25.03.2011 [07:00], Twilly, ze série Na tónoch Twilightu , komentováno 36×, zobrazeno 5037×

 

 

 

 

Alice všetci milujeme, ale odtiaľ potiaľ. Všetko má svoj začiatok a koniec a naša upíria trpezlivosť tiež. Jej obchodné aktivity narúšali naše kruhy až tak strašne, že sme premýšľali ako s jej terorizovaním skoncovať. Samozrejme, myšlienky sme museli skrývať. A hlavne žiadne definitívne rozhodnutia. To by nám bolo tak približne na dve veci. Každopádne, bol čas urobiť niečo.

Naša nerozhodnosť bola v podstate našou výhodou. Keď sa tak nad tým spätne zamýšľam, bolo to vlastne neuveriteľné, že naše plány ostali pred ňou uzamknuté.

„Hííí, mám to!!!“ zvrieskla Bella a s rozbehom ladne preskočila gauč a elegantne dosadla vedľa Edwarda.

Dívali sme sa na jej rozžiarené jantárové oči a dychtivo očakávali čo z nej vypadne. Edward sa na ňu zamilovane zadíval. Samozrejme, veď je to jeho manželka! A urobil jej vedľa seba miesto. Majetnícky ju objal okolo ramien, ale bolo vidieť, že aj on sa ide od nedočkavosti zjašiť.

„Ehm, láska, čokeby si...“ veľavravne sa na Bellu zadíval a celým svojím ja jej naznačoval nech si švihne.

„Jáj... no jasné, Alice...“ usmiala sa zoširoka, keď sa naše tváre začali meniť na znudené.

„BELLA!!!“ vykríkla zúfalá Esme. To bol pravdepodobne posledný klinček do rakvičky.

„Ok, čo keby sme s ňou šli nakupovať, presne tak ako to Alice od nás pekne chce.“  Bellin hlas bol tichý, s nádychom istého tajomna.

Natešene sa rozhliadla, čo ostatní hovoria na jej nápad, ale veľmi skoro zistila, že svojim vyhlásením nikoho neohúrila. Všetci sedeli ako tvrdé y a neveriacky na Bellu zízali.

„Láska,“ začal Edward opatrne, „my sme chceli plán ako Alice zastaviť a nie ju podporovať...“ hovoril na ňu pomaly, akoby bola mierne retardovaná a popritom jej upravoval pramienky vlasov, ktoré sa jej uvoľnili do tváre popri tom gazeliom skoku.

Bella bola splachovacia ako Charlie. Len sa opäť zoširoka usmiala a nechala manželove povzbudivé slová skĺznuť po jej štíte.

„Ale to ja predsa viem, hlupáčik,“ frnkla mu ukazovákom do nosa.

„Alice dostane svoj nakupovací deň, ale ľahké to mať rozhodne nebude!“

Miestnosťou sa rozľahol zvuk Bellinho dokonalého zvonivého smiechu.

* * *

„Alice nestíhaš!“

Rosaliin pestovaný nechtík nemilosrdne klepal po ciferníku jej drahých štýlových hodiniek. Z očí jej šľahali blesky.  Ale len Edward vedel, aký charakter tie blesky v skutočnosti mali.

„Rose,“ kňučala Alice, „ale prečo chceš ísť kupovať práve karburátory? U Vuittona je nová kolekcia kabeliek..“ smutný pohľad ala Shrekov kocúrik tentoraz neprešiel. Takmer. Rose v hlave zablikala kontrolka s kabelkami, ale odolala.

„Lebo potrebujem karburátor do môjho autíčka! A kto je na nákupy najlepší??? Ty!“ Rosin hlas nedovoľoval  žiadne úľavy. V duchu ďakovala Emmettovým šibnutým snahám o jej vzdela nie aj iných, ako len posteľových hier, napr. obľúbeného posteľového pokru. Teraz sa jej ťažko natrénovaná pokerface skvele vyplatila.

„Ale karburátor...?“ stále krútila neveriacky hlavou Alice.

„Jasné, ty vyberieš ten najlepší!“

Rose schytila Alice za ruku, šklbla ňou smerom k východu a horko-ťažko ustála úškrn.

***

„Aliiiice, kde trčíš!!!“ vyčítavo sa zaškeril Emmett. Dostal sa na radu hneď po Rose. V podstate prebral štafetu. Jeho cieľom bolo zabaviť Alice nakupovaním pre neho.

„Vychytajú nám všetky dobré playstations,“ tváril sa vážne ustarostene. A vážny Emmett??? Wow.

„Emmett, ale ty by si potreboval nové nohavice a košele... u Alana som videla...“ snažila sa Alice čo jej sily stačili, ale Emmettov nekompromisný pohľad ju zarazil v polke vety.

„Kašlem ti na Alana, vieš čo je dnes za deň? Výpredaj najlepších playstations... totálny!“

Oči mu žiarili a ruky vystrelili do preexponovaného pantomimického pohybu, pri ktorom sa aj drobná Alice pre istotu prikrčila aby náhodou neschytala jednu výchovnú.

„A potom,“ oči mu neprestali svietiť , „ je tu ešte ten super zraz.“  Emmettova tvár sa rozžiarila nadpozemským pokojom a oči sa zabodli do neexistujúceho bodu, akoby to bol vysvätený oltár.

„No jasné, zraz, startrekáčov!!!“ poskočil si ako kozľa a skôr než stihla Alice čokoľvek povedať zovrel ju do svojho medvedieho náručia.

„Tam ma nedostaneš!!!“ stihla ešte zhrozene zakvíliť, zatiaľ čo si už v obrovských Emmettových rukách pripadala ako vlajúca zástava.

„Si piš, sestrička, že hej!“

***

„Alice, nehovor, že netúžiš ísť na tú autogramiádu,“ Edwardov pohľad pripomínal ublíženého veľkonočného zajačika.

Alice len nemo pokrútila hlavou. Odmietala sa na Edwarda pozrieť. Myslela, že keď sa jej ponúkol, že pôjdu nakupovať šatstvo a nie KNIHY!!! A ešte ju ťahá na nejakú autogramiádu.

„Vieš kto to vôbec je???“  Jeho hlas znel vzrušene a mierne hystericky. Od nervozity sa hral so svojimi dlhokánskymi sexi prstami.

Vrhla na neho otrávený pohľad.

„Nehovor, že nepoznáš Karolku Limrovú!! Je to špičková autorka, úspech v Európe ju vyniesol až sem a tu je jedno z jej posledných besedných miest. Ja ju jednoducho MUSÍM vidieť!!!“

Keď Alice pretočila pohľad, Edward ticho zavrčal.

„A okrem toho potrebujem doplniť kopu kníh do novej knižnice, ktorú sme dostali od Esme.“ vysvetľoval jej netrpezlivo.

Pri tretej vete o úžasnej kvalite papiera nejakých stredovekých učebníc, Alice prestala  Edwarda vnímať. Snažila sa zamestnať myseľ najnovšou kolekciou od Gucciho a ako násobilku si opakovala všetky obchodné miesta Prady. Zvyčajne to zaberalo. Tentoraz nie.

„... takže to je dôvod, prečo chcem, aby moja milovaná sestrička išla so mnou nakupovať,“ zakončil siahodlhú a riadne nudnú prednášku o čomsi Edward. Teda, skôr ju prebralo to čarovné slovíčko NAKUPOVAŤ. Keď však z kontextu zistila, že jeho a jej predstava nakupovania sa diametrálne odlišuje, opäť ju prepadla jemne depresívna nálada.

„Tak hor sa za Karolkou!“ Edward zdrapil Alice za ruku a ona si pripadala ako vlajka dnes už po druhý raz.

* * *

„Miláčik, potrebujem tvoju pomoc pri nakupovaní.“ Zazubila sa Esme na Alice

Alice sa zdalo, že je v nebi. KONEČNE jedna normálna žena s normálnou nakupovacou požiadavkou.

„Super!!! Tvoj šatník potrebuje zmenu, jar sa blíži a nové kolekcie sú už v predaji...“ švitorila Alice.

„Zlatíčko, to je skutočne pekné, ale ja potrebujem odborníka ako ty na trošku iné nákupy,“ mierne oponovala Esme.

„Ok, pôjdeme nakupovať, čokoľvek, ale nechaj ma kúpiť ti nejaké sexi spodné prádielko, už mám absťák Esme, prosííím!!!“  prosila Esme teatrálne na kolenách, ako inak so zopnutými rukami.

„Raz určite moja, ale ja fakt potrebujem tú skalu. Carlislove narodeniny sa blížia a ja mu chcem dať aj niečo iné čo... vždy“ Esme zamrkala a hlas sa jej akosi roztriasol.

„No dobre, ale skala? Preboha, načo ti bude skala? Ver mi, že jedna poriadna prechádzka po Victoria´s secret ho urobí šťastnejším...“ povzdychla si Alice horko.

„Ale ja mu chcem vytesať to súsošie, bude to niečo jedinečné a kto mi lepši poradí než ty?“ Esmin jemný protiútok bol nenápadný, ale rozhodne zdrvujúci.

„Ja o kameňoch nič neviem, leda tak o diamantoch...“ zamyslela sa a v duchu už premýšľala o jarnej kolekcii šperkov u Tiffanyho, ktorá by sa skvele hodila k dráždivému spodnému prádlu.

„Neverím!“ začula spoza svojho chrbta a už len cítila jemný tlak do lopatiek, ako ju jemne Esme vystrkávala z miestnosti.

* * *

„No ešte, že ťa vidím, srdiečko, mám jednu prosbičku.“

Natešený Carlisle sa rútil k Alice hlava-nehlava cez dav na parkovisku. „Potrebujem ťa pri nákupoch!“ díval sa na ňu ako na spásu.

„Ak to nebudú knihy, playstations či karburátor... som ti k dispozícii,“ zamumlala nespokojne.

„Samozrejme, že nie!“ čudoval sa Carlisle.

„Potrebujem, aby si mi pomohla s niečím úplne iným.

Ale Alice už nemala náladu. Bola otrávená svojim nákupným neúspechom. To, po čom jej dušička pišťala, nevidela ani z rýchlika a stále ju potrebovali len ako ozdobu. Navyše členovia jej rodiny nakupovali také hovadiny, čo s módou nemali spoločné... no vôbec nič.

„A s čím...“ už sa ani nenamáhala Carlislovi navrhovať návštevu toho skvostného módneho salóna, lebo mala pocit, že opäť čoskoro zavlaje ako vlajka, smerujúca za nejakou jeho kravinou.

„No, potrebujem, aby si teraz trochu spolupracovala, srdiečko,“ usmial sa na ňu milo.

Musela sa premáhať. Vždy, keď bol Carlisle taký sugestívny, šlo o niečo, čo bolo maximálne nezáživné. Tajne typovala, že niekde na čiernom trhu s artefaktmi objavil staré filozofické traktáty a hodlá sa s ňou o nich podeliť. Brrr.

„Mám dilemu, ale vyriešiť ju môžeš len ty, Alice,“ vysvetľoval.

Medzitým schádzali schodiskom do obývačky.

„Mimochodom, aký si dnes mala deň, vraj si bola na nákupoch?“ vyzeralo to akoby sa úprimne zaujímal o jej dnešný skazený deň. Bolo to fakt skvelé!

„Výborne, Carlisle, boli sme... všade, len nie tam, kam som mala v pláne ísť,“ zatvárila sa kyslo.

„Hmmm, takže si sa musela premáhať?“

Zaujímal sa, ale takto priamy zvyčajne nebol.

„Ako to myslíš?“ Alice trochu zneistela.

„Tak, že si si práve odhryzla nášho chlebíka...“ pokračoval, akoby sa nechumelilo. A ako zástenu si vzal celú rodinu.

„To akože ste sa na mňa dohodli?“ jej hlas začal naberať nádych paniky. Nemohla uveriť, že by ju tak podrazili...

„Alice, dohodli,“ chopila sa slova Bella a zapichla vyčítavý pohľad do Jasperovej tváre, „ takmer všetci!!!“

„Tvoje bezbrehé nakupovacie maratóny z nás vysávajú život. Nie pre teba neznamená odpoveď. Nebaví nás to presne tak, ako teba dnešný deň. Na našu obranu, nie je tomu tak vždy. Sú chvíle, keď si s tebou vyjdeme rady, teda aspoň my, baby...“  Bella medzi pauzou v jej preslove hľadala podporu ostatných.

„Necháp nás zle, máme ťa radi, ale niekedy nám fakt lezieš s nakupovaním na nervy,“ pridal sa k slovám svojej manželky Edward a za jeho chrbtom sa ozvalo súhlasné mručanie ostatných.

Alicina bradička sa začala šponovať do tichého bezslzého plaču. Jasper bol v sekunde u svojej malej bohyne a hladil ju po strapatom účese. Pohľadom prebodával každého v miestnosti.

„Ale keďže sme vedeli, že to bude pre teba drsné, keď na teba rozbalíme toto... pripravili sme si na teba aj jedno hromadné odprosenie,“ chopila sa slova tentoraz Rosalie.

Alice si len ublížene odfrkla a viac sa zavŕtala do Jasperovej hrejivej náruče.

„Láska, myslím, že im odpustíš, pozri...“ oslovil konečne svoju žienku Jasper. Tá, so vzlykom na perách, vzhliadla najprv k nemu a potom, čo sa na ňu povzbudivo usmial, aj na ostatných.

Zubili sa ako keby sa prihlásili do súťaže krásy. Ruky mali za chrbtom a v očiach im hrala veselosť. Všetkým. Mala chuť ich roztrhať, keď jej takto zničili nakupovací deň.

„Tak teda na tri, jasné?“ snažil sa celú túto podarenú skupinku zorganizovať Emmett.

„Raz, dva.... ááá tri!“ zavelil.

Ruky prítomných upírov vystrelili spoza ich chrbtov a Alicine oči na chvíľu oslepil blesk zo zlatých Visa kariet.

„To je od nás, pre teba, ako ospravedlnenie...“ šepla Bella, „ každý jeden z nás, ako nás tu vidíš, s tebou pôjde na jeden nákup mesačne!“ vysvetľovala prísne.

„Len nám sľúb, že ostatné dni v mesiaci nám dáš pokoj... Aliiice, hmmm?“ doplnil svoju manželku Edward.

Alicine mramorové čelo sa jemne nakrčilo.

„Je to tvrdý deal, ale myslím, že férový...“ pristala nakoniec na tento obchod s vlastnou rodinou. Išlo predsa o šesť zlatých kreditiek!!!

Ostatní si vydýchli.

„Ale teraz, vážení... teraz ma už nič nezastaví!!! Ide sa na nákupyyy... jupííí!“

 

Zhrnutie

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

«   1 2

«   1 2

© 2010 Stmívání FF - Kopírování veškerých děl je bez souhlasu autora přísně zakázáno!