Sekce

Galerie

http://stmivani-ff.cz/gallery/obrazky-4ever-sk-rytier-bojovnik-mec-zbroj-vojsko-pluk-knight-6317631.jpg

Toto je tak trochu iný príbeh. Odohráva sa v čase antického Grécka. V čase báji, legiend a nadprirodzených bytostí. Kde mladý umierali a starý si už nepamätali, aké je to byť mladým. A tu sa odohráva krátky príbeh Jaspera. Kráľa, ktorý na planinách času bojuje nielen o bájne slnečné hodiny.


Ako vždy prosím. Pustiť si pritom... aj... zároveň... song.


S malou dušičkou vám prajem snáď pekné čítanie. Vaša Tralala...

 

Bolo už ráno a cez dieru v stane prenikali lúče, teraz nikdy nevychádzajúceho slnka, na moju tvár. Sťahoval som si kožené šnúrky na lakťových chráničoch a premýšľal, či sa dožijem krvavého súmraku. S hlavou v dlaniach som nehybne sedel a počúval ruch prebúdzajúceho sa táboru. Toľko hluku, toľko hlasov... Koľko z nich zajtra, už nebudem počuť? Budem to aj ja? Zovrel som svoj meč, až príliš pevne v ruke. Chcem vôbec žiť? Alebo chcem už ísť za tebou? Bojovalo tu o slnečné hodiny tisíce ľudí a umieralo ich denne niekoľko stoviek, a ja sa hlúpo cítil zodpovedný za každý ich nádych, a pritom...

Pritom, jediná otázka, ktorá ťažila moju myseľ v toto skoré ráno, bola...

Tancovala by si... tancovala by si so mnou, keby som ťa požiadal o tanec. Alebo by si zas utiekla a tentoraz, by si sa ani neobzrela späť?

Plakala by si... keby si ma teraz videla, ako kráčam v ústrety smrti? Chcela by si, zachrániť aj niečo viac než moju dušu?

Chvela by si sa túžbou... neodtiahla sa... keby som sa dotkol tvojich červených pier? Alebo, by si svojím smiechom, zasadila nôž do môjho srdca. V zúfalstve som zaklonil hlavu a vzhliadol na nebesá, ktoré už toľko mesiacov nevideli ohnivý kotúč slnka. Tak, prosím! Povedz mi to...

Na tvár som si nasadil prilbu, na chrbte cítil svoj ľahký štít, pri uchu som počul dych svojho koňa a s prázdnym pohľadom, hľadel na bojové pole. Na zemi sa váľali zástavy rôznych kráľov. Živých, mŕtvych, upadajúci. Bojujúcich o možnosť vládnuť slnku, rovnako ako ja. Lúče toho, kvôli čomu tu každý bol, sa jemne chveli nad horizontom. Nemo prosili, aby ich niekto konečne prepustil von. Muži, už ticho stáli vo formácii a čakali na moje rozkazy. Rozkazy smrti. Vedel som čo chcú, v čo dúfajú. Chceli konečne dobyť slnečné hodiny, chceli konečne vystaviť tvár slnku, chceli ležať v objatí rodiny. Chceli sa vrátiť domov. Krivo som sa usmial a jemne popchol svojho koňa. Ja, ja už sa nemám kam vrátiť. Som mŕtvy. Srdce mi zomrelo s tebou. Jediný život cítim keď ho beriem iným. Na ničom už nezáleží. Chcem  jedinú vec a dúfam v druhú. Vrátiť slnko na jeho miesto a zhorieť v jeho svite. Potom by som bol už s tebou... alebo?

Zomrela by si, za toho koho miluješ? Pýtal som sa v duchu a rýchlym cvalom sa púšťal do boja.

Drž ma prosím v náručí... zasekol som svoj meč do niekoho hrude a tvár mi pokropili prvé kvapky krvavého dažďa, dnešnej búrky mečov.

Prisahala by si...
Prisahala by si, predo mnou, pred k
ňazom, pred svetom? Prisahala by si, že budeš navždy moja, alebo? Mocné ruky ma stiahli z koňa. Náraz na zem mi vyrazil dych. Ostrá kopija ma len tesne minula. Pregúlil som sa a preťal nepriateľovi šľachy na nohe. Zložil sa k zemi vedľa mňa. Z milosti som mu dal, rýchlu ranu do srdca.

Tak dostal by som tvoje áno, alebo... alebo by si mi dala rovnakú? Vzal som jeho kopiju a vrhol ho do bežiaceho koňa okolo. Zbláznil som sa? Je mi to jedno. Keby si mi povedala svoje áno. Bola by si tu, so mnou, dnes, zajtra, v tejto nekonečnej noci.

Predieral som sa mŕtvymi telami a do očí mi už svietili lúče umierajúceho slnka. Kričali na mňa. Hrdina! V očiach som potláčal slzy tejto irónie. Ja som vždy túžil byť len tým tvojim. Keby si niekedy padla a plakala. Zobrala by som ťa do náruče a z bozkával z tvojej tváre všetky slzy. Vždy by som vedľa teba pevne stál, do poslednej minúty, do posledného úderu srdca. Do dňa, kedy by si Hádes prišiel o môj posledný dych. No i ten by som v poslednom bozku dal len tebe.

Počul som svišťať šíp. Cítil som ostrú bolesť v hrudi. Všade bol krik a ja som ležal na zemi. Nikto ma medzi mŕtvymi telami nevidel. O Die, ako veľmi sa ťa túžim dotknúť. Som v telách až po uši. Umieram... a... a je mi to jedno. Dneska v noci budem s tebou na Elysejských poliach. Konečne...

 

Cítim chlad a jemné objatie...

Svet okolo mňa začína tmavnúť a je to niečo viac, než len slnko, o ktoré som sa tu bil. A potom... tma a ticho. 



Ticho, v ktorom počujem rýchle kroky. Sotva otvorím oči a pochybujem, že som stále v Grécku. Prichádza ku mne nejaký tvor. Miesto tváre má len holú lebku, z očí mu lezú červy a ja začínam chápať, že pre mňa nie je ani kúsok raja.

„Od teraz si len môj!“ Počujem syčať jeho jedovatý hlas. Chcem nahmatať svoju zbraň, no nemôžem pohnúť, ani brvou. Tak takto to skončí? Touto bezmocnosťou a vedomím, že si mi tak na veky vzdialená? To ma mučí viac, než všetkých deväť pekelných obručí.

Tak takto to skončí?!

Naťahuje ku mne svoju polomŕtvu ruku a ja nemôžem uhnúť. No niečo sa so mnou deje. Cítim hroznú bolesť. Mám znova potrebu dýchať a...

Otváram o
či a vidím tie tvoje. Nie! Oni nemali tak smaragdový jas. Cítim, ako sa niečie pery odo mňa odlepili a konečne vidím jej celú tvár.

Úzky noc, smotanová pokožka, pery bledoružové až by som povedal, že sú takmer biele, vlasy čierne ako havranie krídla. A oči! Tie oči! Tak živé, sýto zelené, vydesené.

„Kto si?“ Spýtal som sa potichu a následne hlesol bolesťou. No to dievča sa miesto odpovede, rozhliadlo po planine. Neďaleko sa ozývali hlasy, ktoré volali moje meno. „Jasper!“ Zachrčal som a to som nemal. Vojaci sa síce ku mne hnali, no neznáma dievčina, okamžite zmizla v diaľke.

„Môj kráľ, môj kráľ,“ kričali hlasy, desiatky mužov, keď ma na štíty brali.

Chcem vôbec žiť? Položil som si tú istú otázku čo ráno.

Myslím... nie, hovorím ÁNO!

Odpustíš mi?

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

2)  gramatika (20.07.2013 17:32)

podotknem ...hned v úvode hrozné hrubice ( "mladý umierali" a "starý si už nepamätali" množné číslo í!!!!!!)

"a ja sa hlúpo cítil zodpovedný za každý ich nádych," chýba tam ja "som" sa hlúpo cítil zodpovedný....


ale inak oukej :-)

maryblack

1)  maryblack (11.10.2012 18:19)

Vau!!!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek