Sekce

Galerie

/gallery/Rob-and-Kristen-3-robert-pattinson-and-kristen-stewart-29586010-501-638.jpg

„Edward?“ začula som nesmelý hlas blúdiaci po dome. Povzdychla som si. Za toto by som mala dostať príplatok. Vždy je to rovnaké.
Po večierku je potrebné upratať. A to všetko.

Pracovala som pre Edwarda príliš dlho na to, aby som vedela, čo je mojou úlohou. Niektoré úlohy vyplynuli tak automaticky. V jeho dome som mala zariadené vlastné izby, aby som v prípade potreby uňho mala kde prespať. To sa kvôli náročným programom stávalo veľmi často. Na začiatku mi to prišlo neprimerané, veď ktorá asistentka pracuje pre svojho šéfa aj po pracovnej dobe a prespí uňho vo vlastnej izbe? Teraz som sa nad tým už ani nepozastavovala. To, že som bola neustále v Edwardovej blízkosti, bolo niečo samozrejmé. Prenajímala som si však aj malý byt v centre, kde som občas prespávala. Najmä, keď Edward usporiadal nejakú party, ktorej som sa nechcela zúčastniť. Tak ako tomu bolo včera v noci.

Bolo niečo pred siedmou hodinou ráno, keď som potichu odomkla zámku na dome a nahodila kód na bezpečnostnom systéme.

„Vstup povolený, slečna Swanová.“ Systém akceptoval moje heslo a identifikoval ma. Vstup do Cullenovho domu som mala okrem neho len ja a Jerry.

Hneď ako som vstúpila, nakrčila som nos. Vo vzduchu sa vznášali rôzne vône a pachy, alkohol a cigarety. Zatočila sa mi hlava. Automaticky som prešla do chodby a vytočila číslo upratovacej služby pani Smithovej. Kým som čakala na spojenie, opatrne som sa rozhliadla okolo seba. Bola to hotová spúšť. Všade boli rozbité fľaše alkoholu a množstvo tonicu. Koberec bol zvláštne nakrivo, na podlahe ležali porozhadzované vankúše z gauča a konferenčný stolík v chodbe bol rozbitý. Pokrútia som hlavou. Nechcem ani vedieť, čo sa tu dialo. DJ odchádzal až o štvrtej nadránom. Zastavil sa u mňa pre podpis šeku, lebo vraj pán Cullen nebol v stave schopnom podpísať tento doklad.

Vtom sa nadviazalo spojenie s pani Smithovou. Rýchlo som jej vysvetlila situáciu v byte, aby poslala štyroch svojich pracovníkov, aby sa postarali o upratanie miesta po večierku. Išlo o veľmi diskrétnu spoločnosť, ktorej služby sme využívali dlho a mala som v nich dôveru. Nie, že by niečo dokázalo Edwardovu povesť zachrániť alebo zmeniť, ale bola som radšej, keď sa zbytočne nemútia vody. Ich práca bola rýchla a bezchybná. Na druhej strane za svoju mlčanlivosť a kvalitu dostali aj kráľovsky zaplatené.

Kým som čakala na upratovaciu službu, rýchlo som si prehrala nové správy a odkazy. Našťastie boli zatiaľ iba dve. Ozval sa pán Collins, že nám bude zákazka pridelená. Podpis konečnej zmluvy má byť zajtra o jedenástej. Tak isto volali z konkurenčnej spoločnosti od pána Olivera. Chcú rokovať o spolupráci pri výrobe nového obranného systému pre civilné letectvo.

Všetky podrobnosti som si zaznamenala do diára a zastrčila som ho späť do kabelky. Prechádzala som po miestnostiach skúmavým pohľadom. Až kým som nenašla, čo som hľadala. Síce radšej by som bola, kebyže to nenájdem. Ženská blúzka s krátkou sukňou bola pohodená smerom k Edwardovej spálni na prízemí.

Ticho som si povzdychla. Krutá daň za Edwardovu spoločnosť. Nedovolila som si žiadne ďalšie myšlienky. Rýchlo som to zodvihla, keď vtom akurát dorazili pracovníci z upratovacej služby. Boli zvyknutí na tiché povely, keďže Edward ešte spal, a muselo byť upratané, kým sa preberie. Jedného z nich som zavolala k sebe, a podala mu ženské oblečenie. Vedel, čo s tým má robiť, a rýchlo sa vytratil. Ostatní sa pustili rýchlo do práce a stačil im jediný môj pohyb ruky.

Pracovali skutočne rýchlo, ako usilovné mravce. Po niečo vyše polhodinke mali všetko dôkladne upratané a vyvetrané, že keby som sama nevidela tú spúšť, tak by som neverila. Usmiala som sa na nich a s tichým ďakujem som ich vyprevadila z domu.

Pozrela som na hodinky. O chvíľu bude osem. Zvyčajne o takomto čase Edward vstáva. Presunula som sa do kuchyne a zapla kávovar na silné presso. Z kabelky som vytiahla čerstvé noviny, ktoré som sa zastavila kúpiť po ceste z bytu, a položila ich na stôl. Kávu som položila vedľa novín a zo skrinky nad linkou vytiahla sušienky. Do pohára som nechala rozpustiť šumivý aspirín a keď som ho pokladala na stôl, tak som započula tiché otvorenie dverí.

Obzrela som sa cez rameno a o dvere sa opieral Edward. Srdce mi vynechalo pár úderov. Na sebe mal volné béžové nohavice a rozopnutú tmavú košeľu, ktorú práve na seba navliekal. Pohľad mi padol na jeho vypracované brucho. Podvedome som si hryzla do pery. S ťažkosťami som sa prinútila svoje oči odtrhnúť od jeho tela. Na toto môže byť človek akokoľvek zvyknutý, aj tak si nepomôže. Prehltla som nasucho a pozrela mu do očí. Vlasy mu neposlušne smerovali na všetky strany a oči žmúril pred slnkom odrážajúcom sa mu priamo do očí. Moje krátke pokušenie preto zostalo nepovšimnuté. Rýchlo som ovládla výraz v tvári a usmiala sa.

„Dobré ráno, Edward. Aký bol večierok?“ spýtala som sa a podávala som mu pohár s rozpusteným aspirínom.

„Si poklad, Bella, ďakujem.“ Pristúpil bližšie, s vďačnosťou ho prijal liek a vypil na dúšok. Zdvihol obočie ale hneď sykol bolesťou.

„To ma tak dobre poznáte, alebo čítate myšlienky?“ S ďalším syknutím si sadol na stoličku a dal hlavu do dlaní. Odolala som nutkaniu mu prstami prehrabnúť to jeho neposlušné hniezdo.

„Tak trochu jedno aj druhé,“ pousmiala som sa a prisunula som mu kávu bližšie. „Toto ti pomôže a postaví ťa na nohy.“

Chytil šálku do rúk a opatrne si odsrkol.

„Hmm,“ vydýchol spokojne, pretrel si oči a dodal, „večierok bol taký ako vždy, veľa alkoholu, veľa žien a samozrejme, veľa si z toho nepamätám.“ Keď to vravel, nepozeral na mňa, iba do seba postupne nalieval ďalšie kvapky kávy.

„Kto to bol dnes? Tanečnica?“ podpichla som ho a išla si sama spraviť kávu, hoci už jednu som mala ráno u seba. Hlavne udržať ľahkú konverzáciu a príliš nepremýšľať.

„Neviem, asi blondínka,“ povedal zamyslene. Bolo vidieť, že premýšľanie mu robí zjavný problém. No nejako obzvlášť ho to netrápilo.

„Keby ste však tancovali vy, tak by to určite bola tanečníčka,“ povedal zamatovo a mne prebehol mráz na chrbte. Pomaly som sa otočila a zostala uväznená v nekonečne hlbokom pohľade zelených očí. Toto bol veľmi tenký ľad, na ktorom som sa pohybovala príliš dlho. Jedine, čo ma chránilo, bol môj profesionálny prístup k práci a irónia. Tentoraz som však bola v pasci. Celá táto situácia bola hrozná. My dvaja v kuchyni a nejaká ženská v spálni.

„Edward, myslela som, že toto už máme za sebou.“ Zavrtela som hlavou, aby som z hlavy rýchlo dostala dotieravé predstavy.

„Viem. Asi tak pred piatimi rokmi ste mi to jasne vysvetlili,“ zašepkal a postavil sa. Znova mi začal vykať, spozornela som. Čo sa zasa stalo? Nahodil profesionálny výraz. Povzdychla som si. Prečo mi to robí.

Skôr, ako som stihla nejako reagovať, ozvalo sa zaklopanie a ja som rýchlo prešla ku vchodovým dverám. Pracovník od pani Smithovej mi podával balík z čistiarne, čisté a vyžehlené veci dámy, ktorá tu strávila noc. Keď som sa vrátila späť do kuchyne, Edward už mal zapnutú košeľu a dopitý proteínový drink.

„Ďakujem za kávu aj aspirín. Idem do kancelárie. Zariaďte to tu ako vždy a keď skončíte, príďte za mnou.“ Nevenoval mi ani pohľad, keď si bral noviny a obišiel ma oblúkom.

„Samozrejme,“ šepla som, ale vedela som, že ma bude počuť. Celé je to príliš komplikované. Nechcela som však nad tým uvažovať. Zatlačila som to do úzadia svojej mysle ako všetko, čo som nechcela rozoberať, aby ma to nezranilo. Vždy som to tak robila. Bolo to niečo ako môj obranný mechanizmus.

Dvere smerujúce do garáže sa zabuchli a po chvíli bolo počuť štartovať Edwardov Aston Martin. Odišla som aj s vecami z čistiarne do mojich izieb na poschodí. Zavolala som do kancelárie, aby Margret, sekretárka vedenia, pripravila Edwardovi ďalšiu kávu a nejaké občerstvenie. Otvorila som si notebook a začala vybavovať všetky potrebné veci, ktoré sú dnes na programe.

Okolo desiatej ma kamerový systém upozornil, že slečna sa prebrala. Vypla som notebook, chytila som šaty a vydala sa po schodoch smerom do obývačky.

„Edward?“ začula som nesmelý hlas blúdiaci po dome. Povzdychla som si. Za toto by som mala dostať príplatok. Vždy je to rovnaké.

„Edward, kde si?“ ozvalo sa o niečo hlasnejšie. Vtedy som ju zbadala, mala na sebe iba Edwardovú košeľu a bosá chodila po prízemí. Rýchlo som zišla schody. Prekvapene sa na mňa otočila.

„Dobrý deň, slečna. Určite hľadáte svoje veci. Sú vyčistené a vyžehlené. Vonku čaká šofér, ktorý vás odvezie kamkoľvek budete chcieť,“ povedala som s čo možno najpríjemnejším hlasom. Aj keď na takúto správu neexistuje asi dostatočne milý hlas.

Zúfalo otvorila ústa, ale hneď zavrtela hlavou a zrazu jej bolo vidieť v očiach pochopenie, ktoré v sekunde vystriedala zlosť. Celkom som ju chápala. Každá vedela do čoho ide. Týmto sa Edward nikdy netajil a žiadnej nedával ilúziu na vzťah. Nádej je však mrcha, ktorá sa vám vkradne do srdca bez opýtania. A teraz sa na  mňa mala vyliať bolesť tejto ohrdnutej ženy. Úžasne.

„Koľká česť. Slávna Isabella Swanová,“ povedala čo najviac jedovato. Snažila som sa o prívetivosť a zachovať si profesionálny výraz tváre. Ale vôbec mi to neuľahčovala.

„Príde ma vyhodiť Edwardova asistentka. Nie je vám to trápne?“ prižmúrila oči a vyšpúlila pery.

Zhlboka som sa nadýchla a v duchu si opakovala, že ona je tu tá ponížená žena, ktorá si na mne snaží iba uľaviť svoju zlosť. Každopádne, vôbec mi nebola sympatická.

„Mám na starosti celý harmonogram pána Cullena a spravím čokoľvek, o čo ma požiada,“ povedala som trošku nahnevane.

„Takže mu vyberáte aj to, s kým sa vyspí?“ povedala jedovato.

Zhlboka som sa nadýchla. Skoro som jej povedala, že keby to tak bolo, ona by na tom zozname určite neobjavila, ale ovládla som sa. Ako sa hovorí, mlčať je zlato.

Dlho nečakala, schmatla šaty z mojej ruky a v priebehu pár minút bola preč. Vždy to bolo takéto. Líšilo sa to iba intenzitou hnevu ohrdnutej ženy, ale ten sa vždy vylial na mňa. Edward sa tým nikdy nezdržiaval. Nikdy nespal s tou istou viac ako jedenkrát. Bolo to o ňom známe a napriek tomu, každá dúfala, že ona bude tá, ktorá mu učaruje tak, že ho prinúti zostať. No žiadnej sa nepodarilo ani toľko, aby na nich počkal ráno.

To bol dôvod, prečo som sa snažila náš vzťah s Edwardom udržať na priateľskej a profesionálnej úrovni. A hoci to stále bolo mimoriadne ťažké, nechcem byť jedna z nich. Nemôžem ho stratiť, aj keď ani teraz mi nepatrí.

Povzdychla som si, zobrala si kabelku, v ktorej som mala notebook a diár. Zablokovala som dom a zišla dolu schodmi, kde na mňa čakal šofér, ktorého mi z práce poslal Edward. Skôr, ako mi otvoril dvere, som si všimla, ako blonďavá slečna namosúrene nastupuje do pre ňu pristaveného auta a odchádza. Venovala mi ešte jeden nazlostený pohľad. Ja som si však sadla na zadné sedadlo, aby som náš zrakový kontakt prerušila.


 

 

Ďalšia kapitolka je tu a ja dúfam, že sa mi podarí každých 5 - 7 dní jednu vložiť. Najbližšia teda asi v piatok. Prosím o trpezlivosť s rozbehnutím poviedky. Kapitolky sú kratšie, ale postupne bude stránok pribúdať. Mary :)

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

6)  BabčaS (26.04.2015 21:22)

SestraTwilly

5)  SestraTwilly (26.04.2015 21:13)

No pekne .Tento Edward je ale dobré kvítko ;) .Bella sa s ním určite nenudí .Som zvedavá,čo bude ďalej :) .

4)  Nicol (26.04.2015 20:56)

Mary, to je ale krásne prekvapenie. Ja sa tiež pripájam ku Kale a betuške. A tebe
A teším sa z tých 10% z ďalšej kapitoly. Už sa neviem dočkať.

3)  betuška (26.04.2015 20:27)

pridávam sa ku kale asistentku môžem doblba
mám ju v odrážke medzi obľúbenými a často sa vraciam ( k textu;))

kala

2)  kala (26.04.2015 20:21)

MaryAngel
Je těžké komentovat něco, co člověk tak dobře zná. Četla jsem tvou povídku několikrát, ale ráda si ji přečtu ještě jednou.
Děkuji, že jsi tu.

1)  Seb (26.04.2015 20:00)

Tyhle situace Belle vůbec nezávidím.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still - Edward & Bella