ povedala som.

„Deje sa niečo?“ zvážnel a úpenlivo na mňa hľadel.

„Nie, iba... týka sa to môjho tehotenstva a blížiaceho sa pôrodu. Keďže nevieme, ako presne to bude prebiehať, začínam sa báť,“ hovorila som roztrasene.

„Nedovolím, aby sa ti niečo stalo,“ povedal pohotovo.

„Skôr som hovorila o našom dieťati,“ dodala som a čakala na jeho reakciu. Vedela som, že mu záleží na nás oboch ale aj to, že prednejšia som mu bola ja.

„Miláčik, obaja budete v poriadku. To ti sľubujem.“ Stisol mi ruku a ja som sa pousmiala.

„Ak nie si proti, skúsil by som ti urobiť ešte jeden ultrazvuk,“ povedal a ja som prikývla. Aj tak tam nič neuvidíš, pomyslela som si.

Prešli sme z obývačky dolu do Carlisleovej domácej ambulancie a ja som si pomaly ľahla na stôl. Vyhrnula som si svetloružový pletený svetrík a čakala som ďalšie poznámky od Carlislea o tom, ako som zase schudla a ako mi to dieťa ubližuje, keď uvidí modriny na mojom bruchu. Mala som pravdu a keď som si vypočula jeho rozsiahly monológ, obaja sme sa zahľadeli na malú obrazovku.

Prechádzal mi po bruchu, ale obraz nebol takmer žiadny. Po chvíli to Carlisle vzdal a ja som sa znovu posadila. Opýtala som sa ho, kedy asi môže začať pôrod.

„Skutočne neviem, láska. Možno zajtra, alebo o týždeň, dva...“ pokrčil ramenami.

„Cítim sa hrozne bezmocný. Nenašiel som žiadneho potomka človeka a upíra, takže nič nie je isté. Bojím sa, že niečo urobím zle...“ dodal a vložil si tvár do dlaní.

„Bude to v poriadku,“ uistila som ho.

Vôbec som nerozumela sebe samej. Raz sa bojím, potom upokojujem Carlislea, ktorý má pochybnosti namiesto mňa. Ach, vyzerá to na rozdvojenú osobnosť, alebo niečo podobné. Dúfam, že to po pôrode skončí a ja nebudem potrebovať odbornú pomoc.

„Čo ak sa stane niečo nečakané a nedokážem ťa zachrániť?“ šepol.

„O niečom by som vedela...“ ozvala som sa, no hneď som to aj oľutovala.

„Na čo myslíš?“ vzhliadol na mňa, dúfajúc, že poviem niečo rozumné a reálne. Ale to by som nebola ja.

„Ehm, keby tu nebola iná možnosť, mohol by si ma zachrániť tak, ako Alice...“ povedala som opatrne a čakala na jeho reakciu.

Chytil sa za hlavu a záporne pokrútil hlavou. Dúfam, že som ho tým príliš nerozčúlila.

„Esme, láska, nedokázal by som ti vziať život,“ povedal vážne.

„Ale Alice-“ namietala som a on mi skočil do reči:

„Alice nemala inú možnosť. Ty budeš v poriadku, všetko prebehne hladko.“ Pohladil ma po ruke a slabo sa usmial. Vedela som, že sám neveril tomu, čo práve povedal. V jednej chvíli som mala obavy ja, no v ďalšej bol znepokojený Carlisle. Ani jeden z nás netušil, čo všetko sa môže stať. Na jednej strane to môže byť úplne bezproblémové, ako upírska existencia, no na druhej strane môžu nastať problémy. Budem sa snažiť myslieť pozitívne.

Nemyslím si, že Carlisle by ma nechal umrieť. Ak áno, budem ho chodiť po nociach strašiť! pomyslela som si pobavene, no potom som zas zvážnela. Povedala som si, že všetko pôjde bez komplikácii, všetci budeme v poriadku a snažila som sa na to ďalej nemyslieť. Musím odohnať všetky negatívne myšlienky, pretože potom robím starosti aj Carlisleovi a to nechcem.

Vrátili sme sa do obývačky a v tom dorazil domov Edward. Privítali sme sa a chvíľu sme sa rozprávali. Carlisle sa rozhodol, že si odbehne na krátky lov a my sme ostali s Edwardom sami. Priniesol mi pohárik jelenej krvi, ktorej som mala niekedy už vážne dosť, a zapli sme si televízor.

Keď sa Carlisle vrátil, rozlúčila som sa s Edwardom a išli sme do môjho bytu v centre, kde sme si napokon urobili pekný večer.

***

V pondelok ráno som sa zobudila a pretrela si oči. Bolo to jedno z tých rán, kedy som sa zobúdzala sama. Teda, ak nerátam, že Edward bol v kuchyni a práve mi pripravoval raňajky. Ach, radšej by som si ich pripravila sama, keby som sa mohla zobúdzať vedľa Carlislea už stále. Ale už to dlho nepotrvá a môj sen sa stane skutočnosťou. Usmiala som sa a pomaly som vstala z postele.

Najprv som sa trochu umyla a upravila v kúpeľni a potom som v župane prešla do kuchyne. Môj budúci nevlastný syn stál za sporákom a mal pustené rádio. Už mu skutočne chýbala iba nejaká vtipná kockovaná zástera, pomyslela som si pobavene.

„Dobré ráno,“ zazívala som unavene.

„Dobré ráno,“ povedal milo Edward a usmial sa.

„Raňajky budú hneď hotové!“ oznámil mi a ja som sa musela pousmiať.

„Ďakujem, ale kvôli mne si si nemusel robiť starosti,“ povedala som.

„Prosím ťa,“ zasmial sa. „Celkom ma to baví, ako človek som nikdy nevaril a ako upírovi mi to ide ľahko.“

„Ako povieš,“ pokrčila som ramenami. „Mňa varenie príliš nebaví...“

Pousmial sa a vypol sporák. Posledný lievanec preložil z panvice na tanier k ostatným. Zo skrinky vybral práškový cukor a malinový džem. Všetko položil na tácku a odniesol mi ju do obývačky na stôl.

„Ďakujem,“ usmiala som sa.

„Za málo.“

Pustila som sa do jedla a bolo to skutočne výborné. Edward prešiel do kuchyne a umyl špinavý riad. Pustila som si televízor, kde práve vysielali Good morning, America. Medzitým som sa najedla a potom som priniesla tácku do kuchyne.

Edward prešiel do predsiene a začal sa obliekať.

„Esme, budem musieť odísť, lebo škola sa mi začína už o chvíľu. Zvládneš cestu do práce?“ opýtal sa ma.

„Samozrejme,“ prikývla som.

„Dobre, dávaj si pozor,“ dodal, keď si obul topánky. „Uvidíme sa večer?“

„Je to možné,“ pousmiala som sa a oprela sa o stenu. „Pekný deň.“

„Aj tebe, Esme,“ povedal a zavrel za sebou dvere.

Pozrela som sa na hodinky a zistila som, že sa vážne musím poponáhľať, ak chcem prísť do práce na čas. Dala som si rýchlu sprchu a potom som prešla do šatníka. Obliekla som si voľnú bielu halenku a krémovú sukňu po kolená, s voľným pásom.

Na krk som si dala zlatú retiazku a na zäpastie hodinky značky Michael Kors.

Jemne som sa namaľovala, vzala kabelku a v predsieni som si obliekla hrubý kabát.

Vyšla som z bytu a zamkla som dvere. Zviezla som sa výťahom na prízemie a kráčala som k svojmu autu. Nasadla som dnu a vyrazila som do práce.

Zaparkovala som na svojom obvyklom parkovacom mieste a vystúpila z auta. Vstúpila som do nemocnice a šla som rovno na štvrté, do svojej kancelárie. Privolala som si výťah, do ktorého som nastúpila s dvomi sestričkami. Všetky sme vystúpili na štvrtom a ja som kráčala ďalej po chodbe. Dúfala som, že Carlisle na mňa už bude čakať.

„Dobré ráno, pani riaditeľka,“ pozdravil ma veselo George.

„Dobré ráno, George!“ pousmiala som sa.

„Dáte si kávu?“ opýtal sa ma a postavil sa od pracovného stola.

„Radšej čaj, ale až neskôr,“ povedala som a otvorila dvere na svojej kancelárii. Vošla som dnu a vyzliekla som si kabát. Sadla som si do kresla a rozmýšľala som nad tým, čo mám dnes urobiť. Vybaviť pár telefonátov a potom nejaké papierovačky.

Ešte predtým, ako som sa do toho pustila, mi niekto zaklopal na dvere.

„Ďalej,“ zvolala som.

„Dobré ráno, anjelik,“ usmial sa na mňa Carlisle, keď vošiel dnu a zavrel za sebou dvere.

„Carlisle!“ vypískla som a postavila som sa z kresla. Podišla som k nemu a hneď som sa vrhla na jeho pery.

„Chýbal som ti?“ opýtal sa pobavene.

„Šialene,“ šepla som a znovu som ho pobozkala.

„Aká bola nočná?“ pýtala som sa, keď som sa od neho odtiahla.

„Nudná,“ povzdychol si a pohladil ma po ramenách.

„Čo budeme robiť dnes večer?“ pousmiala som sa a ovinula som si ruky okolo jeho krku.

„Ehm, no... Aj dnes som si vzal nočnú,“ povedal a nevinne sa na mňa usmial.

„Zlato, snažíš sa zapadnúť. Nemyslíš si, že je podozrivé, keď dobrovoľne slúžiš dve noci za sebou a vôbec nevyzeráš unavený?!“ Spustila som z neho ruky a oprela som sa o stôl.

„Ja viem, ale sľúbil som Simonovi, že ho dnes zaskočím. Vrátila sa mu dcéra z Európy a musí ísť pre ňu večer na letisko,“ vysvetľoval.

„Ach, no dobre,“ porazenecky som si povzdychla.

„Zvládneš večer cestu domov?“ opýtal sa. Ehm, nepýtal sa ma toto dnes náhodou už niekto iný?

„Jasne,“ pokrčila som ramenami.

„Edward alebo Rosalie za tebou potom prídu... Alebo by si mohla ísť rovno k nám, tam budeš v bezpečí,“ presviedčal ma.

„Carlisle, nemyslím si, že mi ešte stále hrozí niečo od môjho bývalého...“

„To nemôžeš vedieť,“ povedal a vzal si moju tvár do dlaní.

„Ako povieš,“ rezignovala som.

„Budem musieť ísť, čakajú ma pacienti. Zastavím sa okolo obeda, môžeme niekam rýchlo zbehnúť,“ povedal a nežne ma pobozkal na pery.

„Tak zatiaľ,“ usmiala som sa do bozku.

 

Pustila som sa do práce a pri tom som popíjala čierny čaj. Dnes mi volal aj pán Blake, bývalý riaditeľ, aby zistil, či ide všetko ako má a pýtal sa, kedy sa chystám odísť na materskú. Keby tak vedel, ako dlho som v skutočnosti tehotná, určite by mi neveril. Aj keď sme sa náhodou stretli na silvestrovskom večierku, čudoval sa ako sme to rýchlo s Carlisleom stihli. Neostalo mi nič iné, len sa pousmiať a ďalej neriešiť.

Cez obednú prestávku sme išli s Carlisleom a jeho kolegom Andrewom do blízkej ázijskej reštaurácie. Keďže sme neboli sami, Carlisle sa musel pretvarovať, ako veľmi mu chutí a ja som celý čas zadržiavala smiech. Andrew si nič nevšimol. Jedlo tu bolo vynikajúce ako vždy. Keď sme dojedli, vrátili sme sa späť do nemocnice a všetci sme pokračovali práci.

Na Carlislea a Andrewa čakali pacienti a na mňa kopa papierov. Ešte že papiere nevedia rozprávať, nasťažujú sa a nekecajú mi do roboty! Pobavene som sa usmiala a pretočila list na ďalšiu stránku. Musela som si prejsť nejaké štatistiky z minulého roka.

Pracovala som v jednom kuse a keď som sa pozrela von oknom, prekvapilo ma, že už bola tma. Ručičky na hodinkách ukazovali už takmer pol šiestej a ja som sa celkom potešila, že mi na dnes už skončila pracovná doba. Dočítala som stranu, zavrela spis a postavila som sa z kresla. Natiahla som sa, lebo celé poobedie som sa takmer ani nepohla od papierov.

Vložila som si do kabelky spisy, ktoré som si chcela večer prejsť a začala som sa obliekať. Napokon som si ovinula šatku okolo krku, vzala kabelku a chcela som odísť, keď v tom niekto zaklopal na dvere mojej kancelárie.

„Ďalej,“ povedala som náhle a dnu vošla nízka čiernovláska. Nikdy pred tým som ju tu nevidela. Môžno je to študentka, ktorá je tu na stáži, vyzerala dosť mlado.

„Dobrý večer, mohla by som na chvíľku?“ opýtala sa ma.

„Už som na odchode, ale áno, ako vám pomôžem?“

„Potrebovala by som štatistiky z minulého roka, tie o pacientoch a ich spokojnosti so službami tejto nemocnice, kvôli jednej zo seminárnych prác,“ povedala a ja som prikývla.

„Samozrejme...“

Vzala som papiere zo stola a podala som jej ich. Celkové zhrnutie som si ale chcela vziať, ale teraz som ho musela hľadať v kabelke. Náhodou sa mi z nej pri tom vysypali všetky veci a ja som v duchu zakliala. Konečne som našla ten papier a podala som jej ho.

„To je všetko,“ pousmiala som sa.

„Ďakujem, pani riaditeľka.“

„Za málo, potom tie papiere rovno odneste do archívu,“ povedala som jej a ona prikývla.

„Rozumiem. Pekný večer.“

„Dovidenia,“ povedala som a rýchlo som si nahrnula do kabelky veci, ktoré sa mi vysypali.

Chcela som sa ísť ešte rozlúčiť s Carlisleom a potom preč. Rozhodla som sa, že sa zastavím u seba pre pár vecí a potom pôjdem do vily Cullenovcov. Keď som bola skutočne na odchode, vošla do mojej kancelárie Claire, z detského oddelenia.

Prehodili sme spolu pár slov a pýtala sa ma hlavne na priebeh tehotenstva. Tiež si všimla, že som nejak schudla, ale ubezpečila som ju, že všetko je v poriadku.

„Dobre, tak ja teda pôjdem,“ povedala som a vybehla z kancelárie. Claire videla, že sa ponáhľam, tak išla skontrolovať detských pacientov.

„Majte sa, príjemnú nočnú želám,“ povedala som sestričkám pri pulte na našom poschodí a ponáhľala som sa ku kancelárii môjho budúceho manžela, ktorý ale zrazu vyšiel spoza rohu.

„Dobrú noc, Carlisle,“ povedala som krátko, lebo som vedela, že sestričky nás ešte stále pozorujú. Aj keď už vedeli, že sme spolu, nemuseli sme sa pred nimi držať za ručičky a bozkávať za každým rohom.

„Dobrú noc, Esme,“ usmial sa na mňa a kráčal ďalej. Veľmi rýchlo pochopil o čo ide.

Nenápadne som mu naznačila, že mu zavolám a poslala som mu vzdušný bozk. Privolala som si výťah a zviezla som sa na prízemie. Vyšla som z nemocnice a pomaly kráčala k svojmu autu. Vonku bola tma a strašná zima.

Sadla som si do auta a naštartovala som. Musela som nechať motor, aby sa zohrial, tak som chvíľu stála na mieste. Zapla som aj kúrenie a vyzliekla som si kabát. Pohladila som si bruško a nežne som sa usmiala. To dieťa som mala čím ďalej, tým radšej, aj keď som vedela, že o chvíľu sa moje tehotenstvo môže premeniť na katastrofu a mne pôjde o život. Také sú moje negatívne myšlienky. Lenže kvôli Carlisleovi a nášmu dieťaťu som schopná riskovať.

Vycúvala som zo svojho miesta, vyšla z parkoviska a zaradila som sa do dlhej kolóny. V tom som pocítila, že poloupírik vo mne sa pohol. Asi bolo načase sa najesť.

„Vydrž, zlatko, hneď sme doma,“ povedala som s úsmevom.

„Ocko za nami príde neskôr. Áno, aj mne už chýba... Poviem ti tajomstvo. Ty a tvoj ocko ste pre mňa najdôležitejšie bytosti na tomto svete a neskutočne vás oboch milujem.“

Do oka sa mi drala slza šťastia. Čakám dieťa s mužom, ktorého nadovšetko milujem. No nie je to skvelé?

Už som bola len pár ulíc od domu a na križovatke naskočila červená, tak som zastala. V tom som začula zo zadného sedadla nejaký šuchot a zľakla som sa.

„Ahoj, drahá! Znovu sa stretávame!“ Začula som zlovestný hlas a celá som stuhla.

 

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte, tak čo k tejto kapitole... Je dlháááá, (miestami nudná, ja viem), a ten koniec vás asi nepoteší, ale inak dúfam, že sa bude páčiť :). A keďže je tu koniec roka, chcela by som vám všetkým popriať len to najlepšie do nového roka 2014!! :)

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

eMuska

3)  eMuska (06.01.2014 01:39)

dohája, dohája, dohája! akurát tá jediná chvíľa, čo ostane sama, a on tam ten hnusobák dolezie! moje nervy, to je šok! čakala som, čo sa stane, ale skôr som tipovala, že začne rodiť, alebo tak... úplne si ma prekvapila, som zvedavá!

SissCullen

2)  SissCullen (04.01.2014 22:04)

dakujem dalsia uz caka na schvalenie ;)

1)  kata (30.12.2013 19:40)

no to snad ne! omn ne! snad se to Casrlisle dozví, jinak zeká kapitolka

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek