Sekce

Galerie

http://www.stmivani-ff.cz/gallery/thumbs/princessandafrog.jpg

Vtipné rozprávky na dobrú noc v podaní Jacoba, alebo ako trávim čas pred ďalším skúškovým.

Dobrú noc, Nessie

 

I. časť:

 

Jacob:

„Renesmee, zlatko, je čas ísť do postieľky,“ povedala Bella svojej dcére, ktorá sedela na sedačke v ružovom pyžame a nechystala sa odtiaľ nikam odísť. Ruky mala tvrdohlavo založené na hrudi a nesúhlasne krútila hlavou.

„Nessie, nevymýšľaj!“ napomenula ju jej mama.

„Ešte nechcem ísť spať!“ povedala mrzuto a Esme sa na ňu láskavo usmiala.

„Vravela si niečo?“ zasmial sa Edward a zozadu ju nečakane zdvihol zo sedačky do svojho náručia.

„Zahrám ti uspávanku na klavíri,“ usmial sa na ňu a vtisol jej bozk na čelo. Renesmee potriasla hlavou.

Edward jej venoval naoko prísny pohľad, ale ona stále krútila hlavou. Normálne deti by boli o desiatej večer unavené, ale táto naša potvorka ani za svet. Vždy robila scény, keď mala ísť spať a niekedy ju do postele nevedel dostať ani pár vlkolakov.

Bella a Edward chceli odísť na lov, lebo ich oči naberali na tmavých odtieňoch, ale pred tým chceli uložiť Renesmee spať. Videl som, že sa im nedarí, tak som sa rozhodol zakročiť.

„Nessie, čo by si povedala na rozprávku na dobrú noc?“ navrhol som a Bella mi venovala ostražitý pohľad.

„Ale bude to dlhá rozprávka!“ povedala panovačne Renesmee.

„Samozrejme, vaša výsosť,“ uškrnul som sa. Čo by tie pijavice bezomňa robili?

„Tak dobre,“ povedala veselo a Edward ju položil na zem. Rozbehla sa ku mne a skočila na sedačku vedľa mňa. Vyliezla mi na chrbát a ja som sa postavil aj s Nessie zavesenou okolo môjho krku.

„Jacob...“ začala Bella výhražným tónom, keď som kráčal ku schodom s jej dcérou na chrbte. Otočil som sa na ňu a venoval som jej nevinný úsmev.

„Pokoj, Bells...“

Nevedel som, čo mi chcela povedať, alebo čím ma varovať, ale Edward jej skočil do reči.

„Veď ho nechaj, láska. Aspoň niekoho tu naša dcéra počúva,“ skonštatoval a pokrčil plecami. Bella si ma premerala prižmúrenými očami a pri tomto jej pohľade som si spomenul na jej reakciu, keď som jej povedal o svojom otisku k Nessie.

„Ale žiadne hororové príbehy, ani legendy o Loch- veď ty vieš,“ povedala napokon a ja som prikývol.

„Pekný lov,“ zaželal som im pobavene. Vedel som, že sa vrátia až na druhý deň.

Kráčal som s Renesmee na chrbte do Bellinej a Edwardovej spálne. Svoj domček nedávno zbúrali pri istej aktivite, takže sa nasťahovali späť do vily Cullenovcov. Vošli sme dnu, zavrel som dvere na izbe a uložil som Renesmee do malej ružovej postele pri stene. Prikryl som ju perinou, aby jej nebola zima. Bol február a vonku kopa snehu.

„Takže, o čom by si chcela rozprávku?“ opýtal som sa.

„O princeznej! Najkrajšej na svete!“ vypískla a objala plyšového medvedíka.

Najkrajšej na svete, to mi niekoho pripomína.

„Dobre,“ usmial som sa a sadol som si vedľa nej na posteľ.

„Ale, najkrajšia na svete je predsa Rosalie!“ povedala zamyslene Nessie.

„Áno a vieš aký je jej skutočný príbeh?“ Záporne pokrútila hlavou.

„Tak ja ti ho porozprávam.“ Dúfam, že sa Rose nevráti domov tak skoro. Blondína by ma zabila, keby vedela, čo za príbeh sa mi črtá v hlave.

„Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna nádherná princezná. Volala sa Rosalie a mala dlhé blond vlasy, ktoré vyzerali ako zo zlata, veľké modré oči a krásnu svetlú pleť. Princezná Rosalie bola známa svojou krásou a preto sa o jej ruku uchádzalo veľa princov z okolitých kráľovstiev, ale ona odmietala všetkých do radu.

 

„Rosalie? Rosalie, dcérka, kde si toľko?“ klopala na dvere mojej komnaty ráno matka. Ležala som v posteli s baldachýnom a bola som ešte v polospánku.

„Ešte chvíľu,“ zamrnčala som a otočila som sa na druhý bok. Po včerajšej party som sa cítila, ako keby ma prešiel parný valec. Vlastne som si ani nepamätala, ako som sa dostala do postele. Nazrela som pod perinu a uvidela som, že som úplne nahá. Och, čo sa tu včera dialo?

Pomaly som sa posadila a prikrývku som si tisla k hrudi. Prehrabla som si vlasy a rozhliadla som sa po izbe. Všade bol neporiadok a prázdne fľaše od alkoholu. Ak toto uvidí moja matka... vydá ma za prvého princa, ktorý mojich rodičov požiada o moju ruku a to ja nemôžem dovoliť!

„Rosalie, o chvíľu je tu kráľovská návšteva! Princ Royce sa uchádza o tvoju ruku!“ zaškriekala kráľovná.

Vyletela som z postele a bežala k dverám. Ubezpečila som svoju matku, že hneď budem pripravená a potom druhými dverami vošla do mojej komnaty slúžka Molly.

„Teda, vaša výsosť, vyzeráte hrozne!“ smiala sa mi a napodobnila otravný hlas staršej komornej.

„Buď ticho, radšej to tu uprac, za všetko môžeš ty!“ syčala som na ňu pobavene.

„Ja?“

„No nie, kto iný včera došiel s dvomi fľašami tequily?“

„A kto potom zavolal tých ľudí?“ vrátila mi to.

„Dobre,“ uznala som, ale zmizla som do kúpeľne a nechala som ju upratať ten bordel. Umyla som sa a potom som si obliekla šaty, ktoré mi pripravili slúžky. Pomohli mi navliecť sa do nich a pevne mi utiahli korzet. Nemohla som v nich poriadne dýchať, ale čo princezná neurobí pre krásu. Vlasy mi učesali do dlhého vrkoča s kvetinkami a ja som šla za kráľovskými rodičmi do vyzdobenej siene.

„Dcérka, vyzeráš nádherne,“ rozplývala sa moja matka.

„Krásu som zdelila po vás,“ odpovedala som formálne, ale v skutočnosti som bola ďaleko od pravdy.

Sadla som si na menší trón vedľa rodičov a čakala na princa.

„Princ Royce práve dorazil do nášho kráľovstva,“ oznámil nám kráľovský radca a moja matka sa nadšene usmiala.

„To zas bude,“ zamrmlal môj otec a podoprel si hlavu rukou.

Postavila som sa a prešla som k oknu. Uvidela som veľký koč, na ktorom práve menili kolesá. Kočiš otvoril dvere na koči a princ z neho... doslova vyletel. Pri vystupovaní sa totiž potkol, šmykol sa a pri dopade na zem si pekne nabil xicht. Snažila som sa zadržiavať smiech, ale to sa nedalo. Ako by to nestačilo, jeho komorník sa pozeral všade okolo seba, len nie pod nohy a tak zakopol o princa a tiež skončil na zemi. Po tomto divadle som musela odstúpiť od vysokého okna, lebo by som sa zadusila smiechom.

Povzdychla som si a radšej som si sadla späť na svoj trón. O chvíľu sa princ Royce dovalil pred našu kráľovskú rodinu v sprievode svojho komorníka. Obaja sa teatrálne poklonili a môj otec ich privítal v našom kráľovstve.

„Princezná Rosalie, vaša jasnosť, nikdy som nevidel krajšie stvorenie na tomto svete,“ hovoril nadšene princ, keď sa uklonil a jemne si vzal do svojich rúk dlaň mojej matky.

Začala som sa dusiť smiechom. Tak toto tu ešte nebolo. Po minulom princovi, z ktorého sa vykľul narcistický gay som myslela, že ho už nič neprekoná. A potom prišiel on...

„Vaša výsosť, toto je moja manželka,“ vstúpil do toho môj otec. Royce očervenel a s hlbokým ospravedlním pustil ruku mojej matky. Podišiel ku mne, kľakol si na koleno a spustil:

„Princezná Rosalie, vaša jasnosť, nikdy som...“

„Nevidel krajšie stvorenie na tomto svete,“ dokončila som jeho vetu a pobavene som sa zasmiala. Radšej by som sa vydala za sedliaka z dediny, ako tohto somára.

„Otec, matka, ospravedlňte ma na chvíľu. Prítomnosť niektorých ľudí v tejto miestnosti ma doslova uráža,“ povzdychla som si.

„Áno, mňa tiež,“ povedal rozhodne Royce a pozrel sa na dvoch hradných šašov, ktorý sedeli pri okne a potichu viedli debatu o daniach v našom kráľovstve. „Vy dvaja by ste mali okamžite opustiť túto miestnosť,“ prikázal im, ale oni si ho nevšímali a ja som rýchlo odišla.

Dnes bolo naozaj krásne, tak som sa rozhodla poprechádzať sa po našich záhradách. Bolo leto, slnko svietilo a kvety boli krásne rozkvitnuté. Sadla som si na breh malého potoka, ktorý tiekol kráľovskými záhradami a keďže bolo teplo, vyzula som si črievičky a nohy som si ponorila po členky do vody.

Slnečné lúče ma jemne hladili a moje vlasy sa na svetle ligotali ako pravé zlato. Zamýšľala som sa nad tým, ako dopadne zajtrajší ples, na ktorý majú prísť všetky kráľovské rodiny z okolia. Moja matka trvala na tom, aby som si na plese vybrala ženícha. Ach...

Zrazu z vody vyskočila odporná žaba a dopadla na trávu vedľa mňa. Vypískla som od strachu a bleskovo som vytiahla nohy z vody.

„Princezná, neboj sa, ja ti neublížim!“ prehovoril na mňa žabiak a ja som začala kričať ešte hlasnejšie. Hovoriaca žaba, no to ma podrž!

„Psssst, pssssst!“ utišoval ma a ja som na neho zhrozene hľadela. Napokon som stíchla, ale nie dobrovoľne. Tentokrát mi odišli hlasivky...

„Som rád, že ma pustíš k slovu,“ povedala žaba otrávene a ja som stále nechápala ako je toto možné.

„Ja viem, že neveríš na zázraky, ale, si princezná, mala by si....“

Neveriacky som nadvihla obočie.

„Vieš, ja nie som skutočná žaba. Som princ, ktorého zaklial zlý čarodejník Marcus. Keby si ma pobozkala, zmenil by som sa späť na človeka. Chce to len bozk krásnej panny!“

„Ehm, krásna nestačí?“

„Že si to ty!“ vypískol. „Ak ma pobozkáš, premením sa naspäť na princa, zamilujeme sa do seba a vystrojíme veľkú svadbu. Budeme bývať v našom kráľovstve s mojimi rodičmi, budeme mať veľa detí a budeš sa o nás starať! Budeme sa milovať naveky, no nie je to krásna budúcnosť?“

***

„To vieš, že hej,“ pomyslela som si pri večeri, keď som jedla žabacie stehienka vo vínnej marináde.


Nasledujúci večer sa konal ples, ktorého som sa nemohla dočkať. Myslela som to ironicky, samozrejme. V bordových šatách som vyzerala dokonale a krémové lodičky, čipkované dlhé rukavice a vlasy vyčesané do ozdobeného drdola k nim krásne ladili.

Keď som vošla do sály, každý na mňa unesene hľadel a hudba na chvíľu prestala hrať. Pousmiala som sa a elegantne som zišla po schodoch potiahnutých červeným kobercom. Moji rodičia sedeli na vysokých trónoch a mne patril ten tretí, po otcovej ľavej strane. Uklonila som sa im a obaja sa na mňa hrdo usmiali. Sadla som si na svoj trón a otec dal pokyn hudobníkom, aby hrali ďalej.

O chvíľu začal náš kráľovský radca uvádzať princov, ktorí sa uchádzali o moju ruku.

„Princ Felix z Quinnanay,“ uviedol prvého princa, ktorý sa hlboko uklonil mne a mojim rodičom. Venoval mi sebavedomý úsmev a ja som mu vrátila povýšenecký pohľad. Tento nie, určite je to narcis a sukničkár; nikdy by ma nemal radšej ako seba, svoje svaly a účes, ktorý bol – pekne povedané – veľmi excentrický.

„Celkom fešák,“ šepla mi matka a ja som záporne pokrútila hlavou.

„Princ Demetri z Carneley,“ povedal radca nahlas a ja som sa nútene usmiala na ďalšieho princa. Dúfala som, že si od toho nič nebude sľubovať, ale vystrašený pohľad v jeho očiach bol pre mňa celkom mätúci. Na matkin spýtavý pohľad som odpovedala nesúhlasným pokrútením hlavy a ona pokrčila plecami.

„Princ Maximilian z East Valley.“ Alebo, princ, ktorý pri poklone stratil rovnováhu a ja som sa potichu zachichotala. Bohužiaľ to ustál a za ním už stál ďalší uchádzač o moju ruku a pol kráľovstva.

Po nasledujúcich dvadsiatich princoch z okolia som strácala všetku nádej a v hlave som pripravovala plán na útek. Kam tento svet speje... Jeden bol psychicky mimo, ďalšieho som vôbec nezaujímala, iný mal záujem skôr o hradného klauna a ďalší sa nedokázal ani predstaviť, lebo keď ma uvidel, onemel. A to som ešte nespomenula princa z Afriky, ktorý dorazil v typickom kmeňovom oblečení a mal na sebe viac šperkov ako ja a moja matka dokopy.

„Princ Eduardo z Andalie,“ ohlásil náš radca a ja som beznádejne vzhliadla na princa. Musela som uznať, že vyzeral naozaj dobre. Mal ostré črty tváre, uhrančivé oči a strapaté vlasy. Usmiala som sa, ale v tom urobil niečo, čo nikto z nás nečakal. Miesto toho, aby sa mi uklonil, si len prehrabol vlasy a usmial sa na princa Demetriho. Tak ten je jasný...

Oprela som sa o svoj trón a zavrela oči. Toto snáď nie je pravda.

Ako ďalší nasledovali princ Royce, s ktorým som už bohužiaľ mala tú česť, a princ Kornelius, alias pažravé prasa, ktorý mal okolo pása toľko centimetrov ako ja do výšky. Pri ňom by som sa bála, kedy príde môj čas a uvarí si ma na obed. Alebo by ma možno zjedol ako dezert.

„Vojvoda Hans Thomas von Schnizzenstaum.“ Oh nie, Nemec nie. Začínam ľutovať, že som nepobozkala toho žabiaka. Nuž ale teraz je to aj tak jedno. Pri mojom šťastí by sa z neho vykľul nejaký tyran,... alebo úchylák.

„Princ Julius de Lieunstein,“ uviedol náš radca ďalšieho princa, ktorý sa pred nami zapotácal a len tak-tak sa udržal na vlastných nohách. Jeho líca boli sýto červené a v očiach mal sklený pohľad. Alkoholik, no výborné! Čo sme tu ešte nemali?

„Rosalie,“ napomenula ma potichu matka, keď si všimla môj pobavený výraz.

„Gróf Ernest z Daoley.“ Predstúpil pred nás starší muž s rozšírenými zreničkami. Hlboko sa uklonil a pritom ním výrazne myklo. Všimla som si prekvapené pohľady mojich rodičov, ktorí ale aj tak milo prikývli. Gróf sa v okamihu stratil v dave, možno práve preto, aby si šupol ďalšiu dávku – nebola som si istá, ale asi – kokaínu.

„Princ Eric z Orcklandu,“ povedal celkom otrávene kráľovský radca a ja som sa pozrela na blonďavého princa, ktorý sa skrýval za sukňou svojej matky, kráľovnej Orcklandu. Silene som sa na neho usmiala a tomu chudákovi takmer kvapkal pot z čela.

„Koľko ich ešte je?“ šepla som svojmu otcovi, ktorý vyzeral, že by ma radšej vydal aj za nášho kuchára, než za jedného z princov.

Na prstoch jednej ruky mi ukázal číslo a ja som si povzdychla. Ak som si myslela, že to už nemôže byť horšie, tak na koniec to zaklincoval arabský princ, koktavý vojvoda z Eastwoodu a trasúci sa sklerotik, ktorý ani nevedel, ako sa ocitol na plese.

Hudba začala hrať a ja som svoj prvý tanec venovala dvornému šašovi. Moju matku takmer vystrelo a tak nariadila aby hrali tanec, pri ktorom sa partneri rýchlo striedajú. Tak som si rýchlo zatancovala s niektorými uchádzačmi o moju ruku a pri poslednom som sa takmer psychicky zrútila:

„V-vaša jas-s-nosť, v-vy s-ste t-tak-taká p-p-p-p...“

„Prosím?!“ vyštekla som.

„Prekrásna,“ dodal zľaknuto a mne odľahlo.

„Ospravedlňte ma na chvíľu,“ pousmiala som sa a vymanila som sa z jeho rúk.

Vybehla som von zo sály a kráčala som do záhrad. Možno budem mať zase šťastie na rozprávajúcu žabu, alebo možno zlatú rybku a pomôže mi vypariť sa odtiaľto. Ako som sa ponáhľala k jazierku, šla som cez trávu a pomedzi stromy. Zrazu vedľa mňa niekto zoskočil zo stromu na zem a ja som od strachu onemela.

Predomnou stál vysoký tmavovlasý svalnatý muž, oblečený v otrhaných šatoch. Cez plece mal prehodenú nejakú tašku a za opaskom mal dýku. Hm, tá sa mi možno neskôr zíde. Napriek svojmu outfitu vyzeral naozaj príťažlivo, možno to bol nejaký lovec... alebo zlodej... Ach, to je jedno, aspoň sa tvári ako normálny chlap.

„Nechcel som ťa vydesiť,“ povedal zvučným hlasom a ja som sa usmiala.

„Prosím, povedz mi, že nie si gay, metrosexuál, zoofil, pacient z psychiatrie, narkoman alebo nejaký podobný úchyl,“ tŕpla som.

„No, nehovorím, že som dokonalý, ale v porovaní s tým som celkom normálny...“ povedal nechápavo.

„Oh, výborne! Dúfam, že sa ti páčim na toľko, že si ma budeš chcieť vziať.“

„Že váhaš,“ pousmial sa. Chytila som ho za ruku a dovliekla do sály plnej urodzených, až pred svojich kráľovských rodičov.

„Otec, matka, toto je môj ženích...“ Zamýšľala som sa nad jeho menom.

„Emmett,“ šepol mi a ja som to zopakovala nahlas.

„Emmett z... z kráľovstva... ehm... Arendell!“

Môj otec s úsmevom prikývol, keďže konečne videl po mojom boku normálne vyzerajúceho chlapa a moja matka sklolabovala. Na prvú pomoc jej okamžite pribehol princ pod ktorého alkoholovým dychom sa hneď prebrala a...


„Jacob?! Môžeš na chvíľu?!“ začul som z prízemia Rosaliin krik.

„Psst, zobudíš Nessie!“ sykol som, lebo som si všimol, že malá princezná už spala.

„Okamžite!“ skríkla.

Pomaly som sa postavil z postele a vyšiel som z izby. Srdce sa mi rozbúchalo, keď som počul rozbitie skla na prízemí. Kráčal som po schodoch dole a v hlave spriadal plán na útek. Ak sa dostanem do pazúrov blondíny, roztrhá ma. Myslel som si, že bude celú noc na love, ktovie ako dlho už počúva môj príbeh. Sakra.

Zišiel som schody a keď som uvidel jej vražedný pohľad, zmenil som smer, vybehol som cez sklenené dvere do lesa a premenil som sa do svojej vlčej podoby. Utekal som ako o život, len aby som si zachránil kožuch pred zúrivou upírkou.


 

Ahojte, ak ste sa dostali až na koniec, snáď sa vám prvá časť série rozprávkových paródii páčila. Chápem, že niekomu to nemusí prísť vtipné a ak som sa niekoho niečím v texte dotkla, naozaj som to nechcela a nič som nemyslela v zlom. :) Každému komentáru sa poteším!

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

7)  Ada (26.03.2014 15:10)

maryblack

6)  maryblack (24.03.2014 07:54)

Super!! Moc jsem se pobavila, díky!

SissCullen

5)  SissCullen (22.03.2014 15:25)

Ďakujem holky, som rada, že ste sa bavili ;)

4)  UV (22.03.2014 06:38)

Kate

3)  Kate (21.03.2014 17:01)

Znovu píšu, že to byl krásný příběh!

Empress

2)  Empress (21.03.2014 17:00)

Siss, tak toto sa ti podarilo :D :D :D Rozprávka v Jakeovom podaní
Teším sa na ďalšiu časť

1)  BabčaS (21.03.2014 14:12)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek