Sekce

Galerie

/gallery/4f551479f8_72579548_o2.jpg

Ahojte, konečne pridávam ďalšiu kapitolu, chcela som to spraviť už skôr, ale kamaráti mi pripravili nečakanú party. Zajtra letím na Slovensko, tak na letisku budem mať určite čas čo to napísať. Ďakujem za komentáre k predchádzajúcej kapitole, dúfam, že sa vám bude páčiť aj táto, aj keď je skôr taká oddychová. Pekné čítanie, Siss.

22. kapitola: Vanity


Jasper:

„Takže, ty a Rosalie?“ opýtal som sa ho, keď sme vybehli z našej vily do lesa na menší lov.

„Rosalie je dokonalá žena. Myslím, že by nám to mohlo príležitostne klapať,“ povedal potešene a obaja sme spomalili.

„Ty si sa vôbec nezmenil,“ pokrútil som hlavou s pobaveným úsmevom.

„Nuž čo, nechcem sa viazať,“ pokrčil ramenami.

„Tak to si si vybral dobre. Ani Rose sa nechce viazať, skôr ju to desí.“

„A čo ty?“ opýtal sa ma.

„Ja som tú pravú už našiel,“ povedal som a na mojich perách sa objavil šťastný úsmev.

„Ale? A kto to je?“

„Volá sa Alice.“

„Kde ste sa spoznali?“

„Vlastne, bolo to u nás doma... Alice je Rosaliina najlepšia kamarátka.“

„Ahaa a dovtedy žila v nejakom klane?“

„Ehm, Alice nie je upírka...“ povedal som tichšie.

„Ale, tak ty takto,“ zasmial sa. „Odolávaš pokušeniu. No len aby si jej pri tom neublížil...“

„Toho sa bojím. Preto sa to snažím oddialiť, kým si sebou nebudem na sto percent istý.“

„Si upír už desiatky rokov a chceš mi povedať, že si ešte nikdy nespal s ľudskou ženou?“ opýtal sa neveriacky a ja som pokrútil hlavou.

„Nie je to až také ťažké, ovládať sa. Ak si zvyknutý na jej krv a dokážeš jej odolávať,“ povedal Garrett.

„To áno, ale naozaj jej nechcem nijak ublížiť. Veľmi ju milujem.“

„Vidím,“ zachechtal sa. „Ty si vždy riešil emócie...“

„Ty zas nikdy,...“ skonštatoval som.

„A kto z nás je šťastnejší?“

 

 

Esme:

O dva týždne

 

Dopozerala som poslednú sériu Zúfalých manželiek a odložila som notebook stranou. Pomaly som sa postavila z postele a slimačím tempom som sa dostala do kúpeľne.

Sú to už presne dva týždne, čo tu ležím. Dúfam, že mi na dnešnej kontrole povedia, že si môžem zbaliť kufre a ísť domov.

Vrátila som sa do postele a položila som si notebook na perinu. Zas som nemala čo robiť. Za posledné dni som si pozrela všetky série Zúfalých manželiek, Grey´s anatomy, Once upon a time a prečítala som kopu kníh.

Teraz som sa rozhodla, že si pozriem, čo sa deje vo svete, tak som si otvorila stránku BBC a začítala som sa do noviniek.

V tom sa ozvalo klopanie na dvere a ja som vedela, že je to Carlisle. Každé ráno mi nosí kávu a muffiny zo Starbucksu.

„Ďalej,“ povedala som a on hneď nato vošiel do miestnosti. „Ahoj, tak si mi chýbal.“

„Ahoj, láska,“ pozdravil ma milo a položil moje raňajky na skrinku. Vyzliekol si kabát a zavesil ho na stojan ku dverám. Potom prišiel ku mne a venoval mi dlhý nežný bozk.

„Tiež si mi chýbala,“ pousmial sa.

„Ty mne viac,“ povedala som a Carlisle mi podal moje raňajky.

„Dobrú chuť,“ povedal s úsmevom a sadol si na posteľ vedľa mňa. Už som nebola napojená na žiadne prístroje a nemala som ani infúzie.

„Ďakujem,“ povedala som a hneď som si odpila z horúcej kávy.

„Kedy ma odtiaľto pustia?“ opýtala som sa.

„Už čoskoro,“ povedal a na jeho tvári sa zjavil prefíkaný úsmev.

„Čo to znamená?“

„Už veľmi skoro...“

Netrpezlivo som sa na neho pozrela a nevedela som, ako ho prinútiť, aby mi to povedal.

„Zlato, nenapínaj ma,“ šepla som a jemne som mu prstami prešla po stehne. Pousmial sa a vzal si moju ruku do svojej, aby som sa o nič ďalšie nepokúsila.

„Pustia ťa už dnes, ale len s podmienkou, že budeš chvíľu bývať u mňa, aby som sa o teba mohol starať čo najlepšie,“ povedal Carlisle a jemne ma pohladil po líci.

„Ale, Carlisle, ty bývaš s deťmi a ja ti naozaj nechcem byť na obtiaž. Ja to zvládnem aj sama...“ Pokúsila som sa mu oponovať.

„Esme, naša vila je obrovská. Ani o sebe nebudete vedieť. A ak aj áno, moje deti už predsa poznáš,“ hovoril presvedčivo.

„Ja neviem, zlatko,“ povedala som neisto. „Nebolo by lepšie, keby si ty prišiel na čas bývať ku mne? Je to bližšie do práce a boli by sme tam len my dvaja.“

„Neviem, či je dobrý nápad, nechať deti samé. Riskujem, že tú vilu už nikdy neuvidím,“ povedal pobavene, ale potom zvážnel. „Rosalie je síce divoká, ale Edward na ňu dá pozor. Tak teda dobre, nech je po tvojom.“ Usmial sa a ja som ho objala a nežne pobozkala.

„Veľmi nerád, ale budem musieť ísť, lebo mi už začala služba. Vydržíš tu ešte pár hodín, kým skončím?“ opýtal sa a ja som prikývla.

„Dobre, tak potom sa k tebe vrátim, zbalím ti veci, pôjdeme ku mne, aby som si vzal nejaké oblečenie a nakoniec k tebe,“ povedal.

„Platí,“ usmiala som sa. Carlisle na mňa mrkol a potom odišiel za svojimi pacientmi.

 

 

Edward:


„Rosalie, buď taká dobrá a stíš tú hudbu, prosím ťa,“ napomenul som svoju sestru už po druhý krát, ale ona nijak nereagovala.

„Rosalie!“ zvýšil som hlas.

Hudba sa trochu stíšila, no na moju myseľ zaútočilo stádo Rosaliiných nahnevaných myšlienok ako roj zúrivých včiel. Vrátil som sa ku knihe, a aj keď som bol upír, momentálne som sa nevedel sústrediť. Snažil som sa nepočúvať jej myšlienky, no nedalo sa to. Och, asi odtiaľto budem musieť vypadnúť na chvíľu...

S Rosalie sa v poslednom čase dá vychádzať len ťažko. Alice s ňou už netrávi toľko času, lebo má Jaspera a každú chvíľu chce byť s ním. Prestala chodiť do klubov a mám taký pocit, že Rosalie sa na ňu hnevá. Boli to predsa najlepšie kamarátky a zrazu sa medzi ne dostal chlap.

Alice už zistila, čo je to láska a teraz je rad na Rosalie. Čo je slepá? Čo nevidí, že som tu celý čas pre ňu a stojím pri nej v najhorších chvíľach?! Prečo sa tak výrazne zmenila? Mali sme spolu krásny vzťah...

V tom som začul zvuk prichádzajúceho Carlisleovho auta a zacítil som vôňu Esme. Už sa asi zotavila z tej autohavárie a pustili ju z nemocnice. O chvíľu na to sa odomkli dvere na dome, ale dnu vošiel len Carlisle. Vybehol po schodoch do svojej izby a zavrel za sebou dvere.

Podľa zvuku práve vybral kufor a rozmýšľal nad tým, čo si má zbaliť. On sa niekam chystá?

Vyšiel som z mojej izby a kráčal som do Carlisleovej spálne. Zaklopal som na dvere a vkročil som dnu. Presne ako som predpokladal, Carlisle mal na posteli otvorený kufor a ukladal do neho čisté veci.

„Ehm, ty niekam odchádzaš?“ opýtal som sa ho.

