29.12.2011 [20:00], eMuska, Povídky jednorázové, komentováno 15×, zobrazeno 2481×

Také malé pff, snáď na zlepšenie nálady...

  Sedela som vo svojom striebornom volve a fujazdila po mokrej ceste smerom do Forks. Šla som za rodinou – akože márnotratná dcéra po piatich rokoch. Nemyslela som na Edwarda. Celý čas, čo som bola preč, som sa prehovárala, že je to len obyčajný človek, takých stretnem vo svojej večnosti ešte fúru. Určite si už našiel nejakú tú Jessicu. Pravdepodobne má veľa priateľov, keď sa už nepaktuje s tou divnou Cullenovou, ktorá konečne niekoho uhnala. Zaškerila som sa. Ach, dnešná mládež...
  Presne. Tá dnešná mládež... Bola som podradná ako krysa, keď som sa s ním rozišla v lese a povedala mu, že ho nechcem. Ale nemusím sa báť, že ho stretnem. Pravdepodobne teraz bude niekde na Harvarde, alebo kam to chcel ísť. Ľahostajné odfrknutie však prehlušil môj vnútorný neposlušný hlas, ktorý povedal, že sa predsa rozhodol ísť na Yale.
Prevrátila som očami a šliapla na plyn. On teraz už ne je mojou prioritou.

  Rodina bývala ešte stále vo vile za mestom, teda – to som si aspoň myslela, kým som neprišla a nenašla prázdnu garáž a vyvanuté upírske pachy. To mi Alice zas zabudla niečo povedať. S prevrátením očí som sa hodila na gauč, ale nevzniesol sa z neho kúdoľ prachu. Buď neodišli veľmi dávno alebo...
V zámku zarachotil kľúč.
Obzrela som sa.
  „No to ma po...“
  „Bella?!“
  „...drž!“ zahabkala som s vytreštenými očami. „Ty tu akože čo robíš?“
  „Ja? Bývam tu.“ Mykol plecom a zhodil zo seba čierne sako.
  „To si zo mňa robíš srandu?“
  „Nie, tento dom som riadne odkúpil od tvojej matky.“
  „Ty si také pako,“ povzdychla som si. „Nie, aby si utekal čo najďalej, keď ti už na krku nevisí bláznivá upírka, ty sa rovno nasťahuješ do ich domu. Dúfam, že si si zabral moju izbu.“
  „Samozrejme,“ prikývol Edward. Také stretnutie som nečakala, nechcela čakať, nechcela vidieť, zažiť, počuť...
  „Asi už pôjdem,“ povedala som. „Pravdepodobne nevieš, kam sa moja rodina odsťahovala teraz.“
  „Nie. Nechceš ostať na čaj?“ Nadvihla som jedno obočie.
  „Hra na normálne dievča a normálneho chlapca ti nevychádza, drahý. Kopačky som ti dala pred piatimi rokmi a odvtedy sa nič nezmenilo.“
  „Ach, ja som to vedel, tvoja hlava je stále plná Mikea Newtona!“ zahekal a dramaticky sa chytil za srdce.
  „Choď sa bodnúť,“ zavrčala som. „Ale nenarob tu bodrel a nechcem žiadnu krv.“
  „Alice mi to povedala,“ prehodil pokojne, stojac na okrúhlom koberci pred dverami. Ja som bola pred gaučom a teraz ho rozhodene sledovala. V mysli som Alice pekne nevyberavo posielala do pekla.  
  „Čo presne ti povedala?“
  „Prečo si odišla.“
Konečne sa odlepil od svojho stanoviska a prešiel ku krbu.
  „Aj tá sa môže ísť bodnúť,“ zavrčala som podráždene.
  „Sama si mi hovorila, že na vás drevené kolíky neplatia,“ zachechtal sa Edward.
  „Že som sa s tebou vôbec niekedy púšťala do reči...“
  „Idem spraviť ten čaj,“ povedal odrazu.
  „Ou, a o ľudskom jedle som ti nehovorila?“ zapišťala som hystericky.
  „Pre seba,“ podotkol a zmizol v kuchyni.
Ja som to vedela! Aj vo filmoch bývajú návštevy rodín pekne trápne záležitosti! Bola som vytočená. Pred piatimi rokmi som si všetko tak pekne vymyslela – a oni mi to chcú akože pokaziť či čo?!
  Hodila som sa na gauč a prsty si zamotala do vlasov. To som teda dopadla. Keby sa mi pri ňom aspoň nekrátil dych!
  Dovolila som si minútu a pol jeho vône, kým zalieval čaj a pomalým krokom prišiel ku mne, než som sa rozhodla.
  „Nuž, bolo mi tu ohromne príjemne, ale už budem musieť ísť.“ Postavila som sa a chcela proste sadnúť do auta a zmiznúť, ale on ma chytil za predlaktie. Pochybovačne som si ho premerala.
  „To myslíš vážne?“ Nadvihla som jedno obočie a trhla pažou. Slabé zovretie jeho prstov okamžite zmizlo.
  „No tak, Bella! Ostaň so mnou! Prosím!“
  „Ale my spolu už nemáme čo riešiť.“
  „Moje city k tebe sa nezmenili a nikdy nezmenia,“ povedal ticho. Sklonila som hlavu. Bolo nádherné to počuť.
  „Nikdy je trochu silné slovo na to, že o pár rokov umrieš,“ precedila som pomedzi zuby a otočila sa mu chrbtom.
  „Daruj mi nesmrteľnosť,“ povedal.
  „Choď sa bodnúť.“
  „Daruj mi nesmrteľnosť a ja ti zas darujem svoje srdce,“ navrhol.
  „A na čo mi bude, keď budeš upír?“
  „Super úložný priestor,“ zamrmlal. „No tak, Bella!“ zopakoval. „Nikto ti nemôže dať viac!“ Obišiel ma, aby mi videl do tváre. „Čo ti dal kedy Mike Newton?“
  „Skákaciu loptičku na našom druhom rande.“
  „No, je pravda, že moja láska neskáče.“
  „Cha, nemáš ma čím ohúriť,“ vyhŕkla som a chcela ujsť.
  „Ale rozpína sa,“ povedal a opatrne vzal moju dlaň do svojich prstov, keď som ho obiehala. „Tu.“ Priložil si ju na srdce a ja som zreteľne cítila, ako mu srdiečko zrýchlilo.
  „Si tak hnusne romantický,“ zavrčala som a vytrhla sa mu. A mne sa to tak hnusne páči, dokončila som v mysli. Ruka ma pálila od jeho telesnej teploty.
  „Alice nás videla spolu. Len z tej predstavy som celý ten čas žil. Buďme spolu večne, veď patríme k sebe.“
   „Alice nie je všemohúca. Budúcnosť sa mení.“
  „Je pevne zakorenené v našich rozhodnutiach. A ja som rozhodnutý zostať s tebou, nech ma to stojí čokoľvek!“
  „Ešte že ti to tak pekne kazím,“ odfrkla som si a naozaj sa otočila na odchod.
  „Počkaj!“ skríkol. Zastavila som, ale nepozrela naňho. „Teraz ma pekne uhryzneš a potom sa vezmeme,“ povedal pomaly. Zasmiala som sa.
  „Môžeš sa ísť bodnúť.“
  „Fajn.“
Niečo zacvendžalo. Otočila som sa a zbadala, ako berie do rúk nôž na otváranie obálok.
V momente som bola pri ňom a ten kus kovu ležal skrčený v kozube.
  „Ty si taký blbý!“ zahučala som. On ale okolo mňa omotal svoje ruky.
  „Chýbala si mi,“ zamumlal mi do vlasov.
  „Haló! Počúva ma tu niekto? Ja odchádzam, práve teraz!“
  „Milujem ťa.“
  „Choď sa b-“
Ústa mi zapchal ale veľmi efektívne.
  „Ostaň so mnou,“ zašepkal ticho, keď sa odtrhol.
  „No určite, a čo poviem svojmu svedomiu?“ namietla som.
  „Že ma tiež miluješ?“
  „A to ti kto takú hlúposť povedal?“
  „Alice.“
  „Že sa pýtam, čo?“ Zavrela som oči.
  „Pozri. Ja bez teba byť nechcem. Neuveriteľne mi ublížilo, keď som ťa nemohol vidieť každý deň a nemohol ťa pobozkať.“ Na tvári sa mu na sekundu vynoril úsmev a pohladil ma po líci. Len zľahka, opatrne, akoby tu bol tým silnejším on. „A teraz si sa zjavila u mňa doma ako zázrak, nemôžeš si myslieť, že ťa nechám ísť.“ Tváril sa zhovievavo, akoby som bola dieťa, a jeho oči odrážali presne to, čo hovoril.
  „Si zúfalý prípad,“ podotkla som.
  „Pretože zúfalo túžim po tom, aby si bola so mnou.“
  „Nemôžem zničiť tvoju ľudskosť!“ ohradila som sa.
  „Dám ti rok,“ povedal.
  „Päť.“
  „Päť si už stratila.“
Vzdychla som si.
  „Keď to je ťažké!“
  „Nič nie je ťažšie než sa zobudiť a miesto teba zovrieť studené periny.“
  „Aj ja som predsa studená.“
  „Nie, ty si vášnivo ľadová,“ vydýchol so zavretými očami a perami prilepenými na mojej tvári.
  „Hmm.“ Stúlila som sa mu do náručia. „Dva roky.“
  „Dva roky, ale premeníš ma ty.“
  „Choď sa bodnúť,“ zavrčala som.
  „Pre teba čokoľvek,“ zasmial sa a privinul si ma ešte tesnejšie.

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

15)  krista81 (19.03.2012 00:48)

parádní

13)  Carlie (30.12.2011 19:39)

Sure, vzpírání, obzvláště vzpírajícího se dítka spaluje kalorie raz dva

12)  Bosorka (30.12.2011 19:37)

Cvičit? Můžu brát manipulaci s Véčkem jako cvičení?

11)  Carlie (30.12.2011 19:23)

Twilluš, souhlas... a některé vypadám, jako že mi po těle vyrostly duše (značky Michelin ), takže po Novém roce co? Vstávat a cvičit... Ech, ale co to kecám , fuj .

10)  Twilly (30.12.2011 07:21)

Janičko, do velikosti rosteme všechny, akorát některé na duši a mnohé po těle

9)  Carlie (30.12.2011 06:50)

Pobavila jsem se, ten vtipný nadhled, s jakým jsi přehodila role, byl osvěžující!
A vtípky typu:
„Aj tá sa môže ísť bodnúť,“ zavrčala som podráždene.
„Sama si mi hovorila, že na vás drevené kolíky neplatia,“ zachechtal sa Edward.
Paráda!

8)  ambra (29.12.2011 23:26)

Teraz ma pekne uhryzneš a potom sa vezmeme
eMuška, krásná kombinace humoru a romantiky. A opět super nápad! Mňam!

7)  Janeba (29.12.2011 22:02)

Emušinko, normálně říkám, že do velikosti rostu jen já, ale ve tvém případě to platí dvojnásob!!! Zraješ nám jak víno!!!
Skvěle obrácená povídka!!!!
Děkuji!!!

6)  KalamityJane (29.12.2011 21:25)

strašně zvláštní a zajímavý nápad, líbí se mi

5)  julie (29.12.2011 21:23)

Super úložný priestor Nádhera!!!!

4)  Nosska (29.12.2011 20:39)

Naprosto dokonalý, skvěle se to hodí do tohohle období
Edward má u mě body navíc za to, že žil během doby, kdy byli od sebe

3)  Twilly (29.12.2011 20:27)

A já roznežnila. eMuš, si vášnivá romantička. Priznávam, že dnes som mala tak trochu skazenú náladu, ale istý náznak úsmevu mi dokázala vylúdiť akurát tvoja poviedočka Kujem.

2)  Bosorka (29.12.2011 20:23)

Opravdu jsem se pobavila. Díky!

1)  spinny (29.12.2011 20:12)

Aj ja som predsa studená. Nie, ty si vášnivo ľadová.
Byla jsem spokojená se stavem své nálady, ale teď je to ještě lepší. Kuju!

1