22.12.2013 [22:00], eMuska, Povídky jednorázové, komentováno 10×, zobrazeno 2548×

Aj Šejky už vedel, že na tých balkónoch niečo je...

Bol som si stopercentne istý, že keď sa to prasa zobudí, vymácham mu ksicht v jeho vlastných zvratkoch!

Keď som prišiel sem na výšku a zoznámil som sa so svojím spolubývajúcim, pomyslel som si, že to bude v pohode. Jasper vyzeral ako normálny chalan, s ktorým sa dalo pokecať aj zavtipkovať si. Ale potom spoznal tú šialenú bosorku Alice a celé to šlo dohajzlu. Som mu vďačný jedine za polnočné prechádzky, ktoré boli moja jediná možnosť, keď si to opití začali rozdávať na Jazzovej posteli. Zakaždým sa desím momentu, keď spolu idú niekam von a pre istotu ich nútim pred odchodom mi zopakovať číslo na záchranku.

Tentoraz sa tiež Jasper vrátil pekne pod obraz a teraz nám v izbe smrdelo ako v nejakej hnusnej krčme. Radšej som vyšiel na balkón. Keď som sa pozrel hore, cítil som sa ako idiot, lebo v dnešnej dobe už nikto na hviezdy nepozerá. Ony tam jednoducho sú a všetci na nich serú. Ale dnes mali v sebe akési čaro. Nočný vzduch bol svieži a keď som si predstavil, že sa budem musieť vrátiť späť dnu, zdvihol sa mi žalúdok.
„Čo tam vidíš?“ ozvalo sa, až som nadskočil. Chichot. „Tu hore!“
Z balkónu nado mnou viseli hnedé kučery. Lemovali tvár, ktorej svetlo z pouličných lámp robilo zvláštny žltý odtieň. Výrazné oči na mňa zvedavo pozerali a ja som sa pokúšal odhadnúť, či sú čierne alebo hnedé.
„Som Bella.“
„Edward.“
„Nemôžeš spať?“
„Nie, môj spolubývajúci sa strašne ožral a ja s ním v jednej miestnosti nemôžem vydržať.“
Znovu chichot.
„Môj osud je podobný. Alice prišla od frajera celá mimo.“
„A Jasper taký prišiel od Alice.“
Obaja sme sa zasmiali. Potom si Bella vytiahla zo škatuľky cigaretu.
„Nemáš náhodou zapaľovač?“ spýtala sa. Ihneď som si začal prehrabávať vrecká. „Chytím ho,“ uisťovala ma, keď som jej ho chcel vyhodiť zvislo nahor. Zapaľovač ale iba cinkol o kovové zábradlie, presvišťal okolo mňa a o pár sekúnd neskôr sa zaleskol na trávniku pod balkónmi.
„Dík. Teraz si už nepripálim,“ zamrmlal som.
„Prepáč, idem nájsť svoj a prídem,“ povedala pobavene a zmizla mi z dohľadu. O chvíľu znovu prišla. Keď prehodila nohu cez zábradlie, skoro som skolaboval.
„Bella! Si ty normálna?“ zasyčal som zdesene.
„Neboj sa. Keby niečo, tak ma chytíš.“
„A čo ak nie?“
„Verím ti, Edward,“ povedala a už stála z druhej strany zábradlia. Potom spustila jednu nohu a odrazu už špičkou stála na mojom zábradlí. Keď spustila aj druhú nohu, chytil som ju za boky a vtiahol k sebe.
„Toto už nikdy nerob, rozumieš?“
Drzo na mňa vyplazila jazyk.
„Nestukaj, Edward, dobre? Priniesla som aj sušienky. Sú trochu tvrdé, ale to sa poddá,“ povedala so širokým úsmevom a ja som žasol. V pohode si bez akéhokoľvek istenia prelezie z ôsmeho poschodia na siedme a škerí sa k tomu ako nafetovaná. Keď som jej to povedal, iba sa zasmiala a rozopla svoju mikinu, pod ktorou mala sáčok s čokoládovými sušienkami. Nato vytiahla z vrecka zapaľovač. Ja som vytiahol škatuľku s cigaretami. Jednu som si vybral a chcel jej ponúknuť, ale ona mi len nastavila pery. So zatajeným dychom som jej tam jednu cigaretu vložil a ona zapálila oheň a pridržala nám ho pred nosmi.
Jej oči boli hnedé.
„Čo tak pozeráš?“ opýtala sa.
„Ja nič. Len je to trochu neuveriteľné. Desať minút dozadu som bol neskutočne vytočený. Päť minút dozadu som bol neskutočne vydesený. A teraz mi je jednoducho fajn.“
„To je dobré,“ pritakala a pri úsmeve si zahryzla do pery.
„Len nabudúce už prosím choď dvermi, dobre?“
Odfrkla si.
„Nebuď predposratý, Edward. Ako keby si nevedel, že stará Cooperka stráži chodby a nikoho nikam nepustí.“
„Je to nezodpovedné.“
„Nezodpovedná je moje druhé meno. Okrem toho, bol si pri tom a zachytil by si ma, keby som padala. Verím ti, Edward,“ zopakovala a mne sa niečo pri jej poslednej vete pohlo v hrudi.
„Nemôžeš mi veriť, keď ma ani poriadne nepoznáš.“
„Tak sa nechaj poznať,“ zašepkala a vyzývavo sa na mňa zahľadela.
Zavrtel som hlavou a o krok od nej odstúpil.
„Si šialená,“ povedal som.
„Moje tretie meno. Ale ty si zato príliš strnulý. Uvoľni sa. Svet je krásny.“ Sledoval som, ako žiari, keď to hovorí. „Však je svet krásny?!“ zakričala do spiaceho mesta. „Milujem ťa, svet!“ kričala a ja som ju strhol dolu, aby ju nezbadali ľudia v domoch oproti, kde sa rozsvietili svetlá a otvorili okná.
„Pšššt! Verím tomu, že miluješ svet, ale nemusíme mať kvôli tomu problémy!“ A tak sme sedeli na podlahe nášho balkónu, ona sa mi chichotala do pleca a mne bolo dobre, takým zvláštnym hrejivým spôsobom. Pofajčievali sme, odklepávali popol na balkón pod nami, kde si ktosi sušil veci, a jedli sušienky, ktoré nakoniec neboli čokoládové, ale hrozienkové. Nikdy never sušienkam!
„Aha, hviezdy!“ vyhŕkla odrazu.
„Nehovor...“
„Ešte nikdy som nevidela padať hviezdu. Ale chcela by som.“
„Možno sa ti to splní.“
„To by sa mohlo.“
Odrazu si povzdychla.
„Mala by som ísť.“
Obaja sme sa postavili. Chcel som ju vyprevadiť, ale ona si iba odfrkla.
„Pomôž mi postaviť sa na zábradlie.“
„Bella! Spadneš!“
„Netrep a pomôž mi!“ sykla, tak som jej pomohol a so stisnutým srdcom sledoval, ako sa vyťahuje hore. Vydýchol som si, až keď stála bezpečne nado mnou a nakláňala sa, aby mi poslala vzdušný bozk.
„Bolo to pekné, Edward. Musíme si to zopakovať.“
„Jasne. Keby niečo, budem len o poschodie nižšie.“
„A prepáč mi ten zapaľovač. Ráno ti ho vyzdvihnem.“ Usmiala sa, zamávala mi a už jej nebolo. Povzdychol som si a vošiel do izby.
A následne som vyšiel, lebo tam stále smrdelo ako v tchorej diere. Ja sa dnes asi nevyspím!

xxx

Bol to už mesiac od nášho prvého stretnutia. Bella sa so mnou nechcela schádzať cez deň. Vždy len liezla po balkónoch a ja som prežíval mŕtvice. Ale úprimne – trochu ma mrzelo, že sa so mnou nechce vídať aj normálne. Čo sa so mnou nechce ukázať pred spolužiakmi, alebo čo? Mal som ju rád, fakticky rád. A chcel som s ňou tráviť čas nie len v meter a pol krát meter a pol priestore. Nie, že by mi vadilo, ako blízko pri sebe musíme byť. Ale jednoducho som začínal mať pocit, že jej nie som dosť dobrý. A mrzelo ma to viac, ako som bol ochotný si pripustiť.

Znovu som ju chytil za boky a vtiahol k sebe. Do dlaní ma hrial úzky prúžok jej odhalenej kože na bedrách. V momente som zabudol, že som s ňou chcel riešiť niečo ohľadom nášho stretávania sa.
„Ahoj, Edward,“ povedala a odtiahla sa odo mňa. Ihneď z vrecka vytiahla škatuľku s cigaretami, bol to taký náš fajčiarsky rituál. Pripálili sme si a ona potom vysadla na zábradlie.
„Bella!“ vyhŕkol som, pustil svoju cigaretu na zem a rýchlo okolo nej omotal svoje ruky.
„Bojíš sa o mňa, Edward?“
„Nevieš si predstaviť ako.“
„Tak ma nepúšťaj,“, odtiahla kolená od seba, tiež svoj ohorok hodila na zem a pritiahla si ma k sebe bližšie. „Takto ma pri sebe drž. A takto ma miluj,“ vydýchla a pobozkala ma. Pevne som ju tisol na svoje telo, aby nespadla, kým mi rukami prechádzala po hrudi až k pracke na opasku. Strach a vzrušenie sa vo mne  miešali a keď mi Bella zavzdychala do úst, vedel som, že už neprestanem. Vydvihol som si ju na seba, otočil sa a oprel ju o stenu vedľa dverí. Vďakabohu, že Jazz je s Alice niekde von.
„Edward!“ vydýchla a stiahla mi nohavice. Ja som jej rozopol úzke džínsy a tiež som sa pokúšal čo najrýchlejšie jej ich stiahnuť dolu.

Potom sme boli už iba natisnutí na seba.
„Nepúšťaj ma. Takto, takto,“ šepkala. A ja som ju nepúšťal a zakaždým som jej chcel byť ešte bližšie a chcel som byť ešte viac v nej a ešte a ešte...

Bola to teplá noc. Vyniesol som z izby deku a rozprestrel ju na balkóne. Sledoval som, ako si Bella kľakla, od pása nadol nahá a s iskričkami v očiach ma sledovala. Bez toho, aby prerušila náš očný kontakt, chytila lem svojho trička a pretiahla si ho nad hlavu. Potom si vyzliekla aj podprsenku.
„Si nádherná,“ zašepkal som. Po štyroch prešla až ku mne a pobozkala ma.
„Ty môj milosrdný klamár,“ šepla, keď sme sa už potrebovali nadýchnuť, a začala mi rozopínať košeľu.

Tak sme tam sedeli nahí v objatí, láskali sme sa a nadránom sme sa znovu milovali.

Prebudilo ma zašramotenie kľúča v zámku. Jasper vletel do izby, okolo krku mu visela Alice. Strhol som sa a rýchlo som sa pokúsil zabaliť nás s Bellou do deky, stále bez oblečenia. Ona sa začala rozospato obzerať okolo seba.
„O-ou,“ zahekala Alice a kašľavo sa rozosmiala, keď nás zbadala. „Myslím, že sme prišli trošku nevhod, čo?“ A znovu vyprskla. Jasper ju veľmi nevnímal. Ležal natiahnutý na posteli a pravdepodobne už spal. Alice sa nahlas rozrehotala, až lapala po dychu.
„Ha, ha, ha, veľmi vtipné,“ zamručala Bella a pokúšala si pod dekou natiahnuť tričko a nohavice. Nohavičky a podprsenku si vzala len do ruky, schmatla Alice, otvorila dvere a rozhliadla sa po chodbe, či tam niekto nie je. Potom sa otočila na mňa.
„Bolo to krásne. Ďakujem. Vidíme sa večer, Edward.“ A odišla. Zhlboka som si povzdychol a ešte pár minút som ostal hľadieť na prebúdzajúce sa mesto.

xxx

Držal som ju, bozkával som ju a cítil som sa šťastný ako blcha.
„Hmmm,“ zamručala Bella a odtiahla sa. „Dnes ráno sme s Alice stretli starú Cooperku. Budeme musieť byť opatrnejší,“ povedala a ďalej ma bozkávala. Hladil som ju pod tričkom a jej horúca koža ma rozochvievala.
„Páči sa mi robiť to na balkóne,“ pošepkala mi do ucha. „Vzrušuje ma to.“ Chrapľavo som sa nadýchol a pokúsil sa ju objať ešte pevnejšie.
V tom sa ozvalo rázne zaklopanie na dvere.
„Ja toho Jazza zabijem,“ odfrkol som si a len s nevôľou ju pustil. „Doserie všetko,“ nadával som a šiel mu otvoriť. Lenže za dverami nestál on.
„Dobrý večer, pán Masen. Kontrola izieb,“ povedala stará Cooperová a ja som si všimol jej zákerný úškľabok. Nemohol som inak, len jej ustúpiť z cesty. Ona pozrela pod postele aj do kúpeľne. Akurát sa chcela pozrieť na balkón. Celý som stuhol a uvažoval som, ako jej v tom zabrániť, ale nič som tak narýchlo nevedel vymyslieť.
Pootvorila dvere a vyšla von.
„Hmm,“ zamrmlala iba a vošla späť. „Všetko v poriadku.“ Vydýchol som si. Budem musieť svoju opičku vybozkávať za to, aká je šikovná. Ja na jej mieste by som sa späť na ôsme neškrabal, jednoducho by som tam ostal stáť, nech si nás objaví, kto chce.
„Dovidenia, pán Masen. Ale dajte si na mňa pozor.“

Hneď, ako som za ňou zavrel dvere, nahlas som sa rozosmial.
„Zvládli sme to, Bella!“ zakričal som nahlas a vybehol na balkón. Chcel som si ju stiahnuť späť k sebe, ale zamrzol som v polovici pohybu. Hore nebola. S hlasno búšiacim srdcom som sa pozrel dolu...

Ležala na zemi a svojimi mŕtvymi rukami objímala svet, ktorý tak milovala.

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

10)  emam (23.12.2013 21:42)

Proč?! Chci říct, proč teď? Napsané je to dobře, o tom žádná. ale proč SE na svátky Ale je pravda, že někteří možná mají dost těch sladkých konců, když je kolem tolik cukroví... To bych celkemm pochopila.

9)  HMR (23.12.2013 18:24)

he, Emuška nám přitvrzuje... kdeže Okenice jsou,co?

8)  SestraTwilly (23.12.2013 14:35)

Krásna poviedka eMuska,ale ten záver...nechala som si ťa večer ako cukríček a spamätávam sa doteraz. Nešlo to ukončiť jemnejšie? Teraz na Vianoce by sa malo písať len optimisticky.
Na kvalite poviedky to však neuberá.
Prajem ti krásne Vianoce a šťastný Nový rok a veľa
úspechov v škole a písaní.

7)  DopeStars (23.12.2013 10:05)

Taká krásna poviedka, ale ten koniec!!

6)  eMuska (23.12.2013 03:32)

dámy, ďakujem vám.
maily1709: tú knihu som nečítala... zatiaľ. ale chystám sa.
Kate: ne, nebyl.. možno nabudúce

4)  Kate (23.12.2013 01:12)

Sakra, sakra, sakra... A teď mám jít jako spát? Čekala jsem, že se stane něco zásadního, ale že až tak... Pěkná povídka eMusko, ale jen si tak říkám... Nebyl by lepší happy end? Skvělé!

1