„Nie, Edward, zostávam v meste. Akurát budem pár dní bývať u Esme, pretože dnes ju po dvoch týždňoch pustili z nemocnice do domácej starostlivosti. Chcem s ňou byť dvadsaťštyri hodín denne a pôvodne mala bývať tu u nás, ale asi bude lepšie ak budeme u nej, lebo napríklad som jej ešte nevravel o Jasperovi a mohlo by sa stať, že sa niekto z nás prezradí. Nie sme zvyknutí žiť nonstop s ľuďmi,“ vysvetlil mi okolnosti Carlisle.

„Áno, máš pravdu,“ prikývol som. „Myslím, že to tu pár dní zvládneme aj sami.“

„O teba sa nebojím, ale prosím ťa, dohliadni na Rosalie, nech neurobí žiadnu hlúposť. Vieš predsa aká je...“

„Spoľahni sa, otec, všetko bude v poriadku,“ povedal som presvedčivo a Carlisle si položil do kufra ďalšiu kopu šiat. Upírskou rýchlosťou zmizol do kúpeľne, no v okamihu bol naspäť a zatváral kufor.

„Ďakujem, Edward. A ako ide škola?“ opýtal sa ma.

„Ľavou zadnou.“

„Ako inak,“ pousmial sa. „Prepáč, že som na teba, Rosalie a Jaspera nemal v poslednej dobre čas, ale snažil som sa byť čo najviac pri Esme. V tej havárii utrpela naozaj vážne zranenia...“

„To je v poriadku. Netráp sa kvôli tomu. A áno, viem, som rád, že sa už cíti lepšie,“ povedal som úprimne. „Ako pokračuje váš vzťah?“

„Myslím, že lepšie to ani nemôže byť. Milujeme sa navzájom, nedokážeme byť jeden bez druhého,“ povedal šťastne.

„Veľmi vám to obom prajem. Ale, rozmýšľal si už, ako jej to povieš?“ opýtal som sa opatrne.

„Nie,“ povedal tichšie.

„Nedokážeš to pred ňou navždy utajiť...“

„Ja viem, raz sa to dozvie...“ Na chvíľu sa odmlčal a zahľadel sa do diaľky, ale potom sa zrazu spamätal.

„Nechcem ju nechať dlho čakať.“

„Jasne,“ povedal som a ustúpil som mu z dverí. „Maj sa, Carlisle.“

„Dávajte na seba pozor a hocikedy mi kľudne zavolajte,“ hovoril, keď vychádzal z izby a kráčal ku schodom aj s plnou taškou.

Prikývol som a zastal som pri zábradlí.

„Čoskoro sa uvidíme, tak zatiaľ.“

 

Esme:

„Zlatko, nechaj všetko na mňa, ja sa o to postarám,“ povedal Carlisle, keď som sa mu snažila vysvetliť, čo má hľadať v kuchyni na akom mieste.

„Tak dobre,“ povedala som porazenecky a položila som si hlavu na vankúš.

„Teraz si oddýchni,“ šepol a pohladil ma po vlasoch. Sklonil sa ku mne a nežne ma pobozkal na pery. Pousmiala som sa, on zhasol svetlo v spálni a odišiel do kuchyne.

Otočila som sa na druhý bok a v tom som ucítila pálivú bolesť. Ozvali sa moje zlomené rebrá, na ktoré som trochu pozabudla. To bude tým, že som konečne doma. Po dvoch týždňoch konečne spím vo svojej vlastnej, pohodlnej posteli.

Pritiahla som si perinu až ku krku, pretože vonku už bola poriadna zima a nám ešte nezapli ústredné kúrenie.
Po chvíli som upadla do hlbokého, ale bezsenného spánku.

 

***

Zobudila som sa a unavene som si pretrela oči. Pozrela som sa von oknom a vonku už bola tma. Ako dlho som spala? A aký je vlastne deň...

Pomaly som sa postavila z postele a obula som si mäkké papuče. Vyšla som zo spálne a uvidela som Carlislea sledovať televízor.

Chcela som popri ňom prejsť do kuchyne a napiť sa vody, ale uvidel ma a podišiel ku mne.

Posadil ma na sedačku v obývačke a zbehol do kuchyne pre pohár vody.

„Ďakujem,“ povedala som, keď mi podal plný pohár a sadol si vedľa mňa.

„Koľko je hodín?“ opýtala som sa zmätene.

„Pol desiatej,“ povedal a ja som si znovu odpila z pohára.

„Nie si hladná?“ opýtal sa a stíšil hlasitosť televízora.

„Tak trochu...“ povedala som a vtom mi zaškvŕkalo v bruchu.

Spolu sme prešli do kuchyne a sadla som si na stoličku k barovému pultu. Carlisle vybral zo skrinky tanier a naložil naň porciu lasagní. Dal to na pár sekúnd do mikrovlnky a ja som zacítila tú vôňu.

Potom položil tanier predo mňa a sadol si oproti mne.

„Dobrú chuť.“

„Ty nebudeš?“ opýtala som sa ho a pustila sa do výborných lasagní.

„Už som jedol,“ povedal krátko.

 

Keď som dovečerala, Carlisle položil tanier do drezu a potom sme si sadli do obývačky pred telku. Položila som si hlavu na jeho rameno a on si ma pritiahol do svojho náručia. Unavene som zazívala a on sa pousmial. Pri sledovaní nudného amerického sitcomu sa mi zatvárali oči a tak sa stalo, že som v jeho náručí upadla do ríše snov.

 


Rosalie:

Dorazila som na prednášku podstatne neskôr a sadla som si do predposledného radu vedľa Alice.

„Kde si zas bola?“ opýtala sa ma pobavene, keď videla prefíkaný úsmev na mojej tvári.

„Večer bude party. U nás!“ povedala som so šialeným úsmevom na perách a ešte potrhlejšími myšlienkami v mojej hlave.

„Čože?“ opýtala sa ma nechápavo.

„Carlisle odišiel na pár dní. Musím využiť tú príležitosť a zorganizovať najväčšiu party roka!“ povedala som a vytiahla som laptop z kabelky.

„Ty mrcha,“ zasmiala sa a ja som si všimla, že profesor sa na nás pozrel. Chcela som mu zakývať, ale udržala som sa.

Prihlásila som sa na facebook a vytvorila som novú udalosť: MBA* Party hosted by Rosalie L. Hale.

„Ty si šialená,“ smiala sa potichu Alice, keď sa pozrela na monitor môjho notebooku.

Poslala som pozvánky všetkým ľuďom v ročníku a aj niektorým bývalým spolužiakom. Nenormálne sa teším na večer. Musím si vybrať dokonalé šaty! Potom som odložila laptop a cez prestávku som zavolala do cateringovej  služby, kvôli jedlu a nápojom na party. Alkohol nakúpime s Alice cestou zo školy, ale ten ľudia aj tak prinesú.

Po prestávke som sa vrátila do auly a Alice práve telefonovala s Jasperom. Zapla som notebook a uvidela som na facebooku nové komentáre.

Shiralee Thorn: Skvelý nápad, určite prídeme :)

Jack Humphrey: Vidíme sa

Maggie Locks: Mne to dnes nevychádza, večer odlietam do LA. Nabudúce...

Laurent Bright: Vyzerá to na mega žúrku! A ešte aj bazén v záhrade... Som tam ešte pred polnocou! YOLO!

Emma Simpson: :) Rada by som prišla, ale už niečo mám...

Philipp Dull: Najviac je*avá hostiteľka, už len kvôli nej prídem!

Pousmiala som sa a napísala som:

Rosalie Lillian Hale: Teším sa na vás všetkých!

„Čo si obliekaš?“ opýtala sa ma Alice.

„Mám jedny nové šaty od Chanel. Celé sú strieborné, na spodku sukňa prechádza do tmavomodrej. A sú trblietavé!“

„Wow, tie musia byť úžasné! Ja som si včera kúpila biele minišaty so striebornými ornamentmi,“ povedala a ja som prikývla.

Po skončení prednášky sme vyšli na chodbu, kde nás už čakal Edward.

„Čo to má znamenať?!“ vyštekol na mňa.

„Ahoj, Edward,“ pousmiala som sa provokatívne. „Večer k nám príde zopár priateľov. Bude to len taká menšia party pred začiatkom skúškového.“

„Carlisle s tým určite nesúhlasí,“ namietal Edward.

„Carlisle sa to nedozvie,“ mrkla som naňho a s Alice sme pokračovali v ceste.

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

eMuska

1)  eMuska (08.07.2013 23:31)

ten rozhovor Jazza s Garrettom bol famózny. Kukala som ako puk, vážne si ma príjemne prekvapila, musím sa priznať, že som nič podobné nečakala. Bola som úplne ohromená, fakt mi to dobre padlo! Zlepšuješ sa, držím ti palce!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek