Sekce

Galerie

/gallery/bežžžžž.jpg

Pokračovanie adrenalínovej romance je znova tu, takže nezabudnite na to najdôležitejšie, že ho milujeme (Edwarda).

A užite si jazdu a muziku, a všetko.

18+

Dokonalá muzika...

Komplet Playlist k Bež! - adrenalínoví romanca


Bež! 5

 

>>>>>>>>

 

Divoká jazda

 

 

Kopol do nevinne vyzerajúcich dverí kúpeľne a okolo nás sa rozlúskol čarovný oriešok.

„Téda... to je krása,“ vydýchla som pri pohľade na trblietavú miestnosť z čierneho ónyxu a benátskych zrkadiel, ako nočná obloha. Dokonca aj strop zdobili zrkadla s výjavmi helenistických motívov. Vyzeralo to skoro, akoby nás pohltilo nebeské panoptikum. Uzavretý priestor a my, ako mýtické bytosti presýtené chtíčom, pripravené pohltiť jedna druhú.

Popolavé starožitné zrkadlá odrážali jeho tvár do nekonečných bezodných obrazov. Vyzeral tak sviežo mladý a plný síl. Viem, že bol niekým iným, sálala z neho podivná temná aura, sem tam sa mi ju podarilo zahliadnuť, keď mu viditeľne potemneli oči a to ho dokonale prezrádzalo. Nebála som sa toho mrazenia, ktoré mi jeho oči spôsobovali, vzrušovalo ma to o to viac. Vysielal zo seba ku mne silnú mágiu a tá moje telo pohlcovala ako arktický oheň kyslík a ohnisko toho všetkého sa nachádzalo v mojich najtajnejších útrobách... Sčervenala som pri pomyslení, že práve takto to vnímam.

„Teraz ťa pritom uvidím odvšadiaľ.“ Premeral si sa s vlčím pohľadom, z očí mu sálal jasný zámer, ktorý prezrádzal, čo práve teraz so mnou chce robiť. Z predstavy, ako do mňa silno vniká, sa mi vláčneli údy. Načiahol sa so mnou v náručí a pustil do vane teplú vodu. Pobozkala som ho na krk, ako sa zohol. Ach, ako ja som ho strašne chcela... ako som veľmi túžila, aby mi to spravil tak... Lenže k tomu všetkému som sa aj príšerne hanbila, čo mi robilo nemalé problémy. S pousmiatím odvrátil zrak od mojich rúk prekrížených medzi nohami, keď ma postavil úplne nahú do vane. Mlčky rozhorúčená v sparnej kúpeľni, som čakala, čo bude ďalej - čo mi ukáže. Pozerala som sa na odraz môjho nahého tela naproti v zrkadle. Možno som ho mala až príliš štíhle, pokožku bledú. Prsia drobné, sčervenala som pri pohľade na ne, ako mi nehanebne vytŕčajú spod rozstrapatených vlasov, podráždené sýto rúžové... lebo pred chvíľou boli v jeho ústach. Pri tom pomyslení, ako mi ich sal, vo mne vzplanul nebezpečný plameň. Tá myšlienka mi rozspievala každú bunku v tele. Áno, poď ty krásny boh, som pripravená iba pre teba. Posadil sa na kraj vane, siahol po mne, pritiahol si ma úplne k sebe, až som jasne cítila jeho dych medzi stehnami.

„Toto som chcel urobiť od prvého dňa, ako som ťa videl.“ Jemne fúkol na moje zopäté dlane, akoby ich chcel tak dostať od seba, stisla som ich viac. Dobýval a čakal na každé miestočko na mojom tele a aj na zahalené ústie môjho pohlavia. Dvihol ku mne ten jeho nespútaný pohľad, skusla som si peru.

„Pusť ma, chcem ťa...“ Zhlboka som vydýchla, akoby jeho slová boli čosi fyzického, čo mi spôsobí okamžitý orgazmus a položí ma to, či chcem alebo nechcem rovno k zemi. Reagoval hneď. Priložil ruku k mojim dlaniam prekríženým na ohanbí, „... lízať,“ dopovedal s očami stále zapichnutými do mojich. Ach, svätá panna, ako toto udýcham? Mala som pocit, že stojím na špičke palca na nohe nad priepasťou rozžeravenej lávy. Tak pôsobili jeho oči. Som stratená... Proste sa tam zrútim a zmením na prach. Oprel si tvár do priehlbinky mojich triesiel a s pootvorenými perami kĺzal bližšie rozhorúčenou pokožkou až k prekríženým rukám. Bozkával ma a vyčkával, až ho pustím ďalej. Druhou dlaňou položenou na mojom chrbte si ma pritláčal bližšie k sebe. Zaklonila som sa a zavrela oči.

„Rozkroč nohy. Viac...“ šepkal s čelom opretým nad mojimi zomknutými rukami, pritisol mi dlaň väčšou silou zozadu na kríže. Už ma mal skoro na jazyku. „Bella,“ zachraptil a mne sa zafarbením môjho mena jeho hlasom, zmenili kosti na gumu. Stenala som ubolená jeho vášňou a ledva sa držala na nohách. Vedel to a ovinul mi pevne svoju pažu okolo rozochvených bedier.

„Chcem ťa mať na jazyku...“ zopakoval tak, že sa mi sami, ako na povel, rozvlnili boky. Ach môj Bože... On to proste len tak povie a vo mne zovrie Antarktída. Nadvihla som ruky a pohladila ho po vlasoch, prstami som mu ich prečesávala, hebké ako chladný hodváb. On bol proste dokonalý, musela som mu to dovoliť, aby mi to urobil aj takto. Nie cudne, ale jazykom vo mne.

Napol sa, doslova ustrnul pri pohľade na moje obnažené pohlavie. Vtiahol zhlboka do seba vzduch, z hrude sa mu rozochvievalo túžobne vrnenie. Zrkadla odrážali pravdivo jeho krásny profil, a aj to, ako sa priblížil a jazykom sa ma dotkol. Nemohla som, od neho odtrhnúť zrak a moje roztúžené bedrá mu samé vychádzali v ústrety. Ten vyvieravý pocit, niekde z môjho vnútra sa prebúdzal a silil a tiahol ma k nemu, bližšie k jeho perám, do jeho úst, chcel iba jeho.

Pomaly sa staval oproti mne, bola som v tej vani vysoká skoro ako on. Cestou hore sa jeho pery kĺzali mojim bruškom, vsal podráždené bradavky. Najprv to bolelo - pálilo, ale zároveň aj slastne umáralo. Krútila som sa v trýznivých pohyboch vášne a on ma len nežne hrýzol a neprestával, dokým som si fakt nemyslela, že som v siedmom nebi. Kontrolovať to, čo mi vychádzalo z úst, už bolo nemožné - takže nič iné... iba animálny poryv zvuku.

„Áno, ach, otvor sa mi...“ žiadostivo zašepkal a pokračoval v mučivom dráždení. Povedal, že mi to urobí tak, že budem plakať rozkošou. A to do mňa ešte ani nevstúpil. Okrajovo som zaregistrovala, že sa okolo nás zarosili všetky zrkadlá, videla som len našu siluetu v teplej pare kúpeľa a našich vzdychov. Vyzeralo to, akoby sa zo mňa kŕmil a ja som ho pritom láskala vo vlasoch a ovíjala sa okolo neho ako taká liana.

To on ma strhával so sebou k tej jeho zhubnej divočine – k tomu tajomnému zmyselnému žriedlu, ktorým bol on sám. Nechával ma to všetko do seba vstrebávať. Náuka o vášni, hlad po láske, prahnutie po tele, uzurpujúc si pre seba jeho a mať ho v sebe. Sex s ním nespútaným... Ach zbláznim sa, ak ma už nepojme... ak to nespraví.

„Potrebujem ťa v sebe,“ zanariekala som spomedzi hlasité stony, ktoré sa zo mňa rinuli. „Prosím, urob mi to...“

Rukou mi siahol medzi nohy, vnoril do mňa prst, skoro som vyvrcholila tým krátkym vniknutím. „Prosím,“ prosíkala som, aby sa nado mnou zmiloval. Začesla som mu do vlasov naozaj bolestne, ale  jemu to evidentne nevadilo. S temnou žiarou v očiach sa odo mňa odtiahol, pretrel mi pery vlhkým prstom, ktorý zo mňa vytiahol.

Ach tie dravé oči...

„Takto chutíš,“ šepkal blízko mojich pier a vsunul mi tam svoj vlhký prst, ktorý náležite nahradil jazykom. Zľahka s nim zakmital v ústi mojich úst. Chutil slano mnou a zároveň sladko mojím pohlavím. Náhle ma chytil za ústa, zvrátil mi doslova hlavu až na pánt, prinútil ma tým pohybom pokrčiť kolená. Všetko sa menilo v akýsi zmyselný tanec. Do úst mi natlačil svoje dva prsty a ťahal ma nimi za spodné zuby a skrúcal kam chcel ako nejaké cvičené zviera, v tvári mal pritom zvláštny uspokojený výraz. Najprv ma to prekvapilo, čo to robí, ale po chvíli som zistila, že mu tie prsty chcem lízať. Všetko malo tak inú chuť a všetko aj inak vyzeralo, chcela som robiť tie iné veci. Pritiahol si ma za ústa k sebe, až som sa musela prehnúť, druhou rukou si ma chytil medzi nohami a prstami do mňa pritom vnikol. Ľahko ma nadvihol a neprestával hýbať rukou. Hruďou opretá o jeho pažu som okamžite vyvrcholila v šialenú kŕč. S hlasným jakotom som prežívala pád a vzlet v jednom a on neprestával, silno dorážal do môjho lona, až som úplne rozklepaná, nevstrebávala orgazmus v jeho náručí.

„A teraz si ťa vezmem...“ povedal dravo. Uchopil ma za vlasy, pretiahol si medzi prstami celú ich dĺžku a pevne si ich stočil okolo dlane. Zaklonila som tým pohybom hlavu, v očiach mu planul nedočkavý démonický pohľad. Rubínové iskričky tancovali okolo veľkej čiernej šošovky ako živá magma.

„Áno, vezmi...“ Okúzlene som pozorovala tie hypnotické oči a súhlasila v duchu so všetkým, čo mi chcel urobiť.

„Otoč sa,“ ukázal na stenu.

Vaňa už skoro pretiekla, rukou klapol po jej batérii, bolo počuť len pohyb vody okolo mojich nôh, ale jeho bozk, ktorý mi dal, keď som sa neisto otáčala k stene, bol nežný a vravel: Nemusíš sa báť, ja ti nikdy neublížim.

Držal ma v dlaniach, prechádzal skúsenými prstami po mojich bedrách. „Opri sa o stenu.“

Oprela som sa o chladný mramor, pritlačil sa mi k chrbtu, párkrát prešiel svojim penisom po strede môjho pohlavia a pomaly ho vsunul dovnútra. Opatrne sa hýbal, predsa som bola ešte trocha zráňaná po našej prvej noci.

„Ach... si bolavá...“ šepkal mi do vlasov.

„Pokračuj,“ splynulo mi z úst omámene.

Ako sa posunul ďalej, ubolene som sa pohla s ním vpred, voda vyšplechla z vane. Majetnícky si ma pritiahol k sebe, cítila som ako ho to vzrušuje, keď musí byť opatrný. Držal na uzde napäté svaly a jeho dlaň na mojej hrudi... vyžarovala z nej taká sila ukrytá pod motýlími dotykmi. Pohol sa, zaprela som nohy do bokov vane. Jednou rukou mi krížom cez brucho uchopil prso a tak ma aj držal, aby som nespadla. Zaklonila som hlavu k jeho hrudi a omámene sa nechala unášať jeho pohybmi. Naraz mi chytil bradu, aby mi tvár nasmeroval do zrkadla vedľa nás.

„Dívaj sa... otvor oči.“

Otvorila som oči. Bokom v zrkadle som mohla vidieť, ako sa hýbe do mňa a späť, robil to pomaly. Jeho penis vnikal medzi moje stehná tuho a pevne. Stiahol ma za vlasy ešte viac, to ma prehlo, dotýkala som sa ho len zadočkom. S výrazom opojnej bolesti sa na mňa díval, ťažko som udržovala očný kontakt, ten pocit, tá slasť mi ich opantane zatvárali. Pleskol ma po zadku a náhle sa prehol cezo mňa a aj tak mal hlavu stále vyššie ako ja. A pritvrdil, animálne ako zvieratá, zozadu a rýchlo. Perami sa ma len dotýkal na tyle, čosi mu splývalo z úst priamo do mojej pokožky. Stony a slová-

Poď

Moja

Chcem

Sladká...

Ruku zvieral na mojom boku. Zmámene som sledovala náš výjav v zrkadle ako tretí pozorovateľ opodiaľ. Bože, je tak veľmi hriešne túžiť? Mala by som také veci vedieť, keď mám v pláne toto podnikať. A nikdy s tým neprestať, to je dôležitý detail.

„Prosím, ešte...“ zastenala som a vyšla mu v ústrety, napäto si ma strhol pred seba. Zrýchlil, v tvári sústredený výraz, už bol blízko, cítila som to isté aj ja vo svojom vnútri.

„No tak... poď, “ popchol ma do víru zničujúcej rozkoše a jemne sa zahryzol do môjho tyla.

Stačili tieto tri slová a ja som sa roztrieštila na malé kúsočky z ľadu a ohňa. Vybuchol zo mňa horko-sladký ohňostroj a jeho vyvrcholenie náhle zastavilo naše rýchle pohyby, ostalo len moje vnútorné kmitanie, ktoré ho štiepalo až s ním trhavo zamykalo. Ustrnul, akoby sa do neho zhmotnila všetka sila akou disponoval a spomedzi zuby vysyčal nezrozumiteľne všetku tú neznesiteľnú slasť, ktorá sa hrnula jeho telom ako lavína. Načiahla som ruku dozadu a pohladila ho. S perami pootvorenými na mojej pokožke uvoľnene vydychoval, nakoniec si ma vzal do náruče.

„Si dokonalá...“ zašepkal uvoľnene.

Koniec pád a naraz svet zmäkol. Nadvihol ma a zviezol sa spolu so mnou na chlpatý koberec v kúpeľni. Zostali sme tak prepletení neviem ako dlho. Akurát som si chcela pretiahnuť stuhnuté údy, keď sme obaja rázom zmeraveli, čosi podivne zašramotilo.

„Ticho!“ híkla som. Ani som nezaregistrovala jeho pohyb a držal mi dlaň na ústach.

„Ani muk!“ povedal bezhlasne a roztiahol dlaň medzi naše tváre v geste stop nehýb sa. Oči mu sčerneli ako zlá búrka a mne stuhla krv v  žilách. Odrazu mi zmizol spod rúk a ja som ostala sama nahá sedieť na zemi.

...

Dostali sme sa z hotela v expresnom čase von, ani som sa nestihla spýtať, čo to bolo za zvuky. Ťahal ma za ruku tienistými uličkami a nejako sme sa bezpečne premotali na autobusové nádražie. Myslela som, že nastúpime na nejaký autobus do Milána, ale to by sme museli mať najprv pri sebe peniaze a normálne oblečenie, čo v našom prípade znamenalo, že ak nezmizneme ľuďom ihneď z očí, hrozí, že na nás zavolajú policajtov. Našťastie som stihla v hotely uchmatnúť zo stoličky pohodenú pánsku košeľu, ktorá mi siahala skoro až po kolená. Vďakabohu si nás nikto nejako extra nevšímal.

„Tu počkaj,“ postavil ma k rampe do garáži. „Nikam nechoď.“

„Počkaj!“ zastavila som ho unáhlene. „Povedz mi, kto bol v tom hotely?“ spýtala som sa ho narýchlo, zvraštil nervózne obočie. Ach, to nebude len tak, napadlo mi.

„Na to nemáme čas. Už to tu pre teba proste nie je bezpečné. Rozumieš?“ povedal vážne, držiac ma za obe ramená. Vykoľajene som sa snažila pochopiť, ako nás mohol niekto v tak rekordnom čase nájsť. Akoby vedel na čo myslím, odpovedal mi.

