Sekce

Galerie

/gallery/thumbs/ed_bella_prales.jpg

Edward teda naháňa jaguáre, oceloty, tapírov a podobné amazonské potvorky a tieto svoje exotické chúťky sa snaží zakryť výskumom. Ale čo Bella? Kam smeruje jej život?

4. KAPITOLA: Nepatrím nikam a predsa všade.


Alice sa skutočne stala mojou najlepšou kamarátkou. Je síce pravda, že nákupy s ňou ma občas doslova zničili, ale po tom, čo sa stalo jedného dňa na parkovisku pred školou jej dlžím veľa, viac ako nejaký ten deň v nákupnom centre v Seattle.

Bolo to pár dní po mojom prvom príchode do Forks. V ten deň prvýkrát mrzlo a ja som si až pred školou všimla, že mi Charlie navliekol na pneumatiky snežné reťaze. On je skutočne muž činu a nie slov. Mám ho strašne rada. Ako som tak stála na parkovisku a obdivovala dôkaz Charlieho otcovskej lásky, stalo sa zrazu mnoho vecí naraz. Doteraz to neviem vysvetliť a ani sa už o to nepokúšam. Alice ma totiž poprosila, aby som to nerobila. Aby som jej verila a nechala to tak. A to aj robím. Aspoň sa o to snažím. Snažím sa nevšímať si fakt, že moja najlepšia kamarátka ma zázračnou rýchlosťou a super silou zachránila od rozmliaždenia Taylerovou dodávkou. Snažím sa nevšímať si fakt, že takmer nemá telesnú teplotu a to nielen ona, ale i všetci jej súrodenci. Snažím sa nevnímať si fakt, že skoro vôbec nejedia, teda že som ich ešte nevidel nikdy nič si vložiť do úst a prehltnúť to a že sa v ich jedle len tak rýpu. Snažím sa nebrať do úvahy tú divnú skutočnosť, že vždy nie sú v škole, keď svieti slnko a údajnému kempovaniu verím a neberiem to ako výhovorku...teda sa o to snažím.

Všetka táto snaha mi stojí za jej priateľstvo. Nech sú ona a jej súrodenci ktokoľvek, mám ich neskutočne rada. Teda väčšinu. Vlastne všetkých až na Rosalie. My dve sme si proste nesadli, no už je to lepšie. Najhoršie to bolo hneď po tom, čo ma Alice „nezachránila“ z pazúrov smrti. V nemocnici som tie dve počula ako sa hádajú o tom, že ich Alice ohrozila a že ich prezradím.

Od vtedy viem, že majú tajomstvo. Pochopila som, že kvôli tomu tajomstvu nikdy nebudem naplno patriť k Alice a jej rodine, ale zároveň viem, že ak nebudem do toho tajomstva špárať, môžem s nimi byť aspoň tak ako doteraz.

Toto však nie je jediné tajomstvo v mojom okolí. Môj najlepší priateľ Jacob má tiež tajomstvo a ani do jeho sveta nie som pozvaná. Zo začiatku bolo všetko fajn. Trávila som čas buď s Alice, alebo s Jacobom v La Push. Jedného dňa však vybuchol. Doslova. Celý deň bol nervózny, roztržitý, keď som ho objala celý horel akoby mal teplotu. Z ničoho nič sme sa kvôli maličkosti pohádali a on doslova vyskočil z môjho okna a utiekol. Doteraz nechápem, ako je možné, že sa nezlámal. Je to fakt poriadna výška. Potom som ho dlhý čas nevidela. Jeho otec ma k nemu nepustil, vraj mal nákazlivú chorobu. Akurát som nerozumela prečo mi nezdvíha telefón, nezavolá naspäť, nenapíše mail. Po čase som sa proste zobrala a išla ho pozrieť. Našla som ho vyškereného, úplne zdravého vonku pred jeho domom, ako sa baví s „La Pushskou mafiou“. Tak sme pred tým spolu nazvali chalanov, čo machrovali skákaním z útesov a podobnými hlúposťami. Stalo sa presne to, čoho sa on kedysi obával. Stiahli ho do svojej partie a to zo všetkým. I s krátkymi vlasmi, i s tetovaním, čo mali všetci na ramene. Keď som mu to vykričala, on ma hnusne poslal domov, že ničomu nerozumiem a že sa nemám starať.

Skutočne som ničomu nerozumela a poučená príhodou s Alice som sa naozaj nestarala. Zmena nastala pár mesiacov na to, keď sa zrazu sa jedného dňa u mňa doma zjavil Jacob. Ospravedlnil sa mi za to, ako sa správal. Bol veľmi smutný a cítila som, že mu úprimne chýbam. Vedela som, že má tajomstvo, no mohla som mu ponúknuť istotu, že sa ho nebudem na nič pýtať výmenou za naše staré priateľstvo a on súhlasil. Bola som šťastná, že som získala kamaráta naspäť, dokonca som mala pocit, že sa medzi nami deje i niečo viac. Bolo ťažké nevšímať si to iskrenie medzi nami a on pôsobil tak vyspelo, vôbec nie ako 16 ročné chlapčisko. Keď som si konečne priznala, že ma priťahuje a začala som uvažovať ako mám posunúť náš vzťah ďalej, prišla rana pod pás.

K Blackovcom prišla na prázdniny Jacobova sestra Rachel a jej kamarátka Tereza. Bola som tam vtedy a videla to na vlastné oči. Jacob sa na Terezu pozrel a zrazu som ho nespoznávala. To ako sa zahľadel na Terezu, tá oddanosť a láska, bolo to nepopierateľné. Vedela som, že ja som už minulosť. Trochu to bolelo, ale preniesla som sa cez to, až z toho nakoniec zostala iba ďalšia záhada na zozname.

Zvláštne na tejto situácii bolo, že Alice akoby spadol kameň zo srdca. Nikdy nemala Jacoba príliš  láske, ale v ich prípade to bolo vzájomné. Akási prirodzená nevraživosť. Boli ako dva mne cudzie svety, ktoré som ja ľúbila, ale ktoré sa navzájom nenávideli. Ja som bola to jediné, čo ich spájalo a pritom ja sama som nepatrila ani do jedného z nich.

Nepatrila som ale ani do toho normálneho sveta, reálneho. Netvrdím, že som sa v škole s nikým nebavila, no pretože som bola stále s „tými Cullenovými“ akoby som už nemohla patriť k nim. Udržiavali sme ale poväčšinou normálny vzťah. Najmä s Angelou. Ju som mala úprimne rada, pretože rozprávala len vtedy, keď mala čo povedať. To naopak Jessica toho narozprávala skutočne veľa, no väčšinu si mohla odpustiť. Ak však neholdujete klebetám. No potom, čo si Jacob našiel Terezu som zrazu mala problém. Mal meno Mike. Neustále ma otravoval, pozýval do kina, na kávu, na pizzu, na všetky možné i nemožné večierky. Jemu proste slovo nie, nič nehovorilo. Nechápam, to, že som s nikým nerandila. Zdalo sa im to divné, takže som sa vlastne nezačlenila ani do ich partie.

Napriek tomu považujem čas strávený na strednej vo Forks za príjemný. Veľa som sa venovala samotnej škole a našla záľubu v biológii a botanike. Určite za to mohol náš vtipný a priateľský profesor, no mám pocit, že ma k tomu tak trošku dokopala i Alice. Ani neviem ako sa to stalo, ale zrazu som si s ňou vypisovala prihlášku na Standfordskú univerzitu na ich botanický a biochemický program pod vedením doktora Craussa. Neverila som, že sa tam dostanem. Predsa len to bola až príliš prestížna univerzita a hoci som mala na škole dobré výsledky, naša stredná nepatrila zrovna k najprestížnejším stredným školám v Štátoch.

Čuduj sa svete, prijali ma. Charlie i René boli na mňa neskutočne hrdí. Alice zariadila skvelú oslavu, na ktorú prišla i moja mama a spolu s otcom mi slávnostne odovzdali doklady k účtu, na ktorom bol dostatok financií, aby som pohodlne doštudovala. Moju neskonalú radosť hatil len fakt, že to znamenalo opustiť Forks a tým aj Jacoba s Terezou, ktorú som si medzi časom skutočne obľúbila a že Alice s rodinou idú študovať na Aljašku, teda úplne na opačnú stranu od mojej slnkom zaliatej Kalifornie. Nuž čo, e-maily, telefóny fungujú, tak to hádam nejako prežijem.

Mala som presne 19 rokov, keď som v Stanforde vystúpila so svojho nového auta, strieborného Volva, ktoré mi kúpila Alice. Skoro som ju vtedy zahrdúsila, pretože nevedela pochopiť, že takéto dary mi predsa nemôže dávať nech má peňazí akokoľvek vela. Jediným výsledok našej hádky bol, že ona dosiahla svoje. Ako vždy.

Takže mala som presne 19, keď som sa objavila pred bránami mojej budúcej alma mater, univerzity, ktorá mi bude domovom minimálne najbližších päť rokov. Už ráno som sa nasťahovala do svojho malého, no útulného bytíku, len pár blokov od prednáškových sál a laboratórií. Rodičia mi dali dosť peňazí, aby som si to dovolila a Alice by asi dostala infarkt, ak by som sa rozhodla bývať na internáte. Teraz som si išla už len zapísať nové predmety. Pani v administratívnej časti budovy mi dala obrovský zoznam, obsahujúci snáď stovky predmetov, spomedzi ktorých som si mala vybrať. Bezradne som v ňom listovala až som začínala byť zúfalá.

Zrazu ku mne pristúpil vysoký, veľmi príjemne vyzerajúci muž. Jemne prešedivené vlasy a veselé žiariace oči mu dodávali akúsi sexi iskru a celkovo jeho zjav si rozhodne zaslúžil obdiv. Oslovil ma „Vy budete študovať u doktora Craussa, však?“

„Ehm... Áno. Ako to viete?“ vykoktám zo seba po chvíľke, keď môj mozog je konečne schopný i niečo iné ako obdivovať to stvorenie predo mnou.

„No, máte v rukách prehľad odporúčaných predmetov k jeho študijnému programu.“ Usmeje sa a ja sa naopak zamračím. Nie na to stvorenie predo mnou, na to sa nedá mračiť, ale na tie papiere v mojich rukách.

„Aha. Jasné. No... Som z toho prehľadu akosi zmätená. Vôbec neviem čo si mám zapísať.“

„Rád s tým pomôžem. Inak ja som Peter.“ Podáva mi ruku. Ako mu chcem podať tu moju, vysypú sa mi všetky tie lajstrá na zem a pri tom, ako sa obaja snažíme toto papierové sneženie pochytať, tresneme si navzájom hlavy. Končím na zadku na zemi a už sa radšej ani nepozastavujem nad mojou starou známou „pani Nešikovnosťou“ a snažím sa nemyslieť na to, že „Pani Červenám sa“ sa už taktiež prihlásila o slovo.

Peter sa však úprimne rozosmeje, sadne si na zem vedľa mňa a so slovami: „Pokus číslo dva“ mi podáva znova ruku. Tento krát nič nepomrvím a priateľsky si potrasieme pravicami.

„Teší ma Peter. Ja som Isabella, ale všetci volajú ma Bella. A tvoju pomoc s výberom predmetov prijímam“

„Dobre. Poď so mnou do mojej kancelárie. Pozrieme sa na to.“ Hovorí a pritom mi pomáha vstať zo zeme. Premýšľam, čo myslí tou kanceláriou. Vyzerá na to, že by mohol byť asistent niektorého z profesorov, ale tí nemajú vlastné kancelárie, ale spoločnú jednu. Pani na študijnom oddelení ma tam posielala. Radšej to neriešim a idem poslušne za ním, lebo pomoc s výberom predmetov skutočne potrebujem. Keď však vchádzame do kancelárie so štítkom na dverách, na ktorom je napísane Prof. Peter Crauss, nezmôžem sa na nič iné ako na civenie. A už je to tu zase Swanová! Že si z toho ešte nevyrástla!

 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

ja viem kočky, že to bol strašný "fofr" preletieť Bellinu strednú v jednej kapitolke a taktiež sa kajám kvôli tomu ako som Jackoba odsunula na druhú koľaj (ale je mi ku cti hádam aspoň to, že som mu pravú lásku neodoprela), ale jednoducho ich už asi rovnako ako vy chcem mať čo najskôr spolu. Nech sa to konečne začne komplikovať :DDD

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

monikola

17)  monikola (25.03.2011 23:40)

číča by sežrala maso a ja by som zožrala Georga of the jungle...so šlahačkou, či bez...

Twilly

16)  Twilly (25.03.2011 21:24)

Káplas na to, Bosi

Bosorka

15)  Bosorka (25.03.2011 21:23)

Je mi to jasné - číča by ti sežrala maso!

Twilly

14)  Twilly (25.03.2011 21:21)

Popravde, skvelí sú všetci traja... ale keď by som mala zostavovať rebríček obľúbenosti ta George of the jungle - he´s the first , v tesnom (ale fakt len v tesnom!!! ) kapybara a nakoniec tá číča... :D

a čokoládu so šľahačkou nechávam iným... já akurát tak návšteva mäsa a údenín... no holt, u mňa zaberajú zákusky s kosťou

monikola

13)  monikola (25.03.2011 17:47)

bosíku a twilíku, kam sme sa to od kapybary dostali... píšem si píšem a ten Peter, alias Cloony sa mi stále spája s tou šlahačkou...je to tak...to vyrieši len čokoláda

monikola

12)  monikola (25.03.2011 13:48)

hoci ked som sa na ten moj link pozrela znova tak aj toho tvorečka by som so slahackou zmlsla jedna radost

Bosorka

11)  Bosorka (25.03.2011 13:47)

Ano to je ON, s tím největším možným TÍM!!!!!

monikola

10)  monikola (25.03.2011 13:41)

babyyyyyy najkrejsie je rozhodne toto http://www.malestarz.com/uploads/photos/09fc80e27a68129bf75207c7df7ea4f90.jpg

Bosorka

8)  Bosorka (25.03.2011 13:14)

Omlouvám se za "gurmánské okénko", ale zásadně na česneku s bramborovým knedlíkem (a možná troškou špenátu)
Fotečky budou? Třeba Peter by mohl být Cloony.
Twilluše - chceš snad říci, že jsem opravdu čarodějnice? A na to jsi přišla až teď?

monikola

7)  monikola (25.03.2011 13:02)

ale to tiež neznie zle a k tomu čerstvú chrumkavú bagetu...ešte takú teplú..poznáte to

nuž som rada, že moje kapitoly rozochvievajú aspoň niektoré zmysli...ak nič iné, tak chuť určite

Twilly

6)  Twilly (25.03.2011 13:01)

Bosi, ty jsi opravdu bosorka!!!! A kapybara má dle mého skromného názoru hoooodně daleko od přerostlého králíka, už i proto, že to je spíš menší tele

a teď k věci :D :
Moni... to ti bola rýchlovka uííííííííííííí....

a nechala si pôvodné scény len s minimálnymi obmenami... no jasné, na jednej strane to už poznáme, na druhej stále v strehu :D ... Ej či si ty beťárka :D
No a stretko s Petrom??? Uááááááá, že perfiš, už chápem, prečo odišiel, keď si nám nechala Jacoba pripútať sa k Tereze, tak Edward bude potrebovať nejkaú inú konkurenciu...

No... stále viac a viac zaujímavé... ideš Moni, ideš!!!

julie

5)  julie (25.03.2011 12:57)

teda vy jste zvířata...kapybary na česneku a s bylinkovým máslem...to je hřích!!! Když tak jedině na červeném víně a s limetkovou omáčkou!!!

monikola

4)  monikola (25.03.2011 12:41)

kapybara na česneku a s bylinkovým máslem...je to tak...

Bosorka

3)  Bosorka (25.03.2011 12:39)

No určitě je více kapybar než ocelotů! Vždyť je to přerostlý králík! Nic roztomilého na nich teda nevidím ale možná na česneku....

Twilly

2)  Twilly (25.03.2011 12:01)

Niééééééé kapybaru niéééééééééé to je tak rozkošné zvieratko, že jesť ho by bol zločin (teda sať ho ).. a okrem toho, chudáčisko Gerrald Durrell by sa nie že točil v hrobe, on by možno aj rotoval :D .... veď to je ohrozený druh!!! Oki, idem sa utrhnúť a skúsim počítkať...

Bosorka

1)  Bosorka (25.03.2011 07:06)

No právě jsem chtěla napsat, že to byl fičák....Ale hezky podaný!
Nechť tedy hry začnou!!! ;)
PS: I oceloty? Takové krásné čičinky?! AŤ si dá kapybaru!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek