Sekce

Galerie

/gallery/Daj mi dôvod2.jpg

9. kapitola - Dokonalá pomsta

 

 

A tak tu máme ďalšiu kapitolku, dámy...

9. Kapitola


Emmettova reakcia bola nečakaná. Teda, aspoň pre mňa celkom určite. Po Carlisleových pomerne živých opisoch jeho niekdajšej búrlivosti, sa mi Emmettovo nedbanlivé myknutie ramenami zdalo akési nijaké.

"Vážne si si myslel, že sa nikdy nikto o ničom nedozvie?" prehovoril do napätého ticha Emmett. "Tajomstvá vždy vyplávajú na povrch. Vždy!"

S prekvapením som si uvdomila, že v jeho hlase počujem viac smútku než trpkosti.

Nie, nemýlila som sa. Emmett, chlap ohromnej konštrukcie a majiteľ silných pästí, sa práve snažil všemožne zamaskovať emóciu krutými slovami.

"Je mi jedno, kto všetko vie, že si môj brat. Ja sa za teba nehanbím. Za teba rozhodne nie! Nechcem len, aby ťa vláčili bahnom. Ver mi, noviny v takýchto prípadoch nezvyknú hrať fér hry. Nečakaj žiadne servítky, ani jemnú francúzku výchovu. Sú to po senzácii bažiace hyeny. To pred tým ťa chcem uchrániť'," vysvetľoval Carlisle, pričom sa snažil intenzívym pohľadom priviesť Emmetta k rozumu. Zdalo sa však, že márne.

"Pozri sa na mňa dobre, BRAČEK, máš snáď pocit, že som z cukru? Že nevydržím trochu tej novinárskej pozornosti? Ja som o tvoju ochranu nežiadal. Viem sa brániť aj sám! Nepotrebujem, aby ma niekto neustále držal za ručičku. Možno jem TVOJ chlieb, no nemienim slepo spievať tvoju pesničku."

Obom sa im vzrušeným hnevom dvíhali hrude.

"Nevieš vôbec o čom hovoríš-" namietal Carlisle zanovito, no prv než sa vôbec mohol naplno rozohniť, Emmett ho nemilosrdne prerušil.

"Nie som malý chlapec!"

"To rozhodne nie si, Em," zaplietla som sa do ich hádky, pretože som už viac nedokázala pokojne znášať to ich hlúpe detinské hašterenie. "Len si myslím, že by možno nebolo márne, keby si aspoň raz v živote prijal radu od niekoho, kto si už podobnou skúsenosťou prešiel."

Emmett sa na mňa pozrel s nehraným prekvapením. Myslím, že počas hádky s Carlisleom skutočne zabudol na moju prítomnosť.

"Vážne? A prezradil ti tuto pán dokonalý, ako bravúrne zvládal celý ten cirkus okolo Edwarda? Že nie? Ani sa nečudujem. Vyvádzal ako zmyslov zbavený pri každom Harperovom článku. A od neho sa mám nechať poučovať? Nie, ďakujem! Neprosím si!"

Emmettov hnev dosiahol vrchol, no na rozdiel od Carlislea, ktorému vášeň sálala hádam z každučkého póru, Emmett za zdal byť vo svojom hneve až desivo pokojný. Zvláštne, podľa historiek by som im priradila presne opačné povahy.

S Emmettom sme zvádzali vrdý očný súboj. Bola to skôr vojna vôlí, pripomínajúca Davida s Goliášom.

Ešte pár sekúnd a bola by som to vzdala, no Emmett ustúpilustúpil ako prvý.

"Fajn, počúvam! Ale ani môj čas nie je nekonečný. Azalky sa samé nevyplejú a potom ich budem musieť presadiť skôr než zakorenia," naznačil celú svoju OCHOTU nielen slovami, ale najmä odmietavým výrazom v tvári.

"V prvom rade by si sa mohol zbaviť toho svojho povýšeneckého výrazu," začala som pekne z ostra, vďaka čomu som získala nielen moment prekvapenia, ale hlavne pár cenných sekúnd času na premyslenie bleskovej taktiky.

"Si skvelý obhajca. Začínam si myslieť, že to bude nakoniec môj podarený braček, kto vašou svadbou získa viac. Takže, čo navrhuješ, SKOROŠVAGRINKA?" neodpustil si malé rypnutie Emmett. Carlisle sa pokúsil protestovať ostrým nádychom, ale zastavila som ho skôr, než stihol rozpútať ďalšie kolo nášho slovného boxu. Už viackrát som si pred tým všimla, že stačí iba jediný môj dotyk a okamžite sa upokojil. Zvláštne, v nemocnici bol Carlisle doslova vychýrený svojou božskou trpezlivosťou či doslova sedatívne pôsobiacim pokojom. Ale doma, ako sa zdalo, dokázal bez váhania popustiť uzdu až príliš dobre skývanému temperamentu.

"Chlapci, myslím, že je načase akceptovať fakt, že ste rodina či sa vám to páči alebo nie. Tak čo keby sa sa podľa toho začali konečne správať?"

* * *

Slávy sme si napokon užili všetci viac než dosť. Harper sa po neúspchu s vydieraním akoby načisto zbláznil. Svojimi článkami napádal takmer každého, kto sa na Cullenovské sídlo doslova len krajšie pozrel. Snoril, sliedil za akoukoľvek informáciou, ktorú sa ani pri najmenšom neštítil okamžite použiť proti komukoľvek z Cullenovcov. James mi svojim správanim v mnohom pripomínal viacej lovca než seriózneho novinára, za ktorého sa vydával.

Snažili sme sa tie jeho fantazmagorické články plné klmstiev ignorovať. Robili sme, čo sme mohli, no on svoj tlak aj naďalej neúnavne stupňoval a ani naše nervy neboli ani z ďaleka vyrobené z ocele. Okrem toho, že stránkami svojho bulvárneho plátku prehnal skutočne každého Cullena - od nastávajúceho, cez adoptovaného, až po rodeného - všilmli sme si, že sa stále častjšie často obšmietal okolo sídla. Jeho chorobné prenasledovanie začínalo byť pe všetkých poriadne nepríjemné.

"Kašlite na to, vy dvaja. Je to idiot, čo sa len potrebuje verejne odbavovať na papieri. Nechajme ho, nech sa vybúri a bude pokoj. Čakajú nás omnoho príjemnejšie povinnosti než je nejaký zakomplexovaný pisárik!" namietala Alice, keď sme spolu s Carlisleom rozdýchavali ďalší zo série Harperových článkov; tentoraz zameraných práve na jej osobu, hoci vôbec nepatrila ku klanu Cullenovcov.

"Ako môžeš byť taká pokojná, Alice? A vôbec, ako si vedela, že tentoraz budeš na rade ty?" mudroval Carlisle nad papierovým corpus delicti, usvedčujúcim Harpera z činu autorstva.

Drobá Alice len nedbalo mlčky mykla plecami miesto odpovde. Zjavne jej nezáležalo na tom, čo sa o nej v novinách píše.

"Pozrite sa, ja sa nemám prečo skrývať. Tí, na ktorých mi skutočne záleží, o mne vedia všeko podstatné. Kým budem mať ichich, a samozrejme vašu aj podporu, odmietam sa nad tými pamfletmi zbytočne vzrušovať. Vedela som, že tento typ pozornosti sa raz v mojom živote objaví. Nepýtajte sa ako, jednoducho som to cítila v kostiach, ako sa zvykne hovoriť. Nič viac za tým nie je, to vam tu môzem kedykoľvek odprisahať."

Na dôkaz na nás otrčila dva prsty, predstavujúce detský rituál prísahy. Tým sa podarilo odľahčiť napätú atmosféru, ktorú čítanie dennej tlače od istého času medzi nami dokázalo nastoliť.

"Nie je to žiadne woodoo ani veštenie. Nie som predsa bosorka!" namietala so smiechom, pobavená poslednou myšlienkou.

Alice v našom dome trávila stále viac času. Najskôr len čisto z profesionálneho dôvodu. Hoci sme s Carlisleom netúžili po ničom okázalom, rozhodli sme sa, že prípravy neuspecháme. S pocitom, že máme pred sebou celú večnosť, sme sa cítili takmer nesmrteľní. Ale to asi robí s ľudmi láska. Veď nie nadarmo sa o nej povráva, že je mocná čarodejnica.

Alice sme v našom dome začali vídať aj z iného než len profesného hľadiska. Získala si nás najmä bezprostredne srdečnou povahou. Bola unás pečená varená, ako sa vraví. Možno práve to bol dôvod prečo sa na ňu Harper zameral tiež. Vo svojich článkoch sa najprv venoval na jej detstvu, no veľa tohoi na ňu evidentne nemal, len čo jej tým len tým  v podstate robil negatívnu reklamu. Ale ani to mu nestačilo. Rozhodol sa zájsť viac do hĺbky, pod kožu. Postupne pridával nebezpečné informácie, možno kdesi v prapôvode založené na pravde, no v konečnom dôsledku mimoriadne dejovo podfarbené a nehanebne poprekrúcané.

"Myslím, že mám tohtoho pre dnešok dosť. Pôjdem domov a dám si dlhý, horúci kúpeľ. A možno k tomu pridám nejaký ten ľahúčky drink. A potom už len posteľ," oznámila nám zasnene nad balením svojich skíc s návrhmi svadobných altánov.

Sledovala som ju so zlým pocitom v žalúdku. S predtuchou, a poriadne intenzívnou, ak chcete.

"Nechceš, si to rozmyslieť? Už je takmer tma a on by tam mohol byť. Už zase. Veď dobre vieš, že v poslednom čase pred domom doslova stanuje a číha na čokoľvek."

Na rozdiel od mojich obáv, Alice sa tvárila, akoby Jamesovo sliedenie nič neznamenalo.

"Jeho slová mi nemôžu uškodiť" oponovala okamžite

"Slová nie, ale činy by mohli. Ten chlap nie je normálny. Myslím, že by si na noc nemala nikam chodiť," pridal sa ku mne Carlisle. "Je tu nespočetné množstvo izieb, kde sa môžeš na noc zložiť. Stačí si len vybrať, " agumentoval ďalej. No zdalo sa, že dnes ju asi neprehovoríme.

"Tak mi aspoň dovoľte, aby som vás odviezol. Nie je rozumné, aby ste niekam chodili samotná."

Do chvíle, kým Jasper neprehovoril, som si takmer neuvedomila, že je s nami v jednej miestnosti. Vždy bol tichý a snažil sa byť čo najnenápadnejši, čo sa mu obvykle veľmi úspešne darilo.

"Jazz má pravdu. Keď tu nchceš zostať s nami na noc, dovoľ nám aspoň poskytnúť ti bezpečný odvoz domov."

Alice otrávene pretočila zrak a s výrazom, ktorým pripomínala tínedžerku ešte viac než zvyčajne.

"To auto šliape ako hodinky, na to stavím svoj krk!" Aj Rose pridala svoju trošku presviedčania do mlyna. "A na Jaspera sa môžeš bez problémov spoľahnúť. Jazdí, akoby sa za volantom doslova narodil."

Tentoraz našu hromadnú ponuku prijala. Bez ďalších zbytočných obštrukcií prikývla a čakala na Jaspera, kým si neoblečie kabát.

Vo dverách sa ešte naposledy otočila a s typicky vysmiatym výrazom, ktorý jej tvár opúšťal len skutočne zriedka, sa a nami pred odchodom rozlúčila.

* * *

I keď Alice prjala Jaspera ako svoju dočasnú ochranku, napokon predsa len zavrhla spiatočnú cestu autom. Bol jden z tých teplejších jesenných večerov, ktoré nemienila prežiť "vo vnútri" nejakej pojazdnej škatule, a tak uprosila Jaspera na prechádzku "po vlastných".

Zo začiatku medzi nimi panovalo takmer dokonalé ticho. Vlastne, skôr napäté než dokonalé. Veď za tú dobu, čo Alice navštevovala Cullenovské panstvo, spolu tí dvaja prehodili sotva pár slov.

"Nikde ho tu nevidím. Dúfam, že to znamená, že si dnes dá Harper pokoj," skonštatoval Jasper, siahajúc po veľkej kovanej kľučke, ktorou sa otváral vchod pre pešich v bráne.

"Nie je ho vidieť. To je rozdiel, takže ja by som sa na vašom mieste tak neradovala," zaprotestovasla okamžite Alice.

"Myslíte, slečna, že tu ten bastard niekde je?"

Jasperove inštinkty sa okamžite našponovali na maximum, hoci na prvý pohľad budil typický pokojný dojem.

"Nemyslím. Ja to viem. A prosím vás, prestaňte s tou slečou. Som Alice!"

Zastala, a tým mu tiež zablokovala cestu. Zvrtla sa k nemu tvárou a energicky mu strčila svoju drobnú nežnú rúčku priamo pod nos, spolu s jasnou výzvou v šedomodrých očiach.

Zaváhal. K tomuto drobnému ľudskému dynamu ho to mocne  priťahovalo. Niekedy si pripadal nočný motýľ, ktorého neodvolateľne láka plameň sviečky, no zároveň ho čosi držalo späť. Minimálne mal rešpekt ich vekovému rozdielu - Alice bola len o pár rokov staršia než Rose - a v neposlednom rade, celkom zjavne patrila k inej spoločenskej vrstve. To by spoznaj aj slepý, nieto ešte on, obyčajný vojnový veterán.

"Ale no ták, načo váhať. Viem, že my dvaja budeme spolu viac než len dobre vychádzať," dodala so zvláštnym leskom v očiach, korunovaným nikdy nemiznúcim šibalským úsmevom na perách. Jasper odolával čoraz ťažšie.

"Sme čosi ako spriaznené duše. Viem to!" zdôraznila ešte raz a tvrdohlavo čakala, kým ponúkanú ruku napokon príjme.

Po prekonaní obojstranných rozpakov zo vzájmného dotyku sa pobrali ďalej. No neušli ani pár krokov, keď ich spoza storočnj lipy prepadol nenávidený hlas: "Ale, ale... Koho to moje oči nevidia? Nedospelá magorka a skrachovalý vojnový veterán sa hrajú na sladkú romantiku. Ešte chvíľu a skazia sa mi zuby!" Harper detinsky naznačil dávenie.

Ani Alice ani Jasper na sebe nedali poznať nervozitu, ktorá sa zjavila spolu s Harperom.

"Vypadni skôr, než než to oľutuješ," zasyčal Jasper nebezpečne," a už sa nikdy nevracaj, ak si ceníš svoje zuby!"

"Vadí ti zdravá konkurencia? Alebo len nahlas vyslovená pravda?" podpichoval James Harper s jasným cieľom zasianuť svoje aktuálne obete na tom najcitlivejšom mieste.

"Na vašom mieste by som neprovokovala."

James odpovedal sebavedomým úškrnom, ktorým len korunoval svoje verbálne drzosti.

"Práve nasopak, holubička. Prtovokácia je tým najsprávnejším korením môjho života. A keď už smer pri korení, čo vy dvaja? Kam ste sa tak na večer vybrali? Že by sa mi črtal nejaký nový príbeh?"

Oči mu zažiarili neskrývanou radosťou z možného úlovku.

"Vaša rodina je k mojej práci TAK štedrá..." dodal medovým hlasom, z ktorého však hojne odkvapkával jed. "Mohol by som si postaviť kariéru len na počestných Cullenovcoch."

"Ani jeden z nás nie je Cullen, ak si si ešte nevšimol. Tak nám daj už všetkým pokoj a zmizni!" precedil cez zuby Jasper, zatiaľ čo sa snažil nenápadne vmanévrovať Alice za seba. Zdalo sa mu, že Alice stojí k tomu vyšinutému grázlovi príliž blízko a on z toho veru nemal dobrý pocit.

"Nie, vy dvaja skutočne nie ste Cullenovci, ale ten parchant vás má rád. Záleží mu na vás a to je chyba, ktorá mu poláme väzy rovnako, ako mne polámala všetky moje sny," dovetok zašepkal viacmenej sám pre seba, no Jasper jeho slová napriek tomu začul.

Jasper nikdy zbytočne nepanikáril, ale emócia, ktorá Jamesovi odrazu prebleskla tvárou, bola silná, nezameniteľná. James túžil po pomste a podľa toho, ako sa nafixoval na Carlislea, muselo všetko súvisieť práve s ním a čímsi, čo malo veľmi hlboko zakorenené korene. Toľko vydedukoval z intenzity Harperovej nenávisti.

Ako rýchlo však Jamesova emócia prišla, tak rýchlo sa aj stratila. Tvár sa mu znetvorila úsmevom, z ktorého im obom naskočili zimomriavky a s predstieranou kapituláciou začali obaja synchronizovane pred zjavne šialeným novinárom ustupovať.

"Len si leťte, holubičky. Dnes večer vám dám pokoj, ale nezabudnite si kryť chrbty. Toľké roky mi ten parchant ničil moje plány a teraz, keď vás má okolo seba toľko, bude mať moja odplata o to sladšiu príchuť."

Ulicou sa začal rozliehať šialený smiech, ktorý sa pomaly strácal v tme mladej noci spolu s jeho majiteľom.

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Twilly

6)  Twilly (26.05.2014 22:35)

Sorry, sekol sa mi net

SestraTwilly

5)  SestraTwilly (26.05.2014 22:27)

Diky za milé slová uznania...: D
PS:stačilo ich povedať raz.

Twilly

4)  Twilly (26.05.2014 22:21)

:D ... Kači, ty si ale telátko

SestraTwilly

3)  SestraTwilly (26.05.2014 22:06)

Jéjdanenky,až teraz mi došlo,že som ešte nečítala túto kapitolku...a ja že čo mi tam chýbajú súvislosti.:p Ale už som to napravila. Už som ako Araby,čítam odzadu dopredu...

2)  Nana (08.05.2014 01:19)

Tak ten Harper by si zaslúžil jednu medzi oči *hammertim
Alice a Jasper sú spolu sladci...
Esme a jeji dotyky pre Carlislea
Teším sa dalej... A Emm a to jeho rypnutie SKOROSVAGRINKA mne dostalo :D :D

Kate

1)  Kate (07.05.2014 15:23)

To je parchant ten James! Lovec drbů, nepravd a senzací, na kterých by mohl neprávem vydělat. Fakt magor!
Tak Alice a Jazz spolu. ;) No, bezva!
A snad se bratři udobří a vše společně zvládnou, jsou přece rodina. :)
Moc se mi líbil odstavec, kde Esme "mluvila" o tom, že doma stačí jen jediný dotek a Carlisle se uklidní a v nemocnici oplývá obrovskou trpělivostí.
Krásná kapitola, i když s příchutí novinářských keců. Děkuji!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still - Bree