„Ver mi, vedia ako nás nájsť. Iba by som chcel zistiť, či vidia teba, alebo mňa, keď po nás tak umienene idú.“

„Čože?“ Nerozumela som. Koho vidia?"

„Všetko ti vysvetlím, ale teraz musíme odtiaľto vypadnúť. Do bezpečia. Áno?“ Pohladil ma po tvári a chytil mi do dlaní líca, hľadal odpoveď v mojich vystrašených očiach. „Tu ma počkaj. Nikam sa ani nepohni. Potrebujem zohnať nejaký odvoz. Rozumieš? Ostaneš tu.“ Strčil do mňa a vtlačil ma do výklenku v stene. „Rozumela?“ Prst nasmerovaný proti mne vážne dvihol, aby sa uistil, že som to pochopila. Poslušne som prikývla, ako také kura, ani som sa nepohla.

Čiže tí, ktorí ma väznili, ma neprestali stále hľadať, z toho vedomia mi došlo zle. Zimomriavky mi nepríjemne prebehli chrbtom tam aj späť. Chcú ma zabiť... Ešte viac som sa vtisla do výklenku v stene.

Dohrýzla som si tretí necht, keď sa z útrob garáže ozvalo strašlivé zadunenie a potom kvílivý zvuk, akoby sa smerom ku mne, rútila nejaká formula. Hrmenie stále sililo a v každej zákrute sa otáčky znižovali, spoza betónovej steny mi trčal iba nos. Vyplašene som sa pozerala na cestu hneď vedľa mňa. Niečo príšerné sa blížilo k východu z garáže, srdce mi bilo až v krku. Až napokon zo zákruty pomaly vyrolovala obrovská čierna vec. Vrrrr...

Z prudkej zatáčky garáži ku mne vyrazila do strmého kopca obrovská čierna motorka. Radšej som sa rýchlo otočila chrbtom a stála tam ako taký neviditeľný bezdomovec. Lenže motorka s dunením zastavila. Sakra, rampa. Pozrela som sa na jedným očkom na jazdca a srdce mi vzrušením poskočilo. Nebyť jeho roztrhaných riflí, tak ani neviem, že je to on. Otvoril čierne plexisklo na prilbe, ktorá vyzerala úplne sexy nebezpečne. Nechcelo sa mi veriť, že tam vidím jeho oči. Usmieval sa, aj keď som mu nevidela pery, jeho oči to prezradili.

„Sadaj... Toto je stroj, ktorý treba prevetrať...“ mrkol na mňa a zložil si prilbu dole. Strapaté vlasy mu trčali do strán a strašne mu to svedčalo. Podával mi druhú prilbu a medzi nohami s prehľadom držal ten obrovský pekelný stroj. Nedalo sa inak než: ach...

„Auto by bývalo lepšie,“ zahundrala som bez stopy nadšenia, i keď hundrať som sa mohla na to, čo ma postihlo - nemala som totiž nohavičky a nechcela som si predstavovať, že v sukni leziem na tú vec.

„Slabý výber a toto sa pýtalo samo. Tu máš kombinézu,“ Celý rozžiarený mi podal čierny overal v dámskej veľkosti. Už som si myslela, že to všetko budem musieť absolvovať v tej šialenej sukni bez nohavičiek. Bez okolkov som sa natiahla do čierneho overalu z pevnej kože. Sledoval ma s tým svojim úsmevom, ktorému sa nedá odolať a vytol tomu tak, že mačky skryté niekde popri obrubníkoch garáže, splašene zdrhli niekam do ulice.

„Už si sa viezla na motorke?“ spýtal sa a podával mi obrovské rukavice.

„Čo ja viem... ak sa počíta skúter.“

Rozosmial sa nahlas a nasadil mi prilbu na hlavu. „Počíta. Takže dávaj pozor.“ Otvoril mi plexisklo pred nosom a ukázal dvoma prstami na svoje oči, aby som ho počúvala. „Keď pôjdeme do zákruty, budeš akoby sme spolu splynuli, musíš sa nakloniť tak ako ja. Nie naopak, rozumela?“ Kývala som hlavou. Splynúť s ním, to nebude problém, sčervenala som, zvážnel. „Myslím to vážne. Môžeš nás zhodiť.“

„To zvládnem, nemaj strach,“ huhlala som do prilby a ubezpečovala ho o niečom, o čom som si nebola až tak istá a zasalutovala k tomu.

„Nasadni,“ zavelil. Celá vyjukaná som sa za neho vyštverala. „Drž sa poriadne, bude sa ti to páčiť. A ešte toto,“ ukázal na môj pás a zacvakol mi niečo do bundy. „Takto ťa nestratím.“ Spokojne popotiahol remeň so skobou, ktorou si ma k sebe pripútal.

„Ďakujem...“ povedala som zmierlivo. Otočil sa ku mne, môj tón hlasu ho prilákal. Prižmúril jedno oko a ukázal prstom na mňa, bezhlasne som len čítala z jeho pier: „Ty si len moja.“ Brnkol mi nežne po nose a zavrel môj čierny kryt na prilbe.

Natiahol ruku ešte raz ku mne a prešiel mi ňou po stehne až k chodidlu, aby sa presvedčil, či mám správne nohu, čo na mňa zapôsobilo ako mámidlo. Potočil plyn, motorka dravo zahrmela, ako na povel som ho objala a zbalila sa ako jeho malý batoh na chrbte - splynula s ním tak, ako mi prikázal.

„Ideme.“ Nasadil si prilbu a vyrazili sme na sever, von z Benátok. Keď sme míňali preškrtnutú tabuľu Venecia, uvedomila som si význam tých slov, ktoré ľudia o Benátkach vravia. To, čo som v tomto meste zažila, sa nerovnalo ničomu v mojom živote. Áno, je to mesto lásky.

...

Pomalé zákruty mi dali celkom zabrať, ale keď sme vyšli na diaľnicu zmenili sme sa na letiaci čierny šíp. Vražednou rýchlosťou sme mierili na západ do Milána, priamo za slnkom. Mala som pocit, že sme rýchlejší než elektrika. Nalepená na jeho chrbte som s nim doslova zrástla. Museli by ma asi od neho iba odvariť. Takže keď stroj na pár sekúnd išiel po zadnom kolese nemohlo sa mi vôbec nič stať, iba menšia psychická ujma (však, ale čo tam po nej). Otočil sa bokom, videla som, že sa mu smejú oči, palcom mi ukázal jedna a keď na semafore padla zelená vedela som, že to spraví ešte raz.

Cestou sa ma párkrát dotkol, robil to sporadicky, kontroloval ma, vravel tým: sme spolu je to ok.

Objala som ho, s dlaňami mu prechádzala po hrudi, oprela si hlavu o jeho rameno a nechala sa unášať tou nebezpečnou rýchlosťou. V prilbe sa naraz rozozvučala neuveriteľná hudba a tie slová sedeli tak presne, že som sa tomu musela pousmiať:

...

Sme rovnakou existenciou

Žiadny zámok nie je pre nás bez kľúču

Nemôžeme popierať, že sme dokonalí

Hmmm...

Budeme letieť spoločne, keď sa pretrhne okolo nás búrka

...

A basy duneli a on manévroval s tým pekelným strojom, akoby sme sa prevtelili niekam do divokého čierneho matrixu. Míňali sme autá, kamióny, necítila som chlad ani strach, ale iba číročistý adrenalín, ktorý mi prúdil tepnami ako rozbúrená Niagara. Všetko bolo divoké a nebezpečné...

 

„Vuááááu!!!“ zakričala som znova, keď dvihol motorku na zadné koleso.

 

 

> > > > > > >

Chcela by som povedať, že poviedka Bež!, bola od začiatku čiste sekvenčná rozvinutá jednorázovka. Takže každá kapitola môže byť poslednou - to znamená, že aj táto.

 

 

Astrid

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

«   1 2

ambra

14)  ambra (19.09.2011 23:51)

Tak. Definitivně mi došla slova . Astrid... To je kua TAKOVÁ PECKA!!! Já už ty zrcadla v koupelně nikdy nebudu leštit v klidu . No ty bláho, to bylo... o - o - o - o - jsem říkala, že už nevím jak napsat, jak moc je to strhující a naprosto neskutečně živoucí . A ta motorka... Teď lituju, že jsem si to kdysi moc neužívala (ano, měla jsem tendenci to v zatáčkách vyrovnávat ).
Astrid, dáš další? Nenech se prosit!!!
OMG, ten tvůj Eduardo je prostě neskutečnej

Kamci

13)  Kamci (19.09.2011 17:29)

neuvěřitelně žhavé a zároveň čtivé. super

Jula

12)  Jula (18.09.2011 21:19)

Astrid, jsi úžasná, moc jsem se těšila na pokračování nějaké Tvé povídky a konečně je to tady

kytka

11)  kytka (18.09.2011 21:09)

Ivanko, pane jo!!! To byla nádhera. I to popsané milování tak citlivé, tak dokonalé. Je to žhavé, ale přitom neuráží a jen navnadí a polaská. Děkuji za hezké čtení.
Mám radost, že pokračuješ. díky.

10)  CathyC (18.09.2011 19:57)

Ehm ... Astrid ... prečo mám pocit, že presne vieš o čom píšeš? ;)
Fantastické

9)  Afrodita_Alice_Cullen (18.09.2011 19:36)

Jednoduše dokonalost sama :D :D :D :D :D :D

8)  lůůs (18.09.2011 12:06)

nádherný :) :) :) :)

Twilly

7)  Twilly (18.09.2011 07:27)

Tak toto je, na ráno, seňora, DOSŤ velký hardcore!!! Tá tvoja vášnivá papulka a ešte vášnivejšie prsty, čo ťukajú do klávesnice nádherné slová erotiky, ma dostávajú... úplne na inú kolaj. Som v inej dimenzii, šacik

Bye

6)  Bye (17.09.2011 23:40)

Astrid, já vím, že dokážeš napsat žhavou scénu. I něžnou. A že to dokážeš zkombinovat.
TAK PROČ JSI MĚ KURNIK ZASE DOSTALA?????
Rozložená na atomy, rozsekaná na cimpr campr. Totál.
Tenhle Edward... to je divočina. A nejen v posteli (nebo ve vaně, nebo kdekoliv jinde provozuje sex) on je tak neuvěřitelně živočišnej a nespoutanej a akční a... uf. Ve všem. Fakt síla.
Ani nevím proč, ale tohle mě definitivně dostalo:
"...ako na povel som ho objala a zbalila sa ako jeho malý batoh na chrbte - splynula s ním tak, ako mi prikázal."
Ty zrcadla... WOW!!!! Horko, horko!!!
Ta motorka!!!
A pak najednou: lup, HONIČKA.
Necheš to nabídnout jako scénář do Hollywoodu? Už se vidím, jak na ten trhák stojím frontu. ;)

Bosorka

5)  Bosorka (17.09.2011 23:28)

Protože to je chlap!

LadySadness

4)  LadySadness (17.09.2011 23:20)

teda, Astrid, toto nemá chybu, okrem jedinej, pridávaš pomaly a nervy hrajú, ale inak ... iba mám z nejakého nejasného dôvodu pocit, že on v tom nieje tak celkom ako obeť, že to na ňu "tak trochu" hrá, iba neviem prečo

matysekmj

3)  matysekmj (17.09.2011 22:26)

Bože Astrid,to byla nádhera. ne A po tamhle mám jít spát?Je to neskutečné,jak to děláš?Jdu si dát studenou sprchu.

Kim

2)  Kim (17.09.2011 21:18)

Teda Astrid!! Jsem moooc ráda, že se tu objevila další kapitola. Už se mi po tom Edwardovi stýskalo!
Ta scéna v koupelně... uff!!!!
Jízda na motorce - WOW!!!
Já nemám slov. Nádherný!!!!!!

Bosorka

1)  Bosorka (17.09.2011 21:13)

Uf, že já to četla! Ty jsi fakt ďáblice...jak to mám rozdýchat?

«   1 2

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek